Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719010463
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8719010463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.12.2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného B. X. z r u š u j
e v rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/56/2019 zo dňa 24.10.2019 výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému B. X. - nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom S., W. Q. XXXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV

Prešov od 02.04.2019

u k l a d á

podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia

slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho pre účely výkonu trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/56/2019 zo dňa 24.10.2019 bol obžalovaný B. X. uznaný
vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/
Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

si od presne nezisteného času až do 02.04.2019 neoprávnene zadovažoval omamné a psychotropné
látky a to hlavne sušinu rastliny rodu Cannabis (konope) obsahujúcu účinnú látku tetrahydrokanabinol
(THC) ako aj kryštalickú látku obsahujúcu účinnú látku metamfetamín, ktoré u seba v rôznych
množstvách neoprávnene prechovával a to naposledy dňa 02.04.2019 v meste Poprad, kde okrem iných
vecí dôležitých pre trestné konanie vydal polícii
- textilné vrecko o rozmeroch 6x8 cm, v ktorom sa nachádzala plastová fólia obsahujúca sušené

vrcholcovité časti rastliny Cannabis (konopa) o celkovej hmotnosti 0,64 g (640 mg) s priemerným 20,1
% THC (129 mg absolútneho THC), čo zodpovedná minimálne 4 bežným jednotlivým dávkam drogy,
ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa (konzumenta),- zatavenú injekčnú striekačku s kryštalickou látkou o celkovej hmotnosti 0,50 g (500 mg) s priemerným
80,3 hmotnostným % obsahom metamfetamínu (402 mg absolútneho metamfetamínu), čo zodpovedá
minimálne 10 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktoré sú schopné ovplyvniť psychiku užívateľa

(konzumenta),
- prázdnu zatavenú injekčnú striekačku s prítomnosťou stopového (nevážiteľného) množstve
metamfetamínu,
- prasknutú prázdnu sklenenú banku uchytenú v pinzete, v ktorej bola zistená prítomnosť stopového
(nevážiteľného) množstva metamfetamínu,

pričom podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov patria rastliny rodu Cannabis (konopa) do I. skupiny
omamných látok a účinná látka metamfetamín do II. skupiny psychotropných látok a takéhoto konania
sa dopustil i napriek tomu, že bol už v minulosti, naposledy rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves pod sp. zn. 5T/145/2015 zo dňa 23.12.2015, právoplatne odsúdený za zločin nedovolená výroba

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona,

za čo mu bol podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/,
§ 38 ods. 2, 5 a § 39 ods. 1 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre výkon

ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému bol uložený aj ochranný dohľad na 1 rok a
podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona i ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu dňa 05.11.2019 proti
výrokom o vine a treste a proti konaniu, ktoré mu predchádzalo. V dodatočne predložených dôvodoch
odvolania vyslovil, že výrok súdu o vine je nepresvedčivý, keďže vyšli najavo nové dôkazy, ktoré treba
v odvolacom konaní preveriť. Sestra obžalovaného totiž pred vyhlásením rozsudku na chodbe počula,

ako bolo povedané, že polícia obžalovaného sledovala, ale nemala dôkazy, tak ich mala zaistiť p. D. zo
vzťahu, ktorý si s obžalovaným vytvorila, aby mohla splniť úlohu danú jej policajným zborom. Je preto
potrebné zistiť, či a koľko p. D. dala do vrecka bundy obžalovaného drogy, do čoho ich dala. Keďže sa
jedná o zinscenované dôkazy, navrhli ich preveriť výpoveďou p. D. v odvolacom konaní. Výrok o treste
považujú za neprimerane vysoký, keďže obžalovaný sa priznal, oľutoval tú skutočnosť, že sa nepodrobil

fakultatívnejliečbe,žesvojurodinuneinformovaloprobléme,pretožetábymuurčitepomohlaaspoločne
by našli riešenie, ako mu pomôcť. Za neprimerané považujú aj jeho zaradenie do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, pretože je toho názoru, že nikomu neublížil, nespôsobil žiadnu
škodu, nie je nebezpečný a chcel by počas výkonu trestu odňatia slobody pracovať a to môže len pri
minimálnom stupni stráženia. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol preto, aby odvolací súd

podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku pre vznik pochybností o správnosti skutkových zistení napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa

§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by
odôvodňovali podanie dovolania, a zistil, že odvolanie je dôvodné, avšak z iných ako namietaných
dôvodov.

V prvom rade odvolací súd preskúmaval procesný postup konajúceho súdu, ktorý vo všeobecnej
rovine namietal obžalovaný, pričom nepoukázal na žiadne konkrétne pochybenia konajúceho súdu.
V rámci tohto prieskumu bolo zistené, že lehoty na prípravu hlavného pojednávania mali obžalovaný
a jeho obhajca zachované, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou

za vinu, mal možnosť vyjadriť sa k dôkazom vykonávaným na hlavnom pojednávaní, ako aj predložiť
argumentáciu o zmiernení jeho trestu v záverečnej reči a v poslednom slove. Obžalovaný bol zastúpený
zvoleným obhajcom, ktorý jeho práva reálne obhajoval. Tento postup nedával základ k vysloveniu
porušenia práva na obhajobu a odvolací súd ho hodnotil ako súladný so zákonom.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku,
a po predpísanom procesnom postupe bolo toto jeho vyhlásenie prijaté, v dôsledku čoho sa k výroku

o vine už dokazovanie nevykonávalo. Konajúci súd poučil obžalovaného o tom, že prijaté vyhlásenie
o vine súdom je neodvolateľné a odvolaním a dovolaním nenapadnuteľné, okrem dôvodu uvedeného
v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku. Za danej procesnej situácie potom odvolací súd ani rozsudok vo
výroku o vine nepreskúmaval, pretože nemal k tomu právomoc poukazujúc pritom na ustanovenie §
307 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku. V tomto rozsahu podané odvolanie je totiž neúčinné, lebo bolo podané

neoprávnenou osobou.

Odvolací súd tak svoju prieskumnú činnosť zameral iba na výrok o treste, ktorým bol obžalovanému
uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, pre účely výkonu ktorého ho zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Konajúci súd v rámci hodnotenia okolností majúcich význam pre ukladanie trestu priznal obžalovanému
B. X. jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou je priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho oľutovanie,
čo zodpovedá § 36 písm. l/ Tr. zákona. Ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotil to, že obžalovaný už bol
súdne trestaný aj za inú trestnú činnosť, ktorá skutočnosť vyplýva z odpisu registra trestov. Z neho je
zrejmé, že obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1 písm. d/ Tr. zákona rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 0T/227/2016 zo dňa 24.10.2016,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel na dobu 36 mesiacov. Trest odňatia slobody vykonal dňa 01.08.2017.

Priznané priťažujúce a poľahčujúce okolnosti považuje odvolací súd za súladné so zákonom. V rámci
hodnotenia priznania priťažujúcej okolnosti nebolo možné prihliadať na odsúdenie obžalovaného za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona, z ktorého bol obžalovaný uznaný
vinným rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/145/2015 z 23.12.2015, pretože toto

odsúdenie zakladalo kvalifikačný moment predchádzajúceho odsúdenia uvedený v § 172 ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona, čo je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby.

Odvolací súd sa však pri ukladaní trestu nestotožnil s použitím ustanovení § 38 ods. 5 a § 39 ods.
1 Tr. zákona. Vo vzťahu k sprísňovaciemu ustanoveniu, v dôsledku ktorého konajúci súd zvyšoval

dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu polovicu v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zákona, si dovoľuje odvolací
súd poukázať na zásadu zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti uvedenú v 38 ods. 1 Tr.
zákona, ktorá aplikovaná konajúcim súdom nebola. Podľa nej sa na okolnosť, ktorá je zákonným
znakom trestného činu neprihliadne ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá
podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť,

ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pre prerokúvaný prípad to znamená, že pokiaľ
predchádzajúce odsúdenie obžalovaného za zločin podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona na základe
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/145/2015 z 23.12.2015 bolo vyhodnotené ako
zákonný znak trestného činu v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 172 ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona, nemožno potom na túto okolnosť prihliadať nielen ako na priťažujúcu okolnosť, na čo už bolo

vyššie poukázané, ale ani ako na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby práve z
dôvodu opätovného spáchania zločinu.

Pre použitie zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, v ktorom prípade je možné
ukladať trest pod dolnú hranicu zákonnej sadzby, zákon ustanovuje splnenie podmienok a to existenciu

takých okolností prípadu alebo pomerov páchateľa, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania. Konajúci súd iba odkazom na okolnosti uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku aplikoval zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1, pretože tieto majú vplyv na posudzovanie
povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a odôvodňujú zhovievavejší postup pri trestaní. V

odôvodnení rozsudku sa pritom konajúci súd zaoberal priťažujúcimi a poľahčujúcimi okolnosťami, ktoré
sú v rovnováhe, s hodnotením uloženého predchádzajúceho trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu za rovnaký drogový trestný čin, v rámci ktorého vyslovil, že podmienečne
odložený trest odňatia slobody nesplnil svoj účel, keďže obžalovaný sa opakovane dopustil takéhototrestného činu a nezmenil svoj spôsob života aj pokiaľ ide o užívanie drogových látok. Tieto okolnosti
podľa názoru odvolacieho súdu sú skôr v neprospech odsúdeného a určite sa o ne nemôže opierať
dôvodzmierneniatrestu.Aniskutočnosť,žeobžalovanýprejavilpozitívnyvzťahknavrhovanejochrannej

liečbe, čo dáva predpoklad, že výkon trestu a ochranné liečenie splnia svoj účel, nie je argumentáciou,
ktorá by mohla byť podkladom pre zmiernenie trestu, keďže ochranné liečenie obžalovaný ani sám
z vlastnej vôle nenastúpil v predchádzajúcom období, hoci uňho ide o spáchanie tretieho v poradí
drogového trestného činu a to aj v súvislosti s užívaním drog. Okrem toho odvolací súd dáva do
pozornosti, že pokiaľ okolnosti prípadu odôvodnili zvýšenie trestnej sadzby, potom o tie isté okolnosti

prípadu nemožno opierať záver, že použitie vyššej trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane
prísne (rozhodnutie Rt 7Tz 80/65).

S poukázaním na vyššie rozvedené zistenia odvolací súd v prvom rade posudzoval, či je možné na
podklade odvolania obžalovaného podaného v jeho prospech napraviť zistené pochybenia vo výroku
o treste. Po vyhodnotení aplikácie sprísňovacieho ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zákona, podľa ktorého

sa zvýšila dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody na 12 rokov 6 mesiacov, bol vyvodený záver,
že práve nesprávne použitie tohto ustanovenia je v neprospech obžalovaného a to aj napriek tomu,
že následne bolo použité zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona. Použitie základnej trestnej
sadzby u obžalovaného je preňho priaznivejší stav a preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste pre nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 5 a v nadväznosti naň aj § 39 ods. 1

Tr. zákona z dôvodu uvedeného v § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku. Na podklade dôkaznej
situácie zabezpečenej konajúcim súdom, ktorá postačovala pre rozhodnutie, rozhodol odvolací súd vo
veci sám tak, že obžalovanému uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm.
m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, keďže uloženiu prísnejšieho trestu
bránila zásada stanovená v § 322 ods. 3 Tr. poriadku, podstatou ktorej je tzv. „zákaz zmeny postavenia

obžalovaného k horšiemu“, pokiaľ bolo odvolanie podané iba v prospech obžalovaného. Aj keď došlo k
prijatiu vyhlásenia obžalovaného, že je vinným zo spáchania skutku, podľa názoru odvolacieho súdu pri
určení výmery trestu odňatia slobody konajúci súd nedostatočne vyhodnotil osobu obžalovaného najmä
z pohľadu recidívy v drogovej trestnej činnosti.

Pri určení spôsobu výkonu trestu konajúci súd súčasne aplikoval § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona,
ktorý vymedzuje podmienky pre zaradenie páchateľa do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, a ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zákona, ktoré pripúšťa možnosť zaradenia páchateľa trestného
činu do iného ústavu, ako by mal byť zaradený, samozrejme za dodržania v ňom uvedených podmienok.
Takéto rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody nezodpovedá zákonu, pretože ak súd

dospeje k záveru, že páchateľa trestného činu pre výkon trestu je potrebné zaradiť do inej vonkajšej
diferenciačnej skupiny, použije iba ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zákona, ktoré mu takéto rozhodnutie
umožňuje.Súčasnáaplikáciaajďalšiehoustanovenia§48ods.2písm.a/,b/alebo§48ods.3Tr.zákona
len z dôvodu označenia príslušnej diferenciačnej skupiny (minimálny, stredný, či maximálny stupeň
stráženia) robí výrok o určení spôsobu výkonu trestu odňatia slobody len zmätočným, keďže práve

v citovaných ustanoveniach zákon stanovuje podmienky pre zaradenie do príslušnej diferenciačnej
skupiny.
V prerokúvanom prípade obžalovaný bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu, preto pre výkon
trestu odňatia slobody spĺňa podmienky stanovené v § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, teda pre zaradenie
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Odvolací súd sa stotožnil so záverom

konajúceho súdu, že v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie
zaručená práve s prihliadnutím na mieru narušenia obžalovaného. Aj keď obžalovaný je odsúdený za
obzvlášť závažný zločin, u odsúdeného nejde o zvlášť narušenú osobnosť, u ktorého by prevažovala
agresivita, na čo je možné usudzovať z charakteru doposiaľ spáchaných trestných činov. Nie je tu teda
dôvodnáizoláciaodostatnýchodsúdených,pretoajodvolacísúdpovažovalvýkontrestuvdiferenciačnej

skupine so stredným stupňom stráženia za účelnejší pre nápravu obžalovaného. Z uvedeného dôvodu
preto rozhodol o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody za použitia ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zákona.

Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo obmedzené iba na výrok o treste, odvolací súd nepreskúmaval
ani výroky o ochrannom dohľade a ochrannom opatrení. Tieto zostali rozsudkom odvolacieho súdu

nedotknuté.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného opravil chyby
zistené v napadnutom výroku o treste.jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.