Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/228/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010559
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3517010559.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom v trestnej veci

obžalovaného Y. M., W.. XX.XX.XXXX U. T., M. F.P.M. W. Y. W. U., trestne stíhaného na slobode pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona č. 300/2005
Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní
konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 13. novembra 2018 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Y. M. I. C. Á. Č., W.. XX.XX.XXXX U. T.,
M. F. W. Y. W. U., T.X.Z. F. W. Y. W. U., M.W.Č. XX, na slobode, nezamestnaný,

j e v i n n ý, ž e

ako otec mal. Š. Q., W.. XX.XX.XXXX, U. W. Y. W. U. a inde od 16.07.2016 doposiaľ si riadne neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť vplývajúcu mu z § 62 Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu
Trenčín, č. k. 30P/4/2007 - 30 zo dňa 18.10.2007, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť v
sume 23,30 Eur mesačne k rukám matky T. Q., F. W. Y. W. U., M. XXXX/XX, túto riadne neplní,
pričom od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody dňa 08.06.2016 nikde nepracoval, v evidencii

nezamestnaných bol evidovaný od 10.08.2016 do 14.03.2017, odkiaľ bol vyradený pre nespoluprácu,
napriek tomu, že Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/147/2012 - 74 zo dňa
22.04.2013, právoplatným dňa 13.01.2015, bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, čím spôsobil dlh na výživnom ku dňu 13.11.2018
v sume 79,10 Eur k rukám matky T. Q.,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal uvedený čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený
a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 /jeden/ rok.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obvinený zaraďuje pre výkon trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.11.2017 podala Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom pod Pv 571/17/3304 - 6 obžalobu
zo dňa 20.11.2017 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom na obžalovaného pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe v obžalobe uvedenom.
Súd vydal dňa 12.03.2018 v predmetnej veci trestný rozkaz, proti ktorému podal obžalovaný v zákonnej
lehote odpor.

Následne súd nariadil hlavné pojednávanie na deň 13.11.2017, na ktoré predvolal obžalovaného,
poškodenú a o termíne hlavného pojednávania upovedomil okresnú prokuratúru.
Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného. Obžalovaný včas a riadne prevzal
predvolanie na hlavné pojednávanie, na hlavné pojednávanie sa dňa 13.11.2018 nedostavil, svoju
neprítomnosť neospravedlnil a nežiadal o odročenie HP. Súčasne lustráciou v evidencii Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky súd zistil, že obžalovaný sa v čase konania hlavného
pojednávania nenachádzal vo výkone väzby a ani vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovanému
bola obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom doručená dňa 23.03.2018 spolu s trestným
rozkazom do vlastných rúk, predvolanie na hlavné pojednávanie prevzal dňa 10.10.2018 spolu s výzvou
na úhradu zameškaného výživného a poučenie podľa § 86 Trestného zákona a podľa § 122 ods.

13 Trestného zákona. Obžalovaný bol upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho
neprítomnosti v predvolaní na hlavné pojednávanie, lehotu na prípravu mal zachovanú, o skutku,
ktorý je predmetom obžaloby, bol obžalovaný už vyšetrovateľom v prípravnom konaní vypočutý dňa
04.10.2017 ako obvinený. Bolo dodržané ustanovenie o vznesení obvinenia, ktoré u bolo doručené .dňa
21.09.2016. Obžalovaný sa nevzdal práva na preštudovanie vyšetrovacieho spisu, dňa 09.11.2018 bol

upovedomený o termíne preštudovania vyšetrovacieho spisu. V danom prípade nejde o konanie, za
ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou viac ako 10 rokov, v čase konania
hlavného pojednávania obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody ani vo výkone väzby, nešlo
ani o prípad povinnej obhajoby a tiež ani nemal zvoleného obhajcu. O práve na obhajobu bol riadne
poučený a obhajcu si nezvolil. Súčasne súd dospel k záveru, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel

trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného.
Súd na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora prečítal podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku
výpoveď obžalovaného Y. M. z prípravného konania, bol vykonaný výsluch poškodenej T. Q. a boli
prečítané listinné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú trestnú vec a osobu obžalovaného.
Z výpovede obžalovaného Y. M. zo Zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 04.10.2017, prečítanej na

hlavnompojednávanídňa13.11.2018,vyplynulo,žekuskutkusapriznávaaľutujeho.Jenezamestnaný,
momentálne nepracuje, má epilepsiu a vybavuje si invalidný dôchodok. Na syna by rád platil, ale nemá
na to. Trpí epilepsiou, a nemôže si nájsť prácu. Prípadne, ak má zdravotné problémy, nie je schopný
pracovať ani sa dostaviť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Keď sa mu podarilo uhradiť 200,-
Eur, uhradí aj zvyšok. Má nedostatok finančných prostriedkov a keď má exekúcie a bol odsúdený, nikto

nechce zamestnať. Výživné sa bude snažiť uhradiť v čo najbližšej dobe.
Z výpovede svedkyne poškodenej T. Q.Á. na hlavnom pojednávaní dňa 13.11.2018 vyplynulo, že neplatil
výživné odkedy sa vrátil z výkonu trestu. Neplatil do novembra 2017. V januári zaplatil prvý raz 20,- Eur.
Potom tri mesiace neplatil. V máji jej poslal 90,- Eur. Celá suma na dlhu bola okolo 300,- Eur na pol roka.
Od roku 2016 do dnešného dňa je zaplatená celá suma. Sumu 180,- Eur, ktorá bola v obžalobe uvedená,

jej obžalovaný uhradil. Poškodenej pomáha s domácnosťou priateľ. V septembri 2018 jej zaplatil šekom
100,- Eur. Všetky doklady o úhrade výživného predložila súdu. Okrem toho obžalovanému potvrdila
podpisom prevzatie sumy 20,- Eur alebo 30,- Eur, ale presnú sumu si však nepamätá.
Z Rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 30P/4/2007 - 30 zo dňa 18.10.2007, vyplýva, že
obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť v sume 23,30 Eur mesačne k rukám matky T. Q..

Podľa Rodného listu Matričného úradu Trenčín zo dňa 16.08.2006 sa dňa 09.03.2005 narodil Š. Q. syn
rodičov T. Q. E. Y. M..
Podľa Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/147/2012 - 74 zo dňa 22.04.2013,
právoplatným dňa 13.01.2015, bol obžalovaný odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, z dôvodu, že si včas a riadne neplanil svoju vyživovaciupovinnosť voči synovi Š. M. (teraz Q.) a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
1 rok so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa Správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a na výkon väzby Ilava zo dňa 15.08.2017

obžalovaný vykonával trest odňatia slobody od 08.06.2015 do 08.06.2016, tlačivo na vykonanie
zrážok z čistej pracovnej odmeny odsúdeného na úhradu výživného na nezaopatrené deti odoslal
dňa 09.07.2015, ktoré sa pravdepodobne vyplnené nevrátilo, lebo oddelením ekonomiky nebolo
zaevidované. Pracovne bol zaradený od 15.07.215 do 24.07.2015, kedy bol vyradený z dôvodu
nezvládnutia technologického postupu.

Podľa Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.07.2017 a
27.09.2017 bol obžalovaný príjemcom dávky v hmotnej núdzi v období od 01.08.2016 d 30.09.2016
vo výške 61,60 Eur, od 01.11.2016 do 31.03.2017 vo výške 61,60 Eur a bol od evidovaný v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 10.08.2016 do 14.03.2017 kedy bol vyradený z evidencie z dôvodu
nedostavenia sa.
Zo Správy Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, zo dňa 04.10.2017 vyplynulo, že obžalovaný bol

naposledy zamestnaný v ÚVTOSaÚVV Ilava od 15.07.2015 do 24.07.2015.
Podľa Správy mesta Nové Mesto nad Váhom Komárno zo dňa 03.10.2017 obžalovaný má trvalý
pobyt mesto Nové Mesto nad Váhom, je otcom jedného neplnoletého dieťaťa, ktoré žije u matky. Jeho
správanie nebolo riešené komisiou pre bezpečnosť a verejný poriadok.
Podľa registra priestupkov bol obžalovaný postihnutý za jeden priestupok dňa 02.04.2017 pokutou 10,-

Eur - nezaplatená na mieste, za jazdu na bicykli po chodníku.
Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ tri krát súdne trestaný. Prvý krát rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.03.2010, sp. zn. 2T/25/2009, pre prečin podľa § 207
ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so
zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa odpisu

z registra trestov bol tento trest zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 1T/92/2010, právoplatný dňa 17.07.2010, ktorý bol obžalovaný odsúdený
pre prečin podľa § 194 ods. 1, § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest
odňatiaslobodyvovýmere18mesiacovsozaradenímprevýkontrestudoústavusminimálnymstupňom
stráženia. Posledný krát bol odsúdený vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom zo dňa 22.04.2013, sp. zn. 1T/142/2012.
Ďalej boli na hlavnom pojednávaní vykonané ďalšie listinné dôkazy uvedené v zápisnici z hlavného
pojednávania a to najmä poštové doklady o úhradách výživného.

* * * * *

Z vykonaného dokazovania má súd vinu obžalovaného za žalovaný skutok jednoznačne a náležite
preukázaný. Obžalovaný sa priznal k žalovanému skutku v prípravnom konaní. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že zo vzťahu T. Q. a Y. M. sa narodil syn Š. Q. a obžalovaný si zákonnú
vyživovacou povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o rodine voči synovi Š. v období od 16.07.2016
(čo vyplýva z trestného oznámenia a výpovede poškodenej) až doposiaľ, t.j. do 13.11.2018, kedy bol

vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa (§ 122 ods. 13 Trestného zákona), riadne, t. j. v súdom
určenej výške, a včas, t. j. mesačne do 15-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám oprávnenej matky
T. Q., neplní a to napriek tomu, že táto povinnosť mu vyplýva z § 62 Zákona o rodine a bola mu
deklarovaná i v Rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 30P/4/2007 - 30 zo dňa 18.10.2007, ktorým mu
bola určená výška výživného na sumu 23,30 Eur. Ako vyplynulo z prečítanej výpovede obžalovaného,

obžalovaný si je svojej vyživovacej povinnosti veľmi dobre vedomý. Jeho vedomosť tiež vyplýva z
citovaného súdneho rozhodnutia o určení výživného a ako aj z Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 22.04.2013, sp. zn. 1T/142/2012, ktorým bol odsúdený pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona za neplnenie vyživovacej
povinnosti voči synovi Š.I.U.. Na svoju obranu obžalovaný v podstate neuviedol žiadne skutočnosti,

ktoré by ho po subjektívnej alebo objektívnej stránke zbavovali trestnoprávnej zodpovednosti za
spáchaný skutok. Obžalovaný odôvodnil svoju neschopnosť platiť výživné nedostatkom finančných
prostriedkov, tým, že je nezamestnaný a skutočnosťou, že keď má exekúcie a bol odsúdený, že ho
nikto nechce zamestnať. Hoci bol obžalovaný oplakovane súdom poučený o účinkoch účinnej ľútosti
podľa § 86 Trestného zákona o zániku trestnosti trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa §

207 Trestného zákona, v priebehu prípravného konania a ani konania pred súdom nedoložil žiadne
ďalšiedokladypreukazujúcesplneniecelejvyživovacejpovinnosti. Obžalovanéhozožalovanéhoskutku
usvedčuje výpoveď poškodenej T. Q.I.U., z ktorej výpovede jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný
svoju vyživovaciu povinnosť plnil len čiastočne. Z dokazovania vykonaného výpoveďou poškodeneja poštovými poukážkami tiež vyplynulo, že obžalovaný poškodenej uhradil výživné dňa 19.10.2017 v
sume 20,- Eur, dňa 16.08.2017 v sume 200,- Eur, dňa 17.09.2018 v sume 100,- Eur, dňa 19.10.2018
v sume 30,- Eur, dňa 07.08.2018 v sume 20,- Eur, dňa 18.01.2018 v sume 30,- Eur, dňa 04.06.2018

v sume 30,- Eur a dňa 08.05.2018 v sume 90,- Eur, spolu teda v sume 520,- Eur. Poškodená uviedla,
že jej obžalovaný uhradil v hotovosti sumu 20,- Eur, alebo 30,- Eur, avšak presnú sumu si nepamätá.
Výšku vyživovacej povinnosti, ktorá bola určená obžalovanému vyššie citovaným rozhodnutím civilného
súdu, považuje súd za primeranú s prihliadnutím na vek dieťaťa, odôvodneným potrebám maloletej,
ale reflektuje i zárobkové možnosti a schopnosti obžalovaného. Nedostatok finančných prostriedkov,

ktoré deklaruje obžalovaný, ho nezbavuje vyživovacej povinnosti ani trestnoprávnej zodpovednosti
za spáchaný skutok. Súd podotýka, že obžalovaný nemá inú vyživovaciu povinnosť. Vyživovaciu
povinnosť k maloletému synovi majú obaja rodičia, ktorá im nezanikla, pričom matka dieťaťa si plní
svoju vyživovaciu povinnosť, zabezpečuje prostriedky na výživu svoju i syna a plní si ju aj výkonom
osobnej starostlivosti o maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný neposkytuje
synovi osobnú starostlivosť, nepodieľa sa na jeho výchove, neplní vyživovaciu povinnosť náhradným

spôsobom a tak sa jeho vyživovacia povinnosť obmedzila len na plnenie vyživovacej povinnosti v
peniazoch, ktorú si plní čiastočne. Vyživovacia povinnosť na maloleté deti má prednosť pred inými
vedľajšími výdavkami. Povinnosť vyživovať iného nespočíva len v poskytovaní peňažného plnenia, ale
aj v povinnosti zaopatrovať a vyživovať oprávnenú osobu v naturálnej forme - teda poskytovať dieťaťu
stravu, oblečenie, bývanie, starostlivosť o zdravie a čistotu a pod, avšak z výpovede obžalovaného

ako aj poškodenej nevyplýva, že by tak obžalovaný robil. Je zrejmé, že obžalovaný nevyužíva všetky
možnosti ako sa zamestnať a získať tak zdroje na plnenie si svojej jedinej vyživovacej povinností. Súd
nezistil žiadne okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by odôvodňovali riešenie predbežnej otázky o
výške vyživovacej povinnosti pre potreby tohto trestného konania. Od začiatku neplnenia vyživovacej
povinnosti do vyhlásenia tohto rozsudku mal obžalovaný zaplatiť na výživnom spolu 629,10 Eur (27

mesiacov x 23,30 Eur), pričom nepravidelnými úhradami uhradil spolu 550,- Eur (súd považuje výživné
uhradené v hotovosti, ktorého výšku nevedela poškodená presne určiť, za uhradené vo výške 30,- Eur
a to aplikáciou zásady in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného). Pri zohľadnení
doterajších úhrad zostáva obžalovanému uhradiť ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku dlh na výživnom vo
výške 79,10 Eur.

Skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, sa obžalovaný dopustil ako plne trestnoprávne
zodpovedná osoba. V čase spáchania skutku vedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre
spoločnosť a vedel svoje konanie ovládať. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo
konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm. b) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný
v nepriamom úmysle, keďže obžalovaný vedel, že svojim konaním, resp. opomenutím konania, na

ktoré bol podľa zákona rozhodnutia súdu povinný, môže spôsobiť ohrozenie alebo porušenie záujmu
chráneného Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Závažnosť konania
obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom plnení si
vyživovacej povinnosti rodiča voči svojim maloletým deťom, ktoré sú na ich výživu odkázané. Vykonané
dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom vykonané

dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o
vine obžalovaného. Súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a v súhrne
dospel k záveru o vine obžalovaného. Súd po právnej stránke kvalifikoval konanie obžalovaného ako
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pretože obžalovaný
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať

iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený
a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin podmienečne prepustený. Kvalifikačný znak
je preukázaný Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/147/2012 - 74 zo dňa
22.04.2013, právoplatným dňa 13.01.2015, a správou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a na
výkon väzby Ilava zo dňa 15.08.2017. Na základe týchto skutočností súd potom obžalovaného uznal

za vinného zo spáchania žalovaného skutku, ktorý súd právne kvalifikoval tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
Pri výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na
účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd pri obžalovanom identifikoval jednu poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa ku skutku priznal a svoje
konanie oľutoval, čo je podporené aj čiastočnými úhradami výživného. Na strane druhej súd zistil
u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a to, že pred
spáchaním skutku bol odsúdený. Ide o odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhomzo dňa 11.03.2010, sp. zn. 2T/25/2009 a trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 1T/92/2010. Predchádzajúce odsúdenie rozsudkom tunajšieho súdu zo
dňa 22.04.2013, sp. zn. 1T/147/2012 je okolnosť, ktorá je zákonným znakom kvalifikovanej skutkovej

podstaty žalovaného trestného činu, preto na toto odsúdenie ako priťažujúcu okolnosť súd neprihliadol.
Z odpisu z registra trestov ako aj rozsudku tunajšieho súdu 2T/25/2009 a 1T/147/2012 vyplynulo, že v
prípade obžalovaného ide o recidívu, z predchádzajúceho odsúdenia a výkonu trestu sa zjavne nepoučil
a preto je dôvodné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby
teda vo výmere 1 rok. Vzhľadom na recidívu súd je názoru, že nie je priestor na mimoriadne zníženie

trestu odňatia slobody. Pre výkon trestu zaradil obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia,
pretože už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaní skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin. Uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím
na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, za dôvodný a
primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona,
ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie

podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a aby
si v budúcnosti riadne a včas plnil zákonné vyživovacie povinnosti.
Vzhľadom na vykonané čiastočné úhrady výživného považuje súd za potrebné upozorniť obžalovaného
na ustanovenie o účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a) Trestného zákona, o ktorej bol v priebehu trestného
konania niekoľkokrát poučovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.

b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je

poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Podľa § 86 písm. a) a b) Trestného zákona, trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin
- zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ
svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu,-zanedbaniapovinnejvýživypodľa§207,akúradpráce,sociálnychvecíarodinyposkytoloprávnenému
náhradné výživné podľa osobitého predpisu v plnej výške podľa rozhodnutia súdu o výživnom, ak trestný
čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu

za poskytnuté náhradné výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu.