Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115215642
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115215642.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDrAmyOdalošovejasudcov

JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca) v spore žalobcu: Tatra-Leasing, s. r.
o., so sídlom Černyševského 50, 851 01 Bratislava, IČO: 31 326 552, právne zastúpený: SEDLAČKO &
PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: C..
S.R.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.XXXX/XX,XXXXXJ.J.,právnezastúpený:JUDr.AndreaForgáčová,
advokátka, so sídlom Dolná Strieborná 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 318 807, o zaplatenie 13
931,20 € s prísl., na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
12C/301/2015-84 zo dňa 12. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok). Žalobcu zaviazal
povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1 498,45 € za zastúpenie advokátom
zástupcovi žalovaného v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ustanovení § 37 ods. 2, § 457 zák.

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“
alebo „OZ“), § 1 ods. 2, § 15 ods. 1, ods. 2 písm. b) bod 2, ods. 3, ods. 5 prvá veta zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) a § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“). Vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Mal
za preukázané, že zmluva o poskytnutí spotrebného úveru č. 81140013 uzatvorená medzi stranami

sporu dňa 08. 01. 2014 je zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere podľa § 15 ods. 1 v spojení
s § 15 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dojednaný spotrebiteľský úver
bol žalobcom ako dodávateľom finančných prostriedkov poskytnutý žalovanému ako spotrebiteľovi
výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru, motorového vozidla ako predmetu
financovania, ktorý je výslovne nezameniteľne označený v článku II. uzatvorenej zmluvy. Pre súd
vyplynulo z uzatvorenej zmluvy a jej príloh, bez akýchkoľvek pochybností, že uzatvorená zmluva nie je
bežnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ale zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere, keď žalobca

viazal poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému na úhradu časti kúpnej ceny (do výšky 14
000 €), výslovne označeného konkrétneho tovaru (predmetu financovania), od výslovne označeného
konkrétneho dodávateľa tovaru, predávajúceho. Predávajúci nevystupoval ako dodávateľ podľa § 52
ods. 3 OZ, keď zo zmlúv vyplynulo, že sa jednalo o fyzickú osobu, nepodnikateľa, a nevyplynulo, že bykonal v rámci predmetu svojej obchodnej, či inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd právne posúdil
kúpnu zmluvu na predmet financovania uzatvorenú dňa 08. 01. 2014 ako od počiatku absolútne neplatnú
kúpnu zmluvu podľa § 37 ods. 2 OZ. z dôvodu, že predávajúci nebol v okamihu jej uzatvorenia v okamihu

odovzdania predmetu financovania, ku ktorému došlo podľa predložených listín spolu s uzatvorením
kúpnej zmluvy, vlastníkom veci, ku ktorej mal podľa zmluvy previesť vlastnícke právo na kupujúceho
(žalovaného). Okresný súd mal preukázanú skutočnosť, že predávajúci nebol vlastníkom predávanej
veci z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Obvodného oddelenia Karlova
Ves, číslo ČVS:ORP-426/KV-B4-2015 zo dňa 05. 12. 2015, ktorým bola vec vydaná vlastníkovi a to

poisťovni so sídlom v Nemeckej spolkovej republike, pričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že
predmet financovania bol žalovanému odobratý orgánmi činnými v trestnom konaní. Ďalej okresný
súd poukázal na to, že následky vzniknuté z absolútne neplatnej zmluvy upravuje ust. § 451 osd.
2 v spojení s § 457 OZ, podľa ktorého je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo
podľa nej dostal. Žalovaný ako kupujúci vydal predmet kúpy orgánom činným v trestnom konaní,
ktoré ju vydali vlastníkovi, čím sa zbavil svojej povinnosti podľa § 457 OZ aj voči predávajúcemu.

V prejednávajúcej veci okresný súd uplatnil ust. § 15 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch,
vyhodnotil, že zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
podľa § 15 ods. 3 o spotrebiteľských úveroch zanikla. V danom prípade žalovaný nemal možnosť
odstúpiť od kúpnej zmluvy, nakoľko od absolútne neplatnej kúpnej zmluvy nemožno odstúpiť, a teda
konštatoval, že v súlade s § 15 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko došlo k zániku

zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere podľa § 15 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch a
žalovaný (spotrebiteľ) vrátil tovar (motorové vozidlo) predávajúcemu, v danom prípade vlastníkovi
motorového vozidla prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní, si vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov navzájom majú vyporiadať veriteľ (žalobca) a predávajúci (D.. K poukazu
žalobcu na ustanovenia zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere, ktoré vylučujú žalobcu z nárokov na

právnečifaktickévadypredmetufinancovania,okresnýsúduviedol,žesúprerozporsust.§15zákonao
spotrebiteľských úveroch absolútne neplatné v častiach, v ktorých vylučujú žalovaného ako spotrebiteľa
z nárokov, ktoré mu dotknuté ustanovenie priznáva. Dotknuté ustanovenie umožňuje žalovanému ako
spotrebiteľovi odstúpiť od zmluvy o kúpe predmetu financovania (kúpnej zmluvy), čo spôsobuje aj
zánik zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere, pričom zánik nezakladá právo žalobcu na uplatnenie

akýchkoľvek sankcií voči spotrebiteľovi. Žalovaný má tiež právo uplatniť svoje nároky z nedodania
predmetu financovania, ak nebol uspokojený predávajúcim, priamo u veriteľa. Ustanovenie § 15 ods. 5
priamo uvádza následky zániku zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere v prípade vrátenia predmetu
financovania, pričom následkom je, že vysporiadanie vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov
vykonajú navzájom žalobca (dodávateľ) s predávajúcim a to bez účasti žalovaného (spotrebiteľa).

Nárokov z ust. § 15 zákona o spotrebiteľských úveroch si je vedomý aj žalobca, ktorý v článku III. bod
2, písm. 3 posledná veta výslovne uviedol, že týmto ustanovením nie je dotknuté zákonné právo dlžníka
ako spotrebiteľa v zmysle ust. § 15 zákona č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch. V danom
prípade poskytol viazaný spotrebiteľský úver žalobca ako dodávateľ na nákup motorového vozidla,
ktorý zabezpečil aj uzatvorením zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Peňažné prostriedky z

poskytnutého úveru boli v plnej výške pripísané na účet predávajúceho (nie žalovaného) na úhradu
kúpnej ceny. Ďalej okresný súd poukázal na to, že regresný nárok žalovaného voči predávajúcemu nie
je predmetom tohto konania, keď sa žalovaný nedomáha vydania plnenia od predávajúceho, preto ani
tento poukaz nespôsobil zmenu právneho posúdenia veci konajúcim súdom. Žalobca je preto povinný
znášať všetky následky, ktoré právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch spája so zmluvami

o viazaných spotrebiteľských úveroch. Okresný súd návrh žalobcu z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného zamietol s poukazom na to, že zmluva o viazanom spotrebiteľskom
úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným podľa § 15 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
zanikla podľa § 15 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovaným a predávajúcim, pričom žalovaný vydal predávajúcemu predmet kúpy,

teda vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov si navzájom majú vyporiadať podľa § 15 ods. 5
zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca a predávajúci bez účasti žalovaného. O trovách konania
okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a zaviazal v konaní neúspešného žalobcu nahradiť v
konaní úspešnému žalovanému trovy konania vo výške 1 498,45 € za zastúpenie advokátom.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a
uloží žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania z dôvodu,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2písm. f) OSP). Podľa názoru žalobcu okresný súd nesprávne subsumoval zistený skutkový stav pod
ust. § 15 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„ZoSÚ“), keď vychádzal z toho, že kúpna zmluva uzavretá dňa 08. 01. 2014 medzi žalovaným ako
kupujúcim a D. ako predávajúcim (ďalej len „kúpna zmluva“) je v zmysle § 37 ods. 2 zák. č. 40/1964
Zb. OZ v znení neskorších predpisov pre nemožnosť plnenia absolútne neplatná, v dôsledku čoho
dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že z tohto dôvodu zanikla aj zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. 81140013 zo dňa 08. 01. 2014 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol

žalovanému úver na financovanie predmetu kúpy. Žalobca poukázal na to, že právna norma § 15 os.
3 ZoSÚ spája zánik zmluvy o spotrebiteľskom úvere výlučne s platným odstúpením od kúpnej zmluvy,
teda argumentácia okresného súdu nemá oporu v objektívnom práve a ani za použitia analogie legis
nemožno dospieť k záveru, že absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy dochádza ex lege aj k zániku
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by bolo zámerom zákonodarcu ex lege viazať zánik zmluvy o
úvere na akúkoľvek skutočnosť spôsobujúcu zánik kúpnej zmluvy, nepochybne by to bolo a muselo

byť normatívne vyjadrené. Viazanie zániku zmluvy o úvere výlučne na platné odstúpenie od kúpnej
zmluvy je zrejmým úmyslom zákonodarcu, ktorý reflektuje na účel transponovanej smernice, nie je
preto daný priestor na odchýlenie sa od znenia zákona prostredníctvom analógie, resp. na sudcovské
dotvorenie práva. Neplatnosť kúpnej zmluvy pre absenciu niektorej z náležitostí právneho úkonu alebo
jeho predmetu nie je dôvodom, pre ktorý bez ďalšieho zaniká aj zmluva o úvere (finančnom leasingu).

Zákon predpokladá takýto právny následok v relevantných ustanoveniach § 15 ZoSÚ výlučne vtedy,
ak spotrebiteľ využije svoje právo odstúpiť od kúpnej zmluvy a zároveň vráti tovar predávajúcemu.
Žalobca zároveň namietal argumentáciu okresného súdu, že nie je daná pasívna vecná legitimácia
žalovaného, keďže v súlade s § 15 ods. 5 ZoSÚ si vzájomné nároky na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov majú vysporiadať žalobca a predávajúci, ktorý poskytol žalovanému predmet kúpy. Podľa

argumentácie žalobcu, zo systematického zaradenia jednotlivých ustanovení v rámci právnej úpravy
inštitútu viazaného spotrebiteľského úveru vyplýva, že vzájomné vysporiadanie vrátenia poskytnutých
peňažných prostriedkov medzi veriteľom a predávajúcim prichádza do úvahy iba vtedy, ak spotrebiteľ
platne odstúpil od kúpnej zmluvy a súčasne vrátil poskytnutý tovar predávajúcemu. Motorové vozidlo,
ktoré bolo predmetom kúpy, však nebolo vrátené predávajúcemu, tak ako predpokladá právna norma,

keďže bolo v rámci prebiehajúceho trestného konania vrátené tretej osobe a to údajnému vlastníkovi
motorového vozidla. Podľa názoru žalobcu nie je splnená ani jedna z podmienok na to, aby vznikol
žalobcovi nárok na vrátenie peňažných prostriedkov voči predávajúcemu, a teda je daná vecná
legitimácia žalovaného v konaní a veriteľ je oprávnený vymáhať svoj nárok priamo voči žalovanému.

4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 10. 03. 2015, ktoré bolo doručené súdu prvej
inštancie dňa 11. 03. 2016, žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že navrhuje odvolanie
odmietnuť v celom rozsahu ako nedôvodné. Zároveň sa plne stotožnil s právnym posúdením súdu
prvej inštancie z dôvodu, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a pôvodným kupujúcim D.je
ex lege absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 2 OZ pre nemožnosť plnenia, v

dôsledku čoho sa stala absolútne neplatnou aj zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovaný
predmet plnenia motorové vozidlo nevrátil „skutočnému vlastníkovi“, ale toto odovzdal polícii SR, o čom
svedčí aj predložený dôkaz v konaní pred okresným súdom, a až samotná polícia vrátila po vyšetrovaní
predmetné vozidlo pôvodnému vlastníkovi, t. j. leasingovej poisťovni, ako aj z dôvodu, že nie je daná
pasívna legitimácia žalovaného v zmysle § 15 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pričom nároky na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov si majú vysporiadať žalobca a predávajúci (X. D.), ktorý poskytol predmet kúpy, ktorý
nebol spôsobilý, pričom peňažné prostriedky priamo posielal žalobca predávajúcemu a žalovaný s
nimi nikdy nedisponoval a tieto boli viazané priamo na predmet kúpy, keďže sa jednalo o viazaný
spotrebiteľský úver určený na kúpu motorového vozidla Volkswagen Multivan 2,5 TDI Highline, VIN:

F Poukázal na § 15 ods. 3 ZoSÚ, v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ odstúpil od zmluvy o kúpe tovaru
alebo poskytnutí služby a ak cena tovaru alebo služby je hradená plne, alebo čiastočne spotrebiteľským
úverom na základe zmluvy podľa ods. 1 zaniká tiež táto zmluva. Zároveň poukázal na výklad európskych
smerníc ako aj iných právnych predpisov, kedy súd je povinný v pochybnostiach prikloniť sa na stranu
spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Konštatoval, že ak by mal žalovaný možnosť a predmet kúpy

by bol spôsobilý na užívanie a mal by tento k dispozícii, bolo by v jeho záujme plniť riadne zo zmluvy,
avšak toto možné nie je. Predmetné motorové vozidlo bolo odobraté políciou za účelom vyšetrovania,
následne nebolo vrátené ani žalovanému ani predávajúcemu, avšak žalovaný bol vyrozumený políciou,
že bude vrátené vlastníkovi leasingovej spoločnosti do zahraničia. Od žalovaného ako spotrebiteľanie je možné spravodlivo požadovať ani očakávať, že by mal plniť z absolútne neplatného právneho
úkonu, navyše, ak nemôže s predmetom nakladať, nemá ho v držbe ani nie je šanca, že sa do jeho
dispozície vráti. Okresný súd správne posúdil aj prevod vlastníckeho práva v zmysle zásady „nemo plus

iuris“. Na tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal odstúpiť od zmluvy uviedol, že ak je nejaký úkon absolútne
neplatný ex lege, od takéhoto nie je možné odstúpiť od zmluvy. Poukázal aj na staršiu judikatúru súdov,
kde ak je hnuteľná vec odovzdaná do rúk OCTK možno tento spôsob odovzdania subsumovať pod
vrátenie si plnení zmluvným stranám, o čom predložil žalovaný aj dôkaz, o ktorom niet pochýb. Nemôže
byť na škodu žalovaného, že žalobca nemohol uplatniť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k

motorovému vozidlu, nakoľko bolo od počiatku vo vlastníctve niekoho iného (zahraničnej leasingovej
spoločnosti). Žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď nedokázal predložiť dôkaz o tom,
že si preveril kontrolu originality pri podpisovaní zmluvy, a teda mal by niesť zodpovednosť. Konanie
žalobcu nemôže byť na škodu žalovaného, pričom žalovaný aktuálne nemá ani motorové vozidlo a
peňažné prostriedky zo zmluvy nikdy nemal, boli vyplatené priamo predávajúcemu, ktorý žalovanému
vozidlo predal.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vydal dňa 12. 01. 2016 s tým, že odvolanie voči nemu
bolo podané dňa 19. 02. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný
sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §

470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje,
že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnym noriem (§ 470

ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý
zostal aj zachovaný po 30. 06. 2016. V dôsledku toho platí, že ustanovenie novej účinnej právnej úpravy
od 01. 07. 2016 o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom
rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením
právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný

zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
PL ÚS 36/1995).

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§204ods.1včasepodaniaúčinnéhoOSPaktuálne§362ods.1CSP)oprávnenýmsubjektom,stranou,

v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP aktuálne § 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP aktuálne § 355 ods. 1 CSP)
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aktuálne § 127 a § 165
CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania
§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky a v plnom rozsahu sa stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné,
obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, v

jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje a v ďalšom
sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie
správnosti uvádza nasledovné:10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 08. 01. 2014 zmluvu o poskytnutí
spotrebného úveru č. 81140013, na základe ktorej bol žalobcom žalovanému poskytnutý spotrebný
úver vo výške 14 000 € na kúpu predmetu financovania osobného vozidla Volkswagen Multivan

2,5 TDI Highline, jazdené, rok výroby 2008, číslo podvozku: F Dodávateľom predmetu financovania
bol predávajúci X. D.. Žalovaný riadne a včas uhrádzal splátky spotrebného úveru do 13. 05. 2014.
Žalobca listom zo dňa 24. 09. 2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24. 09. 2014 z dôvodu
nedodržania termínov splatnosti jednotlivých splátok úveru a oznámil začatie výkonu zabezpečovacieho
prevodu práva. Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície,

bola podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. dňa 02. 03. 2015 zaistená vec žalovaného a to motorové
vozidlo VW Multivan 2,5 TDI, VIN: F a to na základe dožiadania OR PZ Bratislava zo dňa 26. 02. 2015.
Zároveň zo spisu vyplýva, že žalovaný ako kupujúci uzatvoril s predávajúcim T. Kúpno-predajnú zmluvu
dňa 08. 01. 2014, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Volkswagen
Multivan, rok výroby 2008, číslo karosérie: F za kúpnu cenu 20 000 €. Žalovaný uhradil, ako vyplýva z
výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 08. 01. 2014 X. D. 6 000 € za kúpu motorového vozidla

Volkswagen Multivan. Predmetné motorové vozidlo bolo 02. 03. 2015 zaistené žalovanému, pričom po
expertíznom skúmaní bolo zistené, že zaistená vec je odcudzenou vecou, ktorej majiteľom je spoločnosť
Allianz Versicherungs - AG, ktorej aj bolo predmetné motorové vozidlo vrátené podľa § 97 ods. 1
Trestného poriadku.

11. Odvolacím dôvodom žalobcu bolo tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci, keď okresný súd
právne posúdil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 08. 01. 2014 medzi žalovaným ako kupujúcim a X. D. ako
predávajúcim, je v zmysle § 37 ods. 2 OZ pre nemožnosť plnenia absolútne neplatná, v dôsledku čoho
zanikla aj zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 81140013 zo dňa 08. 01. 2014 v zmysle § 15 ods. 3 zákona
č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľovaozmenea

doplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonospotrebiteľskýchúveroch“)
ako aj, že nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, keďže v súlade s § 15 ods. 5 Zákona o
spotrebiteľských úveroch si vzájomné nároky na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov majú
vysporiadať žalobca a predávajúci, ktorý poskytol žalovanému predmet kúpy.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13.Podľa§15ods.1zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom
úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho

tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.

14. Podľa § 15 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak spotrebiteľ odstúpil od zmluvy o kúpe tovaru
alebo poskytnutí služby a ak cena tovaru alebo služby je hradená plne alebo čiastočne spotrebiteľským
úverom na základe zmluvy podľa odseku 1, zaniká tiež táto zmluva. Zánik tejto zmluvy nezakladá právo

veriteľa alebo tretej osoby na uplatnenie akýchkoľvek sankcií voči spotrebiteľovi.

15. Podľa § 15 ods. 5 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, ak došlo k zániku zmluvy
o viazanom spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľ tovar vrátil predávajúcemu, predávajúci a veriteľ si
navzájom vysporiadajú vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov bez účastí spotrebiteľa.

16. Odvolací súd po prejednaní veci v rozsahu podaného odvolania žalobcu konštatuje, vychádzajúc
zo samotnej zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 81140013 zo dňa 08. 01. 2014, že je rozhodne
zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere, kedy žalovaný viazal účel použitia spotrebného úveru na
kúpu predmetu financovania osobné vozidlo Volkswagen Multivan 2,5 TDI Highline, jazdené, rok výroby

2008, pričom predmetná zmluva nepochybne upravuje vzťahy, ktoré vznikli na základe konsenzuálneho
dojednania režimu spotrebiteľskej zmluvy, keď samotná zmluva odkazuje na príslušné ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení neskorších predpisov. Predmetná zmluva je nepochybne viazaná vychádzajúc zo samotnéhoúčelu použitia spotrebného úveru na kúpu predmetu financovania motorového vozidla ako aj na
posúdenie otázky platnosti resp. neplatnosti, v danom prípade kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 08. 01.
2014 uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim a dodávateľom predmetu financovania predávajúcim

D..Okresnýsúdtým,ževychádzalpriprávnomposúdeníodpočiatkupreukázanejabsolútnejneplatnosti
kúpnejzmluvypodľa§37ods.2Občianskehozákonníka,vsúladesozásadou,ženiktonemôžepreviesť
na iného viac práv ako má on sám („nemo plus iuris transfere potest quam ipse habet“), vzhľadom na
viazanosť spotrebiteľského úveru na konkrétnu kúpu predmetu financovania presne špecifikovaného
osobného motorového vozidla, vec správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 15 ods. 3 zákona o

spotrebiteľských úveroch a uzavrel, že zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným podľa § 15 ods. 3 o spotrebiteľských úveroch zanikla.

17. V súvislosti s námietkou žalobcu, ktorý tvrdí, že neplatnosť kúpnej zmluvy pre absenciu niektorej
z náležitostí právneho úkonu alebo jeho predmetu nie je dôvodom, pre ktorý bez ďalšieho zaniká aj
zmluva o úvere (finančnom leasingu), keď zákon predpokladá takýto právny následok v relevantných

ustanoveniach § 15 ZoSÚ výlučne vtedy, ak spotrebiteľ využije svoje právo odstúpiť od kúpnej zmluvy a
zároveň vráti tovar predávajúcemu, odvolací súd konštatuje jej nedôvodnosť, keď možno pripomenúť,
že už v minulosti judikatúra (porovnaj R 22/1976) predsa poukázala, že odstúpiť možno iba od zmluvy,
ktorá bola uzatvorená platne a Najvyšší súd SR to opäť zopakoval, keď v uznesení z 30. 06. 2009 sp.
zn. 4Cdo/111/2008 zdôraznil, že odstúpiť možno len od platnej zmluvy (viď rozsudok Najvyššieho súdu

SR z 29. 02. 2012 sp. zn. 1Cdo/48/2010).

18. Odvolací súd považoval aj odvolaciu námietku žalobcu v otázke pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného, keď namietal, že zo systematického zaradenia jednotlivých ustanovení v rámci právnej
úpravy inštitútu viazaného spotrebiteľského úveru vyplýva, že vzájomné vysporiadanie vrátenia

poskytnutých peňažných prostriedkov medzi veriteľom a predávajúcim prichádza do úvahy iba vtedy, ak
spotrebiteľ platne odstúpil od kúpnej zmluvy a súčasne vrátil poskytnutý tovar predávajúcemu, pričom
nebola splnená ani jedna z podmienok na to, aby vznikol žalobcovi nárok na vrátenie peňažných
prostriedkov voči predávajúcemu za nedôvodnú a to z dôvodu, že nebolo možné spravodlivo požadovať
od žalovaného vrátenie vozidla, nakoľko vozidlo nemá v držbe z dôvodu, že dňa 02. 03. 2015 bolo

zaistené na základe dožiadania OR PZ Bratislava zo dňa 26. 02. 2015 a na základe uznesenia
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, obvodné oddelenie Karlova Ves číslo ČVS:
ORP-426/KV-D4-2015 zo dňa 05. 12. 2015 bolo motorové vozidlo VW Multivan, VIN: F vrátené
spoločnosti Allianz Versicherungs - AG, ktorá žiadala o jeho vydanie. Tým si žalovaný ako kupujúci na
základeabsolútneneplatnejzmluvysplnilpovinnosťvecvydaťvzmysle§457OZ.Žalovanýakoúčastník

neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec predmetné motorové vozidlo, si splnil svoju povinnosť voči
druhej zmluvnej strane podľa § 457 OZ tým, že vydal vec jeho vlastníkovi (porovnaj R 4/1988). Pokiaľ
ide o otázku platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, odvolací súd poukazuje na vyššie odôvodnenie,
kedy konštatoval, že odstúpiť možno len od platnej zmluvy.

19. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v
odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vysporiadal s dôvodmi podaného odvolania žalovaného.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobkyne zamietol, rozhodol vecne
správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom výroku (prvý výrok) ako i vo výroku o náhrade trov konania (druhý výrok), ktorý je závislý
od rozhodnutia vo veci samej (§ 379 písm. a) CSP) ako vecne správny potvrdil.

21. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 362 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady

trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).