Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117216596
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:6117216596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: RITRO Invest spol. s r.o., L.
Svobodu 2493/52, 058 01 Poprad, IČO: 44 540 973, zastúpeného: AKMG, s.r.o., advokátska kancelária,
Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589 proti žalovanému: HK Poprad, s.r.o., Štefánikova 6,
05801Poprad,IČO:36506176,zastúpenému:Beňo&partnersadvokátskakancelária,s.r.o.,Námestie
sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o 5 000 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č. k. 9C/45/2017-103 zo 04.septembra 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa, aby na miesto doterajšieho žalovaného HK Poprad, s.r.o. so sídlom Štefánikova 6, 058 01

Poprad, IČO: 36 506 176 vstúpila do konania spoločnosť Hokejový klub Poprad, a.s. so sídlom Športova
1397/1, 058 01 Poprad, IČO: 51 407 361.

II. Potvrdzuje rozsudok.

III. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k
žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
od 18.12.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 657 OZ. v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní žalobca preukázal listinnými dôkazmi
zmluvu o pôžičke o vymedzenom účele zmluvy a táto bola aj svedeckými výpoveďami potvrdená.
Existovali k tomu príjmový pokladničný doklad a z tohto dôvodu dospel k záveru, že termín splatnosti
bol do 17.12.2015. Veriteľ vyzval na zaplatenie tohto dlhu dlžníka čo sa však nestalo. Pôžička vrátená

nebola. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Ten uviedol, že zmluva
o pôžičke je neplatný simulovaný úkon, ktorý obchádza zákon. Poukázal nato, že žalobu, ktorej súdvyhovel podal žalobca potom, čo naňho bolo postúpených viacero pohľadávok z viacerých zmlúv o
pôžičiek voči tomu istému žalovanému. Pritom išlo v podstate o zhodný a v rovnakom čase realizovaný
úkon osôb, ktoré sú aj blízkom vzťahu so žalobcom. K postúpeniu pohľadávky došlo až vtedy, keď bol

žalobca odvolaný z funkcie u žalovaného. Pôžičky boli poskytované v nižších sumách tak, aby ich bolo
možné dať len v hotovosti, nie cez bankový účet a žalobca tvrdil v tom čase, že vráti prostriedky, potom
čo dostane dar od sponzorov. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR Obdo V 53/2003. Poukázal
na personálne prepojenie obchodných spoločností a to, že správanie týchto osôb má byť poctivé,
spravodlivé a neodporujúce zásadám dobrých mravov a morálky. Poukázal nato, že skutočnosti išlo o

dar a ide o simulovaný právny úkon s úmyslom obísť zákon, keď v súčasnej dobe sa žiada vrátenie
pôžičky. Pritom bolo dohodnuté, že tieto prostriedky sú darom a vracané nebudú. Žalovaný navrhoval
vykonať aj dokazovanie v širších súvislostiach napr. že takéto pôžičky „boli poskytnuté už aj v roku 2013,
kedy pôvodní veritelia nepristúpili k vymáhaniu týchto pôžičiek“. Žalovaný konal v presvedčení, že išlo
o dary. Preto žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť ho na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal nato, že zmluva o pôžička bola uzavretá
riadne. Má všetky náležitosti a tá bola aj titulom pre podanú žalobu. Pôžička bola zaúčtovaná v
účtovníctve žalovaného. Dôležité je, čo je v písomnom texte účastníkov zmluvy. Je tam skutočná vôľa
uzavrieť zmluvu o pôžičke a nešlo o predstieraný právny úkon. Žiadne relevantné dôkazy o tom, že tu
bola nedostatok vôle na strane žalovaného resp. aj veriteľov predlžené neboli. Pokiaľ ide o postúpenie

pohľadávky, tento úkon bol vykonaný takisto legálne. Finančné prostriedky boli poskytované za účelom
konkrétnych úkonov klubu, ktorý sa v tom čase ocitol v zlej finančnej situácii, čo aj prezentoval žalobca.
Bez dôkazov je odvolanie žalovaného ničotné, preto sa domnieva, že súd prvej inštacie dospel k
správnym skutkovým i právnym záverom a je potrebné toto rozhodnutie, ako vecne správne potvrdiť a
priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. §378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že bol zistený dostatočne skutkový stav a vec aj správne právne posúdil súd prvej inštancie. Na týchto
skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Z obsahu spisu nateraz vyplýva, že dňa 17.12.2014 medzi Y.. A. D. a žalovaným bola uzatvorená zmluva
o pôžičke, na základe ktorej veriteľ Y.. A. D. požičal žalovanému sumu 5.000,- eur bezúročne. Podľa
zmluvy o pôžičke táto mala byť poskytnutá v hotovosti dňa 17.12.2014 na úhradu miezd zamestnancov,
úhrady faktúr dodávateľom, hráčom, trénerom (čl. II bod 3) s tým, že v čl. II bod 1 sa dlžník zaviazal

predmetnú sumu vrátiť veriteľovi najneskôr do 17.12.2015. Z príjmového pokladničného dokladu č.
P1415091 vyplýva odovzdanie sumy 5.000,- eur na účely pôžičky Y.. A. D. žalovanému do pokladne
žalovaného.

Žalovanému bolo zaslané oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2016 zo strany Y.. A. D.

žalobcovi.

Žalobca vyzval žalovaného Výzvou zo dňa 06.02.2017 na vrátenie finančných prostriedkov do 5 dní od
doručenia výzvy. Výzvu žalovaný prevzal 08.02.2017.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Dôvody uvádzané v odvolaní žalovaného neboli ničím konkrétnym preukázané. Aj vzhľadom na obranu
žalovaného v podanom odpore voči vydanému platobnému rozkazu možno konštatovať, že nijakým

spôsobom žalovaný nepreukázal nedostatok vôle uzavrieť zmluvu o pôžičke medzi veriteľom a dlžníkom
a postoj veriteľa, že nebude žiadať vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli požičané. K tomu sa
vyjadrili nie len žalobca, prípadne svedok Y.. A. D., ale aj svedkyňa - pracovníčka žalovaného, ktorá mala
na starosti písomnosti a účtovné doklady k tomu prináležiace. Potvrdila aj reálnu výplatu finančných
prostriedkov a to, že v každej zmluve o pôžičke, ktoré sa uzatvárali v tomto období bol uvedený aj účel,

na ktorý táto pôžička bola použitá.

6. Skutkové tvrdenia boli na strane žalobcu dôkazmi aj preukázané. Naopak žalovaný podľa názoru
odvolacieho súdu neuniesol dôkazné bremeno v tom zmysle, že nepreukázal dôkazmi svoje skutkovétvrdenia o dare, ktorý nemal byť žiadaný zo strany veriteľov vrátiť. V konečnom dôsledku tento argument
o dare pre žalovaného bol vlastne uvedený až v odvolacom konaní, čiže do rozhodnutia súdu prvej
inštancie takéto argumenty zo strany žalovaného neboli vznesené. Okrem toho pokiaľ aj žiadal žalovaný

pripojiť spisy a vykonať dokazovanie v širších súvislostiach s cieľom hodnotiť postup veriteľov v rokoch
2005 a rokoch 2012 a následne v súčasnom období titulom predmetnej pôžičky, odvolací súd sa
domnieva, že je na veriteľovi, či si bude uplatňovať svoj nárok, alebo nie. Z toho dôvodu, ak by aj sa
preukázal, že v minulosti veritelia neuplatňovali svoje nároky na vrátenie pôžičky, nič nebráni zmeniť
postoj veriteľa, v tom zmysle, že bude žiadať o vrátenie pôžičky, ktorú titulom zmluvy, ktorú uzavrel s

dlžníkom a na ktorú ma nárok, riadne a včas uplatnil prostredníctvom súdu, pokiaľ nedošlo k jej vráteniu
k úhrade finančných prostriedkov.

7. Rovnako sa odvolací súd domnieva, že ani argument týkajúci sa istých personálnych prepojení
by mal byť tým, ktorý by znamenal zamietnutie žaloby. Bol vypočutý žalobca i svedok uviedol, čo ho
viedlo k poskytnutiu finančných prostriedkov a to finančná situácia žalovaného, ktorá bola v tom čase

nevyhovujúca a bolo potrebné plniť si povinnosti voči subjektom zabezpečujúcim chod žalovaného.

8. Keďže v priebehu odvolacieho konania boli povinnosti žalovaného z tohto sporu prevedené na nový
subjekt , odvolací súd podľa ust. §80 ods. 1,2 CSP rozhodol o zmene strany sporu na strane žalovaného.

9. Preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. §396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
mal úspech v odvolacom konaní. Naopak žalovaný nebol úspešný. Preto v zmysle zásady úspechu súd

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi v rozsahu
100% vo vzťahu k žalovanému.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).