Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2P/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3619200833
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2019:3619200833.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o

maloletú Y. Š., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa rodičov: matky F. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XXX právne
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o. so sídlom Bratislava, Gogoľova 18,
IČO:36 663 051, a otca Z. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. Č. X., Ú. XXXX, Česká republika, o úprave práv a
povinností rodičov k maloletému, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá Y. Š., J.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti a výchovy matky maloletej.
Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec maloletej je povinný s účinnosťou od 30.10.2019 prispievať na výživu maloletej Y. Š., J..
XX.XX.XXXX sumou 30,-€ mesačne, ktorú sumu je otec maloletej povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky maloletej.

III. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2018 do 29.10.2019 k maloletej Y. Š., J.. XX.XX.XXXX, sa
neurčuje.

IV. Súd styk otca s maloletou neupravuje.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 07.06.2019 domáhala zverenia maloletej
do jej osobnej starostlivosti, určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu vo výške 30,-€
mesačne od 01.09.2018, zročného výživného, pričom styk nenavrhla upraviť. Návrh odôvodnila tým,
že po vzájomných nezhodách a fyzických útokoch otca dieťaťa domácnosť opustila a s dieťaťom sa
presťahovali do Partizánskeho, kde žijú od 01.09.2018. Na súdnom pojednávaní navrhla výživné určiť
až od 30.10.2019, zročné výživné neurčovať.

(2) Otec dieťaťa sa k návrhu vyjadril pri výsluchu pred dožiadaným súdom.

(3) Kolízny opatrovník navrhol po vykonanom dokazovaní vyhovieť návrhu matky.

(4) Súd konal v neprítomnosti otca, ktorý súhlasil s konaním v neprítomnosti. Súd na pojednávaní
vykonal výsluch matky maloletej, oboznámil listinné dôkazy, z ktorých za rozhodné pre posúdenie

skutkového stavu považuje nasledovné.

(5) Maloletá je dieťaťom rodičov Z. Š. M. F. Z..(6) Podľa správy o šetrení pomerov v rodine ÚPSVaR Partizánske z 13.08.2019 matka býva v 3-
izbovom byte kde platí nájom 250,-€. Maloletá navštevuje materskú školu, kde matka platí stravné 23,-
€ mesačne a školský poplatok 7,-€ mesačne.

(7) Podľa lekárskej správy z 27.07.2018 matka maloletej uviedla ako príčinu návštevy lekára
napadnutie priateľom, ktorý ju mal fackovať.

(8) Podľa matkou predloženej nájomnej zmluvy, táto platí nájomné za byt vo výške 250,-€.

(9) Podľa potvrdenia o príjme matky v MicroStep spol. s.r.o. je jej priemerná čistá mesačná
mzda 524,83-€.

(10) Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že býva v domácnosti len so svojou dcérou. Nevlastní
žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. S dcérou navštevuje otca dieťaťa tak raz dvakrát

do roka na cca 8-10 dní. Naposledy boli u otca dieťaťa v auguste, vie, že býva sám. Vie o tom, že otec
dieťaťa má dlhy, nevie však komu dlží a v akej výške. Ona požiadala o osobný bankrot. Spláca trovy
cca 500 € po 14 € mesačne. Mala dlhy asi 6000 €. Ona má na Slovensku rodinu, ktorá jej pomáha -
staršiu sestru, matku a tiež matkinu sestru.

(11) Súd dožiadal miestne príslušný Okresný súd v Českej Lípě o doručenie súdnej zásielky v
podobe písomností a výsluch otca maloletej, pričom tento sa uskutočnil 14.10.2019, kde otec maloletej
uviedol, že s návrhom matky na zverenie maloletej do jej starostlivosti súhlasí. Na všetkom sú dohodnutí,
nežiada úpravu styku súdnym rozhodnutím. Navrhol určiť výživné 10,-€ od novembra 2019, pretože do
októbra má výživné zaplatené. Matke zasiela 1000,-Kč mesačne, tiež dcéra kupuje oblečenie a hradí

matke s dcérou cestovné do České Lípy a späť. Je slobodný, žije v 2-izbovom byte sám, hradí mesačné
nájomné 6760,-Kč a náklady na elektrinu a plyn 870,-Kč. Je zamestnaný ako šofér. Z platu mu je zrážané
spätne výživné na maloletú I. S. vo výške 3 200,-Kč. Je nemajetný a má dlhy vo výške 250 000,-Kč.
Má vyživovaciu povinnosť okrem mal. Y. k mal. Z. Š., nar. 2001, kde platí na výživu 2500,-Kč, tiež k
mal. I. S., kde platí 2500,-Kč, no aktuálne spláca mesačne aj dlžné spolu vo výške 3200,-Kč. Nepoberá

žiadne dávky, nevlastní majetok, Matka s mal. Y. ho navštevuje cca 3x do roka. Chcú obnoviť spolužitie.
Keď sú u neho, zabezpečuje im stravu a ubytovanie, kupuje dcére oblečenie. Dcére kupuje pravidelne
k sviatkom darčeky. Je s ňou aj v telefonickom kontakte. Naposledy boli u neho v lete.

(12) Otec predložil potvrdenie zamestnávateľa ALCEDO IS s.r.o. so sídlom Česká Lípa o príjme

za obdobie 01/2019-09/2019. Priemerný čistý mesačný príjem je uvedený 8316,-Kč (325,25-€), avšak
súčet čistej mzdy za dané mesiace v prepočte na mesiac je 11088,-Kč, z čoho sa mu vykonávajú zrážky
v priemere 2906,-Kč/mesiac.

(13) Podľa registra obyvateľov ČR, má otec maloletej vyživovaciu povinnosť k dieťaťu Z. Š. J..

XX.XX.XXXX a mal. I. S. J.. XX.XX.XXXX.

(14) Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len "zákon o rodine") rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

(15) Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(16) Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(17) Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(18) Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

(19) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri

určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
(20) Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako
aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu

dobrovoľne neplní.

(21) Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(22) Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení právnych predpisov súd dospel k
rozhodnutiu, ako vo výrokoch rozsudku z týchto dôvodov.

(23) Rodičia sa zhodli na zverení dieťaťa do starostlivosti a výchovy matky. Takáto úprava starostlivosti
je v záujme dieťaťa a odzrkadľuje aj reálny otcom akceptovaný stav od rozchodu rodičov. Pokiaľ ide o
úpravu styku otca s dieťaťom tu súd tiež akceptoval zhodu rodičov v tom, že styk upravovať netreba,
vedia sa na určitej forme stretávania dieťaťa s otcom dohodnúť, prihliadnuc na to, že otec žije v Českej

republike. Zastupovanie dieťaťa a spravovanie jeho majetku je rozchodom rodičov nedotknuté.

(24) Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súd zohľadnil zásadu, že životná úroveň
detí a rodičov sa má rovnať. Tým sa nemá na mysli životná úroveň len jedného rodiča, ale akýsi
priemer rodičov. Pri úprave vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa však zohľadňuje aj schopnosť

a možnosť rodiča dosiahnuť určitý príjem, oprávnenosť vynakladaných výdavkov. Dieťa je v osobnej
starostlivosti matky, tá navrhla určiť výživné vo výške v podstate blízko najnižšej zákonnej hranice, ktorú
súd nie je oprávnený znížiť s poukazom na § 62 ods. 3 Zákona o rodine (v súčasnosti 28,79-€/mesiac).
Otec navrhol výživné, ktoré je výrazne pod touto hranicou, pričom neuviedol žiadne dôvody, prečo by
nebol schopný dosiahnuť vyšší príjem, alebo platiť aspoň matkou navrhnutú sumu. Poukazuje síce na

zadlženosť a aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti, no s počtom vyživovacích povinností by mala rásť aj
snaha rodiča o dosiahnutie zodpovedajúceho príjmu, nemal by to byť automaticky dôvod na znižovanie
výživného. Matkou navrhnuté výživné je nízke, matka však vyššie nepožaduje, pričom možno zohľadniť
aj to, že otec hradí náklady na pobyt rodiny u neho, tiež matka nerozporovala prispievanie formou
darčekov dieťaťu, či na oblečenie. Preto súd určil matkou navrhnutú sumu výživného, sumu nižšiu už

považuje za neprimeranú poukazujúc aj na výšku ostatných vyživovacích povinností otca k deťom, z
ktorých je k mal. Y. najnižšia. Matka zročné výživné nenavrhla určiť, preto ho súd nevyčíslil.(25) Splatnosť výživného určil ako vo výroku rozsudku s prihliadnutím na výšku a štandardnú dobu
vyplácania mzdy.

(26) Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP") o povinnosti
nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania
súd nerozhodoval, pretože návrh na priznanie trov konania nebol podaný.

Poučenie:

Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske,
písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno

uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.
233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia
podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.