Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/176/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118209390
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118209390.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441,
právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom C. F. X/A, XXX XX T. - J. E., proti žalovanej:
O. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, T., o zaplatenie 92,25 € s príslušenstvom, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 46Csp/47/2018-67 zo dňa 4. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 92,25 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 15.11.2015 do zaplatenia a žalobcovi zároveň priznal
proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo zistenia, že medzi
žalobcom ako poisťovateľom a žalovanou ako poistníkom bola dňa 14.8.2015 uzavretá poistná zmluva
- poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pod č. 6585911615,
keď predmetom poistenia bolo vozidlo označené VIN číslom, EVČ: BA 721 UX, typ vozidla PORSCHE
CAJAN. Poistné obdobie bolo určené od 14.8.2015 do 13.8.2016 s výškou lehotného (štvrťročného)

poistného v sume 39,35 €. O uzavretí poistnej zmluvy vydal žalobca žalovanej potvrdenie zo dňa
20.8.2015 s údajmi o výške poistného, jeho splatnosti, pričom výška ročného poistného bola stanovená
na sumu 157,40 € a doba uzavretia zmluvy bola na neurčito. Jednalo sa o zmluvu, ktorá mala
spotrebiteľský charakter. Žalovaná uhradila iba prvú (štvrťročnú) splátku poistného vo výške 39,35 €. V
poistnej zmluve bola určená splatnosť poistného k 14.8., 14.11, 14.2. a 14.5. Žalobkyňa uhradila poistné
k 14.8.2015, t.j. došlo iba k úhrade za obdobie od 14.8.2015 do 13.11.2015. Ďalšia štvrťročná splátka
poistného bola splatná k 14.11.2015. Poistná zmluva zanikla podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001

Z.z. jeden mesiac po splatnosti poistného. Splatnosť poistného nastala až splatnosťou poslednej
splátky ku dňu 14.5.2016. Nakoľko poistné nebolo uhradené do jedného mesiaca od splatnosti, t.j. do
14.5.2016,poisteniezaniklouplynutímzákonnejlehoty,teda14.6.2016.Nazákladetohomážalobcaako
poisťovateľ v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď
poistenie zaniklo. Nedoplatok poistného za obdobie od 14.11.2015 do 14.6.2016 (211 dní) predstavuje
92,25 €, ktoré zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi. Žalovaná popierala uzavretie predmetnej poistnej
zmluvy so žalobcom, že podpis na zmluve nepatrí jej, avšak uvedené žiadnym spôsobom nepreukázala

a iba doložila kópiu svojho občianskeho preukazu, na ktorom je jej podpis, ktorý má preukazovať to, že
napoistnejzmluveniejeuvedenýjejpodpis.Napodporusvojichtvrdenínenavrhlavykonaťžiadendôkaz
a pojednávania sa nezúčastnila. Úroky z omeškania priznal v zmysle § 3 v spojení s § 10c nariadenia
vlády č. 87/95 Z.z., keď mal preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením poistnéhopo splatnosti ďalšej splátky poistného splatnej 14.11.2015. O trovách konania rozhodol s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Má za to, že popisované
údaje žalobcom sú pravdepodobne len pokus o zmanipulovanie súdneho rozhodovania, nezmyselnými
argumentáciami zakryť pravdivé skutočnosti. Na uvádzanej zmluve navrhovateľom ide o sfalšovaný
podpis. Súd si nemôže dovoliť utvrdzovať kohokoľvek a čokoľvek, keď zjavne je jednoznačne
preukázané, že na údajnej poistnej zmluve nie je jej podpis, ale podpis sfalšovaný nepatriaci jej osobe.

Podpisuje sa inak, čo dokazuje aj kópia občianskeho preukazu, ktorú zaslala súdu. Dôkaz o tom, že
nejde o jej podpis je graficky premietnutý z občianskeho preukazu, ktorý súdu zaslala, kde je zjavne
bez najmenších pochybností preukázané falšovanie jej podpisu. V návrhu, ktorý bol súdu podaný a
ktorý jej bol zaslaný prílohou v kópii listiny označenej ako poistná zmluva sa podpis nenachádzal, na
čo poukazovala už vo vyjadrení a následne až v poradí druhom vyjadrení jej bolo zaslané vyjadrenie
navrhovateľa s prílohou, už ale s podpisom nepatriacim jej osobe. Preto má za to, že navrhovateľ

sa snaží manipulovať súd podsúvaním nepravdivých listín v častiach kolónky podpisu poistníka. Jej
podpis je úplne iný ako sa nachádza na listine - kópií označenej ako údajná poistná zmluva, ktorá jej
bola s vyjadrením zaslaná. K odseku 5. rozsudku uviedla, že adresované údajné potvrdenie údajnému
poistníkovi, ešte neznamená jeho prijatie, ale podľa popisu rozsudku iba adresované, z čoho vyplýva,
že nie je preukázané prijatie niekomu alebo, že by ho mal niekto prijať, alebo o ňom vedieť. Napokon,

pokiaľ by malo byť údajné potvrdenie adresované poistníkovi, tak poistníkom nebola ona, čo dokazuje,
že podpis na údajnej poistnej zmluve jej nepatrí. Má za to, že žalobca predložil dvakrát rozdielnu údajnú
zmluvu, jednu s falšovaným podpisom a druhú bez podpisu. Poprela, že uhradila prvú splátku 39,35 €
na poistnom. Pokiaľ by v minulosti mala riadne platiť údajné poistné splátky, tak nie je logické, prečo
by ich teda už nemala platiť ani v tomto prípade. Nie je pravdou, ako to popisuje rozsudok v odseku

5, že z týchto dôvodov nie je potrebný podpis poistníka. Cíti sa byť poškodzovaná na svojich ľudských
právach a základných slobodách garantovaných medzinárodným dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd na základe obmedzovania jej osobnej slobody, zaťahovania ju do súdneho sporu,
ktorýsajejosobyvôbecnetýka.Opätovnezdôraznila,žesožalobcomnemalauzatvorenúžiadnupoistnú
zmluvu. Popis v odseku 22. o údajnom označení údajov o jej osobe a údaje o motorovom vozidle v

údajnej poistnej zmluve ešte neznamená, že je účastníčkou poistnej zmluvy, keďže údaje o jej osobe
nie sú jej podpisom potvrdené. Predmetné údaje si môže zadovážiť každý a po ich zadovážení ich môže
podsunúť, kde chce a tak vytvoriť nepravdivú údajnú poistnú zmluvu. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie nezistil skutkový stav a nevyrovnal sa zo skutočnosťami, ktoré predložila a tvrdila a vykonané
dokazovanievsúčasnomstavejenepostačujúcenazaväzovaniejuplatiťfinančnéprostriedkyžalobcovi.

Nesúhlasí s napadnutým rozsudkom, navrhuje ho zrušiť a žalobu zamietnuť.

3. Žalobca k odvolaniu žalovanej sa vyjadril, že s rozsudkom súdu prvej inštancie sa stotožňuje v
plnom rozsahu, ako aj s jeho odôvodnením. V konaní predložil poistku, o ktorej žalovaná namieta, že
na nej absentuje podpis, avšak poistka je potvrdením poisťovateľa o existencii poistnej zmluvy a preto

nie je dôvod, aby sa na tomto dokumente nachádzal podpis poistníka. Žalovaná nijakým spôsobom
nepreukázala dôkazné bremeno k tvrdeniu, že na predloženej poistnej zmluve je sfalšovaný jej podpis.
Prvá splátka poistného bola uhradená poštovým poukazom a žalobca nemá dôvod nepravdivo tvrdiť,
že určitá splátka poistného bola zaplatená, ak nebola. Zdôraznil, že predmetom poistnej zmluvy
bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

pričom žalovaná bola ako vlastník a držiteľ motorového vozidla povinná túto zmluvu uzavrieť. Táto
pritom netvrdila, že nebola vlastníčkou, resp. držiteľkou poisteného motorového vozidla alebo, že by
bolo vozidlo poistené u iného poisťovateľa. Naopak, z výpisu z webovej stránky Slovenskej kancelárie
poisťovateľov vyplýva, že žalovaná nemala v predmetnom období uzavreté povinné zmluvné poistenie
u žiadneho iného poisťovateľa, ale práve u žalobcu. Napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenierozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
záverom (predovšetkým v bodoch 22. - 26. napadnutého rozsudku) a prejednávanú vec vecne správne
posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedených v

ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním
stotožňuje a v podstatných bodoch naň konštatuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Sporové konanie je ovládané hlavne princípom prejednacím a princípom kontradiktórnosti, ktoré

predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú najmä strany sporu. Medzi povinnosti
procesnýchstránvsporovomkonanípatrípredovšetkýmtvrdenierozhodnýchskutočnostíanavrhovanie
dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), ktorými poskytujú informácie potrebné pre
rozhodnutie. Treba mať ale na pamäti, že každé skutkové tvrdenie a každý navrhnutý dôkaz musí najprv
vychádzať z vlastnej vedomosti účastníka o jeho existencii a obsahu. Cieľom dôkaznej povinnosti je
unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na sporovej strane, bez

ohľadunajehoprocesnépostavenie.Nesplneniedôkaznejpovinnostiprinášasoseboutakérozhodnutie
súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom
procesnom postavení než je strana, ktorý nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.
V prípade, ak na základe navrhnutých dôkazov súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje
rozhodnutie, musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej

sporovej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

7. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že bola uzavretá poistná zmluva medzi ním ako poisťovateľom
a žalovanou ako poistníkom - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla dňa 14.8.2015 a že žalovaná uhradila prvú (štvrťročnú) splátka poistného vo výške 39,35
Eur, pričom ďalšie splátky poistného neuhradila. Žalovaná namietala uzatvorenie poistnej zmluvy so
žalobcom a rozporovala podpis na návrhu zmluvy s tým, že sa nejedná o jej podpis. Dôkazné bremeno
na preukázanie tvrdenia, že sa nejedná o jej podpis, spočívalo na žalovanej.

8. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že žalobca k návrhu predložil poistnú zmluvu bez podpisu a
až na základe jej vyjadrenia, doložil do spisu poistnú zmluvu s podpisom, odvolací súd poukazuje na
to, že so žalobou žalobca predložil poistku, teda potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy, v ktorom sa
uvádza, že „vydáva túto poistku ako potvrdenie o uzatvorení poistno-zmluvného vzťahu podľa návrhu
poistnej zmluvy číslo 3530135300 uzatvoreného dňa 14.08.2015 pre poistné obdobie od 14.08.2015 do

13.08.2016“ a predmetné potvrdenie bolo vydané v zmysle ustanovenia § 792 Občianskeho zákonníka.
Keďže sa jednalo o potvrdenie žalobcu o uzatvorení poistnej zmluvy, nemohlo logicky obsahovať podpis
poistníka. Až po vznesenej námietke žalovanej vo vyjadrení k žalobe, žalobca predložil súdu návrh
poistnej zmluvy, ktorý obsahuje podpis poistníka. Z tohto dôvodu nie je možné prihliadnuť na odvolaciu
námietku žalovanej, že zo strany žalobcu sa má jednať o určitú manipuláciu s dôkazmi.

9. Žalovaná v ďalšej časti namieta, že jej podpis na návrhu poistnej zmluvy nie je jej podpisom a
na preukázanie týchto skutočností predložila fotokópiu občianskeho preukazu, ktorý má preukazovať,
že podpis na poistnej zmluve nie je jej. Odvolací súd k tejto skutočnosti uvádza, že žalovaná
neuniesla dôkazné bremeno, že sa nejedná o jej podpis na návrhu poistnej zmluvy. To, že podpis na

občianskom preukaze žalovanej a na návrhu poistnej zmluvy nie je rovnaký ešte nepreukazuje, že sa
nejedná o podpisy žalovanej v oboch prípadoch. Na preukázanie tejto skutočnosti žalovaná v konaní
neprodukovala a ani nenavrhovala žiadne iné dôkazy (napríklad znalecký posudok grafológom), a preto
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaná v tejto skutočnosti neuniesla
dôkazné bremeno.

10. Tvrdeniam žalobcu, že bola uzatvorená zmluva so žalovanou o povinnom zmluvnom poistení
motorového vozidla nepriamo nasvedčujú i identifikačné údaje v návrhu poistnej zmluvy ohľadne osoby
žalovanej ako poistníka, ako aj motorového vozidla. Žalovaná síce tvrdila, že tieto údaje mohla tretia
osoba získať, avšak neuviedla, z akých zdrojov (napríklad netvrdila ani tú skutočnosť, že stratila

občiansky preukaz a pod.). Žalobca taktiež preukázal, že v rozhodnom období žalovaná nemala
predmetné motorové vozidlo povinne zmluvne poistené u žiadneho iného poisťovateľa, a to výpisom z
webovej stránky Slovenskej kancelárie poisťovateľov (č.l. 50). Žalovaná sa k tejto skutočnosti žiadnymspôsobom nevyjadrila a tiež nerozporovala vlastníctvo k motorovému vozidlu, ktoré bolo predmetom
poistnej zmluvy.

11. Vzhľadom na uvedené a nedôvodnosť odvolacích námietok žalovanej, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, ktorý nebol
osobitne napadnutý odvolaním.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 369 ods. 1 CSP aplikujúc ustanovenie § 255 ods.

1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči odvolateľke - žalovanej. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)