Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/367/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113217829
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4113217829.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. K., K. XXX/XXX, zastúpený: Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad,
Nám. Sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, proti žalovaným: 1/ Slovenská asociácia motoristického športu,
o.z., so sídlom Nitra, Fatranská 3, IČO: 31 824 021, 2/ Igor Škrovina, nar. 12.12.1977, bytom Banská

Bystrica, Bernolákova 9, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Martin Kováčik, s.r.o., so sídlom
Banská Bystrica, Tajovského 3, IČO: 47 236 876, za účasti intervenienta na strane žalovaného v 1.
rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičová 4,
IČO: 00 585 441, o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, č. k.
12C/196/2013-190 zo dňa 12. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania p o

t v r d z u j e.
II. Žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovanému v 2.rade proti žalobcovi náhradu trov
konania (prvostupňového i odvolacieho) v rozsahu 100 % (výrok I.), pričom zároveň uložil
žalobcovi, aby v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti predmetného uznesenia zaplatil súdny

poplatok za podanie urobené elektronickými prostriedkami vo výške 3 eurá.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 470 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP, § 18f, § 2 ods. 1 písm. a),
§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len Zákon o SP“)a položkou č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov v aktuálnom znení.
3. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie poznamenal, že o náhrade trov konania vo vzťahu k

žalovanému v 2. rade rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Poukázal na to, že nevzhliadol skutočnosti
hodné osobitného zreteľa a majúc za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania proti
žalovanému v 2.rade, nakoľko žaloba bola z jeho strany vzatá späť bez pričinenia žalovaného v 2. rade,
keďže žalobca vzal žalobu späť výlučne pre neskoršie správanie žalovaného v 1. rade a vedľajšieho
účastníka na jeho strane ( intervenienta), ktorý čiastočne plnil za žalovaného v 1. rade. Na podporu
svojho rozhodnutia súd akcentoval na ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že ak nie je preukázané, že

späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť,
a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v
takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti,
ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 ).

4. Proti tomuto uzneseniu podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, alebo ho zmenil tak, žežalovanému v 2. rade neprizná právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho odvolania žalobca
uviedol, že pri danej škodovej udalosti prichádzala do úvahy aj zodpovednosť žalovaného v 2. rade ako
prevádzkovateľa motorového vozidla, ale aj žalovaného v 1. rade ako organizátora pretekov. Ďalšou

nepopierateľnou skutočnosťou je to, že ani jedna zo zodpovedných osôb, napriek tomu, že o nehode
mali vedomosť ihneď ako sa stala, neposkytli žalobcovi žiadne plnenie, dokonca mu nepodali ani len
návrh na náhradu škody. Práve z tohto dôvodu žalobca žaloval oboch žalovaných, nakoľko prichádzala
doúvahyichspoločnáanerozdielnazodpovednosť.Žalobcaargumentovaltým,žedoúvahyprichádzala
výlučne zodpovednosť oboch žalovaných. Pri solidárnom plnení je veriteľ oprávnený požiadať a prijať

plnenie od oboch dlžníkov, alebo aj od jedného z nich. Zastavenie konania zavinili obaja žalovaní tým,
že jeden z nich ako solidárny dlžník, plnil za oboch, čím zanikol spoločný dlh. Ak by odvolací súd dospel
k záveru, že nejde o zavinenie konania žalovaným, žalobca požadoval, aby súd aplikoval ustanovenie §
257 CSP a nepriznal žalovanému v 2./ rade právo na náhradu trov konania, pretože opačné rozhodnutie
je extrémne nespravodlivé, vzhľadom na povahu prípadu.
5. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca vo vzťahu k žalovanému v 2.
rade procesne zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť mu vzniknuté trovy. Taktiež nie je
dôvod z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov žalovanému v 2. rade nepriznať. Žalovaný v
2. rade poukázal na skutočnosť, že jeho zodpovednosť za škodu nie v danom prípade voči jeho osobe

namieste.
6. K odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril žalovaný v 1. rade.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku o
náhrade trov konania podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdiť ako vecne správne.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 256 odsek 1, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená

zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie
(pôvodne§146ods.2a§147OSP)bolatransformovanádopodobyvyjadrenejv§256CSPaznamená,
že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia
je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím
súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok

sporu.Pojem„procesnézavinenie“,použitývustanovení§256CSP,saposudzujevýlučnezprocesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu.

14. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je
súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu
o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že súsplnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za
daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

15. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca zobral svoju žalobu v časti zaplatenia sumy
7.565 eur na pojednávaní konanom dňa 19.03.2014 späť, a to z dôvodu, že mu intervenient, ktorý
vystupoval na strane žalovaného v 1. rade uhradil sumu vo výške 7.565 eur. Následne podaním, ktoré
bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 17.06.2014, zobral žalobca svoj nárok späť aj v zostávajúcej
v časti 2.325 eur, pretože žalovaný v 1. rade neumožnil jeho dcére zúčastňovať sa na motoristických

podujatiach, ktoré organizoval. Následne súd prvej inštancie, uznesením, č. k. 12C/196/2013-142 zo
dňa 19.08.2014 zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Výrok o náhrade trov konania napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Nitre uznesením, č.k. 7Co/17/2015-172 zo dňa 29.01.2016 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade potvrdil a
žalovanému v 1. rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň uznesenie súdu prvej

inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci odvolacím súdom, viazaný jeho právnym
názorom, rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktoré bolo špecifikované v bode 1. tohto
uznesenia.
16. Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri svojom

rozhodovaní rozhodol vecne správne. K zastaveniu konania prišlo z dôvodu realizácie dispozičného
oprávnenie žalobcu, ktorý vzal žalobu späť (dve späťvzatia). V prvom prípade bol dôvodom späťvzatia
žaloby fakt, že intervenient vystupujúci na strane žalovaného v 1. rade, uspokojil časť nároku žalobcu. V
druhom prípade sa jednalo o osobné dôvody žalobcu, ktorý dôvodil tým, že žalovaný v prvom rade ako
organizátor motoristických pretekov neumožnil jeho dcére, aby sa týchto mohla zúčastniť. V priebehu

konania už odvolací súd vyslovil názor, že žalobca nevytvoril dostatočný časový priestor nevyhnutne
potrebný na likvidáciu poistnej udalosti prostredníctvom poisťovne (intervenienta), a neumožnil tak
vyriešenie sporu mimosúdnou cestou. V kontexte uvedeného je teda zrejmé, že k zastaveniu konania
došlo v dôsledku správania žalobcu, ktorý umožnil, aby mu intervenient plnil až po podaní žaloby
vo veci samej, čím procesne zavinil zastavenie konania pri prvom čiastočnom späťvzatí. Zároveň,

procesné zavinenie v poradí druhého späťvzatia možno pričítať iba žalobcovi, ktorý ako dôvod
uvedenéhodispozičnéhoúkonuuviedol výlučneosobnédôvody,ktorénemaliničspoločnésosprávaním
žalovaných (ani v prvom ani v druhom rade). Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že
nárok na náhradu trov konania patrí žalovanému v 2. rade, pre správanie ktorého neprišlo k zastaveniu
konania. Samá skutočnosť, že intervenient vystupujúci na strane žalovaného v 1. rade uhradil

podstatnú časť uplatňovaného nároku, žalovaný v 2. rade ani nemohol ovplyvniť, pretože k tomu prišlo
nezávisle od jeho vôle.
17. Reagujúc na námietky odvolateľa, v danej veci je absolútne irelevantné, či by prichádzala do úvahy
solidárna zodpovednosť oboch žalovaných, pretože súd pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia
neskúma hmotnoprávny nárok žalobcu, ale procesné zavinenie na zastavení konania.

18. Odvolací súd navyše skúmal, či v danom prípade neexistovali žiadne okolnosti hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku žalovaného v druhom
rade na náhradu trov konania voči žalobcovi. Nové ustanovenie § 257 CSP je formulované podstatne
všeobecnejšie, než pôvodne § 150 ods. 1 a 2 OSP a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu.
Použitietohtoustanoveniapretonegatívnedopadánastranusporu,ktorábyinakmalaprávonanáhradu

trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétnehoprípaduamusímaťvždyvýnimočnýcharakter.Zákonprerozhodnutieonepriznanínáhrady
trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody hodné osobitného
zreteľa a výnimočné okolností. V posudzovanom spore však súd nezistil žiadnu existenciu dôvodov
osobného zreteľa, ktorý by mohli odôvodniť iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému v druhom rade, odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu tieto preukázateľne vznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).