Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/239/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612202742
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5612202742.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ Y. S.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. H., J. XXX, v rade 2/ Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, v rade 3/ H.
F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. H., X. X. C. XXXX/XX, v rade 4/ Mgr. E. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Z. H., K. XXX/X, v rade 5/ Ing. A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. H., J. XXXX/X, všetci zastúpení JUDr.
Dagmar Slafkovskou, advokátkou so sídlom Z. H., X. S. XX, proti žalovaným: v rade 1/ Mesto Liptovský
Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, IČO: 00 315 524, zastúpenému HADBÁBNA &
spol., advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Žilina, Prielohy 1012/1C, IČO: 47 249 722, v rade 2/ TATRA

DEVELOPMENT, s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, 1. mája 1960/54, IČO: 36 426 679, zastúpenému
advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s. r. o., so sídlom Bratislava, Velehradská 33, IČO: 35
922 907, v rade 3/ Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. H., J. XXX/X., štátny občan SR, o určenie, že
vec patrí do dedičstva, na odvolanie žalovaných v rade 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č.k. 4C/52/2012-515 zo dňa 11. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch 1., 3., 4., ktorými žalobe vyhovel,
p o t v r d z u j e .

Vostatnýchvýrokoch,odvolanímnenapadnutých, ostáva rozsudoksúduprvejinštancienedotknutý.

Žalobcom v rade 1/ až 5/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania, ktoré sú povinní zaplatiť
žalovaní v rade 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš určil, že v jednotlivých výrokoch
špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. C. F., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX.
XXXX, naposledy bytom V. X, ktorá bola ku dňu svojej smrti ich výlučnou vlastníčkou. Žalobu
smerujúcu voči žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ v rozsahu, kde neboli zapísaní v katastri nehnuteľností

ako vlastníci jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, súd zamietol. Rozhodnutie o
trovách prvoinštančného konania a štátu si súd vyhradil na samostatné rozhodnutie do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd dospel k
záveru, že kúpnopredajná zmluva zo dňa 29. 09. 1989 uzatvorená medzi C. F. ako predávajúcou a
Československým štátom v zastúpení Stavoinvesta Banská Bystrica ako kupujúcim, predmetom ktorej
bol prevod pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území J., zapísanom vo vložke č. 314 parcela
č. 1303/1 o výmere 5569 m2 za kúpnu cenu 31 027,60 Kčs, je absolútne neplatná vzhľadom na to, že

neb. C. F. ako predávajúca nemohla posúdiť význam právneho úkonu kúpnej zmluvy so všetkými jej
dôsledkami, nakoľko konala v takej duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon nespôsobilou.
Následne aj všetky ďalšie nadväzujúce úkony, týkajúce sa zmeny vlastníctva nehnuteľností, ktoré boli
predmetom prevodu na základe uvedenej kúpnej zmluvy, sú neplatné s poukazom na zásadu, že niktonemôže na druhého previesť viac práv ako má sám. Prvostupňový súd sa vysporiadal aj s tvrdením,
že došlo následne k vydržaniu vlastníckeho práva kupujúcim, ktorý tvrdil, že vec užíval v dobrej viere,
keď súd konštatoval, že dobromyseľná držba bola prerušená v roku 1996, kedy žalobcami boli žalovaní

upozornení na skutočnosť, že kúpnu zmluvu uzatvorila osoba konajúca pod vplyvom duševnej choroby.
Prvoinštančný súd poukázal najmä na závery znaleckých posudkov, z ktorých jednoznačne vyplynulo,
že v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy trpela neb. C. F. pokročilou aterosklerózou mozgu, teda
duševnou poruchou stredne ťažkou zmiešanou demenciou. Takýto zdravotný stav zásadným spôsobom
ovplyvnil jej rozpoznávaciu a vnímaciu schopnosť, schopnosť uskutočniť vlastnú vôľu a zvážiť možné

následky svojho konania v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Z uvedených dôvodov prvoinštančný súd
dospel k záveru, že kúpna zmluva z roku 1989 je neplatná, a preto neb. C. F. nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom kúpy a predaja, vlastnila aj v čase smrti a patria teda do dedičstva po nej. Právne vec posúdil
súd v zmysle § 80 O. s. p. a § 38, § 132, § 134 Občianskeho zákonníka, resp. rozhodnutie o trovách
konania zdôvodnil s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p.

2. Proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu prostredníctvom zástupcov, v zákonom stanovenej lehote,
podali odvolania žalovaní v rade 1/ a 2/. Odvolania smerovali voči výrokom, ktorými prvoinštančný
súd návrhu žalobcov vyhovel a vyslovil, že vo výroku rozsudku špecifikované nehnuteľnosti patria
do dedičstva po neb. C. F.. S takýmito závermi sa obaja odvolatelia nestotožnili, súd sa podľa nich
nesprávne vysporiadal s otázkou posúdenia zdravotného stavu neb. C. F., resp. nesprávne vyhodnotil

splnenie podmienok pre vydržanie nehnuteľností. Prvoinštančný súd v súlade so závermi odvolacieho
súdu (po prvom zrušení rozsudku) vykonal znalecké dokazovanie posudkami MUDr. Štrocholcovej a
MUDr. Kantorovej, avšak obe vychádzali len z obsahu súdneho spisu, najmä z výpovedí príbuzných
nebohej a ošetrujúcej všeobecnej lekárky, nakoľko zdravotná dokumentácia sa nezachovala. Vzhľadom
natietoskutočnostinebolomožnéspoľahlivoabezpochybnostípreukázať,činebohávčaseuzatvorenia

kúpnej zmluvy trpela duševnou poruchou. Výpovede príbuzných nebohej, ktorí majú nepochybne právny
záujem na výsledku súdneho sporu, nemožno považovať za objektívne údaje, ale nemohli ani viesť
k správnym záverom znalcov, keď znalkyňa Štrocholcová bez dispozície zdravotnej dokumentácie
diagnostikovala štádium duševnej poruchy nebohej ako stredne ťažkú zmiešanú demenciu. Odvolatelia
sa nestotožnili so záverom prvoinštančného súdu, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno a preukázali,

že v čase podpísania kúpnej zmluvy nebohá trpela duševnou poruchou, ktorá ju na tento právny
úkon robila nespôsobilou. Tento záver považujú za nesprávny a neodôvodnený. Súd tiež nesprávne
vyhodnotil prípadné nadobudnutie vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam vydržaním.
Jeho záver, že od roku 1996 neboli v držbe dobromyseľní, taktiež nie je správny. K uplynutiu vydržacej
doby po započítaní doby oprávnenej držby ich, resp. ich právneho predchodcu došlo v roku 1999.

List, ktorý bol doručený Mestu Liptovský Mikuláš dňa 21. 02. 1996, nie je takou skutočnosťou, ktorá
mohla objektívne vzbudiť pochybnosť o dobromyseľnej držbe nehnuteľností. Relevantným dokladom
by muselo byť rozhodnutie príslušného súdu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, či odborný
znalecký posudok vo vzťahu k nebohej, resp. aspoň predloženie riadnej zdravotnej dokumentácie, čo
však žalobcovia nikdy nepredložili. V minulosti sa žalobcovia domáhali vrátenia nehnuteľností v rámci

reštitučných konaní, kde však dôvodom mala byť existencia tiesne u nebohej pri podpise kúpnej zmluvy.
Nebola spomínaná duševná porucha. Ak by sa teda aj nesporne potvrdila duševná porucha nebohej v
čase podpísania kúpnej zmluvy, odvolatelia zastávali názor, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti ich
právni predchodcovia, resp. oni vydržali. Žiadali preto v napadnutých výrokoch rozsudok zmeniť a celú
žalobu zamietnuť, resp. tento zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

3. K podaným odvolaniam prostredníctvom zástupcu podali vyjadrenia žalobcovia v rade 1/ až
5/. Poukázali na skutočnosť, že v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolací súd uložil
prvoinštančnému súdu ustanoviť znalca, ktorý by sa odborne vyjadril k tomu, či v čase podpisovania
kúpnopredajnejzmluvytrpelapredávajúcaduševnouporuchou.Vtomčasekrajskémusúdubolozrejmé,

že zdravotná dokumentácia C. F. nie je k dispozícii. Zdravotný stav neb. C. F. podrobne popísala jej
ošetrujúca lekárka MUDr. F., ktorá ju mala v zdravotnej starostlivosti 13 rokov, teda od roku 1981 až
do jej smrti. O zdravotnom stave sa zachovali aj dve písomné správy z 02. 05. 1991 a z roku 2006,
pričom prvú správu písala ošetrujúca lekárka v čase, keď mala k dispozícii zdravotnú dokumentáciu
nebohej a z tejto aj vychádzala. Je nepochybné, že výpoveď ošetrujúcej lekárky, ktorá dokázala popísať

zdravotné problémy C. F., bola dostatočná na to, aby psychický stav pacientky posúdili aj znalci. V
tomto smere potom prvostupňový súd nijakým spôsobom nepochybil, keď konštatoval, že uzatvorená
zmluva s predávajúcou C. F. je absolútne neplatný právny úkon. Navyše C. F. nikdy neprevzala výplatok
- kúpnu cenu za predaj pozemku, nakoľko si nepamätala a popierala, že by predmetný pozemok predala.Prvoinštančný súd takisto správne posúdil aj plynutie vydržacej lehoty, keď konštatoval, že v roku 1996
došlo k prerušeniu jej plynutia, nakoľko najneskôr od vtedy žalovaní mali vedomosť o tom, že kúpna
zmluva bola podpísaná s psychicky narušenou osobou a je teda neplatná. K listu bolo priložené aj

lekárske potvrdenie dokumentujúce tento stav u C. F.. Týmto zanikla dobromyseľnosť žalovaného v
rade 1/ a následne nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva. Žalobcovia preto žiadali rozsudok
prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a postupom bez

nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v zmysle § 387 CSP
ako vecne správny potvrdil. Výroky rozsudku odvolaním nenapadnuté ostali nezmenené.

5. V danom prípade zo spisu prvoinštančného súdu, preskúmavaného rozsudku, podaných odvolaní
a vyjadrení vyplynulo, že žalobcovia sa domáhali určenia pri špecifikovaných nehnuteľnostiach, že
tieto patria do dedičstva po neb. C. F., ktorá v čase svojej smrti bola ich výlučným vlastníkom. Z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto nehnuteľnosti odpredala neb. C. F. v roku 1989 štátu a
následnými prevodmi v čase rozhodovania súdu boli evidované v katastri nehnuteľností na označených
žalovaných.Žalobcoviapreukazovali,žekúpnopredajnázmluvajeneplatnýmprávnymúkonom,nakoľko
v čase jej podpisu predávajúca trpela duševnou chorobou, ktorá jej bránila objektívne posúdiť následky
svojho konania. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý bol následne odvolacím súdom

zrušený s tým, že je vo veci potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, v ktorom by znalec posúdil
zdravotný stav predávajúcej v čase podpisu kúpnopredajnej zmluvy. V tom čase už bolo zrejmé, že
neexistuje zdravotná dokumentácia nebohej F. a pri podaní znaleckého posudku vychádzali jednotliví
znalci z výpovedí jej ošetrujúcej lekárky (v starostlivosti ktorej bola od roku 1981 až do svojej smrti),
resp. výpovedí najbližších príbuzných, ktorí popísali, akým spôsobom sa duševná choroba u nebohej

prejavovala. Znalci jednoznačne dospeli k záveru, že nebohá trpela demenciou, teda takou duševnou
chorobou, ktorá jej objektívne bránila posúdiť následky jej konania. Prvostupňový súd tak dospel k
záveru, že kúpnopredajná zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným a následne v rozhodnutí
vyhovel žalobe žalobcov a určil, že jednotlivé nehnuteľnosti špecifikované v rozsudku patria do
dedičstva po nebohej z dôvodu, že v čase svojej smrti bola ich výlučnou vlastníčkou. Táto prvotná

absolútna neplatnosť právneho úkonu následne spôsobila neplatnosť ďalších na to nadväzujúcich
úkonov (prevodov vlastníctva), a preto ako vecne pasívny v spore sa javili všetci žalovaní, ktorí boli
zapísaní v katastri nehnuteľností pri jednotlivých nehnuteľnostiach ako ich vlastníci.

6.Odvolacísúddospelkzáveru,žeprvoinštančnýsúdvdostatočnomrozsahuzistilskutočnostipotrebné

pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k
skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na ktoré v
zmysle ust. § 387 CSP poukazuje.

7. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania
a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne
závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Pokiaľ
teda v odvolaní žalovaní v rade 1/, 2/ uviedli, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil,
resp. nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je vecne

správne a správne bolo aj právne posúdenie veci s poukazom na jednotlivé ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu vo veci
samej ako vecne správny potvrdil, pričom výroky odvolaním nenapadnuté ostali v prvoinštančnom
rozsudku nedotknuté.

8. Nakoľko ani v odvolaní žalovaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé
vyhodnotiť skutkový alebo právny stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací
súd za dôvodné.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a

žalobcom, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).