Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/206/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219200182
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2219200182.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej vo veci žalobkyne: Mgr. Q. X., rod. F., nar. XX. G.
XXXX, trvalo bytom Q. XXXX/XX, B.-J., t.č. bytom H. XXX, O., proti žalovanej: PhDr. F. O., rod. X., nar.
XX. H. XXXX, trvalo bytom E. XXX/X, A.-juh, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej
proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo 17. januára 2019 č. k. 9C/2/2019-33 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

Súd zakazuje žalovanej akýmkoľvek spôsobom, okrem bežnej údržby, nakladať s nehnuteľnosťami
nachádzajúcimi sa v k. ú. O., v obci O., v okrese Dunajská Streda, zapísanými na LV č. XXX vedenom
Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny ako:
- parcela registra „C“, p. č. 240/79, ostatná plocha o výmere 364 m2,
- parcela registra „C“, p. č. 240/390, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 198 m2 a
- rozostavaný rodinný dom na p. č. 240/390 v spoluvlastníckom podiele 1/2,

(ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti“)
a to až do právoplatného skončenia osobitného konania vo veci samej o určenie neplatnosti prevodu
vlastníckeho práva podľa výroku III. tohto uznesenia;
II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že náhradu trov konania je
povinná zaplatiť žalovaná a o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia
osobitným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník;

III. žalobkyni uložil povinnosť v lehote 20 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu na určenie
neplatnosti prevodu vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam s tým, že stranami sporu vo
vecisamejbudútiesubjekty,ktorýmbudesvedčiťaktívnaapasívnalegitimáciazhľadiskauplatniteľného
hmotného práva.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ a d/, § 326 ods. 1,
§ 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 336 ods. 1 až 4 CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku v znení nesk. predpisov).
Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa návrhom z 21.12.2018 domáhala voči žalovanej nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, v
celom podiele žalovanej, a to tak, že tieto nehnuteľnosti nemôže predať, darovať alebo iným spôsobom
scudziť ani zaťažiť. V návrhu uviedla, že bola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, dňa
10.10.2008 však darovala v dobrej viere 1/2 svojho podielu na týchto nehnuteľnostiach svojmu bývalému

manželovi, bratovi žalovanej, s ktorým uzavreli manželstvo dňa 9.10.2015. Nakoľko došlo k vážnemu
zhoršeniu ich spolužitia z dôvodu, že manžel prestal prispievať žalobkyni na spoločnú domácnosť,prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť na ich maloleté deti, nadväzoval známosti s inými ženami,
zanedbával starostlivosť o deti, opakovane fyzicky zaútočil na žalobkyňu verbálne aj fyzicky, bola nútená
podať návrh na rozvod manželstva, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, iba v časti o úprave

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa vedie konanie naďalej. Manžel opakovane užíval
návykové látky, pod vplyvom ktorých riadil motorové vozidlá a preto mal viaceré priestupkové konania,
následne mu bol uložený aj trest zákazu viesť motorové vozidlo. Dňa 23.4.2017 ju v noci počas spánku
fyzicky napadol, vyhadzoval ju spolu s deťmi z domu, preto bola žalobkyňa nútená ujsť z domu a
podať na manžela trestné oznámenie. Dňa 25.5.2017 bol príslušníkmi opätovne zadržaný z dôvodu

porušenia zákazu viesť motorové vozidlo, rovnako pod vplyvom návykových látok, po ktorom bol aj
hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici. Nakoľko útoky zo strany manžela prestali, maloleté deti
sa zmenili, vedeli spať, učiť sa, usmievať sa atď. Po čase sa to však opätovne zmenilo, a preto sa
rozhodla podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti manželovi, aby ten nemohol
vstúpiť do ich spoločného domu, na pracovisko žalobkyne a nemohol sa k nej priblížiť na vzdialenosť
menšiu ako 30 metrov, čomu súd aj vyhovel. Rozhodla sa aj žiadať o vrátenie poskytnutého daru,

preto dňa 13.10.2017 písomne vyzvala bývalého manžela, ako obdarovaného, na vrátenie daru, k
čomu však nedošlo ani do dnešného dňa. V týchto dňoch ale žalobkyňa zistila, že spoluvlastníkom
vyššie uvedených nehnuteľností už nie je ten, koho obdarovala, ale sestra pôvodne obdarovaného,
ktorá nadobudla predmetný spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou z 28.11.2017, t. j. po výzve na
vrátenie daru, k zápisu vlastníckeho práva došlo zrýchleným vkladom vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Od uvedeného momentu sa nová spoluvlastníčka žalobkyni nijakým spôsobom neozvala.
Na predmetných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech K. B., a.s., titulom dvoch úverov,
ktoré platí výlučne žalobkyňa. V danej veci sa vedie na súde prvej inštancie konanie o vrátenie daru,
a to na základe žaloby doručenej súdu dňa 20.10.2017, žalobkyňa nepodala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci, nakoľko dúfala, že predmetná vec sa vyrieši na prvom pojednávaní,

pričom z uvedeného dôvodu ani nepodala návrh na zápis do katastra nehnuteľností k tejto veci.
Žalobkyňa má strach z celej situácie, nakoľko konanie bývalého manžela je nevypočítateľné, svoju
sestru zneužíva k úkonom, ktoré nemajú právny podklad, ktoré ju oberajú o vlastnícke práva, ubližuje
svojím konaním a poškodzuje ich. Strach, ktorý má z danej neistoty, je obrovský, nakoľko sú vydaní
na vôľu manžela a jeho sestry a nevie či ich zámerom je dostať ich na ulicu, alebo sa tam mieni

žalovaná nasťahovať, bývalý manžel má aj dlhy a exekúcie. Bezprostredne hroziacu ujmu teda vidí
žalobkyňa v tom, že žalovaná, ktorá získala nehnuteľnosti na základe odporovateľného právneho úkonu,
nie je v dispozícii s týmito nehnuteľnosťami ničím obmedzovaná a teda ich môže predať, zaťažiť,
nasťahovať sa a pod.. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiada žalobkyňa o nariadenie neodkladného
opatrenia. Ako prílohu svojho návrhu predložila kópiu darovacej zmluvy, na základe ktorej došlo k

darovaniu medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom, potvrdenia o podaní trestných oznámení na
bývalého manžela, kópiu uznesenia o nariadenom neodkladnom opatrení sp. zn. 8C/9/2017-44 z
12.9.2017, kópiu žaloby o vrátenie daru, kópiu návrhu na zrýchlený vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností z 28.11.2017, kópiu rozhodnutia príslušného katastra o povolení vkladu vlastníckeho
práva z 28.11.2017 a kópiu kúpnej zmluvy z 28.11.2017, ktorým bývalý manžel žalobkyne previedol na

tretiu osobu spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel súd prvej inštancie k záveru, že podaný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko vzhľadom na žalobkyňou opísané skutočnosti
je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Z predložených dokumentov, ako aj zo
spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 9C/61/2017 vyplýva, že medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom

došlo v roku 2008 k darovaniu spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach, medzi
týmito osobami boli narušené vzájomné vzťahy až do takej miery, že žalobkyňa dňa 20.10.2017
podala na súd žalobu o vrátenie poskytnutého daru, t. j. týmto dňom sa začalo konanie vo veci
samej, ktoré ešte do dnešného dňa nebolo právoplatne skončené. Dňa 28.11.2017, t. j. po začatí
konania o vrátenie poskytnutého daru, však došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k dotknutému

spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach na príslušnom katastri nehnuteľností, a to na základe
kúpnej zmluvy uzavretej medzi bývalým manželom žalobkyne, ako obdarovaným, a jeho sestrou. Z
uvedenej skutočnosti, že k prevodu vlastníckeho práva došlo po tom, ako sa začalo sporové konanie
o vrátenie predmetu daru, ako aj zo žalobkyňou opísaných skutočností vyplýva pre súd určitá, doteraz
nepreukázaná, pochybnosť v zákonnosti postupu pri prevode vlastníckeho práva, najmä dodržania

podmienok pri uplatnení zákonného predkupného práva spoluvlastníka na predmetný spoluvlastnícky
podiel. Súd nemal za jednoznačne preukázaný konkrétny úmysel žalovanej nakladať s nadobudnutým
spoluvlastníckym podielom na predmetných nehnuteľnostiach v neprospech žalobkyne, z okolností
daného prípadu a najmä zo vzniknutej pochybnosti však vyplýva pre súd záver, že je potrebnádočasná úprava pomerov medzi stranami neodkladným opatrením, nakoľko žalovaná nie je žiadnym
spôsobom limitovaná v možnosti akýmkoľvek spôsobom nakladať s takým spoluvlastníckym podielom
na nehnuteľnostiach, ktorých vrátenia sa už skôr domáha žalobkyňa titulom vrátenia poskytnutého daru,

t. j. môže ho predať, scudziť, zaťažiť, alebo aj začať užívať danú nehnuteľnosť a tým znížiť kvalitu
bývania žalobkyne a jej maloletých detí. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za to, že pri každej
požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva je daná potreba dočasnej úpravy pomerov, a
to už len z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia nároku do právoplatného
skončeniakonaniavovecisamej,pričompotrebunariadenianeodkladnéhoopatrenianemožnovdanom

prípade spochybňovať nepreukázaním určitej objektívnej skutočnosti za účelom preukázania priameho
úmyslu žalovanej vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom predmetu sporu. Ďalej mal súd za to, že
vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovanej by mohlo dôjsť k nezvratnému stavu, pri ktorom
by už ochrana vo vzťahu k žalobkyni bola ešte viac znížená. Pokiaľ žalovaná nemá v úmysle nakladať
s daným spoluvlastníckym podielom, potom bude neodkladné opatrenie vo vzťahu k nej bez právnej
relevancie, avšak pokiaľ takýto úmysel má, potom je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné.

S prihliadnutím na okolnosti prípadu je podľa súdu dôvodné na istý čas obmedziť právo žalovanej
nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom, a to za účelom zabezpečenia reálnej možnosti trvalého
vyriešenia otázky vlastníctva v budúcnosti, pričom uvedený zásah do vlastníckeho práva žalovanej
vo forme neodkladného opatrenia považuje za primeraný uvedenému účelu, avšak súčasne iba za
predpokladu ďalšieho aktívneho konania žalobkyne smerujúceho k ochrane svojich ohrozených práv a

právom chránených záujmov.
Nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom
chránených záujmov žalovanej, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako primeraný, avšak iba za
predpokladu, že žalobkyňa bude aktívne vykonávať konkrétne kroky smerujúce k ochrane svojich práv
a právom chránených záujmov, do ktorých je podľa jej tvrdení protiprávne zasahované. Súd teda

vyhodnotil, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a
nakoľko má z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj pochybnosť o zákonnom
postupe pri prevode vlastníckeho práva, najmä dodržania podmienok zákonného predkupného práva,
uložil žalobkyni podľa § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať v lehote do 20 dní od doručenia uznesenia
súdu prvej inštancie žalobu vo veci samej, a to za účelom preskúmania zákonnosti a účinnosti prevodu

vlastníckeho práva medzi bývalým manželom žalobkyne a žalovanou s tým, že stranami sporu vo veci
samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného
hmotného práva.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP,
vecne plným úspechom žalobkyne, z ktorého dôvodu jej priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalovaná, s návrhom na jeho
zrušenie prípadne zmenu zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Právne svoje
odvolanie odôvodnila existenciou odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a

h/ CSP. Uviedla, že všetky nehnuteľnosti, s ktorými súd zakázal žalovanej nakladať, sú v zmysle
aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. O. v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a
žalovanej, pričom žalovaná je oprávnená v zmysle článku 20 Ústavy Slovenskej republiky nakladať so
svojim spoluvlastníckym podielom podľa jej uváženia za podmienky dodržania zákonných obmedzení.
Žalobkyňa odôvodňuje podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia svojim vzťahom k bývalému

manželovi, celá argumentácia žalobkyne ohľadom jej vzťahu k bývalému manželovi je však v tomto
konaní vo vzťahu k žalovanej bezpredmetná, žalovaná nemá akýkoľvek dosah na vzťah žalobkyne a
jej bývalého manžela, nakoľko žalovaná netvorila so žalobkyňou a JUDr. J. X. spoločnú domácnosť.
Kompletná argumentácia žalobkyne na strane číslo 2 a 3 návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
nemá vplyv na zákonnosť vlastníckeho práva žalovanej vo vzťahu k jej podielu na predmetných

nehnuteľnostiach.
Žalobkyňa uvádza, že JUDr. J. X. vyzvala písomne dňa 13.10.2017 na vrátenie daru a poukazuje na
dôkaz - vyšetrovací spis OR PZ Dunajská Streda, avšak svoje tvrdenia nepreukazuje žiadnym dôkazom,
prílohou návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nebola táto písomná výzva ani vyšetrovací spis,
žalobkyňa svoje tvrdenia nepreukazuje dôkazmi a v zmysle ustanovení CSP sa na tieto tvrdenia ani len

nemá prihliadať.
Taktiež žalovaná namietala porušenie jej práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže dôkazy, na ktoré žalobkyňa poukazuje jej neboli
ako príloha návrhu na vydanie neodkladného opatrenia doručené a nemôže sa k nim vyjadriť a zaujaťstanovisko, čím boli porušené jej procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces.
Žalobkyňa tvrdí, že na Okresnom súde Dunajská Streda je pod sp. zn. 9C/61/2017 vedené konanie

o vrátenie daru, o ktorom konaní žalovaná doposiaľ nemala žiadnu vedomosť. Na príslušnom liste
vlastníctva nebola v čase keď kupovala podiel na nehnuteľnostiach žiadna plomba ani informatívna
ani obmedzujúca poznámka, ktorá by informovala potencionálnych záujemcov o akomkoľvek súdnom
konaní.
Žalobkyňa ďalej uvádza, že žalovaná sa jej do podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia

„neozvala“, čo nie je v žiadnom prípade pravda, žalovaná ako podielový spoluvlastník zaslala druhému
podielovému spoluvlastníkovi (žalobkyni) Výzvu na vysporiadanie nehnuteľností zo 6.11.2018 spolu s
poskytnutím súčinnosti, kde sa snažila nadmieru kooperatívnym spôsobom s ohľadom na jej synovcov
vysporiadať vzájomné právne vzťahy vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva, ako aj prejavila snahu
o riadne zabezpečenie nehnuteľností spolu s potrebami z toho vyplývajúcimi. V liste sa snažila o
dohodnutie spôsobu sprístupnenia nehnuteľnosti ako aj jej zabezpečenia GSM brány a zabezpečenia

domu zámkami. Žalobkyňa si list neprevzala napriek tomu, že jej bola adresovaný na adresu, ktorú
uvádza ako bydlisko na príslušnom liste vlastníctva. Zároveň snaha žalovanej kontaktovať žalobkyňu
telefonicky s cieľom dohody vysporiadania podielového spoluvlastníctva bola opakovane neúspešná, z
dôvodu blokovania hovorov žalobkyňou. Telefónne číslo žalovanej je blokované aj ku dňu podania tohto
odvolania, čoho dôkazom je screenshot obrazovky mobilného telefónu žalovanej. Prílohou odvolania

bola Výzva na vysporiadanie nehnuteľnosti - Poskytnutie súčinnosti zo 6.11.2018, podací lístok, vrátená
zásielka a screenshot obrazovky mobilného telefónu žalovanej. V zmysle uvedeného a v zmysle
preukázaných tvrdení žalovanej je argumentácia žalobkyne uvedená na strane číslo 4 a 5 návrhu
nedôvodná. Následne je taktiež nedôvodné aj samotné napadnuté uznesenie, keďže vychádza zo
žalobkyňou prezentovaného skutkového stavu, ktorý neobstojí, keďže sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany, ktoré žalovaná mohla uplatniť až v tomto odvolacom konaní.
Vo vzťahu k povinnosti spoluvlastníka plniť svoje záväzky titulom vlastníckeho práva plní žalovaná
svoje povinnosti, o ktorých vie že existujú, bolo jej doručené Rozhodnutie č. 489/2018 vydané Obcou
Hviezdoslavov, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľností, ktorú daň v lehote a riadne zaplatila, o čom
predložila rozhodnutie aj potvrdenie o úhrade.

Žalobkyňa svojvoľne a bez jediného dôkazu uvádza, že žalovaná má vedomosť o celej situácii medzi
žalobkyňou a JUDr. J. X., pozabudla, že kúpna cena za podiel na nehnuteľnostiach bola uhradená
vzájomným započítaním záväzkov s predávajúcim. Žalovaná ako podielový spoluvlastník sa snažila
o vysporiadanie vzťahov so žalobkyňou ako druhou podielovou spoluvlastníčkou, avšak táto zásielky
nepreberá. Naopak žalobkyňa tvrdí, že JUDr. J. X. úmyselne zásielky nepreberá. Žalovaná nemá

vedomosť, či ich JUDr. J. X. preberá alebo nie, ani či sa zúčastňuje pojednávaní a pod.. Žalovaná má
za to, že celá argumentácia žalobkyne ohľadom jej brata je bezpredmetná a nemá vplyv na akékoľvek
právne vzťahy vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva uvedených nehnuteľností medzi žalovanou
a žalobkyňou.
V konaní nebol preukázaný akýkoľvek úmysel žalovanej na poškodení žalobkyne alebo detí žalobkyne,

doteraz nebol uskutočnený akýkoľvek úkon žalovanej, ktorý by bol čo i len spôsobilý privodiť podozrenie
akejkoľvek ujmy žalobkyne alebo jej detí. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa
uvádza nepreukázané tvrdenia, na ktoré nemá ani jediný dôkaz. Dôkazom o opaku je list žalovanej, kde
žalobkyni navrhla vzájomné mimosúdne a zmierlivé vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom
prejavila záujem o spolupodieľanie sa na údržbe nehnuteľností.

Žalobkyňa uvádza, že má strach z rôznych vecí, avšak strach zo žalovanej nie je odôvodnený jedinou
skutočnosťou, nakoľko rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností bolo vydané dňa 28.11.2017, za niečo vyše jedného roka žalovaná
neuskutočnila jediný úkon, ktorý by akýmkoľvek spôsobom bol čo i len spôsobilý ohroziť záujmy
žalobkyne alebo jej detí. V tejto súvislosti vyvstáva otázka nakoľko žalobkyňou opisované a prežívané

strachy majú vplyv na celkové vnímanie a opisovanie reality žalobkyňou. V zmysle uvedeného, súdom
prezentovaná a žalobkyňou tvrdená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami je v celom
rozsahu vyvrátená.
Kúpna zmluva, ktorú žalovaná uzatvorila s jej bratom JUDr. J. X. nie je ani odporovateľný úkon a ani
nekalý úkon ako to uvádza žalobkyňa. Žalobkyňa opakovane uvádza tvrdenia bez jediného dôkazu,

neuviedla prečo by mala byť kúpna zmluva odporovateľným právnym úkonom a taktiež neuvádza, prečo
by malo ísť o nekalý právny úkon. Žalobkyňa užíva nehnuteľnosti ako celok a teda aj podiel žalovanej,
síce tvrdí, že uhrádza úverové splátky, avšak titulom užívania podielu žalovanej na nehnuteľnostiach jej
neuhrádza žiadnu odplatu, od 28.11.2017 žalobkyňa teda užíva 1 nehnuteľností bez toho, aby uhrádzalaodplatu. Žalobkyňa teda opätovne účelovo tvrdí len časť skutočností, ktoré majú podstatný vplyv na
kompletný obraz o právnych vzťahoch. Tvrdený, avšak ničím nepreukázaný strach žalobkyne nemôže
byť dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia.

Potreba vydania neodkladného opatrenia nebola riadne a najmä vierohodne odôvodnená, keďže v
prejednávanej veci ani len nemožno hovoriť o ohrození exekúcie, keďže táto otázka vôbec nie je
predmetom prejednávanej veci a už vôbec neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán,
keďže za obdobie vyše jedného roka voči žalobkyni ani jej deťom nebol uskutočnený jediný úkon
odôvodňujúci túto potrebu.

Napadnuté uznesenie je arbitrárne, nepreskúmateľné a neobhájiteľné, I. výrok napadnutého uznesenia
je neurčitý a nepreskúmateľný, keďže existuje neprípustne široký výklad pojmu „nakladať", súd mal vo
výroku určiť konkrétne právne úkony, ktoré žalovaná nesmie vykonať.
Súd v napadnutom uznesení tvrdí, že pochybnosť v zákonnosti postupu pri prevode vlastníckeho práva
je nepreukázaná, napriek tomu napadnuté uznesenie vydal. Navyše absolútne ignoroval ustanovenie
§ 140 O.z., na základe ktorého majú podieloví spoluvlastníci predkupné právo iba vtedy ak nejde o

blízke osoby. Súd sám tvrdí, že má preukázané, že kúpna zmluva bola uzatvorená medzi bratom a
sestrou a teda išlo o blízke osoby. V zmysle uvedeného je žalovaná názoru, že nejde len o nepreukázanú
pochybnosť, ale nejde o žiadnu pochybnosť, keďže v danom prípade nebola potreba uplatnenia postupu
pri ponúknutí podielu druhému podielovému spoluvlastníkovi.
Súd sám v napadnutom uznesení tvrdí, že nemá ani len preukázaný úmysel žalovanej ďalej nakladať

s podielom na nehnuteľnostiach. Žalobkyňa bez akejkoľvek ochoty komunikovať radšej podala návrh
na vydanie neodkladného opatrenia, naopak žalovaná sa snaží od nadobudnutia vlastníckeho práva o
zmierlivé a mimosúdne riešenie právnych vzťahov vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva, najmä
s dôrazom na minimálne emocionálne zaťaženie jej synovcov.
Taktiež nesprávny je záver súdu o tom, že žalovaná nie je nijako limitovaná v akomkoľvek nakladaní so

spoluvlastníckym podielom. Žalovaná je limitovaná práve povinnosťou ponúknuť svoj spoluvlastnícky
podiel žalobkyni v rámci zákonného predkupného práva.
Žalovaná bola názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa ani len náležitosti
uvedené v ustanovení § 326 ods. 2 CSP, keďže žalobkyňa neviedla nárok, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a taktiež neuviedla ani len trvanie a dôvodnosť tohto nároku.

Napadnuté uznesenie obsahuje povinnosť uloženú žalobkyni podať žalobu o určenie neplatnosti
prevodu vlastníckeho práva. Žalovaná má za to, že takýto predmet sporu je v zmysle ustanovení CSP
neprípustný. Určenie neplatnosti prevodu vlastníckeho práva nemá zákonný podklad a predmet sporu
bol súdom v napadnutom uznesení špecifikovaný nesprávne. Súd prvej inštancie mal zároveň presne
uviesť okruh budúcich strán sporu, čo však neurobil. Napadnuté uznesenie v zmysle uvedeného nespĺňa

náležitosti uvedené v ustanovení § 336 ods. 2 CSP.
Žalobkyňa v žiadnom prípade neuniesla ani z časti dôkazné bremeno, keďže ňou predložené dôkazy,
ktoré tvoria prílohu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nie sú spôsobilými dôkazmi pre
odôvodnenie vydania neodkladného opatrenia, ktoré významným spôsobom zasahuje do práv žalovanej
nad nevyhnutnú mieru. Absolútne neprípustný je návrh žalobkyne na priznanie nároku na náhradu trov

právneho zastúpenia, keďže nebola pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zastúpená
advokátom.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP),
po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP),

preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a keďže nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, je potrebné ho zmeniť.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, čiboli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobkyňou
navrhované neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP: (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,

na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Pri preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.
Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov.
Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť
objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.
Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby
využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho

porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.
Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku
(nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí tak nevyhnutne obsahovať okrem všeobecných

náležitostí žaloby (§ 132 CSP) aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§
326 CSP), a to opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Rovnako nevyhnutnou je aj ďalšia osobitná obsahová
náležitosť, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.

Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez
ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku
nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž
obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k
slobodným a autonómnym právnym subjektom.

Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda
nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú

preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného
práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (Veľké
komentáre, Civilný sporový poriadok, Števček a kol.).
Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ neodkladného

opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami,
ktoré budú viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania
vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Je treba však zdôrazniť, že dokazovanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní.Vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianavrhovateľneodkladnéhoopatrenia/žalobkyňaopísala
skutkový stav tak, že bola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, dňa 10.10.2008 sa rozhodla
darovať 1 zo svojho podielu na predmetných nehnuteľnostiach svojmu manželovi JUDr. J. X., bratovi

žalovanej, ktorý dar s vďakou prijal, vklad darovacej zmluvy bol povolený Správou katastra Dunajská
Streda 15.12.2008 pod č. V 8237/08, dňa 9.10.2015 uzavreli žalobkyňa a JUDr. J. X. manželstvo, pre
zhoršenie ich vzťahov podala žalobkyňa návrh na úpravu výkonu rodičovských práv k ich 2 maloletým
deťom na čas do rozvodu i návrh na rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv k ich 2 maloletým
deťom na čas po rozvode, bol vydaný rozsudok, ktorý je v časti rozvodu ich manželstva právoplatný

a v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je aktuálne v odvolacom konaní, v týchto
konaniach vedených na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9P/59/2017 a 12P/30/2017 žalobkyňa neuviedla
podrobnosti ich spolužitia, nakoľko dúfala v diskrétny rozvod a dohodu ohľadom detí, k čomu jej manžel
neprejavil ochotu. Žalobkyňa popísala správanie jej manžela k nej a ich deťom tak, že neprispieval
na spoločnú domácnosť, neplnil vyživovaciu povinnosť k ich 2 spoločným mal. deťom ani povinnosť
starostlivosti o ne, nadväzoval známosti s inými ženami, verbálne a fyzicky útočil na žalobkyňu, užíval

návykové látky /alkohol i tvrdé drogy/ a riadil opakovane motorové vozidlo pod ich vplyvom, bol trestne
stíhaný pre marenie výkonu úradného rozhodnutia a bol aj vo výkone trestu odňatia slobody, vyhadzoval
žalobkyňu a deti z domu, bol hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici pre abstinenčné príznaky, bol
agresívny, urážal ju, vykrikoval vulgarizmy, ponižoval ju, musela v noci pred ním utekať aj s deťmi z
domu. Žalobkyňa uviedla, že v konaní sp. zn. 8C/9/2017 bolo na základe jej návrhu vydané neodkladné

opatrenie,ktorýmsúdo.i.uložilJUDr.J.X.,abynevstupovalnapredmetnénehnuteľnostianapracovisko
žalobkyne, nepribližoval sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov, nekontaktoval ju písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Ďalej uviedla, že dňa 5.10.2017
neznáme osoby vstúpili do predmetného rodinného domu, odkiaľ odcudzili viaceré obrazy, v tejto veci
podala trestné oznámenie, dňa 13.10.2017 písomne vyzvala JUDr. J. X., aby jej vrátil dar, vo veci nebolo

zatiaľ pojednávanie. Ako dôkaz označila spis súdu prvej inštancie sp. zn. 9C/61/2017 (v prílohe návrhu
predložila kópiu žaloby o vrátenie daru, podanej na súde prvej inštancie 20.10.2017, ktorou sa domáha
vrátenia daru - predmetných nehnuteľností od JUDr. J. X.) a bližšie nešpecifikovaný vyšetrovací spis
OR PZ Dunajská Streda. Dôvodila, že v týchto dňoch zistila, že spoluvlastníkom už nie je ten koho
obdarovala,alejehosestra-žalovaná,nazákladekúpnejzmluvyuzavretej28.11.2017,tedapojejvýzve,

k zápisu došlo zrýchleným vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, od toho dňa sa jej
„vlastníčka“ neozvala, že sa stala spolumajiteľkou predmetu daru, ktorý žiada od obdarovaného naspäť.
Na predmetných nehnuteľnostiach viaznu ťarchy - záložné právo v prospech K. B. titulom 2 úverov,
ktoré spláca žalobkyňa. Žalobkyňa uviedla, že majú strach (majúc zjavne na mysli seba a deti) z celej
situácie vzhľadom na nevypočítateľné správanie jej bývalého manžela, ktorý svoju sestru - žalovanú

zneužíva k úkonom ktoré nemajú právny podklad, ktoré ju oberajú o vlastnícke právo, ubližujú svojím
konaním, poškodzujú ich a robia im napriek. Bývalý manžel na pojednávania nechodí, ignoruje ich,
podáva iba opravné prostriedky, aby nebol viazaný platením výživného, vrátením daru a pod.. Žalovaná
má vedomosť o celej situácii, nechala sa zatiahnuť do veci spôsobom, o ktorom vedela, že konečným
výsledkom malo byť poškodenie žalobkyne a jej mal. detí. Strach, ktorý majú z tejto neistoty je obrovský,

žalobkyňa nevie či cieľom je dostať ich na ulicu alebo sa tam mieni žalovaná nasťahovať. Žalobkyňa
považuje za isté, že žalovaná sa dostala pod vplyv svojho brata, ktorému vyhovie v nekalých praktikách,
ktorými robia spolu zle jej a jej mal. deťom. Sú vydaní na vôľu exmanžela a jeho sestry. Jej bývalý manžel
má aj exekúciu a dlhy, dostal ju i deti do tiesne, znepáčilo sa mu, že žalobkyňa žiada naspäť dar a tak
dal rýchlo prepísať nehnuteľnosť kúpnou zmluvou. Žalobkyňa uviedla, že nepodala návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia v konaní o vrátenie daru (9C/61/2017), dúfajúc, že na jednom pojednávaní vo
vecisarozhodne,podajúsirukyanazlosapokúsiajsdeťmizabudnúť.Ajztohtodôvodunepodalanávrh
zápisu do katastra nehnuteľností k tejto veci, vychádzajúc z tohto, že brat žalovanej má vedomosť o
výške oboch hypotekárnych úverov a banka nedá súhlas na prevod nehnuteľností. Žalovaná sa nechala
zatiahnuť do nekalých praktík svojho brata a žalobkyňa nechce aby jej najbližší úkon im znovu ublížil

a posunul ich do ešte väčšej právnej neistoty. Brat žalovanej sa žalobkyni vyhrážal, že ak podá návrh
na rozvod, tak sa bude do konca života súdiť. Žalobkyňa je názoru, že v tejto veci je potrebné opatrenie
vydané súdom, aby sa jej postavenie nezhoršilo, aby súdy konali za právnu istotu a nie ako asistencia pri
naplnení vyhrážok brata žalovanej. Žalovaná čakala na to, aby žalobkyňa zistila, že žalovanej brat, od
ktorého žiada vrátenie daru už nie je vlastníkom predmetu daru. Bezprostredne hroziaca ujma spočíva

podľa žalobkyne v tom, že žalovaná, ktorá získala nehnuteľnosti na základe odporovateľného, nekalého
úkonu,niejevdispozíciistýmitonehnuteľnosťaminičímobmedzovanáatedaichmôžepreviesťnatretie
osoby, zaťažiť, nasťahovať sa a pod.. Brat žalovanej previedol vec, ktorú mal vrátiť ako predmet daru,
zároveň je zrejmé, že právny úkon obsahom aj účelom odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom a jepotrebné vec riešiť. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým zakáže žalovanej nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami v celom podiele žalovanej, a to tak,
že tieto nehnuteľnosti nemôže predať, darovať, iným spôsobom scudziť ani zaťažiť.

Z takéhoto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ako z jeho označenia, tak i z jeho obsahu) je
potom zrejmé, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nesmeroval do konania vo veci samej o
vrátenie daru, vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9C/61/2017, ktorého stranami sú žalobkyňa
a jej bývalý manžel, a pokiaľ súd prvej inštancie takéto podanie nesprávne založil do spisu sp. zn.
9C/61/2017, následne svoj postup napravil vylúčením návrhu na samostatné konanie (uznesením z

15.1.2019 č. k. 9C/61/2017-86). Išlo zjavne o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
konania vo veci samej.
Odvolací súd uvádza, že so súdom prvej inštancie bolo možné sa stotožniť len v tom, že navrhovaným
neodkladným opatrením nebolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Žalobkyňa v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla, že by bola podala alebo mieni podať vo vzťahu
k žalovanej (nie k jej bratovi) akúkoľvek žalobu vo veci samej.

Zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia (ako už bolo uvedené vyššie) je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Neodkladné opatrenie predstavuje
procesné zabezpečenie, ktoré musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu
nároku (§ 326 ods. 1 CSP). Neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia, keďže jeho podstatou je obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych

povinností. Bez tvrdenia a osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj
navrhovateľky neodkladného opatrenia/žalobkyne, je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má
za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu. Tvrdenia o potrebe dočasnej

úpravy pomerov medzi stranami sa týkajú princípu opodstatnenosti procesného zabezpečenia,
nenahrádzajú však splnenie ďalšieho zákonného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to osvedčenie konkrétneho hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana
formou neodkladného opatrenia, vrátane dôvodnosti a trvania tohto nároku.
Otázke dôvodnosti a trvania konkrétneho hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná

ochrana formou neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie nevenoval žiadnu pozornosť.
Žalobkyňa napriek opisu potreby procesnej úpravy pomerov a obavy z ohrozenia jej i detí, netvrdila
ani neosvedčila žiaden konkrétny hmotnoprávny nárok, ktorému by sa malo poskytnúť procesné
zabezpečenie. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP je kontradiktórnym konaním a
súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami, nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinností

(inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní). Bez vymedzenia hmotnoprávneho nároku
procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť. Nie je prípustné prenášať
procesnú aktivitu zo strany na súd, apelovaním na povahu protistrany a charakter jej protiprávnej
činnosti.
Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce uviedla, že jej bývalý manžel, ktorý má

dlhy a exekúcie a znepáčilo sa mu, že požiadala o vrátenie daru, previedol svoj spoluvlastnícky podiel na
predmetných nehnuteľnostiach (ktoré mal vrátiť žalobkyni ako predmet daru) kúpnou zmluvou na svoju
sestru - žalovanú, čo žalobkyňa označila za nekalú praktiku, kúpnu zmluvu za odporovateľný nekalý
úkon, ktorý svojim obsahom aj účelom odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom, avšak netvrdila
žiaden hmotnoprávny nárok voči žalovanej (spochybňovanie spoluvlastníctva žalovanej k predmetným

nehnuteľnostiam z dôvodu neplatnosti nadobúdacieho titulu nie je vyjadrením hmotnoprávneho nároku
vyplývajúceho z tohto vzťahu).
Súd prvej inštancie napriek tomu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a v rozpore
so súdnou praxou na podanie žaloby vo veci samej po nariadenom neodkladnom opatrení určil lehotu
20 dní od doručenia uznesenia, hoci podľa súdnej praxe je ukladaná lehota (obvykle 30 dní) od

právoplatnosti uznesenia, uložil žalobkyni podať žalobu na určenie neplatnosti prevodu vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam, neuviedol ani konkrétne strany konania vo veci samej. Žalobkyňa
v stanovenej lehote 22.2.2019 žalobu vo veci samej podala, strany označila rovnako ako v predmetnom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ako predmet sporu označila určenie neplatnosti
prevodu vlastníckeho práva. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa netvrdila ani neosvedčila žiaden

hmotnoprávny nárok voči žalovanej, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana formou neodkladného
opatrenia, potom nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie nebolo dôvodné (naviac
bolo nariadené neprípustne nad návrh žalobkyne) pre nesplnenie zákonného predpokladu - osvedčenia
dôvodnosti a trvania nároku a následne nemohlo byť správnym ani uloženie povinnosti podať žalobu,naviac ak podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu /najmä hmotného práva/ a súd prvej inštancie sa
prípustnosťou takejto žaloby vôbec nezaoberal.

Základný z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladne upraviť
pomery strán, nebol podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci daný. Žalobkyňa v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia ani len netvrdila (ani ničím neosvedčovala ani neosvedčila)
konkrétne skutočnosti, z ktorých by mohli dôvodne vyplývať jej obavy, že žalobkyňa skončí na ulici,
že žalovaná predmetné nehnuteľnosti predá, daruje, iným spôsobom scudzí alebo zaťaží alebo sa do

nich nasťahuje. Tvrdená možnosť takéhoto postupu nijako neosvedčuje dôvodnosť obavy z takéhoto
konania žalovanej.
K tvrdeniu žalobkyne, že jej majetkové práva sú ohrozené, vzhľadom na to, že predmetné nehnuteľnosti
užíva spolu s jej 2 maloletými deťmi a ochranu je jej nevyhnutné poskytnúť preto, aby s deťmi mala
kde žiť a bývať, odvolací súd uvádza, že týmto tvrdením žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov, nakoľko ako žalobkyňa sama uviedla, predmetné nehnuteľnosti aj s deťmi naďalej

užíva aj po zmene ich spoluvlastníka (z bývalého manžela na jeho sestru - žalovanú), neuviedla
žiadne konkrétne skutočnosti svedčiace o tom, že by sa užívania predmetných nehnuteľností domáhala
žalovaná svojpomocne, žalobkyňa naopak tvrdí, že sa jej žalovaná (ktorá má trvalý pobyt v A.) vôbec
neozvala. Ak by aj chcela žalovaná predmetné nehnuteľnosti ako spoluvlastníčka užívať, musela
by jej žalobkyňa tieto nehnuteľnosti najskôr sama odovzdať resp. sprístupniť, v prípade prevodu

spoluvlastníckeho podielu majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§
140 O.z.). Preto ani vzhľadom na uvedené, existencia bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyni nie je
osvedčená. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a oprávnenou stranou
aspoň osvedčené, čo však v danom prípade splnené nebolo, preto odvolací súd nemohol dospieť k
inému záveru ohľadom bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobkyne, než k tomu, že v čase

vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nebol splnený ani ďalší zákonný predpoklad
nariadenia neodkladného opatrenia - potreba bezodkladne upraviť pomery strán, súd prvej inštancie
preskúmavaným uznesením nesprávne nariadil neodkladné opatrenie, rozhodol o náhrade trov a uložil
povinnosť žalobkyni podať žalobu, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

7. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa
ustanovenia § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že procesne plne úspešnej žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného i
odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaná),
má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala

(žalobkyňa), keď nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

8. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)