Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810200206
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3810200206.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátuMgr.StanislavyKollárovejaJUDr.IvetySopkovejvexekučnejvecioprávneného:V.,sosídlomQ.,
U., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5,
IČO: 36 613 843, proti povinným: 1/ V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., 2/ T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Handlová, Prievidzská 219/17, o vymoženie 7 453,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie povinného 2/

proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/28/2010-68 zo dňa 14. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol podľa § 57 ods. 2 písm. m) v spojení s § 243 f)
ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“) tak, že v exekúcii
sa pokračuje. Uviedol, že exekúcia vo veci prebieha na základe zmenkového platobného rozkazu

OkresnéhosúduBratislavaV.zodňa 28.8.2007č.k.1Zm/254/2007-14.Oprávnenýpodanímdoručeným
súdnemu exekútorovi 20.1.2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie tak, že z pripojených listín vyplýva,
že pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní vznikla zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere uzavretej 29.11.2004. Na zabezpečenie pohľadávky strany uzavreli dohodu o vyplnení
biankozmenky. Keďže povinní nedodržali podmienky, došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému
vyplneniubiankozmenky.Zozmluvyvyplýva,žeúčelomposkytnutiaúverubolonadobudnutievlastníctva

bytu, výstavba, prístavba a iné stavebné úpravy rodinného domu alebo bytu, modernizácia bytu. Takto
doplnený návrh súd prvej inštancie posúdil tak, že zmluva medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinnými nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely
nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností alebo dodatočné alebo ďalšie stavebné
úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Zabezpečenie pohľadávky zmenkou v čase uzavretia zmluvy

nevylučovalo žiadne zákonné ustanovenie. Neboli zistené žiadne skutočnosti, že by vymáhané právo
tvorilo plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo bolo v rozpore, či už so zákonom alebo dobrými
mravmi. Z uvedeného nevyplýva žiaden dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 písm.
m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a súd prvej inštancie podľa § 243f ods. 6
Exekučného poriadku rozhodol tak, že v exekúcii sa pokračuje.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný 2/ z dôvodu porušenia
jeho práva na spravodlivý proces a nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že predmetná
zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou, ktorú mal súd preskúmať pred
vydaním zmenkového platobného rozkazu. Pretože si súd túto povinnosť nesplnil, došlo k porušeniu
§ v 299 ods. 2 CSP, resp. § 172 ods. 9 OSP. Existujú teda okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku
a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, ktoré sú dôvodmi na zastavenie exekúcie. Vydaním

exekučného titulu došlo k uvedeniu povinného 2/ do právnej neistoty. Predmetný rozpor so zákonom
jednoznačne predstavuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Oprávnený sa mal domáhaťsvojhonárokupodanímriadnejžaloby.Tým,žepodalnávrhnavydaniezmenkovéhoplatobnéhorozkazu
v spotrebiteľskej veci, išlo o jeho nekalý zámer. Porušenie zákona treba teda vidieť už na samotnom
počiatku. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinného 2/ písomne vyjadril tak, že žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Povinný 2/ sa ďalej písomne vyjadril tak, že poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 s tým, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa
citovaného zákonného ustanovenia je daný, ak oprávnený v zákonom stanovenej lehote nedoplnil svoj
návrh na vykonanie exekúcie alebo návrh doplnil, ale ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy
a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v
neprospech spotrebiteľa, prípadne neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenia alebo existujúcu

neprípustnosť použitia zmenky. Povinnosťou súdu v exekučnom konaní je vyhodnotiť, v akej miere
je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženia nároku nepripustiť. Tieto
skutočnostimusíexekučnýsúdskúmaťzhľadiskaindividuálnychokolnostíjednotlivéhoprípadu.Vtomto
smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod číslom R 93/2015.

5. Oprávnený následne zotrval na všetkých doterajších vyjadreniach s tým, že sa stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného

odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v
§ 470 ods. 1 CSP, ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") s účinnosťou od 01. júla 2016. V zmysle
uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania povinného 2/
nariaďovať pojednávanie.

8. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je

potrebné ho potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 243h ods. 1, veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

10. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 Exekúciu

súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

12. V zmysle týchto zákonných ustanovení, je povinnosťou exekučného súdu z oprávneným
predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či: a) vymáhaný nárok vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z
právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho vzťahu; b) či spotrebiteľská zmluva obsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal alebo súd v základnom

konaní neprihliadal na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských
vzťahoch alebo plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. Táto
preskúmavacia povinnosť exekučného súdu vyplýva aj zo spoločného stanoviska Občianskoprávnehokolégia a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, publikovaného v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 93/2015.

13. Možno konštatovať, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je
daný, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní, ale zároveň ide o nárok vzniknutý zo
spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné
zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípadne súd neprihliadol na existujúce zákonné

obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Dôvod na zastavenie exekúcie je daný aj
vtedy, ak plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, a to bez ohľadu
na charakter vystaviteľa zmenky. Ak sú jednotlivé dôvody pre zastavenie exekúcie predpokladané
právnou normou preukázané, exekučný súd exekúciu zastaví. Uvedené však musí exekučný súd
skúmať na základe individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu samostatne, vychádzajúc zo
skutkových zistení na základe oprávneným predložených dokladov.

14. V prejednávanej veci si oprávnený predložením zákonom vyžadovaných dokladov splnil svoju
dôkaznú povinnosť a úlohou súdu prvej inštancie ako exekučného súdu bolo na základe tohto doplnenia
návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť splnenie alebo nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie
exekúcieanáslednerozhodnúťozastaveníexekúciepodľa§57ods.1písm. m)Exekučnéhoporiadkuv

zneníúčinnomdo31.03.2017,aleborozhodnúťopokračovaníexekúciepodľa§243fods. 6Exekučného
poriadku.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na základe oprávneným predložených listinných
dôkazov vec posúdil, zistil, že vymáhaná pohľadávka nie je pohľadávkou zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, ale zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Na zabezpečenie pohľadávky
strany uzavreli dohodu o vyplnení biankozmenky, pričom zabezpečenie pohľadávky zmenkou v čase
uzavretia zmluvy nevylučovalo žiadne zákonné ustanovenie. Keďže povinní nedodržali podmienky,
došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky. Zo zmluvy vyplýva, že účelom
poskytnutia úveru bolo nadobudnutie vlastníctva bytu, výstavba, prístavba a iné stavebné úpravy

rodinného domu alebo bytu, modernizácia bytu, čo znamená, že nejde o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže v konaní neboli zistené
žiadne skutočnosti, že by vymáhané právo tvorilo plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo bolo
v rozpore, či už so zákonom alebo dobrými mravmi, neexistuje žiaden dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 2 písm. m) v spojení s § 243f ods. 6 zákona Exekučného poriadku.

16. Vzhľadom na uvedené, i s poukazom na skutočnosť, že sám povinný 2/ v odvolaní ani v ďalších
podaniach neuvádza žiadne konkrétne skutkové okolnosti, nasvedčujúce tomu, že by vymáhané právo
tvorilo plnenie z konkrétnej neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo bolo v rozpore so zákonom alebo
dobrými mravmi, odvolací súd konštatoval, že záveru súdu prvej inštancie, že nebol zistený žiaden

dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.3.2017 a v exekúcii sa pokračuje podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, niet čo vytknúť.
17. Pokiaľ odvolateľ namieta, že rozpor exekučného titulu so zákonom spočíva v tom, že zmenkový
súd (Okresný súd Bratislava V.) vydal exekučný titul v rozpore s § 172 ods. 8 OSP, podľa ktorého ak
sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ,

súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, odvolací súd podotýka,
že citované zákonné ustanovenie bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené až zákonom č.
384/2008 Z. z. účinným od 15.10.2008, teda po vydaní exekučného titulu. Bez ohľadu na uvedené,
exekučný súd v súlade so zákonom preskúmal okolnosti, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzali
a ako je uvedené vyššie, dospel k záveru, že zmenkovým platobným rozkazom priznané plnenie

nevychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nie je v rozpore so zákonom ani dobrými mravmi.

18. Na základe týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).