Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/204/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211229209
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7211229209.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v exekučnej veci oprávnenej: Komerční banka, a.s.,
Na Příkopě 33/969, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 45317054, zastúpenej: Balcar Polanský
Eversheds s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 909 331, proti povinnému: F.. N. H.,
nar. XX.X.XXXX, A. XX, H., zastúpenému: JUDr. Róbertom Selvekom, advokátom so sídlom Němcovej

30, Košice, o vymoženie 3.219.063,00 USD s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patríciom
Baďurom so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Viedenská cesta 5, P.O. BOX 226, pod sp. zn.
Ex 786/2011, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 3. novembra 2016, sp.
zn. 39Er/2849/2011-277 v znení opravných uznesení zo 7. februára 2017, sp. zn. 39Er/2849/2011-306
a z 9. marca 2017, sp. zn. 39Er/2849/2011-339

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie povinného proti výroku o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii.

O d m i e t a odvolanie povinného proti výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

Oprávnenému p r i z n á v a proti povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
uznesením námietky povinného proti exekúcii zamietol (I) a taktiež zamietol návrh povinného na
zastavenie exekúcie (II).

2. Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal u súdneho
exekútora vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 3.219.063,- USD s prísl., na základe

exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu
Bratislava V z 13. júna 2011, spis. zn. 3Zm/352/2010-47. Dňa 29. marca 2012 doručil povinný súdu
prvej inštancie námietky proti exekúcii, v ktorých uviedol, že exekúcia je neprípustná a voči nemu
je vedená nezákonne. Súd prvej inštancie uznesením z 1. augusta 2012, č. k. 39Er/2849/2011-112
námietkam povinného proti exekúcii vyhovel. Na základe odvolania oprávneného bolo rozhodnutie súdu
prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Košiciach z 27. novembra 2013, č. k. 3CoE/86/2013-166

zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie, nakoľko počas rozhodovania
odvolacieho súdu o odvolaní nastali skutočnosti, ktoré v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o
námietkach neboli súdu známe, a mali zásadný vplyv na rozhodnutie o predmete tohto konania.
DôvodompreuvedenýpostupbolozisteniezvýpisuzObchodnéhoregistraSR,ženazákladeuznesenia
4CoKr/5/2013 bude Okresným súdom Prešov opätovne prejednávaný návrh veriteľa na vyhlásenie
konkurzu na majetok spoločnosti SH TRADE, s.r.o., Košice. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení súdu

prvej inštancie uložil povinnosť posúdiť, či vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti SH TRADE,
s.r.o., Košice dáva alebo nedáva dôvod na zastavenie exekúcie ex lege.3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že 22. februára 2013 bol súdu doručený návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b), f), g) Exekučného poriadku, v ktorom opätovne poukázal

naskutočnostiuvedenéužvnámietkach,tedanazánikdlhuajsohľadomnaakcesorickývzťahhlavného
záväzku k vedľajšiemu, ručiteľskému záväzku, aj s ohľadom na vyplatenie časti dlhu ešte pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie a tiež na potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka spoločnosti SH
TRADE, s.r.o. V prílohe návrhu bola správa dozorného správcu o plnení plánu a uznesenie Okresného
súdu Prešov z 21. januára 2013, č. k. 1K/31/2012-228, ktorým bolo zastavené konkurzné konanie voči

spol. SH TRADE.

4. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 50 ods. 1, § 57 ods. 1 a § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, na
ust. § 17 ods. 1, § 32 ods. 1 a § 47 ods. 1 ZZŠ, ako aj § 160 ZKR a námietky povinného proti exekúcii,
ako aj návrh na zastavenie exekúcie, ktoré boli podané z totožných dôvodov, v ktorých povinný namietal
nedostatok aktívnej legitimácie oprávnenej v exekučnom konaní, ďalej vady splnomocnenia udeleného

oprávnenou spoločnosti Balcar Polanský Eversheds s.r.o., ako aj skutočnosť, že pohľadávka vymáhaná
v tomto exekučnom konaní zanikla, a to sčasti v dôsledku jej úhrady pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie a sčasti z dôvodu schválenia reštrukturalizačného plánu, zamietol ako nedôvodné.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365

ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu
postupu exekučného súdu, ktorý nenariadil pojednávanie na prejednanie námietok proti exekúcii. V
ďalšom namietal nesprávne právne posúdenie spočívajúce v spôsobe posúdenia predmetnej zmenky
akonemajúcejpovahuzabezpečovaciehoprostriedku,akoajvposúdeníprípustnostinámietokavalistua

tiež opakovane tvrdil, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného
nároku a zároveň podal návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku, pretože po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

6. Oprávnená vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

Odvolacie námietky povinného nepovažuje za opodstatnené z dôvodov, ktoré v písomnom vyjadrení k
odvolaniupovinnéhoobšírnerozviedlatakzhľadiskaskutkovýchokolností,akoajprávnejargumentácie.

7. Krajský súd v Košiciach dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné odvolanie povinného
prejednať, nakoľko smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je prípustné, preto o veci rozhodol bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) tak, že odvolanie povinného
podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

11. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

12. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 CSP stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v
exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené,
že odvolanie prípustné je.

13. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, povinný môže
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánikvymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami
osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody

sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach
netreba rozhodnúť.

14. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je
prípustné odvolanie.

15. Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že a contrario nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu
o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii. Na základe uvedeného odvolací súd sa odvolacími
námietkami, ktoré smerovali proti výroku, ktorým súd prvej inštancie námietky povinného proti exekúcii
zamietol, nezaoberal, nakoľko odvolanie, ktoré smerovalo proti prvému výroku, nie je prípustné, preto
ho v tejto časti odmietol [ust. § 386 písm. c) CSP].

16. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31. marca 2017, ukladalo exekučnému
súdu povinnosť zastaviť exekúciu (či už na návrh alebo aj bez návrhu), ak sú dané dôvody uvedené
pod písmenami a) až j) tohto ustanovenia. V § 58 ods. 4 zároveň výslovne ustanovovalo, že proti
rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie. Odvolanie bolo teda

prípustné len proti uzneseniam o zastavení exekúcie a to z dôvodov uvedených pod označenými
písmenami. Pod rozhodnutiami podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) Exekučného poriadku možno
totiž rozumieť len uznesenia o zastavení exekúcie, ak je daný niektorý z výslovne označených dôvodov.
Uznesenie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie zjavne takýmto rozhodnutím nie
je. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania exekučného súdu

výslovne nezakladalo prípustnosť odvolania aj proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu
na zastavenie exekúcie.

17. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.
júla 2012, sp. zn. 6 Cdo 171/2012, v zmysle ktorého je „takýto výklad aj ústavne konformný, pretože

rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnou
činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím potvrdeného subjektívneho práva,
ktorého podstatou je moc prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Tento účel
by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo rozhodovaním o opravnom prostriedku
povinného proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie z

ním tvrdeného dôvodu. Z hľadiska povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1
Exekučného poriadku nie je rozhodujúci povinným tvrdený dôvod pre takéto rozhodnutie, ale skutočne
existujúci, t.j. exekučnému súdu preukázaný dôvod prekážky ďalšieho vykonávania exekučnej činnosti.
Okrem toho uvedená interpretácia je súladná aj s už spomínaným ustanovením § 50 ods. 4 Exekučného
poriadku, nepripúšťajúcim a contrario odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok povinného proti

exekúcii. Zabraňuje totiž tomu, aby sa neprípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok
dala obchádzať odvolaním podaným proti uzneseniu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie
exekúcie, a to zvlášť za situácie, aká nastala aj v predmetnej veci, t. j. ak námietky proti exekúcii
spočívali v rovnakých dôvodoch, aké povinný označil aj v návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolací súd
preto odmietnutím odvolania neodňal povinnému možnosť konať pred súdom. Interpretáciou § 58 ods.

4 Exekučného poriadku takým spôsobom, že toto ustanovenie výslovne pripúšťa odvolanie len proti
uzneseniam o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) označeného
právneho predpisu, zotrváva dovolací súd na právnom názore vyslovenom už v rozhodnutí sp. zn. 6
Cdo 53/2011 z 31.5.2011.“

18. Na základe uvedeného sa odvolací súd nemohol zaoberať ani odvolacími námietkami, ktoré
smerovali proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie,
nakoľko odvolanie, ktoré smerovalo proti tomuto výroku, nie je prípustné, preto ho aj v tejto časti odmietol
[ust. § 386 písm. c) CSP].

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s čl. 4 CSP, ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a oprávnenému priznal proti povinnému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu z dôvodu, že povinný zavinil, že odvolanie boloodmietnuté. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).