Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. november 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 6T/29/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110010382
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Husťák

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7110010382.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Košice I, JUDr. Milan Husťák, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.

novembra 2018 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaná :
A.
sa uznáva za vinnú, že

ako administratívny pracovník finančnej učtárne spoločnosti X. so sídlom na ul. Z., ktorá mala na starosti
vedenie pokladne a úhradu faktúr,

1./dňa 28.4.2001 vystavila výdavkový pokladničný doklad P. na sumu 8.499,60,- Sk, uvedenú sumu
vybrala z pokladne, pričom predmetný pokladničný doklad aj zaúčtovala, bez toho aby uvedenú sumu
prevzala zodpovedná osoba za uvedenú organizáciu a peniaze si ponechala pre svoju osobnú potrebu,

2./ dňa 27.11.2002 vystavil výdavkový pokladničný doklad L. ako úhradu faktúry L. pre spoločnosť A.
na sumu 60.540,- Sk, uvedenú sumu vybrala z pokladne, pričom predmetný pokladničný doklad aj

zaúčtovala, bez toho aby uvedenú sumu prevzala zodpovedná osoba za uvedenú organizáciu a peniaze
si ponechala pre svoju osobnú potrebu a následne aj dňa 25.2.2003 vystavila výdavkový pokladničný
doklad L. ako úhradu na totožnú faktúru L.re spoločnosť A. opäť na sumu 60.540,- Sk a úhrada faktúry
bola vykonaná sZ. až poštovou poukážkou dňa 13.3.2003,

3./ dňa 20.12.2002 vystavila výdavkový pokladničný doklad č.. ako úhradu faktúry L. pre spoločnosť
G. na sumu 139.782,50,- Sk, ako doplatok faktúry, z ktorej bola uhradená iba suma 32.150,- Sk dňa
30.12.2002 uvedenú sumu vybrala z pokladne, pričom predmetný pokladničný doklad aj zaúčtovala, bez

toho aby uvedenú sumu prevzala zodpovedná osoba za uvedenú organizáciu a peniaze si ponechala
pre osobnú potrebu a úhrada faktúry bola vykonaná sZ. následne za účet vedený v ČSOB a.s.
dňa 10.2.2003. Spoločnosti G.ásledne za faktúru č. 1042003 zaúčtovala v účtovnej knihe č.. úhradu
faktúry v sume 84.820,- Sk, aj tieto peniaze vybrala z pokladne a ponechala si ich pre svoju osobnú
potrebu a úhrada faktúry bola vykonaná spoločnosťou X. až dňa 29.7.2003 bankovým prevodom z účtu
spoločnostU.

4./ dňa 31.1.2003 vystavila výdavkový pokladničný doklad L.a V. na sumu 70.000,- Sk na osobu P., ktorý
vykonával v spoločnosti X. funkciu T., ktorý K. nepodpísal, ani peniaze neprevzal, pričom predmetný
pokladničný doklad aj zaúčtovala a peniaze si ponechala pre svoju osobnú potrebu,

5./ dňa 5.2.2003 vystavila výdavkový pokladničný doklad L. ako úhradu faktúry L. pre spoločnosť B.
pobočka D. na sumu 42.629,50,- Sk, uvedenú sumu vybrala z pokladne, ponechala pre svoju osobnú
potrebu a až dňa 21.2.2003 uhradila bankovým prevodom z účtu spoločnosti X. sumu 25.000,- Sk a dňa

31.3.2003 sumu 42.629,50,- Sk,6./ dňa 25.2.2003 vystavila výdavkový pokladničný doklad č. XXXXX . ako úhradu faktúry č.
XXXXXXXXXX pre spoločnosť G.. na sumu 150.416,- Sk, uvedenú sumu vybrala z pokladne, pričom
predmetný pokladničný doklad aj zaúčtovala, bez toho aby uvedenú sumu prevzala zodpovedná osoba

za uvedenú organizáciu a peniaze si ponechala pre svoju osobnú potrebu a úhrada faktúry bola
vykonaná spol. X.A. až bankovým prevodom cez účet vedený v J. 18.6.2003,

7./ dňa 7.3.2003 vystavila výdavkový pokladničný doklad L. ako úhradu faktúry L. pre spoločnosť F. na
sumu 22.632,- Sk, uvedenú sumu vybrala z pokladne a ponechala si pre svoju osobnú potrebu,

8./ dňa 10.3.2003 vystavila výdavkový pokladničný doklad L. pre osobu J. na sumu 14.707,40,- Sk,
pričomtentofinančnúhotovosťneprebralaVPDnepodpísal,aleobž..uvedenúsumuvybralazpokladne,
pričom predmetný pokladničný doklad aj zaúčtovala, bez toho aby uvedenú sumu prevzala zodpovedná
osoba za uvedenú organizáciu a peniaze si ponechala pre svoju osobnú potrebu,

9./dňa8.5.2003vystavilavýdavkovýpokladničnýdokladL.akozálohovúplatbupreS..nasumu40.000,-
Sk ako zálohovú platbu, uvedenú sumu vybrala z pokladne, pričom predmetný pokladničný doklad aj
zaúčtovala, bez toho aby uvedenú sumu prevzala zodpovedná osoba za uvedenú organizáciu a peniaze
si ponechala pre osobnú potrebu,

10./ dňa 12.5.2003 zaúčtovala v účtovnej knihe L. ako úhradu faktúry L. pre spoločnosť M. v sume
225.846,- Sk, túto hotovosť si z pokladne vybrala a ponechala si pre svoju osobnú potrebu a skutočná
úhrada bola vykonaná bankovým prevodom spoločnosťou X. až dňa 21.5.2003 a dňa 31.1.2003
zaúčtovala v účtovnej knihe L. ako úhradu faktúry L. pre spoločnosť M. v sume 62.925,70,- Sk, túto
hotovosť si z pokladne vybrala a ponechala si pre svoju vlastnú potrebu a skutočná úhrada bola

vykonaná bankovým prevodom spoločnosťou X. až dňa 19.2.2003,

11./dňa12.5.2003zaúčtovalavúčtovnejkniheL.akúúhradufaktúryL.prespoločnosťI.vsume38.400,-
Sk, túto hotovosť si z pokladne vybrala a ponechala si pre svoju vlastnú potrebu,

12./ dňa 18.5.2003 zaúčtovala v účtovnej knihe L.ko úhrada faktúry L. pre spoločnosť D. v sume
200.000,- Sk a následne na tú istú faktúru dňa 21.5.2003 v pokladničnej knihe L. zaúčtovala sumu
184.480,- Sk, pričom faktúra bola spoločnosťou D. vystavená až dňa 26.5.2003, pričom peniaze vo
výške celkom 384.480,- Sk spoločnosťou X. až dňa 22.7.2003,

13./ dňa 28.5.2003 vystavila výdavkový pokladničný doklad L. ako úhradu faktúry L. pre spoločnosť
K. na sumu 172.739,- Sk uvedenú sumu vybrala z pokladne, ponechala si ju až do 20.6.2003, kedy
bezhotovostným spôsobom prostredníctvom peňažného ústavu spoločnosti X. uhradila sumu 160.163,-
Sk na účet K. a ponechala si pre svoju osobnú potrebu sumu 12.576,- Sk,

14./ dňa 30.8.2003 zaúčtovala v účtovnej knihe L. ako úhradu faktúry L. pre spoločnosť G. v sume
90.405,- Sk, túto hotovosť si z pokladne vybrala a ponechala si pre svoju vlastnú potrebu, pričom
skutočná úhrada bola vykonaná bankovým prevodom spoločnosťou X. až dňa 17.10.2003,

čím takto svojím konaním spôsobila X. celkovo škodu vo výške 1.042.914,16,- Sk, t.j. 34.618,- €,

t e d a

- prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu,

tým spáchala

- pokračujúci trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona účinného v
čase spáchania skutku v konaní Zákona č. 140/1961 Zb.,

za to jej súd ukladápodľa § 248 ods. 4, § 36 písm. 1), § 33 písm. g), § 40 ods. 4 písm. c) Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Súd podľa § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku
obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 16
(šestnásť) mesiacov.

Súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú stranu spoločnosť X. so sídlom D. s nárokom

na náhradu škody odkazuje na civilný sporový proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom - prečítaním výpovede obžalovanej,
vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, vykonal znalecké dokazovanie, vykonal dokazovanie
prečítaním a oboznámením všetkých listinných dôkazov a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a aj v ich
vzájomnej súvislosti zistil a ustálil skutkový stav, tak ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd považuje za dôležité uviesť skutočnosť, že v trestnej veci došlo k zmene samosudcu. Vzhľadom na
vyššie uvedené súd v zmysle § 277 ods. 5 Tr. por. vykonal dokazovanie odznova.

V trestnej veci obžalovanej Márie Kollárovej po vykonanom dokazovaní Okresný súd Košice I, už

viackrát rozhodol a to rozsudkom zo dňa 3.7.2006 a tento na základe podaných odvolaní bol na základe
uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6 To 127/2006, zo dňa 17.1.2007 podľa § 258 ods.1,
písm. a, b , c / Tr. por. č. 141/1961 Zb. zrušený v celom rozsahu a vec bola podľa § 260 ods.1 / Tr. por.
vrátená prokurátorovi na došetrenie.

V citovanom uznesení Krajský súd poukazuje na to, že sa Okresný súd nedostatočne vysporiadal s
prvkom obžaloby ako takej a jej náležitostiam. Podľa názoru Krajského súdu nebolo prípravné konanie
vykonané dostatočne a neboli dokonale splnené podmienky na podanie obžaloby a Okresný súd
mal vrátiť túto obžalobu prokurátorovi. Išlo o množstvo rozporov a nedokonalosti, hlavne čo sa týka
skutkového základu a poukázanie na množstvo procesných chýb prípravného konania.

K hodnoteniu skutkov, ako takého Krajský súd zaujal stanovisko, že samotná kvalifikácia skutku
nebola dostatočne dobre odôvodnená a nepreskúmateľná vo svojom základe. Bez uvedenie a
špecifikácie jednotlivých „fiktívnych“ účtovných dokladov, ako i popisu priamo konania obžalovanej
- jednotlivých čiastkových útokov, prostredníctvom ktorých malo dôjsť ku spôsobeniu uvádzaného

následku. Samotné teoretické vymedzenie pojmu dôkaz predpokladá skutočnosť, že táto musí mať
konkrétne náležitosti a vo svojej podstate musí byť získaný zákonným spôsobom. Takisto bolo zaujaté
stanovisko aj k znaleckému posudku, ktorý nemal samotné zákonné náležitosti, a to konkrétne ohľadom
legalnosti a prípustnosti použitia tohto dôkazu, nakoľko nešlo o pribratie týchto znalcom v prípravnom
konaní legálnym spôsobom. Ohľadom znaleckého posudku z oblasti ekonomika a personalistika bol

charakterizovaný, ako posudok nedostatočný a nepreskúmateľný.

Krajský súd teda vo všeobecnosti konštatoval, že okresný súd sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami
významnýmiprerozhodnutie,došlokporušeniuprocesnýchustanoveníanaobjasnenievecijepotrebné
vykonať ďalšie dôkazy.

Úlohou orgánov prípravného konania malo byť.

1. upraviť stíhaný skutok v súlade s ustanovením § 163 ods.2 / Tr. por. t.j. s uvedením jednotlivých
čiastkových útokov a jednotlivých fiktívnych účtovných dokladov prostredníctvom ktorých malo dôjsť ku

spôsobeniu následku - schodku,

2. zadovážiť a doplniť listinné dôkazy originály príslušných účtovných dokladov, audit družstva za rok
2002 a účtovnú uzávierku k 31.12.2002, pokladničnú knihu od obžalovanej prípadne i postupom podľa §
78Tr.por.anasl.,dohoduohmotnejzodpovednostiobžalovanejnafunkciupokladníčky,vrátanedoplnku

pracovnej zmluvy o preradení do funkcie pokladníčky z funkcie odborný ekonóm - finančný, záznamz inventúr v pokladni obžalovanej za rok 2002 v celkovom počte 4, vrátane prvého štvrťroka 2003,
pracovnú zmluvu medzi obžalovanou a poškodeným vrátane doplnkov - dohody o úprave pracovného
času medzi obžalovanou a poškodeným, organizačný poriadok Remesloslužby V.D, ako interný predpis

upravujúci pohyb zúčtovateľných dokladov, výpisy z korunových účtov poškodeného v banke za roky
2002-2003, vypočuť opätovne všetkých relevantných, prípadne aj nových svedkov, pokiaľ možno čo
najpodrobnejšie, ku práci obžalovanej v dobe po úprave pracovného času, so zameraním na možnosť
odčerpania finančných prostriedkov obžalovanou, pribrať do konania nového znalca z príslušného
odboru so zameraním úloh znalca na odpoveď na základnú otázku v akom rozsahu bola konaním

obžalovanej vo funkcii pokladničky spôsobená poškodenej Remesloslužbe V.D. Košice škoda, ak áno,
tak na základe porušenia akých príslušných zákonných a interných predpisov a čím bolo umožnené toto
jej konanie, podľa dôkaznej situácie zvážiť pribratie znalca z odboru grafológia za účelom vypracovania
znaleckého posudku ku skúmaniu pravosti podpisov na finančných resp. pokladničných dokladoch.

V trestnej veci obžalovanej Márii Kollárovej po vykonanom dokazovaní Okresný súd Košice I, už raz

rozhodol rozsudkom zo dňa 11. apríla 2013. Tento na základe podaného odvolania bol na základe
uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6 To 19/2014, zo dňa 14. mája 2014 podľa § 321 ods.1,
písm. a) Tr. por. zrušený a vec bola podľa § 322 ods.1 / Tr. por. vrátená Okresnému súdu Košice I s tým,
aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

V citovanom uznesení krajský súd konštatuje, že v prejednávanom prípade v zmysle § 371 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku došlo k zásadnému porušeniu práva obžalovanej na obhajobu.

Postupom okresného súdu na hlavnom pojednávaní došlo k chybám spočívajúcim v nedodržaní
procesných ustanovení zaručujúcich právo na obhajobu. Obžalovaná bola predvolaná na hlavné

pojednávanie na deň 7.2.2011, pričom obžalobu a predvolanie na hlavné pojednávanie prevzala dňa
21.11.2011. Na tomto hlavnom pojednávaní obhajkyňa obžalovanej JUDr. Adriana Krajníková predložila
súdu prehlásenie obžalovanej zo dňa 4.2.2011, z ktorého vyplýva, že obžalovaná požiadala, aby sa
celé trestné konanie až do jeho právoplatného skončenia, vykonalo v jej neprítomnosti a za účasti
obhajkyne JUDr. Adriany Krajníkovej. Ako vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania súd rozhodol,

že hlavné pojednávanie vykoná podľa § 255 ods.2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovanej.
K pochybeniu súdom prvého stupňa došlo v tom, že s výnimkou predvolania na hlavné zasadnutie na
deň 7.11.2011, na ktoré bolo u obžalovaného doručenie vykázané, opomenul na ďalšie vyššie uvedené
hlavné pojednávanie, predvolať obžalovanú. Z uvedeného vyplýva, že všetky dôkazy a to výpovede
svedkov Viery Blažekovej, Milana Štefániho, Ladislava Horvátha, Ing. Jozefa Szabóa, Terézie Račkovej,

Ing. Ľudovíta Paulinu, Heleny Zverbíkovej, Miroslava Swaba, Igora Hildebranda, Terézie Piteľovej,
Gabriely Semanovej, Ing. Štefánie Kučerovej a prečítané dôkazy - výpoveď svedkyne Eriky Fedorovej,
znalecké posudky a audítorské posudky, ako i listinné dôkazy.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie prepočutím všetkých ostatných svedkov pri zachovaní práva na

obhajobu, pričom obžalovaná bola o vypočúvaných svedkov riadne a včas upovedomená. Súd následne
po vykonanom dokazovaní opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 18. mája 2017. Tento na základe
odvolania prokurátora okresnej prokuratúry bol uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6 To
92/2017, zo dňa 29. marca 2018 podľa § 321 ods.1, písm. b), c) Tr. por. zrušený a vec bola podľa § 322
ods.1 / Tr. por. vrátená Okresnému súdu Košice I s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal

a rozhodol.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako i podaného opravného prostriedku a
obsahu spisového materiálu, zistil, že rozhodnutie prvostupňového súdu je predčasné, a to na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Po splnení prieskumnej povinnosti na základe

obsahu spisového materiálu a z neho vyplývajúcich skutočností dospel k záveru, že právny záver
prvostupňového súdu je predčasný, chybný a nezodpovedá správnym a úplným skutkovým zisteniam.

Bude preto potrebné, aby prvostupňový súd pri uvádzaní skutkov dôsledne uvádzal presný termín ich
spáchania. Vyrovnal sa so skutočnosťou, že obžaloba môže byť podaná len pre skutok, pre ktorý je

obvinený stíhaný. Vykonal procesne súladným postupom dôkazy, a to znalecké posudky, pričom sa javí
ako dôvodný osobný výsluch znalkyne Ing. Anny Bánociovej, PhD a neopomenovať pri odôvodňovaní
rozhodnutia všetky relevantné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní.Až po takto doplnenom dokazovaní, podľa názoru odvolacieho súdu, bude môcť súd prvého stupňa vo
veci na základe riadneho zisteného skutkového stavu vo veci spravodlivo - pri rešpektovaní ustanovení
§ 2 ods.10 i § 2 ods.12 Trestného poriadku rozhodnúť.

ObžalovanáMáriaKollárováprehlásila,žesúhlasíabysahlavnépojednávaniekonalobezjejprítomnosti
za účasti jej obhajkyne. Súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania.

Uviedla, že v spoločnosti Remesloslužba VD pracovala asi 15 rokov vo funkcii administratívny

pracovník finančnej učtárne. Na starosti mala pokladňu, úhrady faktúr a ostatné administratívne
úkony. Počas jej pracovného pomeru nemala nikdy problémy s finančnými úhradami. Okrem samotnej
obžalovanej finančné operácie vo firme vykonávali aj jej kolegyne a to pani Kubovčíková, Genčúrová
a Demjanovičová. Operácie prostredníctvom banky nevykonávala, nakoľko nemala podpisový vzor.
Po jej odchode zo spoločnosti Remesloslužby bol vyhotovený znalecký posudok, o záveroch ktorých
nebola oboznámená. Ku skutočnosti, že sa jej dáva za vinu to, že mala spreneveriť sumu vo výške

555.000,- Sk sa nevedela vyjadriť, nakoľko nebola oboznámená so znaleckým posudkom. Zároveň
uviedla, že po kontrole v roku 2003, kedy bol zistený schodok na zverených finančných prostriedkoch v
dôsledku čoho sa jej vyhrážali, aby uvedený schodok uznala. V prehlásení obžalovaná rovnako uviedla,
že žiadne pokladničné doklady nikdy nemenila a ani nič podobné. Ohľadom údržby p. Dašeka - peniaze
sa na súčiastky opravy vyberali v Barci zálohovite - v tržbách automaticky. Ohľadom faktúr Elmontu

bolo veľa faktúr vystornovaných a dotyčný ich vyžiadaval, hoci boli uzatvárané so vzájomnou dohodou.
Spoločnosti Dargov a.s. sa platilo poštovou poukážkou, ako pri mnohých iných platobných operáciách
nemala kompetencie. V spojitosti so spoločnosťou Obalex Košice nikdy netvrdila, že úhradu faktúry č.
1000003003 vykonala - zaplatila v hotovosti. Vklad mohol byť vykonaný jedine cez VÚB Banku Košice.
Doklady o tom nemá, nakoľko tieto sa nachádzajú v podniku.

Svedok - poškodený Ing. Jozef Popjak na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom čase, kedy malo dôjsť
ku skutku zastával pozíciu predsedu výrobného družstva Remesloslužba VD so sídlom Barčianska č.
66, Košice. Začiatkom roku 2003 učtáreň zistila, že došlo k nejakým zmätkom ohľadom financií. Oznámili
mu,žejepotrebnévykonaťkontrolu.IšloofirmuHelaplastohľadomúhradyvystavenejfaktúry.Následne

bolo na porade dohodnuté, že sa vykoná kontrola ekonomického úseku, kde obžalovaná pracovala.

Obžalovaná mala na starosti pokladňu, ktorá sa nachádzala na 4. poschodí. Išlo o samostatnú
miestnosť, od ktorej mala kľúče iba obžalovaná. Podliehala vedúcej ekonomického úseku pani Terézii
Račkovej. V družstve prebehli inventarizačné procesy, ktoré sa konali tak, že bol vypracovaný plán

kontrol,inventarizáciemajetkuapokladne,nonebolizistenéžiadnenedostatky.Následnebolavykonaná
kontrola pánom Štefánim, ktorý bol ekonomický námestník. Na vzniknutú situáciu nemala obžalovaná
žiadne vysvetlenie. Tvrdila, že nevie ako sa to stalo, išlo o omyl. Keď došlo k odhaleniu tejto skutočnosti
bolo zistené, že dochádzalo k nejakým zvláštnym posunom peňazí v pokladni. Zároveň sa stratila
účtovná kniha, ktorú obžalovaná mala priniesť, no neurobila tak.

Podľa svedka všetky finančné operácie mala na starosti len obžalovaná. Ak došlo k vystaveniu faktúry,
peniaze boli zasielané na účet, niekedy boli peniaze prijímané aj do pokladne v hotovosti. Pokladňa
bola iba jedna a disponovať s ňou mohla iba obžalovaná Kollárová. Aj v prípade ak obžalovaná išla na
dovolenku,predtýmišladobankyvybraťfinančnúhotovosť.Akajdošlokprevzatiufinancií,aobžalovaná

v tom čase nebola na pracovisku, tak sa finančné prostriedky do pokladne zaevidovali dodatočne.

Súd na ozrejmenie situácie prečítal výpoveď svedka - poškodeného z prípravného konania. Uviedol,
že pri predbežnej kontrole účtovných operácií za mesiac 04/2003 bol zistený schodok v pokladni vo
výške 544.978,50,- Sk. Schodok bol za obdobie od 1.1. do dňa vykonania kontroly. Predtým tam nebol

zistený žiadny účtovný schodok. Svedok uviedol, že je pravda to, čo je uvedené v zápisnici z prípravného
konania.

Následne bola obžalovaná predvolaná k pánovi Milanovi Štefánimu a za účasti pani Račkovej a svedka
uviedla, že účtovný schodok je nejaký omyl. Po čase obžalovaná bez nejakého nátlaku sama uznala

dlh, ktorý aj čiastočne zaplatila.

Svedkyňa Mária Kubovčíková na hlavnom pojednávaní uviedla, že vo firme Remesloslužba RD
pracovala od roku 1977 a mala na starosti účtovanie výdajných a došlých faktúr z bánk, dane a DPH.Sedela v kancelárii spoločne s obžalovanou. Pokladňa bola mimo kanceláriu. Obžalovaná mala na
starosti pokladňu, od ktorej mala kľúče jedine ona. Vystavovala fotokópie bankových výpisov a prikladala
ich k faktúram. V čase zistenia pochybenia bolo zistené okrem iného, že práca obžalovanej bola

neporiadna, nakoľko sama podpisovala výdavkové pokladničné doklady, vytrhávala z pokladničného
denníka sporné doklady, pokladničné bloky, vymazávala údaje bielitkom na daňových dokladoch. Ak
nebola obžalovaná v práci, tak doklady o finančných operáciách prevzala ona alebo kolegyňa a hneď
ráno resp. ako sa vrátila obžalovaná do práce, jej tieto boli odovzdané. Ak nebola v práci, predtým
im odovzdala istú sumu peňazí, ktorá bola potom účtovne zaevidovaná. Keď došlo k problému vo

firme obžalovaná s ňou o tom nehovorila, nespomína si, aby bol na obžalovanú vyvíjaný nejaký nátlak.
Pokladňa bola iba jedna, ktorú mala na starosti obžalovaná. K pochybeniu došlo, keď pani Račková
kontrolovala zostavu dodávateľov a bolo zistené, že dochádzalo k duplicitnému uhrádzaniu faktúr,
konkrétnetak,žejednafaktúrabolauhradenábankovýmprevodomajednabolazaevidovanávpokladni.
Spomína si, že po čase uhradila na účet firmy sumu 55.000,- Sk. Podľa svedkyne si obžalovaná nikdy
nevzala peniaze z pokladne, avšak jej systém práce bol dosť neporiadny, čo bolo zrejme hlavne pri

odhalení situácie s duplicitnými platbami.

Svedkyňa Mária Demjanovičová na hlavnom pojednávaní uviedla, že je vo firme zamestnaná od roku
1976, ako mzdová účtovníčka. O konaní obžalovanej nemala vedomosť. Obžalovaná zodpovedala za
pokladňu. Na upresnenie výpovede, súd umožnil prečítať výpoveď svedkyne z prípravného konania kde

uviedla, že od roku 2003 mala kumulovanú funkciu aj na funkciu fakturantky. Pri vystavovaní faktúr sa
stretla so spôsobom, že vyhotovila faktúru pre odberateľa, táto im bola zaslaná a jedna kópia sa založila
v účtovníctve spoločnosti.

Svedkyni boli predložené listiny na č.l. 765, 773 a 774 na vyjadrenie ku ktorým uviedla, že na listine 765

niekto vykonal opravu, ale ona to nebola. Nie je to jej písmo. K dokladu na č.l. 773, k tomu uviedla, že k
takémuto dokladu sa ani nemohla dostať. K listinám na č.l. 774, 775, 776 uviedla, že opravu nevykonala.
Kto túto opravu vykonal nevie, a rovnako nevedela identifikovať ani písmo, kto opravu vykonal.

Svedkyňa Ing. Viera Babuščáková na hlavnom pojednávaní k bodu 7 obžaloby uviedla, že išlo o

výdavkový doklad vyhotovený firmou Remesloslužby. Išlo o to, že mali byť vyplatené peniaze - ako
úhrada faktúry firmy Obalex v hotovosti a podpis, ktorý sa tam nachádzal nebol jej. Peniaze fyzicky nikdy
neprijala. V podobných prípadoch sa peniaze resp. odmena vyplácala buď osobne, alebo prevodom na
účet, alebo zápočtom prác. S obžalovanou nikdy neprišla do styku. Samotný doklad videla po prvýkrát
na polícii.

Svedok Peter Dašek na hlavnom pojednávaní uviedol, že v spoločnosti Remesloslužba pracoval, ako
vedúci technického úseku. Raz za ním prišla pani Račková a pýtala sa ho, či je to jeho podpis na
pokladničnom doklade, on jej odpovedal, že nie je. Nakoľko podpis nebol jeho, ani žiadne peniaze
prevziať nemohol.

Svedkyňa Ľudmila Genčúrová na hlavnom pojednávaní uviedla, že v spoločnosti Remesloslužba
pracovala ako účtovníčka, ale na konkrétne okolnosti si s odstupom času nespomína. Súd prečítal
výpoveď svedkyne z prípravného konania, kde uviedla že mala na starosti všetky účtovné operácie.
Obžalovaná mala na starosti pokladňu, t.j. hotovostné platby a bezhotovostný styk s bankou. Chodila do

banky zadávať príkazy na prevody a pokladňu na hotovostné prevody mala na starosti iba ona. Finančné
prostriedky, ktoré mali byť v pokladni často nosila so sebou vo vreckách a vyplácala aj mimo pokladne.

Po prečítaní zápisnice svedkyňa súhlasila s výpoveďou z prípravného konania.

Následne boli svedkyni predložené kópie pokladničných kníh na č.l. 765, 768, 769, 773, 774, 775, 776,
784, 790, 799, 816, a 818 ku ktorým uviedla, že na č.l. 773 vykonala opravu sčítacej sumy vo výške
72.023,40,- Sk a 62.727,30,- Sk bez uvedenia dôvodu opravy a zachovania pôvodného údaja, k č.l. 774
rovnako vykonala opravu s podpisom pani Genčúrovej, č.l. 784 storno sumy 5.000,- Sk tiež s podpisom
paniGenčúrovej,č.l.790opravabezuvedenéhodôvodu,tiežpodpispaniGenčúrovej.Nezvyklosatotak

robiť, ale bola tam poznámka, že to bolo zaúčtované 5/2003. Podľa jej vyjadrenia doklady vybielila pani
Kollárová, nakoľko iba ona mala prístup k pokladmi. S odstupom času zistila, že obžalovaná jej dávala
doklady na zaúčtovanie na konci mesiaca preto, aby nebol čas na kontrolu. Nejde o chybu pri vedení
účtovníctva, ale chybu obžalovanej. Ak aj svedkyňa vyzvala obžalovanú na odstránenie nedostatkov, tájej odpovedala, iba slovom „potom“. Zápisy do pokladničnej knihy sa vykonávali na základe príjmových
a výdavkových dokladov, ktoré jej dávala obžalovaná.

Svedkyňa Terézia Račková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.12.2016 uviedla, že v čase
spáchania skutku obžalovaná pracovala ako vedúca ekonomického oddelenia. Na uvedený schodok
prišli vykonaním vnútornej kontroly, ktoré sa vykonali pri uzávierke. Pri kontrole bolo zistené, že jedna
faktúra bola zaplatená dvakrát. Týkalo sa to spoločnosti Hela plast. Následne bola kontaktovaná
spoločnosť Hela plast, ktorá podľa vyjadrenia obžalovanej bola na čiastku vo výške 139.000,- Sk.

Zhruba po týždni na vlastné vyžiadanie bol predložený výpis z účtu, kde bola uvedená čiastka vo výške
45.542,50,- Sk. Po preverení kto predmetnú čiastku vložil na účet, bolo zistené, že platbu realizovala
obžalovaná Mária Kollárová. Uvedené konanie obžalovanej bolo podnetom na vykonanie hĺbkovej
kontroly. Podobne to bolo aj so spoločnosťou Východoslovenský plynárensky priemysel, kde sa jednalo
o sumu 40.000,- Sk. Čiastky za plyn sa platili zálohovite buď prevodom alebo poštou, podľa toho, či mali
dostatočnú finančnú hotovosť v pokladni. Od obžalovanej bol žiadaný doklad o úhrade, pričom tento

nebol schopná predložiť s tvrdením, že ho asi stratila. S odstupom času začali byť transakcie podozrivé,
a až po prevalení problému informovala nadriadeného pána Štefániho, ktorý sa s obžalovanou stretol,
kde obžalovaná uznala svoj dlh. Obžalovaná doniesla 40.000,- Sk po 2-3 dňoch čiastku 60.000,- Sk s
tvrdením, že na zvyšnú čiastku si zoberie pôžičku. Zo strany vedenia bola spísaná dohoda o uznaní dlhu
s obžalovanou a v mesiaci júl 2003 bol obžalovanou skončený pracovný pomer. Na miesto obžalovanej

nastúpila pani Kubovčíková, ktorá zistila, že chýbajú pokladničné knihy a veci týkajúce sa účtovníctva.
Čistý schodok predstavoval zhruba sumu 1.042.000,- Sk. Obžalovaná bola počas vykonávania kontroly
materiálov osobne prítomná. Preto majú aj tušenie, že jedinou osobou, ktorá mala dôvod účtovné
materiály získať bola obžalovaná. Nakoľko táto mala vedomosť, kde sa tieto nachádzajú inú možnosť,
kto by mal záujem materiály získať si vysvetliť nevedia. Následná bola vykonaná inventarizácia, pri

ktorej obžalovaná nebola prítomná, hoci o nej bola riadne upovedomená. Reálna škoda predstavuje
jednak schodok v pokladni, ale aj sumy, ktoré mali byť uhradené dodávateľom a tieto neboli uhradené.
Je pravdou, že sa niekedy zaúčtovali aj doklady, ktoré nemali zákonom predpísanou formu. Bolo to skôr
už na báze dôvery, po takmer 20 ročnej spolupráci.

Súd na základe návrhu obhajkyne znova vypočul svedkyňu Teréziu Račkovú, ktorá uviedla, že vtom
čase bola nadriadenou obžalovanej a obžalovaná mala k plnej dispozícii vypisovanie pokladničných
dokladov, príjmových a výdavkových dokladov a príjem a výdaj peňazí. Iba ona narábala s pokladňou.
Samotnú pokladničnú knihu nemá, resp. ani nie je vo firme. K dispozícii ale majú kópie z pokladničnej
knihy, ktoré sa pri účtovaní vyberajú. Ide o tzv. samoprepisovaciu účtovnú knihu. Samotný problém

s financiami sa vo firme zistil, až pri bežnej vnútornej kontrole. Vyšetrovateľom predložila originály a
kópie potrebných listov, ktoré jej následne (originály) vyšetrovateľ vrátil. Ak by konkréte doklady neboli
zaúčtované, pri štvrťročnej inventarizácií by obžalovanej chýbali peniaze v pokladni.

Svedok Ing. Ľudovít Paulina na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.12.2016 uviedol, že spoločnosť

Ľudovít Paulína-Lipa obchodovala s firmou Remesloslužby. Prevažný tovar odoberala jeho spoločnosť.
Spoločnosť Ľudovít Paulína-Lipa so spoločnosťou Remesloslužby V.D. obchoduje dodnes. Pomer
odobratého tovaru je 95:5 v prospech spoločnosti Ľudovít Paulína-Lipa. Úhrady sa vykonávali vždy
bankovým prevodom. Niekedy sa stalo, že sa úhrada vykonala formou započítania pohľadávok. Súd
pre ozrejmenie situácie prečítal výpoveď svedka z prípravného konania. Zároveň dodal, že niektoré

pohľadávky sa riešili formou započítavania. Svedok potvrdil uvádzané skutočnosti a uviedol, že s
určitosťou môže povedať, že nikdy nedošlo k osobnému prevzatiu finančných prostriedkov.

Svedok Ladislav Horváth na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.12.2016 uviedol, že v spoločnosti
Remesloslužba VD pracoval ako colný deklarant a zároveň aj vedúci dopravy. Ohľadom skutku vie toľko,

že mala obžalovaná spreneveriť nejaké peniaze, a to v súvislosti s falšovaním podpisov na prevzatie
peňazí. Pri zhliadnutí listiny uviedol, že podpis na listine nie je jeho podpisom. Ohľadom jeho prevzatia
sumy 70.000,- Sk to poprel, lebo nejde o jeho podpis a príjmovom doklade. Pravosť jeho podpisu sa dá
ľahko overiť porovnaním s ostatnými.

Svedkyňa Ing. Štefánia Kučerová na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2003 pracovala v
spoločnosti Grafobal Skalica a pracovala ako hlavný účtovník. K úhrade od spoločnosti Remesloslužba
pod číslom 90056178 sa úplne vyjadriť nevedela, ale vo všeobecnosti uviedla, že úhrady záväzkov
medziichfirmouaspoločnosťouRemesloslužbaprebiehalabuďúhradoualebozápočtom.Následnesúdna objasnenie situácie pristúpil k prečítaniu svedeckej výpovede z prípravného konania, kde svedkyňa
uviedla, že platba konkrétnej faktúry prebehla formou bankového prevodu, tak ako aj ostatné platby so
spoločnosťou Remesloslužba. Následne uviedla, že je pravdou to, čo uviedla vo výpovedi v prípravnom

konaní.

Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.5.2017 prečítal výpoveď svedkyne Eriky Fodorovej,
ktorá v prípravnom konaní uviedla, že v roku 2003 pracovala v spoločnosti Smurfit Kappa a.s. Štúrovo,
ako špecialista pre platobný styk. Medzi uvedenými spoločnosťami prebiehal obchodnoprávny vzťah a

úhrady sa vykonávali výlučne bankovým prevodom. Pripustila možnosť, že dochádzalo aj k osobnému
styku s obchodnými zástupcami, ale tí nemali oprávnenia preberať finančné prostriedky za tovar.

Súd so súhlasom procesných strán prečítal výpoveď svedkov z prípravného konania.

Svedok Milan Štefáni uviedol, že v spoločnosti Remesloslužba VD zastával funkciu ekonomického

námestníka. Do kontaktu s obžalovanou prichádzal dennodenne. O finančných nezrovnalostiach bol
informovaný niekedy v máji 2003 prostredníctvom pani Račkovej. Táto mu oznámila, že pri kontrole
účtovných dokladov u pani Kollárovej bolo zistené, že došlo k nejakým nezrovnalostiam, kde suma
prestavovala sumu 500.000,- Sk. Potom čo o uvedenej skutočnosti bola oboznámená obžalovaná, táto
to odôvodnila, ”že to bolo pre jej hlúposť”. Potom čo obžalovaná súhlasila s náhradou škody vzniklo

podozrenie či škoda, ktorá bola obžalovanej vyčíslená je konečná a bola nariadená hĺbková kontrola.
Určitý podiel na tom čo sa udialo, mali aj ostatné pracovníčky a to čo do dôvodu, že nemalo byť
umožnené obžalovanej dodatočne dokladať doklady preukazujúce prevzatie finančných prostriedkov.
Išlo o benevolentnosť účtovníčky pri zaúčtovaní uvedených

Svedok Ing. Jozef Szabó uviedol, že pracuje ako živnostník a pre Remesloslužba VD vykonával
elektrikárske práce zhruba 15 rokov. Spoločnosť Remesloslužba VD uhrádzali vystavené faktúry
väčšinou bezhotovostným stykom. K pokladničnému výdavkovému dokladu č. 264 zo dňa 28.4.2001d
boa suma vo výške 8.499,60,- Sk fakturovaná faktúrou č. 2501, zo dňa 16.4.2001 a bola uhradená
spoločnosťou Remesloslužby VD dňa 25.7.2003 na príkaz hlavnej ekonómky pani Račkovej po

viacerých urgenciách. Ohľadom osobného prevzatia finančných prostriedkov vo výške 8.499,60,- Sk
ktorú mal údajne prevziať uviedol, že výdavkový pokladničný doklad mu obžalovaná nevystavila, a
rovnako tak ho ani nepodpísal. Platby sa uhrádzali bezhotovostným stykom, nikdy nie osobne.

Svedkyňa Viera Blažeková k pokladničného dokladu SPP a.s. od spoločnosti Remesloslužba VD

uviedla, že tento doklad nebol riadne evidovaný v pokladni SPP. Prehlásila, že predmetná faktúra ku dňu
3.9.2003 nebola uhradená. Jednalo sa o dodávku plynu v celkovej výške 40.000,- Sk. Vychádzajúc z
dokladu, ktorý sa nachádza v účtovníctve spoločnosti Remesloslužby VD nie je možné, aby úhrada bola
vykonaná hotovostným platobným stykom formou výdavkového pokladničného dokladu ako to deklaruje
výdavkový pokladničný doklad č. 1046 zo dňa 8.5.2003

Svedkyňa Helena Zverbíková k vystavenej faktúre spoločnosťou Helaplast s.r.o. č. FO342/2002 vo
výške 171.932,- Sk bola vystavená ňou osobne. Uvedená faktúra bola vystavená dňa 26.11.2002, avšak
pokladničný výdavkový doklad č. 840 zo dňa 20.12.2002 doposiaľ nevidela. Uvedenú finančnú čiastku
neprevzala a nepodpísala ani jej prevzatie. Osobne viackrát urgovala uhradenie vystavenej faktúry vo

výške 171.932,- Sk, na základe čoho jej táto bola bankovým prevodom spoločnosťou Remesloslužby
VD uhradená.

Svedok Miroslav Swab na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje v spoločnosti Henkel.
Obchodnoprávny vzťah medzi spoločnosťou Henkel a Remesleslužba VD existoval predtým, ako on

nastúpil do firmy Henkel. Pokiaľ si spomína, všetky platby boli vykonávané bezhotovostne. Faktúry č.
5510078105 na sumu 150.416,- Sk zo dňa 23.5.2003 a č. 5510063815 na sumu 90.405,- Sk boli tieto
uhradené v Tatra Banke dvoma platbami to 10.7.2002 na sumy 16.905,- Sk a 73.500,- Sk.

Svedok Igor Hildebrand uviedol, že zastupuje spoločnosť Bark s.r.o. Košice. Spoločnosť platby

nerealizuje spôsobom - výdavkovým pokladničným dokladom. Rovnako tak neučinil ani dňa 12.5.2003
pri spoločnosti Remesloslužby VD. Faktúra č. 1301468 zo dňa 23.5.2003 bola pre spoločnosť
Remesloslužby VD uhradená bankovým prevodom dňa 22.7.2003 vo výške 38.400,- Sk.Svedkyňa Terézia Piteľová k vyjadreniu zo dňa 3.9.2003 pre spoločnosť Remesloslužba VD uviedla,
že tak ako je uvedené v predmetnom prehlásení výdavkový pokladničný doklad č. 01041, zo dňa
28.5.2003 vystavený spoločnosťou Remesloslužba VD, pre spoločnosť Východoslovenské tlačiarne

nie je podpísaný žiadnym ich zamestnancom. Dlžná suma vo výške 172.739,- Sk nebola uhradená v
hotovosti ale bankovým prevodom zo dňa 21.7.2003.

Svedkyňa Gabriela Semanová uviedla, že v tom čase zastupovala spoločnosť Dargov kde mala na
starosti úhradu faktúr. Samotná faktúra č. 4503046 zo dňa 7.3.2003 bola spoločnosťou Remesloslužby

VD uhradená bankovým prevodom dňa 1.4.2003 vo výške 42.629,50,- Sk, pričom sa jednalo o doplatok
k uvedenej faktúre a prvotná čiastková platba vo výške 25.000,- bola uhradená formou zálohovej faktúry
č. 44883006 dňa 21.2.2003 formou bankového prevodu.

Súd oboznámil listinné dôkazy v zmysle § 269 Trestného poriadku a to znalecký posudok č. 1/2004
Ing. Matildy Dibičovej, prehlásenie, znalecko-auditórsky posudok č. 7/2003 od Ing. Michala Hudáka

a Ing. Vojtecha Siváka, správa z kontroly pokladničných operácií, dohoda o hmotnej zodpovednosti,
znalecký posudok č. 19/2008, vyjadrenie poškodeného, organizačný poriadok Remesloslužba VD
Košice, výdavkové pokladničné doklady, faktúry, pokladničné zápisy, výpisy z banky, odpis z registra
trestov, správa o povesti.
Rovnako tak súd oboznámil uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co 107/2016 zo dňa 31.

januára 2017, ktorým krajský súd v bode I vrátil vec Okresnému súdu Košice-okolie ako bezdôvodne
predloženú na rozhodnutie o odvolaní žalovanej proti rozsudku č.k. 16C /266/2003-356, zo dňa
12.2.2014, v bode II. potvrdzuje uznesenie č.k. 16C /266/2003-393, zo dňa 15.5.2015, v bode III.
priznáva žalobcovi proti žalovanej plnú náhradu trov konania odvolacieho konania.

Vyhodnotiac vyššie uvedené dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd dospel k záveru, že sa skutky
stalitak,akojeuvedenévobžalobeokresnéhoprokurátoraateda,žeichspáchalaobžalovaná.Rovnako
sa súd stotožnil aj s právnou kvalifikáciou skutkov, ktoré prokurátor kvalifikoval ako pokračovací trestný
čin sprenevery podľa § 248 ods.1, ods. 2, písm. c) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.

Obžalovaná Mária Kollárová je zo spáchaného skutkov usvedčovaná výpoveďou svedkov, znaleckým
posudkom, ako aj celou radou listinných dôkazov.

Trestnéhočinuspreneverypodľa§248/Tr.zák.,č.140/1961Zb.sadopustítenpáchateľ,ktorýsiprisvojí
cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu. Pre naplnenie pojmových

znakov predmetnej skutkovej podstaty sa po objektívnej stránke, okrem spôsobenia škody, vyžaduje
jednakzverenieveci,ajednakjejnáslednéprisvojenie,pričomobidvetietopodmienkymusiabyťsplnené
kumulatívne, teda súčasne aj keď nie v rovnakom časovom momente. Z vykonaného dokazovania na
hlavnom pojednávaní má súd za to, že obžalovaná svojim konaní naplnila pojmové znaky žalovaného
trestného činu tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke.

Zverením veci sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v
oprávnenom užívaní, alebo z dôvodu plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so
záväzkom, použiť ju len na dohodnutý účel, alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkom vrátiť. V
zmysle tohto ustanovenia jej vec zverená páchateľovi, ak je mu odovzdaná do faktickej moci - do držby

s tým, aby s vecou disponoval určitým spôsobom.

Prisvojením si cudzej veci sa rozumie, ak si páchateľ prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží
v rozpore s účelom, na ktorý mu cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície a to spôsobom,
ktorý marí základný účel zverenia.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaná Mária Kollárová
pracovala ako pokladníčka pre Remesloslužby VD Košice s uzatvorenou hmotnou zodpovednosťou. Tak
ako obžalovaná, tak aj zamestnankyňa Kubovčíková, Genčúrová a Demjanovičová vykonávali finančné
operácie. Obžalovaná s výnimkou operácii prostredníctvom banky, keďže nemala podpisový vzor, čo v

konečnom dôsledku bolo potvrdené výsluchmi svedkov.

Súd za účelom objasnenia skutkového stavu sa podrobne zaoberal jednotlivými skutkami, pričom
na objasnenie týchto skutkov rešpektujúc právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení krajskéhosúdu vypočul znalkyňu Ing. Annu Bánociovú PhD, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že nie je
možné jednoznačne stanoviť výšku škody, ktorú svojím konaním obžalovaná Mária Kollárová vo funkcii
pokladníčky spôsobila Remesloslužbe VD Košice spôsobila. Spoločnosť Remesloslužba VD Košice

nedodržaním ustanovení zákona o účtovníctve, nefunkčnou alebo nedôslednou kontrolnou činnosťou
vedúcich pracovníkov a nedodržaním vlastných interných predpisov umožnila toto konanie. V podanom
znaleckom posudku sú uvedené niektoré zistené nedostatky vo vedení účtovníctva, tak formálneho
charakteru, ako aj charakteru ekonomického. Doklady, ktoré boli predložené nespĺňali podmienky
účtovných dokladov, ktoré sú v zmysle zákona o účtovníctve stanovené, to znamená že neboli úplné,

niektoré údaje boli vybielitkované, neboli vykazované zostatky v pokladnici, ako aj ďalšie nedostatky,
ktoré boli uvedené v znaleckom posudku. Na základe takto uvedených a predložených dokladov, nebolo
možné zaujať stanovisko a urobiť jednoznačný záver o výške škody.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil závery znaleckého posudku č. 1/2004 vypracovaného
znalkyňou z odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo a personalistika Ing. Matilda

Duditšová, z ktorého vyplynulo. Stav finančných prostriedkov k 31.1.2002 bol vyčíslený na 327.097,- Sk
pričom žiadúci stav mal prestavovať výšku 514.625,63,- Sk.

Za mesiac február konečný stav 479.756,33,- Sk a žiadúci stav 734.421,83,- Sk, mesiac marec konečný
stav 763.930,33,- Sk a žiadúci stav 739.413,53,- Sk, mesiac apríl konečný stav -195.252,- Sk a žiadúci

stav 743.213,53,- Sk, mesiac máj konečný stav 37.440,- Sk a žiadúci stav 1.483.628,70,- Sk. Rozdiel
medzi účtovným stavom, ktorý mal byť zúčtovaný ako zostatok pokladne k 3.7.2003 na základe dokladov
patriacich do sledovaného obdobia a účtovným stavom vyčísleným v znaleckom posudku č. 7/03
vypracovaný znalcom Ing. Hudákom predstavuje 62.445,19,- Sk. Tento vznikol na základe nesprávne
vyčísleného storna dokladu č. 58 a nezdokladovaného výdaja na základe dokladu č. 81. Výdavkový

doklad č. 66 na čiastku 62.925,70,- Sk vystavený ako faktúra č. 900544422 pre spoločnosť Grafobal,
úhradou faktúrou cez účet VÚB č. výpisu 34 vznikol dňa 19.2. preplatok faktúry v rovnakej výške. Po
odsúhlasení záväzkov však reálny preplatok zistený nebol. Z uvedeného dôvodu bol výdaj zúčtovaný
v januári z poklade ak neoprávnený. Výdavkový doklad č. 75 zo dňa 28.1. na čiastku 88.380,- Sk
bola zúčtovaná 16.12.2002 faktúrou č. 900544421 pre spoločnosť Grafobal. Šetrením bolo zistené,

že predmetná faktúra v celkovej výške 108.707,- Sk bola zúčtovaná pokladňou 31.12.2002 v plnej
výške. Následne 3.2.2003 bola bankou realizovaná úhrada pod č. 21 vo výške 20.372,- Sk a 19.2. bolo
bankou uhradené 88380,- Sk. Odsúhlasením záväzkov sa potvrdila reálna úhrada bankou v uvedených
termínoch, čo znamená, že úhrada pokladňou v decembri 2002 bola fiktívna, ale aj úhrada dňa 28.1. Z
uvedeného dôvodu sa tieto fiktívne platby vysporiadali č. 65 ako storno výdavkov 88.380,- Sk a príjem

do pokladne 108.707,- Sk. Uvedeným preúčtovaním sa vysporiadal neoprávnený výdavok. Výdavkový
doklad č. 75 zo dňa 3.3., 7.3., 10.3., 16.3., boli pokladňou zaúčtované úhrady faktúry č. 9033300428 pre
KAPPA Štúrovo zo dňa 16.1.2003 na čiastku 401.760,- Sk. Úhradou z účtu dňa 23.4 vo výške 300.000,-
Sk vznikol preplatok u dodávateľa v uvedenej sume. Z uvedených dôvodov sa interným dokladom
preúčtovala suma 300.000,- Sk na účet odberateľov ako pohľadávka bez odobrenia tejto operácie

vedúcoupracovníčkoufirmy.Poodsúhlasenízáväzkovsanáslednepreúčtovaladopokladneakopríjem.
Rozdiel vo výške 101.760,- Sk bolo zrejme pokladníčkou uhradený, keďže dodávateľ neurgoval túto
faktúru ako neuhradenú. Reálny doklad o úhrade však nie je k dispozícii. Pokladničným dokladom zo
dňa 24.3. bol zúčtovaný výdavok vo výške 139.782,50,- Sk, ako úhrada faktúry č. 3242002 pre firmu
Helaplast. Predmetná faktúra bola uhradená dňa 10.2. pod č. 6 výpisu z banky, bol tento výdavok

neopodstatnený. Vzhľadom k tomu, že uvedená čiastka bola zaúčtovaná aj v decembri 2002 ako
výdavok, vznikol z uvedeného dôvodu fiktívny preplatok vo výške 279.565,- Sk. Na pokladničnom liste
č. 33032 doklad ktorý absentuje je dňa 12.5. zaúčtovaný výdavok ako faktúra č.1042003 firme Helaplast
vo výške 84.240,- Sk. Uvedený výdavok bol fiktívny, keďže firma urgovala úhradu predmetnej faktúry a
táto bola zrealizovaná až po odchodne pokladničky dňa 29.7. pod výpisom č. 144 z VÚB. Na pôvodnom

pokladničnom liste č. 33032 bola zúčtovaná aj úhrada faktúry č. 900056178 pre firmu Grafobal vo výške
225.846,- Sk. Keďže faktúra bola uhradená bankou dňa 21.5. pod č. 8 výpisu z ČSOB banky uvedená
suma predstavuje fiktívny preplatok. Obdobne bola na základe uvedeného listu zúčtovaná aj úhrada
fa. č. 1301468 pre firmu Bark vo výške 38.400,- Sk ktorá bola bankou uhradená až v júli 22.7. pod č.
výpisu 48 z Istrobanky. Táto faktúra bola odsúhlasení záväzkov k 3.7.vedená ako neuhradená. Na liste

č. 33033 z 18.5., ktorý je prepísaný, bola pôvodne zúčtovaná fa. č. 90305772 voči firme KAPPA na
sumu 200.000,- Sk a na liste č. 33034 z 22.5. na sumu 184.480,- Sk. Celá suma faktúry bola uhradená
bankou dňa 22.7. pod. č. výpisu 48 Istrobanka. K 3.7. bola faktúra neuhradená.Z oboznámeného znaleckého posudku vyplynulo, že predmetné príjmy a výdaje súviseli so zápočtami,
ktoré boli doložené pri ID príjmovými a výdavkovými dokladmi. Keďže sa jednalo o hotovostné platby
mali byť zaúčtované na základe príjmových a výdavkových dokladov aj v pokladni a mali byť súčasťou

pokladničných účtovných zápisov, teda aj zápisov v pokladničnej knihe. Uvedené konštatovanie je v
absolútnom súlade s objektívnou skutočnosťou - nevedenia pokladničnej knihy v súlade so zákonom.
Fyzicky stav pokladne sa odsúhlasoval priamo na účet 211 - peniaze.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu konkrétne zo znaleckého posudku č. 01/2004 vypracovaného Ing.

Matildou Dudišovou z odboru ekonomika a podnikanie odvetvie účtovníctvo a personalistika, ako
aj zo znalecko-audítorského posudku č. 7/2003 vypracovaného Ing. Michalom Hudákom vyplýva,
že na uvedených účtovných dokladoch absentovali podpisy účtovníčky vystavených pokladníčkou.
Takisto v pokladničných listoch boli vykonávané opravy a to spôsobom - prepísaním celého listu,
vynechaním účtovného dokladu, ktoré boli vybraté, vymazané, čo nepochybne malo za následok
neúplnosť účtovného dokladu, čo za takto zisteného skutkového stavu, tento pri absencii podstatných

náležitostí daňových dokladov - ktoré mali deklarovať stav pasív a aktív spoločnosti Remesloslužby, nie
je možné bez akýchkoľvek pochybnosti vziať za opodstatnené. Vzhľadom na takto vedené účtovníctvo
účtovnej jednotky - spoločnosti Remesloslužby VD a hlavne preukázateľnosť o stave a pohybu majetku,
stave a pohybe záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch,
výsledku hospodárenia účtovnej jednotky možno prijať záver, že táto vznikla avšak jej relevantné

ustálenie nemožno jednoznačne ustáliť. Vychádzajúc zo zákona č. 431/2002 Z.z. Zákona o účtovníctva,
účtovnýdokladjepreukázateľnýúčtovnýzáznam,ktorýmusíobsahovaťpresnešpecifikovanénáležitosti
ako sú: slovné a číselné označenie účtovného dokladu, obsah účtovného prípadu a označenie jeho
účastníkov, peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, dátum
vyhotovenia účtovného dokladu, dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom

vyhotovenia, podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový
záznamosobyzodpovednejzajehozaúčtovanie,označenieúčtov,naktorýchsaúčtovnýprípadzaúčtuje
v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového
vybavenia. Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení
skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje a to tak, aby bolo možné určiť obsah každého jednotlivého

účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5. Rovnako tak vychádzajúc z § 11 zákona č. 431/2002 Z.
z. účtovný zápis sa zaznamenáva v účtovných knihách, pričom účtovná jednotka je povinná podľa tohto
zákona zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období priebežne.

Okresnýsúdvtejtosúvislostipovažujezapotrebnéuviesť,žepovráteníveciprokurátorovinadošetrenie

v zmysle § 260 ods.1 Trestného poriadku, tento pribral do konania znalkyňu Doc. Ing. Annu Bánociovú
PhD z odboru ekonómie a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorá zodpovedala akých
porušením príslušných zákonných a interných predpisov došlo. Po takto vykonanom doplnenom
dokazovaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní, prokurátor dňa 18.3.2010 podal obžalobu, pre
skutky právne kvalifikované ako pokračujúci trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.1, ods.4, písm. c)

Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.

Súd sa podrobne venoval jednotlivým listinným dôkazom, ktoré boli predmetom znaleckého skúmania,
konkrétne pokladničným listom a tam uvedeným výdavkovým dokladom, vyčíslenej sumy, pričom bolo
bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, že v týchto záznamoch došlo k ich pozmeneniu, čo potvrdila

aj samotná svedkyňa Ľudmila Genčúrová. To, že dochádzalo k zásahom do účtovníctva, potvrdila
aj svedkyňa Mária Demjanovičová, ktorá po predložení výkazu ziskov a strát uviedla, že došlo k
zmene na strane príjmov a výdavkov. Súd po takto vykonanom dokazovaní je toho názoru, že daňový
subjekt Remesloslužby VD Košice, porušilo zásady vedenia účtovníctva a to v nasledovných rovinách,
keďže túto evidenciu viedlo nesprávne, neúplne, nepreukázateľne. Na druhej strane je nutné uviesť,

že vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že došlo k pozmeneniu
záznamov - pokladničných listov, výdavkových dokladov, čo potvrdili aj svedkyne Ľudmila Genčúrová a
Mária Demjanovičová a to samotným daňovým subjektom Remesloslužba VD, čo predstavuje porušenie
zásad vedenia účtovníctva.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že to bola obžalovaná, ktorá mala jediná prístup do pokladne,
resp. trezoru s tým, že táto mala podpísanú zmluvu o hmotnej zodpovednosti. Z výpovedi svedkov,
ktorých súd vo veci vypočul vyplynulo, že títo finančné prostriedky nepreberali, resp. finančné operácie
neboli realizované vo vzťahu k jednotlivým spoločnostiam.Súd pri rozhodovaní o výmere trestu vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených
v § 34 / Tr. zák., prihliadol na spôsob spáchania skutku jeho následok, zavinenie, ako aj na osobu

obžalovaného a možnosť jeho nápravy, a rovnako tak vzhľadom na odstup času od spáchania skutku,
čo v danom prípade predstavuje dobu 17 rokov.

Súdpriukladanítrestuzistiljednupoľahčujúcuajednupriťažujúcuokolnosť.Zvykonanéhodokazovania,
najmä z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná nebola.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd ukladal trest pod dolnú hranicu zákonnom stanovenej
trestnej sadzby, čo v danom prípade predstavuje trestnú sadbu od 2 - 8 rokov, pri skutku právne
kvalifikovanom ako sprenevera podľa § 248 ods. 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku. Majúc
na zreteli vyššie uvedené objektívne skutočnosti, t.j. odstup času, ktorý nebol spôsobený konaním zo
strany obžalovanej, súd dospel k záveru, že u obžalovanej postačí trest kratšieho trvania, za použitia

§ 40 ods. 4 písm. c) Tr. zák. a to v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na
skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov.

Zároveň súd rozhodol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú stranu spoločnosť
Remesloslužba, VD Košice, so sídlom Košice, Barčianska 66 s nárokom na náhradu škody odkazuje

na civilný sporový proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.