Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/94/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219799
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116219799.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu K. V., nar. XX.XX.XXXX - zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. č. XX, XXX XX A., proti žalovanému P.. P. B., advokátovi so sídlom
Hlavná 94, 080 01 Prešov, právne zastúpenému: Mgr. Otom Salokym, advokátom so sídlom Hlavná
94, 080 01 Prešov, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Prešov č. k. 29C/236/2016-119 zo dňa 08.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie zastavuje.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu

zamietol. Zároveň vyslovil, že žalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a
súdu nepreukázal, aby žalovaný svojimi tvrdeniami uvedenými v odvolaní voči uzneseniu o zastavení
exekúcie zo dňa 12.08.2013 znížil jeho dôstojnosť, znížil jeho česť, čo sa malo prejaviť v iných súdnych

sporoch vedených voči žalobcovi. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, súd žalobu žalobcu
považoval v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto ju zamietol.
O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.

3. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že predmetný rozsudok bol žalobcovi doručený dňa
03.06.2019. Žalobca podal proti tomuto rozsudku odvolanie dňa 19.06.2019. Lehota na podanie
odvolania uplynula dňa 18.06.2019, teda odvolanie žalobcu bolo podané oneskorene. Lustráciou v
registri obyvateľov bolo zistené, že žalobca dňa XX.XX.XXXX. zomrel, teda následne po podaní
odvolania.

4. Podľa § 161 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Zákon ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadnuť na to, či sú splnené zákonom
stanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol
vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky, ktoré musí súd skúmať po celý čas konania, je

podmienka procesnej subjektivity, ktorú má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten
komu ju zákon priznáva (§ 61 CSP). Predpokladom procesnej subjektivity je hmotnoprávna subjektivitavo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať
práva a povinnosti vzniká u fyzickej osoby narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a
zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne vyhlásením fyzickej osoby za mŕtvu.

5. Stranami podľa § 60 CSP sú žalobca a žalovaný. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť
na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 CSP). Smrť fyzickej osoby má podľa §
7 ods. 2 Občianskeho zákonníka za následok stratu spôsobilosti mať práva a povinnosti a tým aj stratu
procesnej subjektivity.

6. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

8. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal práva na ochranu jeho
osobnosti z dôvodu, že žalovaný sa voči jeho osobe mal dopustiť ohovárania uvedením nepravdivých
a ničím nepodložených údajov, keď uviedol, že má vedomosť o tom, že povinný pracuje na čierno, bez
pracovnej zmluvy, teda príjmy má.
Subjektívne osobnostné právo je právom neoddeliteľným od osobnosti fyzickej osoby, ktoré trvá po celú

dobu jej života. Uplatniť toto právo je oprávnená len tá fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej
smeroval neoprávnený zásah. Právo na ochranu osobnosti ako právo nemajetkové smrťou fyzickej
osoby zaniká a neprechádza na dedičov (nestáva sa predmetom dedenia).
Keďže náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch má satisfakčnú funkciu a jej účelom je vyvážiť a
zmierniť vzniknutú nemajetkovú ujmu zásahom dotknutej osobe, je vylúčené priznanie zadosťučinenia

v peniazoch namiesto dotknutej fyzickej osoby iným subjektom.
Právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka okamihom smrti
žalobcu zaniklo, neprešlo na dedičov a v tomto prípade ani na osoby uvedené v § 15 Občianskeho
zákonníka.
Vlastné osobnostné právo zomretého žalobcu zaniklo jeho smrťou, smrťou zanikla jeho procesná

subjektivita.

9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

10. Predmetom konania bol nárok na ochranu osobnosti, nemajetkové právo, ktoré úmrtím žalobcu na
jeho dedičov neprešlo, úmrtím žalobcu zanikla procesná podmienka konania, na ktorú musel odvolací
súd prihliadnuť, preto podľa § 161 ods. 2 CSP odvolacie konanie zastavil.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Odvolacie
konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalobca zomrel, čo však nemožnom považovať za zavinenie na
zastavení konania, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.