Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010455
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814010455.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Vojtecha Chmelana a prísediacich

Juraja Boďu a Ing. Jána Oberfranca na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :E. Y. , nar. XX.XX.XXXX v L., okres Prievidza,
trvale bytom J., L. č. XXX/XX, t.č. vo výkone väzby
v Ústave na výkon väzby Ilava,

j e v i n n ý , ž e

1) od presne nezisteného dňa v januári 2014 až do apríla 21014 sa v byte, v ktorom žije s matkou -
poškodenou H. Y., nar. XX.XX.XXXX, v J. na L. ulici číslo XXX/XX/X 5 až 7-krát v každom
mesiacivyhrážalpoškodenejH.Y.,žejupodrežeapodpáli,akmuvdeň,kedypoberástarobnýdôchodok
neodovzdá 70 eur, čím v poškodenej vzbudil obavu, že hrozby splní a poškodená mu z dôchodku
odovzdávala požadovanú peňažnú čiastku,

2) dňa 09. mája 2014 okolo 16.30 hodiny v spoločnom byte v J. na L. ulici číslo XXX/XX/X žiadal

od poškodenej H. Y., nar. XX.XX.XXXX, aby mu odovzdala 50 eur, inak ju podreže a podpáli a keď mu
peniaze poškodená odmietla dať, hodil do nej fľašu s vodou, ktorá dopadla na pravú nohu poškodenej
a spôsobila jej zranenie - hematóm pravého predkolenia s opuchom, čo si narušenie obvyklého
spôsobu života poškodenej nevyžiadalo,

3) dňa 13. mája 2014 okolo 10.30 hodiny v spoločnom byte v J. na L. ulici číslo XXX/XX/X sa vyhrážal
zabitím oceľovou tyčou odloženou v tom čase na vešiakovej stene poškodenej H. Y., nar. XX.XX.XXXX,
ak mu neodovzdá 50 eur, čím v poškodenej vzbudil obavu, že obžalovaný hrozby splní, ak mu peniaze

neodovzdá,

t e d a

v bode 1)

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe

vyššieho veku,

v bodoch 2) a 3)

proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku,

t ý m s p á c h a lv bode 1)

pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods.1,2 písm. b) Trestného zákona číslo 300/2005

Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.,

v bodoch 2) a 3)

pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm. d) Trestného zákona číslo 300/2005

Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods.2 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.7 Trestného zákona k
úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného E. Y., vypočul poškodenú
H. Y., vypočul svedkov Y. G., V. L., H. Y., D. H., H. J., prečítal výpoveď svedkyne F. Y., vypočul znalca
MUDr. Z. O., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný E. Y. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní sa v podstate k trestnej

činnosti doznal. Tak, ako v prípravnom konaní, tak i na
hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že v období od januára do apríla 2014 si pýtal od
poškodenejpeniaze,t.j.žekeďdostanedôchodok,žemumusídaťsumu70eur,pretožepeniazedlhoval
svedkom Y. G. a V. L., ktorí na neho tlačili, aby im peniaze vrátil. Uviedol, že je aj pravdou, že poškodenej
hovoril, že ju zabije, resp. že ju podreže a podpáli, ale toto nemyslel vážne, poškodenej nikdy

neublížil. Pokiaľ sa týkalo skutku pod bodom 2) obžaloby, uviedol, že jej pravdou, že od poškodenej pýtal
peniaze. Je možné, že jej hovoril, že ju podpáli a podreže, keď mu peniaze nedá. Poškodená mu peniaze
odmietala dať, jeho to rozčúlilo, v tom čase mal v ruke poloprázdnu fľašu a túto odhodil. Uviedol, že ju
nehádzal na poškodenú, hodil ju na zem, táto fľaša sa následne odrazila a narazila do lýtka poškodenej,
nemal úmysel nejako poškodenej ublížiť. Pokiaľ sa týkalo skutku pod bodom 3) obžaloby, uviedol, že je

pravdou, že žiadal, aby mu poškodená dala sumu 50 eur. Poprel však, že by sa jej bol vyhrážal, že ju
zabije oceľovou tyčou. Uviedol, že pokiaľ sa týkalo tyčky, jedná sa o tyčku z dáždnika a táto má dĺžku
okolo 20 centimetrov. Na záver svojej výpovede uviedol, že vyhrážky nemyslel vážne, poškodenú nikdy
fyzicky nenapadol, peniaze potreboval na vrátenie dlhov, ktoré nevládal splácať z dôvodu, že poberá
sociálny príspevok vo výške 60 eur a vzhľadom na jeho zdravotné problémy nikto ho nechce zamestnať.

Obžalovaný je z konania usvedčený výpoveďou poškodenej H. Y., ktorá vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní podrobne popísala celý priebeh udalosti. Uviedla, že je starobná dôchodkyňa, poberá
dôchodok vo výške 400 eur a bývala v spoločnej domácnosti s obžalovaným, ktorý poberal sociálne
dávky vo výške 60 eur. Ďalej poškodená uviedla, že obžalovaný nemal finančné prostriedky, kupoval si

zbytočné veci ako mobilné telefóny, počítač, stále od nej pýtal peniaze, pričom mu aj peniaze dávala,
avšak od januára 2014 mu peniaze odmietala poskytovať. Uviedla, že od januára do apríla 2014 sa
jej niekoľkokrát do mesiaca obžalovaný vyhrážal, že ak mu peniaze vo výške 70 eur v čase dôchodku
nedá,žejupodreže,žejupodpáli,pričommalaznehostrachapretomuajpeniazepoprebratídôchodku
dávala. Ďalej uviedla, že dňa 09. mája 2014 v čase okolo16.30 hodiny od nej obžalovaný v byte žiadal

50 eur, odmietla mu ich dať, znova sa jej vyhrážal a hodil do nej fľašu. Poškodená uviedla, že nie je
pravdou, že fľaša sa odrazila od zeme. Uviedla, že obžalovaný fľašu do nej hodil cielene a
spôsobil jej aj zranenia na nohe a z toho dôvodu bola aj na lekárskom vyšetrení. Pokiaľ sa týkalo dňa
13. mája 2014 poškodená uviedla, že v čase okolo 10.30 hodiny obžalovaný opätovne v byte od
nej požadoval sumu 50 eur a keď mu ich odmietla dať, tak sa jej vyhrážal, že ju zabije tyčou. Z toho

dôvodu všetko išla nahlásiť na Políciu. Na záver svojej výpovede poškodená uviedla, že obžalovanýnemal záujem zamestnať sa, kupoval si zbytočné veci, pričom následne za obžalovaným chodili ľudia,
aby im peniaze vrátil.

Svedkovia Y. G. a V. L. vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní k trestnej činnosti obžalovaného
sa nevedeli vyjadriť. Uviedli, že je pravdou, že obžalovanému predávali veci, obžalovaný im dlžil
peniaze, avšak žiadnym spôsobom na neho nenaliehali, aby im peniaze vrátil. Uviedli, že obžalovaný
bol nezamestnaný, boli s ním dohodnutí tak, že peniaze im vráti, keď ich bude mať.

Svedkyňa H. Y. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že k trestnej činnosti obžalovaného
sa nevie vyjadriť. Uviedla, že obžalovaný sa hrubo správal voči poškodenej, stále od nej pýtal peniaze,
nikde nepracoval, čo mu aj ona vyčítala. Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že k ostatným sa obžalovaný
správal normálne, keď bol požiadaný o pomoc, tak pomohol.

Skutočnosti, ktoré popísala svedkyňa H. Y. sú potvrdené aj prečítanou výpoveďou svedkyne F. Y..

Svedkyňa D. H. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a
odmietla vypovedať.

Svedkyňa H. J. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že k trestnej činnosti

obžalovaného sa nevie vyjadriť. Uviedla, že obžalovaný jej pomáhal v domácnosti. Nemá vedomosť
o tom, že sa mal takto správať k poškodenej.

Znalec MUDr. Z. O. - znalec z odboru psychiatrie vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že
spolu s MUDr. U. MUDr. D. v plnom rozsahu zotrvávajú na písomne podanom znaleckom posudku, ako i

na jeho záveroch. Znalec uviedol, z čoho vychádzali pri vypracovaní znaleckého posudku. Ďalej uviedol,
že obžalovaný netrpí duševnou chorobou v pravom slova zmysle, u obžalovaného sa jedná o zmiešanú
poruchu osobnosti, čo spočíva v tom, že keď sa jedná o jeho osobu, je samoľúby, chce sa mať dobre,
avšak preto nič nerobí, voči matke je nekritický. Znalec uviedol, že obžalovaný v čase páchania trestnej
činnosti mal zachované ovládacie, aj rozpoznávacie zložky, chápe zmysel konania a z horeuvedeného

ani nenavrhujú uložiť obžalovanému liečbu žiadnou formou. Na záver svojej výpovede znalec uviedol,
že ošetrujúca lekárka obžalovaného mu vybavila všetky doklady na podanie návrhu ohľadne priznania
invalidného dôchodku, pričom obžalovaný takýto návrh nepodal, nemá záujem vyriešiť si problémy
ohľadne svojho finančného príjmu.

V spise sa nachádzajú listinné dôkazy a to trestné oznámenie, zápisnica o prehliadke tela,
fotodokumentácia, lekárska správa o zranení poškodenej.

Súd po prevedenom dokazovaní, vyhodnotiac dôkazy tak jednotlivo ako i súhrnne, vzhľadom aj na
čiastočné doznanie obžalovaného, ktorý sa k trestnej činnosti v podstate doznal, vzhľadom na výpoveď

poškodenej H. Y., výpovede svedkov Y. G., V. L., H. Y., prečítanú výpoveď svedkyne F. Y., výpoveď
znalca MUDr. Z. O., s prihliadnutím na listinné dôkazy, mal súd preukázané, že obžalovaný sa hrozbou
násilia v období od januára do apríla 2014 poškodenej vyhrážal zabitím, podrezaním, podpálením, nútil
ju, aby v čase prijatia dôchodku mu odovzdávala sumu 70 eur, pretože v opačnom prípade ju podreže,
podpáli. Z prevedeného dokazovania pre súd vyplynula tá skutočnosť, že obžalovaný vedel, že sa

jedná o jeho matku, že koľko má rokov, t.j. že sa jedná o osobu vyššieho veku, preto súd jeho konanie
v bode 1) obžaloby tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval
ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods.1,2 písm. a) Trestného zákona. Pokiaľ sa týkalo
skutkov pod bodmi 2), 3) obžaloby, mal súd preukázané výpoveďou poškodenej, že obžalovaný v
predmetných dňoch použil hrozbu bezprostredného násilia voči poškodenej v úmysle ihneď sa zmocniť

jej peňazí, pričom vedel, že sa jedná o jeho matku, ktorá má vyšší vek, preto súd tak, ako po stránke
subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval jeho konanie ako pokračovací zločin lúpeže podľa
§ 188 ods.1,2 písm. d) Trestného zákona. Súd v danom prípade poukazuje na tú skutočnosť, že
obžalovaný vždy konal v priamom úmysle.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane slobodného rozhodovania občanov
a na ochrane života a zdravia občanov. Súd u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť. Priťažujúcou
okolnosťou je to, že spáchal viac trestných činov. Motívom konania obžalovaného bola zištnosť, t.j.
bezpracne získať finančné prostriedky na svoju obživu.K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Nebol
riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol trikrát odsúdený, hľadí sa na neho, akoby súdne trestaný

nebol.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, okolnosti prípadu,
dospel súd k záveru, že po použití asperačnej zásady sú tu okolnosti na využitie ustanovenia § 38

ods.7 Trestného zákona (neprihliadať na priťažujúce okolnosti). V danom prípade súd poukazuje na
okolnosti, za ktorých sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil, vzhľadom aj k tomu, že trestnej činnosti
sa dopustil po poslednom odsúdení až po desiatich rokoch, uložil mu súd po použití ustanovenia § 41
ods.2 Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v samej spodnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby v trvaní sedem rokov. Z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia. Súd v neposlednom rade skúmal, či nie je možné využiť ustanovenie
§ 39 ods.1 Trestného zákona, t.j. mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu, súd však podmienky na
mimoriadne zníženie nezistil.

Súd mal za to, že takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody bude v dostatočnej miere vplývať

na prevýchovu obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.