Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/204/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118265636
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118265636.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk,
a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany 038 52, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr.
Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom I. X, XXX XX B., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, právne
zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Q. C. X/A, XXX XX S., o zaplatenie 491 €
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin z 29. novembra 2018
sp. zn. 5C/41/2018-118 v spojení s opravným uznesením z 15. mája 2019 sp. zn. 5C/41/2018-160, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
491 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 19.1.2017 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním zistil, že
dňa 25.11.2016 došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla zn. Ford Fusion EČV MT 652 EE,
ktorého vlastníkom bola poškodená I. Q., bytom S. XX (ďalej len „poškodená“), prevádzkou osobného

motorového vozidla zn. Škoda Octavia Combi EČV MT 985 DE, ktoré bolo poistené u žalovaného. V
období od 30.11.2016 do 16.12.2016, t.j. 17 dní bolo osobné motorové vozidlo poškodenej v oprave v
autoservise GAPAcar s.r.o. so sídlom v Martine. Z faktúry vystavenej týmto servisom mal preukázané,
že k dodaniu služby, t.j. k vykonaniu opravy motorového vozidla došlo dňa 21.12.2016. Dňa 30.11.2016
uzatvorila poškodená ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o nájme č. 564, v zmysle
ktorej bol dohodnutý nájom osobného motorového vozidla zn. Kia Ceed s dobou nájmu od 30.11.2016 do
opravy poškodeného motorového vozidla poškodenej, s denným nájomným vo výške 43 €. Z vyjadrenia

poškodenej vyplýva, že táto náhradné motorové vozidlo užívala za účelom zabezpečenia bežných
životných potrieb. Dňa 15.12.2016 žalobca vystavil poškodenej faktúru č. 160100157 na celkovú sumu
vovýške731€zaprenájomvyššiešpecifikovanéhomotorovéhovozidlavtrvaní17dní,čopridohodnutej
výške nájmu 43 € na deň predstavuje plnenie vo výške 731 € vrátane DPH. Dňa 16.12.2016 bola medzi
poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky
poškodenej voči žalovanému celkom vo výške 731 € z titulu jeho nároku vyplývajúceho z ust. § 4 zákona

č. 381/2001 Z.z. Poškodená oznámila postúpenie pohľadávky žalovaného listom zo dňa 16.12.2016.
Zmluvu o postúpení pohľadávky napriek námietkam žalovaného, považoval za platný právny úkon.
Budúca splatnosť záväzku poškodenej voči žalobcovi, nebola prekážkou pre jej postúpenie, ak táto
bola dostatočne určitá a identifikovateľná. Postúpená pohľadávka v zmysle bodu 1 Zmluvy bola riadneidentifikovaná. Zmluvné strany sa tiež v bode 4 Zmluvy dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky,
pričomvýškadohodnutejodplatyzodpovedánárokužalobcuvočipoškodenémuvyplývajúcemuzfaktúry
č. 160100157. V bode 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, t.j.

pohľadávky žalobcu voči poškodenej a pohľadávky poškodenej voči žalobcovi. Z uvedeného je zrejmé,
že poškodená žalobcovi sumu vyúčtovanú faktúrou č. 160100157 uhradila. V súlade s ust. § 4 ods. 1,
ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001
v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že je dôvodné priznať uplatnený
nárok žalobcu v plnej výške. Oznámením o poistnom plnení z 5.1.2017 žalovaný žalobcovi oznámil, že

ukončil šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi poskytol poistné plnenie vo výške 240 €. Z oznámenia o
poistnom plnení vyplýva, že žalovaný neuznal výšku dohodnutého nájmu, ktorú zo sumy 43 €/1 deň
znížil na sumu 30 €/1 deň, ako ani dobu nájmu, ktorú zo 17 dní skrátil na 8 dní. Žalovaný však v
priebehu konania žiadnym spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu znížil požadovaný nárok na náhradu
škody. Úhrada nájmu náhradného vozidla poškodenou bola dôvodná, pretože bola obmedzená v užívaní
svojho motorového vozidla v dôsledku jeho opravy a ako poškodená nemohla priamo ovplyvniť dobu

trvania opráv a postup prác v servise, keďže sa jedná o objektívne okolnosti existujúce nezávisle od vôle
poškodenej. Podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal,

že žalobca v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný nebol. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva,
že poškodená mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre a z tohto dôvodu táto
bola zároveň dlžníkom žalobcu. V zmysle 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k úhrade faktúry preto
nemohlodôjsťnazákladevzájomnéhozápočtuzrealizovanéhovpredloženejzmluveopostúpení.Prejav
vôle účastníkov Zmluvy najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (podľa jeho názoru neexistujúcej) a

až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodenej a žalobcu. Ak teda poškodená
nebola majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohla túto pohľadávku postúpiť na
žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenej na zaplatenie
odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Zmluvu o postúpení
pohľadávky ja potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, je výsledkom zjavnej
svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného o nedostatočnosti
odôvodnenia právnych záverov prvostupňového súdu považuje za neopodstatnené. Vzhľadom na

výsledky vykonaného dokazovania taktiež považuje za nesprávnu odvolaciu námietku, že v spore nie je
aktívnelegitimovaný.Poukazujenaskutočnosť,žepostupovanýbolnároknanáhraduškodyspôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodená voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Preto
považuje za nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že predmetom zmluvy
o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenej ako

dlžníkovi. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné
plnenie poukázal na jeho účet ako postupníka. Súd tak v danom prípade vychádzal aj zo správania
sa strán v čase pred podaním návrhu na súd. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné
plnenie, nemôže byť sporné ani to, že poškodenej vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených
nákladov, ktorým podľa judikatúry je aj nájom náhradného vozidla. Skutočnosť, že došlo k prevodu

práva medzi ním a poškodenou a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor s
ustanovením § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla. Uvedené zastrešuje predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej došlo k úhrade
faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených
za prenájom motorového vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba

oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Poškodený má v zmysle zákona o PZP
nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a dlžníkom v tomto prípade je
žalovaný a nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k úhrade faktúry
a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov
neodporuje zákonu. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného

dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok
na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Aj Krajský súd v
Prešove v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/2/2018 námietku žalovaného ohľadom absolútnej neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky neakceptoval.4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP) stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že s odvolacími dôvodmi žalovaného o nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z titulu námietky k zmluve o postúpení pohľadávky sa nestotožňuje.
Vyplýva to nielen zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil
žalobcovi,aleajzosamotnéhoobsahuazmyslunárokupoistnéhoplnenia.Odvolacísúdsanestotožňuje
s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tom, že poškodená I. Q.
nebola majiteľom pohľadávky a ani v tom, že by neexistoval predmet postúpenia, keď podľa žalovaného
predmetom mala byť pohľadávka poškodenej, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenej ako

dlžníkovi. Odvolací súd k nerelevantnosti tohto odvolacieho dôvodu žalovaného upriamuje pozornosť
na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, uzavretú medzi žalobcom a poškodenou I. Q..
Predmetomzmluvyopostúpeníbolapohľadávkapoškodenejvočižalovanémuztitulupoistnéhoplnenia,
súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol nárok na náhradu
účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s poistnou

udalosťou, ktorá sa stala dňa 25.11.2016 na vozidle zn. Ford Fusion EČV MT 652 EE. Predmetom
postúpenia preto bola pohľadávka poškodenej voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného plnenia,
ktorá sa skladá aj z nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, inými slovami ide o nárok
poškodenej voči žalovanému ako poisťovni, t.j. predmetom postúpenia bola pohľadávka, čo zodpovedá
ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmet postúpenia je vyjadrený zmluvnými stranami

Zmluvy o postúpení pohľadávky v článku 1. To, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
16.12.2016 bola pohľadávka poistného plnenia, t.j. pohľadávka poškodenej voči žalovanému, vyjadril
v podstate aj sám žalovaný, ak v liste zo dňa 5.1.2017 (č.l. 5 spisu) v Oznámení o poistnom plnení
kvalifikuje túto poškodenou postúpenú pohľadávku ako pohľadávku poistného plnenia, pozostávajúcu z
nákladov nájomného za zapožičanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného

vozidla poistnou udalosťou. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalovaného v tom, že by
poškodená - I. Q. nepostupovala pohľadávku ktorú mala, resp. že by predmetom postúpenia bol
neexistujúci predmet postúpenia, prípadne, že by predmetom postúpenia bol záväzok poškodenej I.
Q. na zaplatenie nájmu žalobcovi z titulu užívania náhradného motorového vozidla počas doby opravy
poškodeného motorového vozidla. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok - pohľadávka

z titulu poistnej udalosti, ktorý nárok v podstate žalovaný aj čiastočne plnil a tým potvrdil aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu. Predmetom postúpenia bola pohľadávka na poistnom plnení pozostávajúca
z nákladov nájmu za užívanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného
motorového vozidla, kedy vo vzťahu k tejto postupovanej pohľadávke poškodeným dlžníkom bol
žalovaný. Súd prvej inštancie správne skonštatoval v odseku 11. svojho odôvodnenia, že ak k úhrade

nájomného poškodenou I. Q. voči žalobcovi došlo formou započítania, (čo poznamenáva odvolací
súd je jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. spôsob úhrady), tým vznik a existencia škody bola
preukázaná, ak sa zmluvné strany Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2017 dohodli, že ich
vzájomné nároky, a to nárok poškodenej na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo navzájom započítavajú. Dlžníkom z nároku na poistné plnenie

nebol poškodený, tak ako to tvrdil žalovaný v odvolaní, keďže vo vzťahu k tomuto nároku na poistné
plnenie, ktorý bol predmetom zmluvy o postúpení, dlžníkom je žalovaný, ktorá pohľadávka nároku na
poistné plnenie, ak sa stala predmetom zmluvy o postúpení, tak nie je možné konštatovať neexistujúci
predmet postúpenia, ale to, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2017 mala spôsobilý
predmet postúpenia a ide o platný právny úkon.

6. Odvolací súd v zhrňujúcich záveroch dodáva, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
žalobcom a poškodenou vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodenej voči poisťovni,
súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, ktorý poistný
nárok poškodenej bol postúpený na žalobcu. Poškodená bola veriteľom, pretože mala pohľadávku

voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú postúpil
žalobcovi, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 16.12.2017 bola neplatná, resp. že by odporovala ust. § 524 a nasl. ustanovenia Občianskeho
zákonníka v tom, že by predmetom postúpenia mal byť dlh poškodenej voči žalobcovi z titulu nájmunáhradného vozidla. Nie je na mieste odvolací argument žalovaného, že predmetom Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 16.12.2017 bolo postúpenie nie pohľadávky, ale záväzku poškodenej I. Q., ktorý
podľa faktúry vystavenej žalobcom predstavuje práve pohľadávku žalobcu, pretože zvýrazňuje odvolací

súd to, že predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodenej na poistné plnenie a túto postupovanú
pohľadávku nemožno zamieňať so záväzkom poškodenej, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného
vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie na základe zisteného

skutkového stavu správne dospel k záveru, že žalobca v spore je aktívne vecne legitimovaný a nárok
uplatnený žalobou je dôvodný, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom
rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O

výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 1 CSP).

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)