Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110010382
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7110010382.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Miroslava

Baňackého, PhD. a JUDr. Františka Ševčoviča, v trestnej veci obžalovanej A. D. pre pokračovací trestný
čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák.
č. 183/1999 Z. z., na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. novembra 2019 v Košiciach o odvolaní
obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5.11.2018, sp. zn. 6T/29/2010 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Rozhodujúc vo veci sám, podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanej A. D., nar. XX. X. XXXX

v A., trvale bytom A. Č.. XXX, okres D. - F. podľa § 248 ods. 4 Trestného zákona v znení zákona č.
183/1999 Z. z. s použitím § 40 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona č. 183/1999 Z. z. v spojení s
článkom 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu
č. 11 u k l a d á trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov, výkon ktorého podľa § 58 ods.
1 písm. a) Trestného zákona v znení zákona č. 183/1999 Z.z. podmienečne o d k l a d á a podľa §
59 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona č. 183/1999 Z. z. u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 12
(dvanásť) mesiacov.

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej A. D..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len „prvostupňový súd“) zo dňa 5.11.2018, sp. zn.
6T/29/2010 bola obžalovaná A. D. uznaná vinnou pre pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248
ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 183/1999 Z. z. (ďalej „ Tr.zák.“),
ktorého sa mala dopustiť tak, že

ako administratívny pracovník finančnej učtárne spoločnosti X. K. so sídlom na Z. Q.. Č.. X v D., ktorá

mala na starosti vedenie pokladne a úhradu faktúr,

1) dňa 28.4.2011 vystavila výdavkový pokladničný doklad č. XXX č. XXXX pre spoločnosť C. - A.Ž. W. F.
Č. D. na sumu 8.499,60 Sk, uvedenú sumu vybrala z pokladne, pričom predmetný pokladničný doklad aj
zaúčtovala bez toho, aby uvedenú sumu prevzala zodpovedná osoba za uvedenú organizáciu a peniaze
si ponechala pre svoju osobnú potrebu,

2) dňa 27.11.2002 vystavila výdavkový pokladničný doklad č. XXX ako úhradu faktúry č. XXXXX
pre spoločnosť A. A. na sumu 60.540,- Sk, uvedenú sumu vybrala z pokladne, pričom predmetný
pokladničný doklad aj zaúčtovala bez toho, aby uvedenú sumu prevzala zodpovedná osoba za uvedenú
organizáciu a peniaze si ponechala pre svoju osobnú potrebu a následne aj dňa 25.2.2003 vystavilavýdavkový pokladničný doklad č. XXXXX ako úhradu na totožnú faktúru č. XXXXX pre spoločnosť A.
A. opäť na sumu 60.540,- Sk a úhrada faktúry bola vykonaná spol. X. K. až poštovou poukážkou dňa
13.3.2003,

3) dňa 20.12.2002 vystavila výdavkový pokladničný doklad č. XXX ako úhradu faktúry č. XXX/XX pre
spoločnosťG.,S..X..F..G.nasumu139.782,50Sk,akodoplatokfaktúry,zktorejbolauhradenáibasuma
32.150,- Sk dňa 30.12.2002 uvedenú sumu vybrala z pokladne, pričom predmetný pokladničný doklad aj
zaúčtovala bez toho, aby uvedenú sumu prevzala zodpovedná osoba za uvedenú organizáciu a peniaze

si ponechala pre osobnú potrebu a úhrada faktúry bola vykonaná spol. X. G., S..X..F.. G. následne za
účet vedený v Č. W..S.. dňa 10.2.2003. Spoločnosti G., S..X..F.. G. následne za faktúru č. XXXXXXX
zaúčtovala v účtovnej knihe č. XXXXX úhradu faktúry v sume 84.820,- Sk, aj tieto peniaze vybrala z
pokladne a ponechala si ich pre svoju osobnú potrebu a úhrada faktúry bola vykonaná spoločnosťou X.
K. až dňa 29.7.2003 bankovým prevodom z účtu spoločnosti X.,

4) dňa 31.1.2003 vystavila výdavkový pokladničný doklad č. XXX na účel platby „clo“ na sumu 70.000,-
Sk na osobu P. G., ktorý vykonával v spoločnosti X. K. funkciu colného deklaranta, ktorý K. XXX
nepodpísal, ani peniaze neprevzal, pričom predmetný pokladničný doklad aj zaúčtovala a peniaze si
ponechala pre svoju osobnú potrebu,

5) dňa 5.2.2003 vystavila výdavkový pokladničný doklad č. XXX ako úhradu faktúry č. XXXXXXX pre
spoločnosť B., W..S.. Z. D. na sumu 42.629,50 Sk, uvedenú sumu vybrala z pokladne, ponechala pre
svoju osobnú potrebu a až dňa 21.2.2003 uhradila bankovým prevodom z účtu spoločnosti X. K. sumu
25.000,- Sk a dňa 31.3.2003 sumu 42.629,50 Sk,

6) dňa 25.2.2003 vystavila výdavkový pokladničný doklad č. XXXXX ako úhradu faktúry č.
XXXXXXXXXX pre spoločnosť G. I. S..X..F.. na sumu 150.416,- Sk, uvedenú sumu vybrala z pokladne,
pričom predmetný pokladničný doklad aj zaúčtovala bez toho, aby uvedenú sumu prevzala zodpovedná
osoba za uvedenú organizáciu a peniaze si ponechala pre svoju osobnú potrebu a úhrada faktúry bola
vykonaná spol. X. K. až bankovým prevodom cez účet vedený v J. banke a.s. 18.6.2003,

7) dňa 7.3.2003 vystavila výdavkový pokladničný doklad č. XXX ako úhradu faktúry č. XXXXXXXXXX
pre spoločnosť F. D. na sumu 22.632,- Sk, uvedenú sumu vybrala z pokladne a ponechala si pre svoju
osobnú potrebu,

8) dňa 10.3.2003 vystavila výdavkový pokladničný doklad č. XXX pre osobu technického námestníka
Z. B. na sumu 14.707,40 Sk, pričom tento finančnú hotovosť neprebral a VPD nepodpísal, ale obž. A.
D. uvedenú sumu vybrala z pokladne, pričom predmetný pokladničný doklad aj zaúčtovala bez toho,
aby uvedenú sumu prevzala zodpovedná osoba za uvedenú organizáciu a peniaze si ponechala pre
svoju osobnú potrebu,

9) dňa 8.5.2003 vystavila výdavkový pokladničný doklad č. XXXX ako zálohovú platbu pre S. Z.Ý. Z.,
W..S.. na sumu 40.000,- Sk ako zálohovú platbu, uvedenú sumu vybrala z pokladne, pričom predmetný
pokladničný doklad aj zaúčtovala bez toho, aby uvedenú sumu prevzala zodpovedná osoba za uvedenú
organizáciu a peniaze si ponechala pre osobnú potrebu,

10) dňa 12.5.2003 zaúčtovala v účtovnej knihe č. XXXXX ako úhradu faktúry č. XXXXXXXX pre
spoločnosť M. S. v sume 225.846,- Sk, túto hotovosť si z pokladne vybrala a ponechala si pre svoju
osobnú potrebu a skutočná úhrada bola vykonaná bankovým prevodom spoločnosťou X.Ž. K. až dňa
21.5.2003 a dňa 31.1.2003 zaúčtovala v účtovnej knihe č. XXXXX ako úhradu faktúry č. XXXXXXXX

pre spoločnosť M. S. v sume 62.925,70 Sk, túto hotovosť si z pokladne vybrala a ponechala si pre
svoju vlastnú potrebu a skutočná úhrada bola vykonaná bankovým prevodom spoločnosťou X. K. až
dňa 19.2.2003,

11)dňa12.5.2003zaúčtovalavúčtovnejkniheč.XXXXXakúúhradufaktúryč.XXXXXXXprespoločnosť

I. D. v sume 38.400,- Sk, túto hotovosť si z pokladne vybrala a ponechala si pre svoju vlastnú potrebu,

12) dňa 18.5.2003 zaúčtovala v účtovnej knihe č. XXXXX ako úhradu faktúry č. XXXXXXXXXX pre
spoločnosť D. Š. v sume 200.000,- Sk a následne na tú istú faktúru dňa 21.5.2003 v pokladničnej kniheč. XXXXX zaúčtovala sumu 184.480,- Sk, pričom faktúra bola spoločnosťou D. Š. vystavená až dňa
26.5.2003, pričom peniaze vo výške celkom 384.480,- Sk spoločnosťou X. K. až dňa 22.7.2003,

13) dňa 28.5.2003 vystavila výdavkový pokladničný doklad č. XXXXX ako úhradu faktúry č. XXXXXXX
pre spoločnosť K. J., W..S.. D. na sumu 172.739,- Sk uvedenú sumu vybrala z pokladne, ponechala si
ju až do 20.6.2003, kedy bezhotovostným spôsobom prostredníctvom peňažného ústavu spoločnosti X.
K. uhradila sumu 160.163,- Sk na účet K. J., W..S.. D. a ponechala si pre svoju osobnú potrebu sumu
12.576,- Sk,

14) dňa 30.8.2003 zaúčtovala v účtovnej knihe č. XXXXX ako úhradu faktúry č. XXXXXXXXXX pre
spoločnosť G. I. v sume 90.405,- Sk, túto hotovosť si z pokladne vybrala a ponechala si pre svoju
vlastnú potrebu, pričom skutočná úhrada bola vykonaná bankovým prevodom spoločnosťou X. K. až
dňa 17.10.2003,

čím takto svojím konaním spôsobila X. K. D. celkovo škodu vo výške 1.042.914,16 Sk, t.j. 34.618 €.

Bol jej za to uložený podľa § 248 ods. 4, § 36 písm. l), § 33 písm. g), § 40 ods. 4 písm. c) Tr. zák. trest
odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne
odložený a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 16 mesiacov. Poškodená X. K.

D. bola podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej „Tr.por.“) odkázaná s nárokom na náhradu škody
na civilný sporový proces.

Proti rozsudku podala odvolanie proti výroku o vine a výroku o treste obžalovaná A. D. (ďalej len
„odvolateľka“), a to prostredníctvom svojej obhajkyne.

Ako vyplýva z písomného odôvodnenia podaného opravného prostriedku, podľa názoru odvolateľky
nebola vykonaná žiadna zákonná inventúra ku vzniknutému schodku a vo vzťahu k výške škody
poukazuje na výsluch znalkyne doc. Ing. W. I., PhD., ktorá skonštatovala, že nie je možné jednoznačne
stanoviť výšku škody, nakoľko poškodená organizácia nedodržaním ustanovení Zákona o účtovníctve

nedôslednou a nefunkčnou kontrolnou činnosťou vedúcich pracovníkov umožnila toto konanie. Výrok
o vine je v zjavnom rozpore s obsiahlym znaleckým dokazovaním, nakoľko právne relevantná je
objektívnanemožnosťurčeniavýškyškody,tedaotázkavôbecexistenciesamotnejškody.Inapriektomu
prvostupňový súd uznal vinu odvolateľky a uložil trest. V tomto konaní je paradoxné to, že nezákonne
konala poškodená organizácia, nie odvolateľka. Nebol doplneným dokazovaním zmenený skutkový a

právny stav veci, dokonca výsluch menovanej znalkyne potvrdil dôvody oslobodenia.

S odkazom na závery znaleckého dokazovania, ktoré bezpochyby spochybňujú výšku škody a vykonané
dokazovanie je názoru, že skutok sa nestal. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
odvolateľku spod obžaloby oslobodil.

Prokurátor, ako i splnomocnenec poškodenej X. K. D. využili možnosť v zmysle § 314 Tr.por. a podali
vyjadrenie k odvolaniu odvolateľky.

Prokurátor vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že samotná odvolateľka uznala schodok, čo

písomne potvrdila a postupne splácala, jediná mala hmotnú zodpovednosť za vedenie pokladne. Okrem
čiastkových úkonov, prácu v pokladni nikto nevykonával, čo však bolo v čase od 1. 1. 2003 do 3. 7. 2003.
Schodky v jednotlivých skutkoch sú preukázané listinnými dôkazmi, ale najmä výpoveďami jednotlivých
svedkov o tom, že sporné listiny nepodpísali, resp. že by prevzali konkrétne uvedené finančné čiastky.

Pokračuje, že znalkyňa Ing. A. B. v znaleckom posudku skonštatovala, že napriek nedostatkom vo
vedení účtovníctva v poškodenej organizácii za uvedené schodky v celkovej výške 1.042.914,- Sk je
zodpovedná odvolateľka, ktorá výška spôsobenej škody/schodok je zhodná s vyčíslením znalecko-
audítorského posudku Ing. A. G. a Ing. K. S., ktorá vznikla činnosťou odvolateľky na základe fiktívneho
účtovania, pri vystavovaní fiktívnych dokladov. Bolo ale preukázané, že odvolateľka vybrala z pokladne

spoločnosti hotovosť za účelom úhrady dodávateľských faktúr, ktoré však nezaplatila a finančné
prostriedky si ponechala pre vlastnú potrebu. To, že pokladničné doklady nemali predpísané náležitosti
je na ťarchu odvolateľky, ktorá nemala takto hotovosť vydať.Odvolateľka tak svojím konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu
sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c) Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku.

Splnomocnenec poškodenej organizácie vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že obhajoba odmieta
akceptovať závery dokazovania, i právny názor odvolacieho súdu. Tvrdenie o tom, že údajne nebola
preukázaná výška spôsobenej škody - s odkazom na výpoveď znalkyne doc. Ing. W. I., PhD. -
je vytrhnutá z kontextu a nezohľadňuje závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania ostatnými
dôkazmi, najmä znaleckými posudkami Ing. A. B. a znalecko-auditorského posudku Ing. A. G. a Ing.

K. S.. Pokračuje konštatovaním, že odvolateľka bola zaviazaná na úhradu sumy 34.618,41 Eur s
príslušenstvom, a to rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 16C/266/2003 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/107/2016, kde podľa znaleckého posudku znalca
Ing. O. Š.É., PhD. je za schodok plne zodpovedná odvolateľka ako osoba s hmotnou zodpovednosťou.
Napokon, pokračuje poukazom na listinné dôkazy, výpovede jednotlivých svedkov a konštatuje, že
doc. Ing. W. I., PhD. sa v znaleckom posudku sústredila iba na účtovné doklady, ktoré mali podľa

nej nedostatky, pričom ostatní znalci skúmali doklady komplexne. Vyjadrenie ukončuje poukazom na
písomné uznanie dlhu zo strany odvolateľky, ktorá časť škody i nahradila a i na škrtanie, bielenie a
prepisy vykonané odvolateľkou v úmysle zmariť odhalenie ňou spáchaných trestných činov.

Obhajkyňa obžalovanej v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí uviedla, že má za to - tak ako už

uvádzala v odvolaní - obžalovanú je potrebné oslobodiť. Odvolanie a dôvody sú rozsiahlo uvedené,
základným právom obžalovaného je poznať výšku škody, a to bez pochýb, ktorú mal spôsobiť svojím
konaním. Táto skutočnosť je odbornou otázkou na znalca z odboru účtovníctva, ktorý sa v tomto konaní
vyjadril - všetci znalci v tomto konaní sa takto zhodne vyjadrili - že túto škodu nie je možné bez
pochýb určiť. Keďže u škody ide o základný znak skutkovej podstaty trestného činu, a tento nie je bez

pochýb zrejmý, je tu takáto pochybnosť o skutku, pre ktorú je treba obžalovanú oslobodiť. Skutočnosť,
že svedkovia preukazujú zodpovednosť obžalovanej za pokladničné doklady, je tu právne irelevantná
otázka, pretože právne podstatnou je to, že v konaní nemáme určenú nepochybne danú výšku škody.
Preto samotné pokladničné doklady bez ďalšieho riadneho účtovného spracovania a vyhodnotenia, a to
zákonným postupom podľa zákona o účtovníctve, nemajú výpovednú hodnotu pre účely tohto trestného

konania a samotné účtovníctvo poškodeného bolo práveže vedené v rozpore so zákonom, kde doklady
pre určenie výšky škody pre účely tohto konania boli v rozpore so zákonom deformované a to tak, že boli
mazané, prepisované, škrtané, proste boli do nich robené také zásahy, ktoré zákon nedovoľuje. Preto aj
znalkyňa na poslednom pojednávaní vyjadrila objektívnu skutočnosť, že škodu nie je možné bez pochýb
určiť a za tento stav je zodpovedný aj poškodený. Preto má za to, že v danej veci nie je bez pochýb

preukázané, aby sa predmetný skutok stal a žiadala obžalovanú oslobodiť.

Splnomocnenec poškodeného v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí konštatoval, že v predmetnej
veciuždávnonejdeoschodokzistenýrozdielomvdvochinventúrachaleboibazúčtovnýchdokladov.Vo
všetkých 14 skutkoch boli výdaje z pokladne obžalovanou za účelom úhrady záväzkov, resp. fiktívnych

záväzkov preukázané nielen dôkazmi - nachádzajúcimi sa vo zv. 4 - 6 trestného spisu, pokladničnými
dokladmi, výpismi z účtov a pokladničnou knihou, ale aj výpoveďami svedkov a ich vyhláseniami.
Vzhľadom na tieto dôkazy navrhol odvolanie obžalovanej zamietnuť podľa § 319 Tr. por. majúc za to,
že výška škody bola preukázaná.

Intervenujúciprokurátorvkonečnomnávrhunaverejnomzasadnutíuviedol,žepodľanázoruprokuratúry
prvostupňovýsúdpostupovalsprávneazákonne,keďuznalobžalovanúvinnouzožalovanéhotrestného
činu. Urobil tak preto, že ho k tomu viedol náležitým spôsobom zistený skutkový stav a to najmä
výpoveďami svedkov A.X. B., Ľ. M. a J. X., ktoré vypovedali, že s pokladňou narábala jedine obžalovaná,
ktorá jedine ona mala kľúče od trezoru a zodpovedala za výdaj peňazí z pokladne. Aj keď ju tieto

svedkyne niekedy zastupovali, tieto sa nezhodovali s termínmi, kedy boli vystavené fiktívne účtovné
doklady. Čo sa týka výšky spôsobenej škody, obžalovaná po vykonanej inventarizácii poškodenou
organizáciou sama výšku schodku uznala a postupne ho aj začala splácať. Vina obžalovanej bola týmito
dôkazmi jednoznačne preukázaná a na margo odvolania obžalovanej treba uviesť, že možno - keby
poškodená organizácia dôslednejšie vykonala kontrolnú činnosť - mohlo prísť k tomu, že by táto trestná

činnosť bola odhalená skôr, a jedine preto je taký záver znalkyne I.. Z uvedených dôvodov navrhol
odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.Krajský súd ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd “ - § 315 Tr.por.) skôr, než začal plniť svoju
preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a
oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného

odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné (§ 315 ods. 1 Tr.por.),
bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok
podať (§ 309 ods. 1 Tr.por.), oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1, ods. 2 Tr.por.) a nedošlo k vzdaniu sa
práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Odvolací súd potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľky postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods.
1Tr.por.apreskúmaltakzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku,protiktorýmpodala
odvolateľka odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr.por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd
preskúmava len tie výroky, proti ktorým podala odvolateľka odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj
na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali
(po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle

ustanovenia § 371 ods. 1 Tr.por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, ako i podaného opravného prostriedku a obsahu

spisového materiálu zistil, že prejednávaná trestná vec už bola predmetom odvolacieho konania - viď
rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 17. januára 2007, sp. zn. 6To/127/2006, zo dňa 14. mája 2014,
sp. zn. 6To/19/2014 a naposledy zo dňa 29. marca 2018, sp. zn. 6To/92/2017.

V naposledy menovanom rozhodnutí rozhodol odvolací súd tak, že vzhľadom na vzniknuté pochybnosti

o správnosti skutkových zistení, prípadne neodstránené rozpory v skutkových zisteniach napadnutého
rozsudku, tieto boli dôvodom pre postup podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.por. Uložil
prvostupňovému súdu, aby vzhľadom na uvedené - v rámci doteraz vykonaného dokazovania :

1) pri uvádzaní skutkov dôsledne uvádzal presný termín času ich spáchania,

2) vyrovnal sa so skutočnosťou, že obžaloba môže byť podaná len pre skutok, pre ktorý je obvinený
stíhaný,
3) vykonal procesne súladným postupom dôkazy, a to znalecké posudky, pričom sa javí ako dôvodný
osobný výsluch znalkyne doc. Ing. W. I., PhD.,
4) neopomenul pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia zhodnotiť všetky relevantné dôkazy vykonané na

hlavnom pojednávaní.
Prvostupňový súd - postupujúc v súlade s názorom odvolacieho súdu - v odôvodnení napadnutého
rozsudku - v zásade v súlade s ustanoveniami § 165 ods. 1, § 167 a § 168 ods. 1 Tr.por. - riadne,
logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy - výpovede svedkov,
znalecké posudky, listinné dôkazy - svoje skutkové zistenia pri rozhodovaní oprel a akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach.Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal všetky
dostupné a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu - v súlade s ustanovením § 2 ods.
10 Tr.por. a tieto i správne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por.

Pokiaľ sa týka jednotlivých položiek v jednotlivých skutkoch, pri týchto sa vychádzalo z existujúcich
listinných dôkazov, vrátane posudkov, pričom je potrebné podotknúť, že - v globále - ide o celkovo škodu
vo výške 1.042.914,16 Sk, t.j. 34.618 € ako škodu minimálnu, ktorú sa podarilo preukázať ako schodok.

Odvolací súd konštatuje - v zhode so závermi prvostupňového súdu - že vykonaným dokazovaním bolo
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa odvolateľka dopustila žalovaných skutkov, ktoré sa
stali tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu.

Odvolací súd tak nemal pochybnosti o správnosti výroku o vine v napadnutom rozsudku, nakoľko
zodpovedajú výsledkom dokazovania na hlavných pojednávaniach. Prvostupňový súd taktiež zistené

skutkové zistenia pri právnych úvahách správne podriadil pod príslušné ustanovenie zákona, v dôsledku
čoho odvolací súd nezistil žiadne pochybenia prvostupňového súdu pri právnej kvalifikácii žalovaného
skutku.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľky považuje odvolací súd za potrebné zvýrazniť, že jej

tvrdenia, ktoré tvoria podstatnú časť obrany sú tvrdenia obštrukčného charakteru a sú pochopiteľne
motivované snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchanie žalovaných skutkov a tým i uloženiu
trestu. Reagujúc na odvolacie dôvody, považuje odvolací súd za potrebné zvýrazniť, že vykonaným
dokazovaním - najmä výpoveďami svedkýň A. B., Ľ. M. a J. X. - bolo preukázané, že s pokladňou
narábala len obžalovaná, ktorá sama mala kľúče od trezoru a zodpovedala za výdaj peňazí z pokladne.

I v prípade, že ju niekedy niektorá zastupovala, tieto dni zastupovania sa nezhodovali s termínmi, kedy
boli vystavené fiktívne účtovné doklady.

Výška škody v jednotlivých skutkoch vychádza z dôkazov vzťahujúcich sa ku každému z nich, pričom
zodpovednosť odvolateľky za schodok vyplýva aj z obsahu iných súdnych rozhodnutí - rozsudku

Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 16C/266/2003, v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 3Co/107/2016.

Vyjadrenie znalkyne doc. Ing. W. I., PhD. je tak - z celkového pohľadu -všeobecné a v protiklade s
obsahom celého vykonaného dokazovania a závermi z neho vyplývajúcimi.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obvinenie bolo odvolateľke vznesené dňa 18. mája 2004 a
to doručením uznesenia vyšetrovateľa PZ ÚJaKP OR PZ SR v Košiciach I, ČVS: ORP-5/OEK-K1-2004
pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c) Tr. zák.

Podľa článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
„Dohovor“) v znení Protokolu č.11, ktorý nadobudol účinnosť 1.11.1998, každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 3. 2003, sp. zn. 3 Tz 2/2003, bod I., zastavenie
trestného stíhania pre neúmernú dĺžku konania z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. h) Tr.por. s
poukazom na článok 6 Dohovoru neprichádza zásadne do úvahy, lebo žiadna medzinárodná zmluva
k takému postupu Slovenskú republiku nezaväzuje. Neúmernú dĺžku konania môže súd zohľadniť pri

výmere trestu a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie.

Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák., ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovených týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne, a že môže účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť

trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom.

Odvolací súd preto konštatuje, že - a to v zhode s Dohovorom, platnou judikatúrou i citovaným
rozhodnutím - sú splnené podmienky vzhľadom na okolnosti prípadu pre postup v zhode s citovanýmzákonným ustanovením a to mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. V predmetnej trestnej veci
došlo k neúmernej dĺžke konania, pričom odvolateľka nemala žiadnu zásluhu na vzniku daného stavu,
nakoľko sa disciplinovane dostavovala, resp. jej obhajkyňa na všetky úkony, na ktoré bola predvolaná,

resp. o nich upovedomená.

Podľa zistení odvolacieho súdu prvostupňový súd pri ukladaní trestu u odvolateľky postupoval - v zásade
- v súlade s ustanovením § 31 Tr. zák. a nasl., i pri aplikácii ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu §
40 ods. 1 Tr. zák., avšak - z hľadiska právnej čistoty bolo potrebné výrok o treste opraviť, a to aplikáciou

príslušných správnych zákonných ustanovení.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Odvolací súd pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu

pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa - v zhode s prvostupňovým súdom
- a dospel k záveru, že pre splnenie účelu trestu u odvolateľky postačuje uloženie výchovného trestu
odňatia slobody pri mimoriadnom znížení trestu s podmienečným odkladom. Súčasne, taktiež dôsledne
zohľadnil i potreby zaistenia zákonného účelu trestu z hľadiska tak individuálnej represie ako i generálnej
prevencie. Ak odvolateľka povedie počas trvania skúšobnej doby riadny život, prvostupňový súd vysloví,

že sa osvedčila v skúšobnej dobe, inak rozhodne a to prípadne už i v jej priebehu, že trest vykoná.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu je vecne správny vo výroku o vine, zodpovedá vykonanému dokazovaniu a
zo zisteného skutkového stavu vyplýva jednoznačný záver nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti, že

žalované skutky spáchala odvolateľka zisteným spôsobom i z preukázaného motívu, a preto postupom
v zmysle § 319 Tr.por. odvolanie odvolateľky - obžalovanej A. D. zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.