Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Bajzová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/280/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114202329
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:5114202329.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu L. T., bytom J. nad B.,
X. XXX, zastúpeného Y.. R. C., advokátom, so sídlom L., G. P. 6, proti žalovanej Z. V., bytom G., V.
XXX/X, zastúpenej Y.. P. W., advokátom, so sídlom L. X., U. XX/XX, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa

4. júna 2018 č.k. 18C/5/2014-204 v spojení s opravným uznesením zo dňa 04. októbra 2019 č.k.
18C/5/2014-216, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že žiadna zo strán n e m á právo na
náhradu trov konania.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na
náhradu 60,42 % trov konania, výška a splatnosť ktorých bude uvedená v samostatnom rozhodnutí
súdu, výrokom II. Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Okresného súdu Prievidza priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu 19,79 % trov konania, výška a splatnosť ktorých bude uvedená v

samostatnomrozhodnutísúduavýrokomIII.SlovenskejrepublikekonajúcejprostredníctvomOkresného
súdu Prievidza priznal proti žalovanej nárok na náhradu 80,21 % trov konania, výška a splatnosť
ktorých bude uvedená v samostatnom rozhodnutí súdu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na § 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2, § 258 ods. 1, § 259 CSP. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej ako svojej bývalej manželke
domáhal vyporiadania majetku patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vo veci

samej súd rozhodol rozsudkom č.k. 18C/5/2014-175 zo dňa 29.06.2016, ktorý v spojení s (v časti
potvrdzujúcim a v časti zmeňujúcim) rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa
29.03.2018. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej (§ 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Sporné hnuteľné veci tvoriace vybavenie
domácnosti žalobca navrhoval prikázať žalovanej a žalovaná žiadala, aby boli prikázané žalobcovi.
Rozsudkom č.k. 18C/5/2014 - 175 zo dňa 29.06.2016 v znení čiastočne zmeňujúceho rozhodnutia

odvolacieho súdu boli tieto hnuteľné veci prikázané žalobcovi, čo predstavuje plný úspech žalovanej.
Na vyrovnanie podielov žalobca navrhoval, aby mu žalovaná zaplatila sumu 2 307 eur, žalovaná naopak
žiadala, aby jej žalobca vyplatil sumu 20.000 eur. Rozsudkom č.k. 18C/5/2014 - 175 zo dňa 29.06.2016
v znení čiastočne zmeňujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bolo uložené žalobcovi zaplatiť žalovanej
na vyrovnanie jej podielu sumu 1.167,22 eur. Rozdiel medzi oboma návrhmi bol 22 307 eur, rozhodnutie
súdu ho rozdelilo v pomere 3.474,22 eur - 18.832,78, t.j. 15,57 % - 84,43 %, čo je tiež pomer úspechu a

neúspechu strán čo do tejto spornej otázky. Z celkového vyporiadavaného majetku, ktorého hodnotu súd
určil na 59.100 eur (a vyporiadaval sa aj spoločný dlh vo výške 47.282,52 eur) však sporným bolo lenprikázanie vecí v celkovej hodnote 1.024 eur, t.j. len minimálna časť. Naopak rozpor pri určení hodnoty
vyporiadavaného majetku dosiahol (ako už bolo uvedené vyššie) sumu 22.307 eur. Za daných okolností
považoval súd prvej inštancie za spravodlivé určiť spornej otázke prisúdenia časti majetku váhu 5 % na

celkovom úspechu v spore a spornej otázke hodnoty majetku váhu 95 %. Žalobca bol potom vo veci
úspešný v 80,21% (0% z 5% + 84,43% z 95%) a žalovaná v 19,79 % (100% z 5% + 15,57% z 95%), čo
predstavuje čistý úspech žalobcu vo veci 60,42 %. Súd prvej inštancie preto žalobcovi voči žalovanej
podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu 60,42 % trov konania. V
konanívzniklipridokazovanítrovySlovenskejrepublike,atoztituluvyplatenéhoznalečnéhoapoplatkov

bankám za žiadané potvrdenia preto priznal Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Okresného
súdu Prievidza proti stranám nárok na náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli pri dokazovaní, a to v
pomere, v ktorom bola tá-ktorá strana v konaní neúspešná.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. h/ v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Dôvodila, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

Mala za to, že ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, ktoré bolo použité pri rozhodovaní o trovách odvolacieho
konaniavovecisamej,malobyťpoužitéajvnapadnutomuznesení,keďžesúsplnenépodmienkynajeho
aplikáciu s poukazom na dĺžku konania, za ktorú nenesie žiadnu zodpovednosť žalovaná. Uviedla, že
reagovala na všetky výzvy konajúceho súdu včas a dostavovala sa na všetky nariadené pojednávanie vo
veci.Vkonaní,ktoréodpodaniažalobydorozhodnutiasúdutrvalotakmer2apolrokajeajtotodôvodom,

pre ktorý je aplikácia § 255 ods. 2 CSP a vyslovenie, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania spravodlivé, správne a zákonné. Poukazovala na bod. 7 napadnutého uznesenia a uviedla
názor, že je v rozpore so skutkovým stavom veci a najmä s prednesmi žalovanej v rámci konania pred
súdom prvej inštancie. Uviedla, že vyjadrenie obsiahnuté v odôvodnení napadnutého uznesenia pod
bodom 7. o sume 20.000 eur, vzhľadom na predbežné vyjadrenie tejto sumy, dĺžku trvania konania, na

podstatnú zmenu okolností, resp. dohodu strán v priebehu konania o ustálení sumy na 7.500 eur, v ktorej
sú zahrnuté všetky položky od nehnuteľných vecí až po hnuteľné veci, ktoré tvoria BSM, nie je pravdivé
a takisto nevychádza z aktuálneho posúdenia predmetnej veci. Odvolaciemu súdu navrhla uznesenie v
napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. Slovenská republika, v mene ktorej koná Okresný súd Prievidza, sa vo veci nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového

poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.) (ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v rozsahu
výroku I. podľa § 388 zmeniť a v rozsahu výrokov II. a III. v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení
s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Podľa R 42/1972 pri rozhodovaní o trovách konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov súdy správne vychádzajú z § 142 (teraz § 255 CSP). Pokiaľ súdy vidia procesný úspech
alebo neúspech manželov v tom, aký veľký podiel zo spoločného majetku dostanú, ide o postup,
ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú viazané návrhom na vyporiadanie pri zisťovaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a pri uskutočňovaní vyporiadania. Zhodne postupujú pri vyrubovaní súdneho

poplatku.

9.Zobsahusúdnehospisuvyplýva,žežalobcasažaloboudomáhalprotižalovanejvyporiadaniamajetku
patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vo veci samej súd rozhodol rozsudkom
zo dňa 29.06.2016č.k. 18C/5/2014-175, ktorý v spojení s (v časti potvrdzujúcim a v časti zmeňujúcim)

rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2018.

10. Vzhľadom na paritu podielov, ktoré dostali strany sporu zo spoločného majetku, teda pomer úspechu
a neúspechu strán je rovnaký (viď R 42/1972), a na skutočnosť, že v danej veci ide o prípad tzv. iudiciumduplex t.j. rozhodnutie v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je v záujme
oboch sporových strán, každá zo strán mohla začať konanie podaním žaloby, pričom súd v tejto veci
nie je viazaný žalobným návrhom, malo byť podľa názoru odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov

konania rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu
trov konania.

11.OdvolacísúdpretozmenilrozhodnutievovýrokuI. podľa§388CSPtak,akojeuvedenévovýrokovej
časti tohto rozhodnutia.

12. Súdom prvej inštancie nárok štátu na náhradu jeho trov priznaný vo výrokoch II. a III. napadnutého
rozhodnutia súvisel s posúdením úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej v predmetnom konaní.
Nakoľko odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti posúdenia úspechu žalobcu a
žalovanej v zmysle § 255 ods. 2 CSP, bolo nutné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť napadnutý
výrok III. rozhodnutia týkajúci sa priznanej náhrady trov štátu voči odvolateľke. Keďže výrok II. (o nároku

na náhradu trov konania štátu proti žalobkyni ) je závislý od výrokov I. a III. napadnutého rozhodnutia (§
367 ods. 2 CSP), odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
aj odvolaním nenapadnutý výrok II. uznesenia.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

14. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a preto jeho úlohou v ďalšom
konaní bude, vzhľadom na vyššie uvedené prijaté závery odvolacieho súdu, opätovné preskúmanie
nároku štátu na náhradu trov konania voči žalobcovi a žalovanej.

15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.