Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/163/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614202581
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1614202581.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. XXX proti

odporcovi: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto O. o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca sa z a v ä z u j e platiť na výživu navrhovateľky sumou 100 Eur mesačne, počnúc dňom
06.03.2014 do 31.01.2016.

II. Zročné výživné pre navrhovateľku za obdobie od 06.03.2014 do 31.01.2016 v sume 2.300 Eur sa
odporca z a v ä z u j e zaplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn.
15Nc/173/96 zo dňa 25.04.1996 v časti o určení výživného na navrhovateľku.

IV. Žiadnemu z účastníkov súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Návrhom doručeným súdu dňa 06.03.2014 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného voči
odporcovi, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek zo dňa
25.04.1996 sp. zn. 15Nc/173/96. Týmto rozsudkom Okresný súd Bratislava - vidiek zaviazal odporcu
na platenie výživného navrhovateľke vo výške 700 Sk mesačne počnúc 27.01.1996, vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred k rukám matky navrhovateľky. Bolo rozhodnuté aj o povinnosti odporcu zaplatiť zročné
výživné na v tom čase maloletú navrhovateľku za dobu od 27.01.1996 do 30.04.1996 v sume 2.215
Sk. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou G. G..
Odporca, ktorý je jej otcom s nimi nežije. Ďalej navrhovateľka uviedla, že odporca napriek tomu, že bol
zaviazaný platiť na jej výživu výživné, túto povinnosť si neplnil. Preto bol aj trestne stíhaný a to v konaní
vedenom na Okresnom súde v Malackách pod sp. zn. 2T/31/2010, ktorým rozhodnutím bol odsúdený za
trestný čin zanedbania povinnej výživy. Navrhovateľka uviedla, že je študentkou Strednej priemyselnej

školy elektrotechnickej v Bratislave. Navrhovateľka v návrhu tiež uviedla, že denne cestuje hromadnou
dopravou zo svojho bydliska, z obce U. do Bratislava a späť. Cena študentského cestovného lístka z U.
doBratislavyje0,48Eur,prípadnecenavlakovéhospojeniazBratislavydoPlaveckéhoŠtvrtka,ktorétiež
niekedy využíva je 0,47 Eur za lístok. Potom cesta autobusom do U. je ďalších 0,27 Eur. Navrhovateľka
v Bratislave využíva mestskú hromadnú dopravu, pričom má zakúpený predplatený štvrťročný cestovný
lístok v cene 35,90 Eur. Navrhovateľka tak mesačné náklady na cestovné vyčíslila v priemere na 33 Eur.
Náklady na stravu mesačne navrhovateľka vyčíslila na sumu približne 70 Eur. Hradí aj ďalšie výdavky

ako sú internet a služby mobilného operátora v priemere 22,33 Eur mesačne, náklady na ošatenie a
hygienické potreby odhadla na 25 Eur mesačne. Uviedla tiež, že za získanie vodičského oprávnenia
bolo potrebné zaplatiť 408 Eur. Navrhovateľka ďalej uviedla náklady, ktoré má jej matka na bývanie v
obecnom byte, ktoré boli vo výške 163 Eur ako nájomné, 41,05 Eur úhrada za služby spojené s nájmombytu (vodné, stočné, elektrická energia, fond opráv a pod.), 50 Eur ako zálohová platba za plyn, 30 Eur
ako zálohová platba za elektrickú energiu a 3,46 Eur mesačne poplatok za vývoz komunálneho odpadu.
Vzhľadom k tomu, že naposledy bolo výživné na navrhovateľku určené rozsudkom z 25.04.1996 a v

ďalšom období podstatne vzrástli náklady na jej výživu, keď ukončila základnú školu a začala študovať
na strednej škole v Bratislave kde denne dochádza a následne začala študovať aj na vysokej škole v
Bratislave,podstatnevzrástlinákladynajejvýživu.Navrhovateľkažiadala,abypočnúcdňom01.01.2014
súd určil povinnosť odporcovi platiť na jej výživu mesačne sumou 100 Eur, splatnou vždy do 15. dňa
v mesiaci k jej rukám.

2 Súd doručoval návrh odporcovi. Na adrese uvedenej v návrhu si odporca poštu nepreberal. Súd preto
zisťoval pobyt odporcu a zistil, že je od 14.11.2007 hlásený k trvalému pobytu v obci - meste Malacky.
Jedná sa o trvalý pobyt, tzv. bezdomovca.

3 Súd doručoval odporcovi poštu prostredníctvom mesta O. v súlade so zákonom č. 253/1998 Z.z..

Odporca si doručovanú písomnosť neprevzal (mesto O. omylom súdu oznámilo, že doručovanú
písomnosť, teda termín predvolania a návrh si odporca prevzal - č.l. 76).

4 Na pojednávanie konané dňa 24.09.2019 a 15.10.2019 sa dostavila navrhovateľka, nedostavil sa
odporca. Navrhovateľka uviedla, že odporca nikdy riadne na jej výživu neprispieval. Nemá o ňom

žiadnu vedomosť. Nevie či pracuje, kde sa zdržujeme, kde býva a vlastne ho nikdy v živote ani
nevidela. Odporca o ňu vôbec žiaden záujem neprejavoval. Tiež uviedla, že sa výživného domáhala
aj prostredníctvom trestného stíhania, odporca bol aj odsúdený. Napriek tomu boli neustále problémy
s platením výživného zo strany odporcu. Navrhovateľka uviedla, že po skončení strednej školy
začala študovať na vysokej škole, toto štúdium však ukončila. Žiadala priznať výživné za obdobie od

06.03.2014, teda od podania návrhu do mesiaca január 2016, kedy ukončila štúdium. Navrhovateľka
vyčíslila aj priemerné mesačné náklady na svoju výživu za obdobie za ktoré sa domáhala zvýšenia
výživného a to tak, že náklady na cestovné vyčíslila na 33 Eur, náklady na stravu na 70 Eur, ostatné
výdavkyna25Eur,ďalšienevyhnutnévýdavkyna71Eur.Navrhovateľkazotrvalananávrhuurčiťvýživné
odporcovi vo výške 100 Eur mesačne. Poukázala tiež na výdavky, ktoré mala jej matka v súvislosti s

vedením domácnosti a uviedla, že zo zameškaného výživného za obdobie od 02/2006 do 01/2016, ktoré
predstavuje celkovú výšku 2.788,289 Eur odporca zaplatil iba sumu 156,638 Eur.

5 Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6 Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

7 Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

8 Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

9 Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10 Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré na seba berie.11 Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12 Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

13 Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pre rozsudok je

rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

14 Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

15 Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky

možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

16 Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len CMP), rozsudky o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

17 Podľa § 31 CMP, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

18 Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj
majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného
jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R

74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti
a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen

výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R
30/1990).

19 Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh plnoletej navrhovateľky na
zvýšenie výživného je dôvodný - za obdobie od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre v tom

čase maloletej navrhovateľky sa zmenili pomery u v súčasnosti plnoletej navrhovateľky - táto v období
od 06.03.2014 do 31.01.2016 pokračovala v štúdiu na Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v
Bratislave, resp. na Univerzite Komenského v Bratislave. Štúdium ukončila mesiacom január 2016.

20 Príjem odporcu sa nepodarilo zistiť. Súd sa tiež oboznámil s obsahom spisu OS Malacky sp. zn.

2T/31/2010, z ktorého zistil, že odporca bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Napriek tomu si odporca nikdy
riadne vyživovaciu povinnosť neplnil.

21 Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených a preukázaných údajov o

výdavkoch navrhovateľky, ktoré mala na svoju výživu, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky
o plnoletú navrhovateľku čase jeho maloletosti, zohľadnil vek dieťaťa ako aj skutočnosť, že plnoletá
navrhovateľka od 06.03.2014 do 31.01.2016 navštevovala Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú
v Bratislave a Univerzitu Komenského v Bratislave za účelom získania vyššieho stupňa vzdelania.

22 Keďže navrhovateľka za obdobie, ktoré bolo predmetom jej návrhu bola študentkou nebolo potrebné
zisťovať jej majetkové pomery, keďže sama bola odkázaná na výživu zo strany rodičov. V skutočnosti
jej výživu zabezpečovala iba matka.23 Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že nárok plnoletej
navrhovateľky je dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním, je nepochybné, že od poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolností na strane v súčasnosti plnoletej

navrhovateľky, ktoré zakladajú nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, preto súd návrhu na zvýšenie výživného vyhovel a toto výživné
aj zvýši od podania návrhu.

24 Podľa vyššie cit. ust. § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť a to v rozsahu minimálne vo výške 30
% zo sumy životného minima.

25 Podľa zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení bola suma životného minima od
01.07.2013 - 30.06.2017 na jednu osobu vo výške 198,09 Eur. Aj bez preukázania príjmu odporcu bolo
teda povinnosťou odporcu prispievať na výživu navrhovateľky v období, ktoré je predmetom konania

minimálne vo výške 59,43 Eur, avšak vzhľadom na skutočné náklady na výživu navrhovateľky za
obdobie, ktoré je predmetom konania je podľa názoru súdu dôvodné priznať navrhovateľke výživné
aspoň v sume 100 Eur mesačne, tak ako to žiadala. Súd tiež považuje za potrebné poukázať na to, že
navrhovateľka podala návrh na zvýšenie výživného až po veľmi dlhom období, keď prvé rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.1996 a návrh na zvýšenie výživného už ako dospelá navrhovateľka

podala až v marci 2014. Veľmi dlhé obdobie sa teda navrhovateľka a jej matka uspokojili s výživným,
ktoré už vôbec nezodpovedalo potrebám pre zabezpečenie výživy navrhovateľky.

26 O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 C.s.p. podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 C.s.p..

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.