Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Ek/739/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119282289
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Slobodníková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119282289.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom: Hodžovo
námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO:00686930, zast.: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom: Mostová 2, 811 02
Bratislava, IČO:36855561 proti povinnému: 1.) SINCE STAR, s.r.o., so sídlom: Horný Val 8/17, 010 01
Žilina, IČO:36409090 2.) A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. XX/X, XXX XX Ž. o vymoženie 21
036,61 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Marián Janec, so sídlom: Sad SNP 666/12, 010
01 Žilina, pod sp. zn. 351EX 260/2018, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného 2.) na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 233,84 EUR
voči povinnému 2.), ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
20.04.2019 domáhal od povinného vymoženia 21 036,61 EUR s prísl. na základe exekučného titulu -
platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.03.2019, sp. zn. 15Up/82/2019, ktorý voči
odporcovi v 1. rade nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.04.2019 a voči odporcovi v 2.
rade nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.04.2019 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie poveril na vykonanie exekúcie dňa
22.05.2019 súdneho exekútora: Mgr. Marián Janec, so sídlom: Sad SNP 666/12, 010 01 Žilina,
IČO:42214939, ktorý ju vedie pod sp. zn. 351EX 260/2019 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Povinnému 2.) bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 28.05.2019 doručené Upovedomenie o
začatí exekúcie. Následne bol dňa 17.06.2019 súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného 2.) na
zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 12.06.2019, tzn. bol podaný v lehote
15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh má odkladný účinok.
Povinný 2.) v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že na podklade rozhodnutia súdu 15Up/82/2019
zo dňa 08.03.2019 vydanom Okresným súdom Banská Bystrica sa vedie exekučné konanie na vyššie
uvedenom exekútorskom úrade Mgr. Mariána Janca o vymoženie 21 036,61 EUR s prísl., na základe
čoho mi bolo doručené Upovedomenie o začatí exekúcie. Voči uvedenému podávam v súlade s
ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku tento návrh na vykonanie exekúcie. Z
výpisu doručenky založeného v spise 15Up/82/2019 vyplýva, že predmetný dokument mi bol údajne
doručovaný do dátovej schránky s fikciou doručenia dňa 13.03.2019 s tým, že k doručeniu došlo dňa
29.03.2019. Predmetná zásielka mi však nebola doručená a uvedenú zásielku som fyzicky neprevzal,
pričom je zrejmé, že k údajnému doručeniu malo dôjsť prostredníctvom fikcie doručenia. V danom
prípade, však k údajnému doručeniu došlo tzv. fikciou doručenia uplynutím 15 dňovej lehoty odo dňa
doručenia správy do dátovej schránky. Mám za to, že uvedený spôsob doručenia je v danom prípade
neprípustný a fikciu doručenia v danom prípade uplatňovať nemožno. Poukazujem, že v danom prípade

som vystupoval ako fyzická osoba, ktorej osobitné postavenie je zohľadnené i v judikatúre súdneho
dvora EÚ, napr. rozhodnutie C-292/10 z 15.03.2012 - Cornelius de Visser v. G.v. v zmysle ktorého sú
súdy povinné zistiť adresu skutočného pobytu fyzickej osoby a doručiť žalobu fyzickej osoby do vlastných
rúk. Pri nedodržaní uvedeného postupu dochádza k porušeniu zásady práva na spravodlivý proces.
Keďže platobný rozkaz, ako i návrh na začatie konania v upomínacom konaní vedenom na Okresnom
súde v Banskej Bystrici mi nebol doručený, resp. k jeho doručeniu došlo len prostredníctvom fikcie
doručenia, mám za to, že vyššie uvedený platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
Preto navrhujem, aby exekučný súd exekúciu vedenú na podklade rozhodnutia Okresného súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 15Up/82/2019 voči povinnému 2) zastavil.

4. Dňa 27.06.2019 bolo súdnemu exekútorovi v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku doručené
Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného 2.) na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že povinný
v 2. rade v návrhu namieta, že mu platobný rozkaz zo dňa 08.03.2019 (ďalej len „exekučný titul“),
mal byť doručený iba fikciou uplynutím 15 dňovej lehoty odo dňa doručenia do jeho elektronickej
schránky. Povinný v 2. rade považuje takýto postup doručenia exekučného titulu za neprípustný.
Úvodom zdôrazňujeme, že procesný postup súdu, zahŕňajúci mimo iného aj spôsob doručovania
žaloby, exekučného titulu a ostatných písomností, nebol žiadnym spôsobom v našej kompetencii
a tento sme tak nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť. Z nám dostupných informácií však máme
za to, že súd postupoval správne a v súlade s procesnými pravidlami zakotvenými v zákone č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní (ďalej len „ZÚK“), zákone č. 160/2015 Z. z. Civilnom sporovom
poriadku (ďalej len „CSP“) a zákone č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci (ďalej len „zákon o e-Governmente“). Uvedenú obranu povinného v 2. rade
považujeme za nedôvodnú (irelevantnú) a ničím nepodloženú. Povinný v 2. rade sa svojim tvrdením
iba snaží sanovať svoju pasivitu v základnom konaní ako aj skutočnosť, že zanedbal svoju povinnosť
pravidelne kontrolovať svoju elektronickú schránku a prevziať si došlú poštu. Oprávnený poukazuje
na § 9 ods. 2, 3 ZÚK. V tomto prípade všeobecný súd povinnému v 2. rade exekučný titul doručil
dňa 13.03.2019 do jeho elektronickej schránky. To potvrdzuje aj elektronická doručenka z doručovania
predmetného elektronického exekučného titulu, uložená v príslušnom elektronickom súdnom spise sp.
zn.: 15Up/82/2019. Navyše, doručenie exekučného titulu do jeho elektronickej schránky ani povinný v
2. rade nepopiera. Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul bol povinnému v 2. rade riadne doručený
a nebola mu odňatá možnosť podať voči exekučnému titulu opravný prostriedok. Iba za predpokladu,
ak by povinnému v 2. rade nebolo možné doručiť exekučný titul do jeho elektronickej schránky, bol by
všeobecný súd povinný doručiť mu exekučný titul a žalobu s prílohami fyzicky na jeho adresu trvalého
pobytu. To ale nie je tento prípad. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, povinný v 2. rade mal riadne
zriadenú a čo je podstatnejšie - aj aktivovanú elektronickú schránku a exekučný titul mu do nej bolo
možné doručiť. V súlade s uvedeným máme za to, že všeobecný súd postupoval správne a v súlade
so ZÚK, keď exekučný titul povinnému v 2. rade doručoval do jeho elektronickej schránky a nie fyzicky
na adresu jeho trvalého pobytu. Zároveň podotýkame, že ust. § 9 ZÚK predstavuje vo vzťahu k CSP
špeciálnu právnu úpravu, ktorá sa bude aplikovať prednostne pred ustanoveniami CSP, ktoré upravujú
doručovanie. To vyplýva aj z ust. § 15 ods. 1 ZÚK. Ďalej oprávnený poukazuje na § 32 ods. 5 písm. b)
zákona o e-Governmente. Citované ustanovenie zákona o e-Governmente formuluje fikciu doručenia,
pričom platí, že ak táto fikcia nastane, adresát zásielky (povinný v 2. rade) nie je oprávnený dovolávať
sa toho, že zásielka nebola doručená. Fikcia je vo všeobecnosti silnejšia ako skutočnosť. Zákon o
e-Governmente vychádza z toho, že pre doručenie nemôže a nesmie byť významné, či si adresát
(povinný v 2. rade) pravidelne kontroluje obsah svojej elektronickej schránky a preberá si došlú poštu.
V citovanom ustanovení zákon o e-Governmente vyjadruje principiálne rovnakú fikciu doručovania, akú
predpokladá aj Civilný sporový poriadok. Tým sa nastoľuje zásada, že každý adresát je zodpovedný
za svoju elektronickú schránku, ako aj ochranu vlastných záujmov a preto je povinný si zabezpečiť
prijímanie písomností vo svojej elektronickej schránke bez ohľadu na to, či túto chce alebo nechce
využívať. Navyše zdôrazňujeme, že ak aj povinný v 2. rade nechce alebo nechcel svoju elektronickú
schránku využívať (čo ale netvrdí) nemal požiadať o jej aktiváciu, resp. mal požiadať o jej následnú
deaktiváciu. Z konania povinného v 2. rade je ale zrejmý presný opak, a teda to, že povinný v 2. rade chce
alebo chcel využívať svoju elektronickú schránku a návrhom sa iba účelovo a špekulatívne snaží vyhýbať
splneniu svojich povinností voči našej spoločnosti. Čiže chce využívať iba benefity elektronickej schránky
a už opomína povinnosti s tým spojené, ktoré mu v aktuálnej situácii nevyhovujú. Čo sa týka názoru
povinného v 2. rade, že v danom prípade na neho ako fyzickú osobu nemožno uplatniť fikciu doručenia
a exekučný titul mu mal byť doručený do vlastných rúk, tak tento názor povinného v 2. rade podľa nás
nemá oporu v právnej úprave. Tento názor opomína ust. § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente,

podľa ktorého sa elektronická úradná správa, vrátane platobného rozkazu (exekučného titulu) považuje
za doručenú do vlastných rúk aj márnym uplynutím úložnej lehoty, a to aj vtedy, ak sa adresát (povinný v
2. rade) o tom nedozvedel. Zároveň názor povinného v 2. rade odmietajúci fikciu doručenia exekučného
titulu vychádza z nesprávneho ponímania možnosti oboznámiť sa s obsahom elektronickej správy. Táto
možnosť nastáva už uložením elektronickej správy, odkedy je elektronická správa objektívne dostupná
prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Z hľadiska práva sa zásielka dostala do jeho dispozičnej
moci, a teda mal možnosť sa s ňou oboznámiť už uložením do schránky a nie až jej fyzickým prevzatím.
Zákon o e-Governmente má pri aplikácii prednosť pred procesnými predpismi (CSP, ZÚK), teda má
charakter špeciálneho právneho predpisu. Z toho dôvodu pri elektronickom doručovaní platobného
rozkazu (exekučného titulu) nemožno aplikovať ust. § 266 CSP a ust. § 9 ods. 4 in fine zákona o
upomínacom konaní, ktoré vylučujú uplatnenie fikcie doručenia a osobitné spôsoby doručovania. To
vyplýva aj z ust. § 2 ods. 3 zákona o e-Governmente. Pokiaľ sa povinný v 2. rade snaží svoje tvrdenia
podporiť odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn.: C-292/10 vo veci Cornelius de Visser
v. G., máme za to, že s ohľadom na podstatné skutkové rozdiely je toto rozhodnutie na daný prípad
neaplikovateľné. Navyše podotýkame, že aj keby bol daný judikát na tento prípad aplikovateľný (čo nie
je), máme za to, že postup všeobecného súdu bol správny a plne v súlade so závermi prezentovanými
Súdnym dvorom EÚ. V 55. bode predmetného judikátu Súdny dvor jasne uviedol, že čl. 26 ods. 2
nariadenia č. 44/2001 „...treba chápať v tom zmysle, že súd príslušný na základe tohto nariadenia môže
v prípade, ak sa nepreukáže, že žalovaný mohol prevziať návrh na začatie konania, platne pokračovať
v konaní iba vtedy, pokiaľ sa prijali všetky nevyhnutné opatrenia, aby sa žalovaný mohol brániť.“ V
danom prípade tak bolo sporné, či súd vykonal vyšetrovacie úkony za účelom zistenia pobytu žalovaného
pred tým ako mu žalobu doručil prostredníctvom verejnej vyhlášky, teda náhradného doručenia. To je
diametrálne odlišná situácia od tohto prípadu, keď bol exekučný titul doručený do dispozície povinného
v 2. rade riadnym spôsobom prostredníctvom jeho vlastnej individuálnej elektronickej schránky, ktorú
sám povinný v 2. rade jej aktiváciou určil ako primárne miesto pre doručovanie úradných zásielok.
Nie je povinnosťou a zodpovednosťou všeobecného súdu skúmať, či si povinný v 2. rade riadne a
včas preberá došlé úradne zásielky. To je povinnosť a zodpovednosť povinného v 2. rade, ktorej sa
nemôže nijako zbaviť. Povinný v 2. rade celkom zjavne nerozlišuje medzi právom na spravodlivý súdny
proces a svojou povinnosťou a zodpovednosťou za preberanie si došlých úradných zásielok a aktívnou
obranou vlastných záujmov. Niet pochýb o tom, že ak by si povinný v 2. rade svoju elektronickú schránku
riadne a zodpovedne kontroloval, s exekučným titulom by sa oboznámil riadne a včas. Povinný v 2.
rade sa tak mohol s exekučným titulom oboznámiť včas a mal možnosť sa voči nemu účinne brániť.
To že sa povinný v 2. rade o túto možnosť sám pripravil svojou pasivitou a nepreberaním si došlých
zásielok zo svojej elektronickej schránky, nemôže byť na ťarchu našej spoločnosti a ani súdu, ale
výlučne na ťarchu povinného v 2. rade, ktorý bol sám zodpovedný za obranu svojich práv a záujmov. Na
základe vyššie uvedených skutočností máme za to, že všeobecný súd v základnom konaní postupoval
správne a v súlade so všeobecne záväznými právnymi normami upravujúcimi doručovanie platobného
rozkazu (exekučného titulu) v upomínacom konaní. Exekučný titul bol žalovanému riadne doručený do
aktivovanej elektronickej schránky povinného v 2. rade a povinný v 2. rade mal možnosť sa s týmto
riadne a včas oboznámiť a podať voči nemu opravný prostriedok. Keďže povinný v 2. rade odpor voči
exekučnému titulu nepodal, tento v súlade so zákonom nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Máme
za to, že svojim návrhom sa povinný v 2. rade snaží výlučne sanovať zanedbanie svojich povinností
zo základného konania, predovšetkým to, že si riadne a včas neprezrel svoju elektronickú schránku
a neoboznámil sa s exekučným titulom. Ak by aj vyššie uvedené neplatilo (čo odmietame) máme za
to, že pre ďalší postup súdu v exekučnom konaní by to bolo irelevantné. Z ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít Slovenskej aj Českej republiky, ako aj tunajšieho súdu totiž vyplýva,
že nie je v právomoci exekučného súdu preskúmavať priebeh konania, v ktorom bol vydaný exekučný
titul. Prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. Exekučný súd teda
nie je oprávnený zrušiť resp. zmeniť exekučný titul - platobný rozkaz, ktorý bol vydaný v základnom
konaní, resp. inak na neho neprihliadať. Exekučné konanie nie je ďalším opravným konaním, ale je
to konanie, v ktorom sa plnenia priznané exekučným titulom vymáhajú. Pokiaľ povinný v 2. rade chce
zvrátiť tieto účinky a žiada preskúmať konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže tak urobiť
v rámci exekučného konania, ale len prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci
civilného procesu, resp. mal ich uskutočniť v rámci riadnych opravných prostriedkov v konaní, ktoré
viedlo k vydaniu exekučného titulu tak, aby predmetný platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť. Údajný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie pri doručovaní písomností v
konaní pred súdom prvej inštancie tvrdený povinným v 2. rade (ktorý povinný v 2. rade nijakým spôsobom
nepreukázal) je pre exekučné konanie bezpredmetný a nemôže mať na už prebiehajúcu exekúciu žiadne

dôsledky. Dodávame, že k rovnakému záveru dospel napríklad aj Najvyšší súd Českej republiky v
rozhodnutí z 25.02.2009, vo veci sp. zn.: 20Cdo/2041/2007, ako aj v rozhodnutí z 30.08.2004, vo veci
sp. zn.: 20Cdo/1569/2003, a v rozhodnutí z 12.12.2005, vo veci sp. zn.: 20Cdo/1187/2005. Máme za to,
že vo vzťahu k „údajnému“ nesprávnemu postupu všeobecného súdu pri doručovaní exekučného titulu
sme jasne preukázali, že ide o nepodložené a účelové tvrdenie povinného v 2. rade. Všeobecný súd pri
doručovaní postupoval správne a v súlade s relevantnými právnymi predpismi. Je to práve povinný v 2.
rade, ktorý nezodpovedne zanedbal svoje povinnosti a obranu vlastných záujmov a nekontroloval si vo
svojej elektronickej schránke došlé úradne zásielky. Ak by všeobecný súd pri doručovaní exekučného
titulu pochybil (čo odmietame), je zrejmé, že by to bolo bezpredmetné. Z rozhodovacej praxe súdov jasne
vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať priebeh základného konania a prípadne vady
tohto konania sa do exekučného konania neprenášajú. Nie je úlohou exekučného súdu suplovať inštitút
mimoriadnych opravných prostriedkov. Máme za to, že návrh povinného v 2. rade je potrebné vyhodnotiť
ako nedôvodný, ba až šikanózny, keď jediným jeho účelom je odďaľovanie exekúcie a uspokojenia
našich nárokov priznaných právoplatným súdnym rozhodnutím. V nadväznosti na vyššie uvedené preto
navrhujeme, aby exekučný súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekučného konania
zamietne. Zároveň žiadame, aby nám bola priznaná náhrada trov exekučného konania spočívajúcich
aj v spísaní tohto vyjadrenia vo výške 233,84 EUR vrátane DPH za jeden (1) úkon právnej služby (t. j.
185,07 EUR + 1 x režijný paušál vo výške 9,80 EUR + 20 % DPH vo výške 38,97 EUR).

5. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 28.06.2019 návrh povinného 2.) na zastavenie exekúcie
a Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného 2.) na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods.5
Exekučného poriadku. Zároveň súdny exekútor uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie
navrhuje zamietnuť, nakoľko povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie
exekúcie.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, rozhoduje súd prednostne.

10. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok, súd doručuje písomnosť na
pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do
elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z. Zákon o upomínacom konaní a o doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ZUK), žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný
dokument podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 9 ods. 3 ZUK, ak žalovanému nemožno doručovať podľa odseku 2, platobný rozkaz
sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako
nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v
registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle
na takto zistenú adresu.
17. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente”), elektronické podanie a elektronický úradný dokument
sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá
je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu
sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými
prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.
18. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický
dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby
prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

19. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas
ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo
dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú
lehotu.
20. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane
všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej
moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej
doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

21. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný
súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať.
V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania
neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez
právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu
na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie
skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody
zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej
povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.

22. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného 2.) na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávneného
k návrhu na zastavenie exekúcie a s vyjadrením súdneho exekútora zistil, že Okresný súd
Banská Bystrica platobný rozkaz zo dňa 08.03.2019, sp. zn. 15Up/82/2019 odoslal dňa 13.03.2019
do elektronickej schránky povinného 2.). Elektronická úradná správa, vrátane platobného rozkazu

(exekučného titulu) sa v zmysle Zákona o e-Governmente považuje za doručenú do vlastných rúk aj
márnym uplynutím úložnej lehoty, a to aj vtedy, ak sa adresát (povinný 2.) o tom nedozvedel. Exekučný
titul bol teda povinnému 2.) doručený do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 29.03.2019. Keďže
povinný 2.) voči doručenému platobnému rozkazu nepodal odpor, tento nadobudol voči povinnému 2.)
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.04.2019.
23. Súd má za to, že Okresný súd Banská Bystrica pri doručovaní vyššie uvedeného exekučného titulu
postupoval v súlade s CSP, ZUK a Zákonom o e-Governmente, a teda exekučný titul bol povinnému 2.)
doručený do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 29.03.2019.
24. Pokiaľ povinný 2.) poukazuje na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 15.03.2012, sp. zn. C-292/2010
vo veci Cornelius de Visser, súd uvádza, že pre podstatné skutkové rozdiely je toto rozhodnutie na daný
prípad neaplikovateľné.

25. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného 2.) na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného
zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený
a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu
uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik
vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia,
príp. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného
titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2). Povinný 2.) neuviedol, ani
nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je nepochybné, že návrh povinného
2.) na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a preto návrh povinného 2.)
na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, odmena vo výške jednej polovice základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia
alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu,
zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

30. Oprávnený žiadal zaviazať povinného 2.) na náhradu trov právneho zastúpenia voči oprávnenému
v sume 233,84 EUR za 1 úkon právnej služby v polovičnej sadzbe (podanie vyjadrenia k návrhu na
zastavenie exekúcie 185,07 EUR + režijný paušál 9,80 EUR + DPH 38,97 EUR).

31. Súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s
návrhom povinného 2.) na zastavenie exekúcie vo výške 233,84 EUR voči povinnému 2.), ktoré budú
vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.