Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/125/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205297
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716205297.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: AB
2 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. číslo: 572 79 667,
zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so
sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovaným: 1/ X. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom
N. XXXX/XX, B. - M., 2/ T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. A. XXX, 3/ B. I., rod. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N. A. XXX, 4/ B. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. A. XXX, 5/ K. K., rod. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N. X, o zaplatenie 1.161,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Martin č. k. 7C/164/2016-109 zo dňa 05. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúduvovzťahukžalovanej5/K.K. zrušujeakonanievočižalovanej5/ zastavuje.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 5/ nemá žiadna zo strán konania nárok na náhradu trov konania.

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaným 1/ až 4/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 7C/164/2016-109 zo dňa 05. 12. 2018 žalobu žalobcu zamietol s
tým, že žalovaní 1/ až 5/ nemajú nárok na náhradu trov konania.
V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 11. 05. 2016 sa právny predchodca žalobcu
domáhal voči pôvodne žalovanej K. I., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX (t. j. v priebehu
konania), zaplatenia sumy 1.161,59 eur s príslušenstvom na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. a K. I. dňa XX. XX. XXXX.
Po úmrtí žalovanej v priebehu konania súd uznesením zo dňa 07. 05. 2018 rozhodol o pokračovaní v

konaní s dedičmi po zomrelej žalovanej.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Home Credit Slovakia,
a. s., uzatvoril dňa 03. 08. 2012 s právnou predchodkyňou žalovaných, K. I., úverovú zmluvu č.
4207075681, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 1.800,-
eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 60-tich pravidelných mesačných
splátkach vo výške 56,94 eur s tým, že celkom mala žalovaná uhradiť sumu vo výške 3.352,80 eur.
Žalovaná sa s úhradou svojho záväzku dostala do omeškania, preto právny predchodca žalobcu listom

zo dňa 19. 11. 2015 žalovanú vyzval k splateniu celého úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Následne došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcovi. Žalovaná sumu poskytnutého úveru vo výške
1.800,- eur vyčerpala dňa 08. 08. 2012, na úver uhradila sumu 2.060,84 eur.Citujúc ust. § 37 ods. 1, § 39, § 41, § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) súd, posúdiac vzťah medzi žalobcom a
žalovanou ako vzťah spotrebiteľský, žalobu žalobcu zamietol. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru,
že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadujúce ust. § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z., a to hodnotu RPMN, ktorá v zmluve bola určená rozpätím od 31 % do 32,5 %. Takto
určenú hodnotu RPMN úveru nemožno podľa názoru súdu považovať za určitú a zrozumiteľnú v zmysle

citovaných ust. § 37 ods. 1, § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka, preto v tejto časti považoval uzavretú
úverovúzmluvuzaneplatnú.Poskytnutýspotrebiteľskýúvertakvzmysleust.§11ods.1písm.b)zákona
č. 129/2010 Z. z. vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko žalovaná istinu poskytnutého úveru
v plnej výške uhradila, súd žalobu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“) avšak žalovaným, ktorí mali v konaní plný úspech, náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko nemal preukázané, že by im nejaké trovy boli vznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny.
Nesúhlasil so záverom súdu, že hodnota RPMN nie je v zmluve uvedená určito a zrozumiteľne. Hodnota

RPMN je podľa neho uvedená správne, keď zákon č. 129/2010 Z. z. nestanovuje, že hodnota RPMN
musí byť uvedená jedným konkrétnym číslom, keď rozmedzie je zároveň zanedbateľné. Žalovanej ako
klientovi bola zároveň zaslaná aj presná hodnota RPMN v závislosti odo dňa, kedy došlo k reálnemu
načerpaniu finančných prostriedkov, s čím klient súhlasil.
Poukázal tiež na to, že pri výpočte RPMN zohráva dôležitú úlohu aj presný dátum, kedy došlo k prvému

čerpaniu finančných prostriedkov, pričom v prípade poskytnutia úveru bezhotovostným prevodom
na bankový účet môže medzi zaslaním úverovej zmluvy klientovi, podpisom zmluvy a doručením
podpísaného vyhovenia a reálnym čerpaním uplynúť niekoľko dní. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku len deklaratórne konštatuje, že hodnota RPMN je v úverovej zmluve uvedená nesprávne, v
neprospech spotrebiteľa, a to bez toho, že by uviedol konkrétny výpočet, prípadne iný dôkaz na základe

ktorého dospel k tomuto záveru.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom(§355ods.1C.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1acontrarioC.
s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§
380, § 379 C. s. p.), ex offo prihliadajúc zároveň na vady týkajúce sa procesných podmienok a rozsudok
súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 5/ podľa § 389 ods. 1 písm. a) C. s. p. zrušil a konanie voči

žalovanej 5/ zastavil, vo zvyšnej časti (vo vzťahu k žalovaným 1/ až 4/) napadnutý rozsudok podľa § 387
ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

5. Pokiaľ ide o žalovanú 5/, odvolací súd z údajov Obchodného vestníka č. 88/2018 s dňom vydania 09.
05. 2018, pod č. K030661 zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/373/2018

zo dňa 02. 05. 2018 bol na majetok dlžníka: K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. X, vyhlásený konkurz,
za správcu bola ustanovená Prvá arbitrážna k. s., so sídlom kancelárie Prof. Sáru 5, Banská Bystrica,
IČO: 36 795 364. Výrokom V. uvedeného uznesenia súd rozhodol o oddlžení dlžníka tak, že ho zbavil
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.

6. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom
sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za
nevymáhateľnú (§ 166b).

7. Podľa § 166a ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),

ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

8. Podľa § 166b ods. 1 cit. zákona za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje
a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok

zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,
b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí
pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,
d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá
zakladáprávouplatniťalebouložiťtakútopokutualebosankciu,bolaporušenápredrozhodujúcimdňom,

e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom,
f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní
o určení splátkového kalendára.

9. Podľa § 166b ods. 2 cit. zákona nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením
nedotknuté pohľadávky.

10. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo
všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za

podmienok ustanovených v zákone č. 7/2005 Z. z. dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny
pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom
konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno
dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým
kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, ktorý voľbu spôsobu oddlženia vykoná

podaním príslušného návrhu. Pokiaľ ide o procesnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu (na rozdiel
od likvidačného konkurzu) súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v
oddlžovacomkonkurze(§166azákonač.7/2005Z.z.)apohľadávky,ktorésúvtomtokonkurzevylúčené
z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b zákona č. 7/2005 Z. z.), sa neprerušujú, ale súd je povinný
tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e zákona č. 7/2005 Z. z.).

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu odvolací súd, vzhľadom k
tomu, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovanej 5/
nastali účinky vyhláseného konkurzu a súčasne účinky rozhodnutia o oddlžení žalovanej 5/ a žalobca si
v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovanej

5/ (§ 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z.), boli naplnené predpoklady, na základe ktorých
odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“) s poukazom na § 167e ods. 1 zákona č.
7/2005 Z. z. zastavil. Vzhľadom na to, že k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovanej 5/ došlo už pred
rozhodnutím súdu prvej inštancie, odvolací súd pred zastavením konania podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.

s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalovanej 5/ zrušil, keď pre vydanie rozhodnutia
voči žalovanej 5/, vzhľadom na prebiehajúce konkurzné konanie, neboli splnené procesné podmienky.

12. Nakoľko odvolací súd vo vzťahu k žalovanej 5/ rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil, vo
vzťahu k žalovanej 5/ nanovo rozhodoval o trovách konania, o ktorých rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1,

v spojení s ust. § 396 ods. 1, § 256 C. s. p. tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
Dôvodom zastavenia konania v prejednávanom spore bola objektívna skutočnosť (vyhlásenie konkurzu
na majetok žalovanej 5/), ktorá nastala na základe osobitného zákona, preto zavinenie za zastavenie
konania,ktorétrebaposudzovaťvýlučnezprocesnéhohľadiska,nemožnopričítaťžiadnejzostránsporu
(i keď konkurz bol v danom prípade vyhlásený na základe návrhu žalovanej 5/). V danej sporovej veci sa

totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán konania vyvinula procesnú aktivitu
v (tomto) civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania. Z uvedeného dôvodu súd
žiadnej zo strán konania, vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 5/, náhradu trov konania nepriznal(žiadna z uvedených strán konania zastavenie konania nezavinila, a teda niet subjektu, voči ktorému by
im bolo možné priznať nárok na náhradu trov konania).

13. Následne odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vo vzťahu k žalovaným 1/ až 4/
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom vykonanému
dokazovaniu, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj
správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť

týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

14. Odvolaciu námietku žalovaného vo vzťahu k záveru okresného súdu o absencii náležitostí úverovej
zmluvy zo dňa 03. 08. 2012 v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase
uzatvorenia zmluvy odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný v tomto smere argumentoval v
podstate tým, že i keď RPMN nebola vyjadrená v úverovej zmluve jedným číslom, nemožno hovoriť o

tom,žebyišlooRPMNvneprospechspotrebiteľa,nakoľkopreuplatneniesankcieuvedenejv§11ods.1
písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. sa vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, t. j. aby RPMN
bola určená nesprávne a zároveň v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd sa s touto argumentáciou
žalovaného nestotožnil. Zo spisového materiálu je zrejmé (čo nakoniec žalovaný ani nenamietal), že v
úverovej zmluve zo dňa 03. 08. 2012 bola RPMN vyjadrená v rozpätí od 31 do 32,5 % s tým, že v ďalšej

časti bolo vysvetlené, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klientka súhlasí s tým,
že presná výška RPMN jej bude oznámená veriteľom po poskytnutí úveru.

15. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie odvolateľa o tom, že zmena dátumu poskytnutia úveru môže
ovplyvniť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. Z ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.

z. však vyplýva, že RPMN sa má uviesť na základe údajov platných ku dňu uzavretia zmluvy (teda nie
v čase čerpania úveru). Podľa tejto zákonnej definície nebola v zmluve zakontrahovaná výška ročnej
percentuálnej miery nákladov. V zmluve tento údaj účastníci vymedzili ku dňu poskytnutia úveru, nie ku
dňu uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ odvolateľ argumentuje, že tento údaj nie je možné presne uvádzať v
čase uzatvorenia zmluvy, ide o účelový argument, pretože podľa názoru odvolacieho súdu žalobca, resp.

jeho právny predchodca (právny subjekt poskytujúci spotrebiteľské úvery spotrebiteľom), s dlhodobou
a aktívnou podnikateľskou skúsenosťou, musí tento relevantný údaj v danom zmluvnom vzťahu i ustáť.
Je totiž výlučne vecou veriteľa, ktorého postup dlžník nemôže ovplyvniť, kedy peniaze z titulu úveru
dlžníkovi poukáže. Veriteľ by mal peniaze z úveru dlžníkovi poskytnúť v deň uzavretia úverovej zmluvy,
kedy je RPMN nad akúkoľvek pochybnosť známa. I keď časť II. prílohy č. 2 k vyššie označenému zákonu

obsahuje viacero predpokladov, za ktorých sa má RPMN vyčísliť aj pri úveroch, pri ktorých nie je možné
niektorý z požadovaných vstupných údajov zistiť okamžite, nie je možné toto pravidlo absolutizovať. V
danom prípade ide totiž predovšetkým o zmluvy, kedy presný dátum poskytnutia úveru nie je dopredu
známy, napr. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje spotrebiteľovi čerpať peňažné prostriedky
ľubovoľne (revolvingové úvery, úver formou povoleného prečerpania a iné) alebo ak neexistuje pevný

splátkový kalendár a pod.

16. V závere odvolací súd uvádza, že pokiaľ mal dlžník v zmysle úverovej zmluvy s oznámením RPMN
po poskytnutí úveru vysloviť súhlas, tento je obsiahnutý len vo vysvetlivkách k bodu 40. úverovej
zmluvy, t. j. k uvedeniu RPMN, pričom ide o zmluvnú klauzulu, ktorá je zakomponovaná do úverovej

zmluvy žalobcom a spotrebiteľ daný dokument (vyhotovený vo formulárovej podobe) musí prijať ako
celok, ak chce úver získať. Navyše rozhodovacia prax súdov už ustálila, že údaj o RPMN (ale aj
údaj o ročnej úrokovej sadzbe úroku) je z hľadiska informovanosti spotrebiteľa o podmienkach, resp.
nákladoch úveru, nevyhnuté považovať za základné údaje zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedenú
požiadavku zdôrazňuje samotný zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý absenciu či už údaja o ročnej

úrokovej sadzbe úveru alebo údaja o RPMN za úver sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd určenie RPMN spôsobom uvedeným v predmetnej úverovej
zmluve, t. j. rozptylom medzi dvoma hodnotami, zhodne so záverom súdu prvej inštancie, vyhodnotil
ako nejednoznačné a v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., čo spôsobuje, že
úver poskytnutý právnej predchodkyni žalovaných treba hodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov.

17. S poukazom na uvedené skutočnosti a závery odvolací súd rozsudok okresného súdu vo vzťahu k
žalovaným 1/ až 4/ v napadnutej časti, vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutýodvolaním a pri ktorom súd správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 C. s. p., podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako
vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými 1/ až
4/ rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou
odvolacieho konania boli žalovaní 1/ až 4/, a to v celom rozsahu, preto im voči žalobcovi vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovaným 1/ až 4/ v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli, odvolací súd, vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania, žalovaným 1/ až

4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je následne potrebné
rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p., ktorá v danom prípade
predstavuje 0,- eur).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)