Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611203445
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6611203445.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov

senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: Y. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, právne zast. JUDr. Bronislava Garajová, advokátka, so sídlom
Advokátskej kancelárie Železničná 291/6, 987 01 Poltár, proti žalovaným: 1/ J.. F. D., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX C. XXX, zast. J.. B. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. č. XXX, 2/ F. A., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Q. M. XXX/XA, XXX XX R., obaja žalovaní právne zast. JUDr. Vladimír Mikuš,
advokát, so sídlom 960 01 Zvolen, Rákoš 8960/22, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/43/2011 - 472 zo dňa

01. 03. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/43/2011-472 zo dňa 01. 03. 2018 p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/ n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
určil, že nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom pre okres R., Obec
a katastrálne územie C., na LV č. XXX, parcely registra C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 574 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 114 m2, parc. č. XXXX/X

zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2, stavby rodinný dom súpisné č. XXX na parcele č. XXXX/
X a hospodárska budova bez súpisného čísla na parcele č. XXXX/X sú v podielovom spoluvlastníctve
žalovaného 1/ J.. F. D., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, v podiele 29/48 k celku a
žalovaného 2/ F. A., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R., ul. C. M. XXXX/XA v podiele 13/48
k celku a žalobkyne Y. B., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX v podiele 1/8 k celku (výrok
I.). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie výrokom II. tak, že žalobkyni priznal voči žalovaným
1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom vyslovil, že o výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.Vodôvodnenísúdprvejinštancieuviedol,žežalobkyňasažalobouvovecisamejdomáhalavoči
žalovaným 1/, 2/ určenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným ako vyššie, a
to vo výške spoluvlastníckeho podielu v 1/8. Právny základ uplatneného nároku opierala o tú skutočnosť,
že v rámci pozemkovej reformy výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-X vydanom Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave nadobudlo spoločenstvo prídelcov nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území Obce C. vo výmere 42 ha 6566 m2, všetky zapísané pôvodne v

pozemno-knižnej vložke X kat. úz. tejto obce. Konkrétne sa malo jednať o nehnuteľnosti pridelené ako
spoločný majetok Q. B. X. s manželkou a siedmim spoločníkom. Podľa pripojenej zápisnice a zoznamu
prídelcov sa malo jednať spolu o osem prídelcov s manželkami, pod bodom 4 zoznamu prídelcov boli
uvedení aj Q. K. (A.) a manželka V., rod. H., rodičia žalobkyne. Podľa zápisnice zo dňa 01. 10. 1948 saprídelcom na základe schváleného prídelového plánu a návrhu odovzdal do držby a vlastníctva jednak
spoločný majetok ako aj majetok tvoriaci výlučné vlastníctvo prídelcov. Ako spoločný majetok je uvedená
aj nehnuteľnosť vo vložke č. X parc. č. XXXX - domovní vo výmere 0,0742 m2. Podiel pripadajúci na

ôsmich prídelcov a ich manželky bol u každej osoby v 1/16.

2. Súd prvej inštancie po predchádzajúcom zrušení rozsudku a vrátení veci odvolacím súdom vykonal vo
veci ďalšie rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého následne konštatoval, že pre účely tohto konania
a správneho právneho posúdenia veci je predovšetkým potrebné ozrejmiť, že právni predchodcovia

žalobkyne nadobudli do výlučného vlastníctva prídelom jednak nehnuteľnosti tvoriace ich samostatné
podielové spoluvlastníctvo, a to rozhodnutím Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v
Bratislave o celkovej výmere 8 ha 6005 m2 bez uvedenia dátumu rozhodnutia, odňatej im rozhodnutím
odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Lučenci č. Pod XXXX/XX zo dňa 05. 01.
1958(tietonehnuteľnostiniesúpredmetomsporu),aleipodielypo1/16zospoločnéhomajetkupreosem
prídelcovQ.B.X.amanželkaP.,rod.H.asedemspoločníkovvýmeromPovereníctvapôdohospodárstva

a pozemkovej reformy v Bratislave výmerom zo dňa 18. 05. 1948 s pripojeným zoznamom prídelcov. Títo
nadobudli podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti v kat. úz. C. vo vložke č. X, parc. č. XXXX domovní
vo výmere 0,0742 m2, ktorá je predmetom sporu ako aj iných nehnuteľností v tomto výmere uvedených,
ktoré však predmetom sporu nie sú. Z pripojeného spisu Obvodného pozemkového úradu Lučenec č.
LC/2010/00011 je zistiteľné, že rozhodnutím tohto orgánu č. LC/2010/00011 zo dňa 14. 12. 2010, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 01. 2011, bolo reštitučné konanie k nehnuteľnostiam prideleným do
vlastníctva ako spoločný majetok pre prídelcov Q. B. X. a manželka P. na základe výmeru o vlastníctve
pôdy vydaného a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave
dňa 18. 05. 1948 pod č. XXXX/XX-X právoplatne zastavené. Reštitučné konanie a rozhodnutie sa však
týkalo iných nehnuteľností - parciel spolu vo výmere 426 566 m2 u žalobkyne v podiele 1/8. Vzhľadom

na právoplatné zastavenie tohto konania pre späťvzatie návrhu a skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť
nebola jeho predmetom, je výsledok reštitučného konania pre súd v tomto spore právne bezvýznamný.
Súd prvej inštancie ďalej poukázal na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
14Co/787/2014 - 313 zo dňa 29. 02. 2016 a uviedol, že v zmysle intencií uvedeného uznesenia
bolo potrebné doplniť dokazovanie najmä za účelom objasnenia okolností, za akých došlo k odňatiu

vlastníctva spoločenstvu prídelcov vrátane právnych predchodcov žalobkyne a posúdiť, či títo prípadne
neodovzdali nehnuteľnosti štátnym lesom - či sa vlastníctva vzdali a orgán ONV ich potom prevzal v
mene štátu. Súd prvej inštancie najprv ustálil, že výmer Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy v Bratislave, vydaný podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. SNR v znení nariadenia
č. 64/1946 Sb. SNR, súd prvej inštancie považoval a vyhodnotil ako zákonný. Predmetné rozhodnutie

má charakter správneho aktu, bolo vydané orgánom na to oprávneným v medziach jeho právomoci, je
právoplatné a vykonateľné, a preto je dôvodné ho považovať za právne relevantné, a to bez ohľadu
na pochybenie vo výmere nehnuteľností. Podľa § 73 nariadenia č. 104/1945 Sb. chyby v písaní alebo
v počtoch ako aj iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí alebo jeho vyhotovení môže úrad kedykoľvek
z úradnej moci opraviť. Po sčítaní konkrétnych výmer nehnuteľností podľa uvedeného výmeru má byť

ich celková výmera správne 62 ha 6566 m2. Výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj v
súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými
listinami spôsobilými na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa obyčajového práva
platného na Slovensku do 31. 12. 1950 bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti
zapísanej do pozemkovej knihy spravidla len vpisom do pozemkovej knihy (intabulačný princíp), z

ktorého však existoval celý rad výnimiek. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. dňom 01. 01. 1951 zrušil
tento intabulačný systém tým, že vlastnícke právo k nehnuteľným veciam sa nadobúda už samotnou
zmluvou a zápis do pozemkovej knihy mal už len deklaratórny charakter. Súd bol potom viazaný
rozhodnutím správneho orgánu o prídele nehnuteľnosti potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho účinkov,
ktoré sa prejavujú v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich

prídele.Samotnáskutočnosťuvedenianesprávnejvýmerynemázanásledoknulituaktu,aninerobítento
akt neplatným. Zo znenia § 1 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1946 Sb. SNR zo dňa 05. 09. 1946 vyplýva,
že výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí zápis vlastníckeho
práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Aj keď zápis knihovný súd

nevykonal, táto skutočnosť nemení na nedostatku preukázania vlastníctva, keďže v ďalšom období
mal zápis do pozemkovej knihy len deklaratórny charakter. Dôvodnosť určovacej žaloby je preto zo
strany žalobkyne dostatočne preukázaná, a to pre nutnosť zosúladenia evidenčného stavu katastra
nehnuteľností so stavom právnym. Pokiaľ sa týka zákonnosti rozhodnutia odboru poľnohospodárstvaa lesného hospodárstva rady ONV v Lučenci č. Pod XXXX/XX zo dňa 05. 01. 1958, týkajúceho sa
odňatia rozhodnutia vo veci v predtlačenom formulári, je dôvod odňatia „opustil - nehospodáril so
starostlivosťou riadneho hospodára - o údržbu budov sa nestaral“ vyškrtnutý a ako dôvod odňatia sa

uvádza odovzdanie štátnym lesom. Z pripojenej zápisnice s predtlačou hlavičky konajúceho orgánu
Krajský národný výbor v Banskej Bystrici, Okresný národný výbor v Lučenci, sa uvádza, že sa jedná o
kultúru a výmeru prídelu: dom, dvor, pastva, lúka, les - 62,6566 ha, prídelca mal hospodáriť na týchto
nehnuteľnostiachodroku1947doroku1951,novýmnadobúdateľommábyťČsl.štát-pôdohospodársky
odbor v Lučenci, ktorý preberá prídel od 01. 10. 1951. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedené

rozhodnutie odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Lučenci zo dňa 05. 01.
1958 však nie je právoplatné a tým ani vykonateľné. Podľa správy Ministerstva vnútra SR, Štátny
archív v Banskej Bystrici, pracovisko archív Lučenec zo dňa 08. 09. 2017 bolo zistené, že žiadnemu
prídelcovi zo spoločenstva prídelcov nebolo rozhodnutie doručené, žiadne doručenky o doručení
rozhodnutia neboli k rozhodnutiu pripojené, čím je dôvodné vyvodiť, že neexistujú, prídelcovia sa na
prejednávaní veci osobne nezúčastnili. Samotné rozhodnutie v poučení o opravnom prostriedku ako i

zákon pripúšťali proti vydanému rozhodnutiu právo odvolania. K strate alebo obmedzeniu vlastníckeho
práva prídelcov nemohlo dôjsť takýmto rozhodnutím a k deklarovaniu prechodu vlastníckeho práva z
doterajších vlastníkov - prídelcu na ČSR do správy pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Lučenci.
Súd prvej inštancie taktiež zvýraznil, že pridelenie už raz pridelenej pôdy inému subjektu v tomto období
právne predpisy účinne neumožňovali (§ 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. SNR), štát sa

nemohol stať vlastníkom, nemohol byť prídelcom, keďže pôda mohla byť pridelená iba osobám v tomto
nariadení špecifikovaným. Posudzujúc predmetnú vec podľa vyššie uvedených kritérií, keďže sa jedná
o nehnuteľnosti špecificky podliehajúce prídelovému režimu, v rozhodnutí orgánu okresného národného
výboru sa jedná o paakt. Zo zápisnice zo dňa 05. 01. 1958 vyplýva, že podľa predtlače, pečiatok a
podpisovnatejtolistineboliprítomnílenzástupcaMNVaorgánokresnéhonárodnéhovýboru,čosvedčí,

že vec nebola s prídelcami ani prejednávaná. Vec bola prejednávaná dňa 05. 01. 1958 a v ten istý deň
malo byť vydané i uvedené rozhodnutie orgánu ONV. Na listine nie je ani jeden podpis odchádzajúcich
prídelcov. Keďže z uvedenej zápisnice vyplýva, že prídelcovia pôdu zlepšili a odovzdali socialistickému
sektoru, čo bolo dôvodom pre nevyrubenie užívacieho poplatku, v dôsledku socializácie a násilného
odňatia nehnuteľného majetku orgán okresného národného výboru uviedol ako dôvod straty vlastníctva

prídelcov odovzdanie štátnym lesom. Účelovému konaniu svedčí aj skutočnosť, že prídelcovia mali
odovzdať nehnuteľnosti do roku 1951, štát nadobudol prídel od 01.10.1951. Je dôvodné považovať za
účelové i vydanie takéhoto rozhodnutia orgánom s nedostatkom právomocí až dňa 05. 01. 1958. Aj sám
štátny orgán konštatoval užívanie nehnuteľností prídelcami (vstúpenie do držby od roku 1947), ako to
vyplýva aj z príslušnej zápisnice zo dňa 05. 01. 1958, pričom lehota na vydanie takéhoto rozhodnutia

už uplynula v roku 1957. Po uplynutí 10-ročnej lehoty nebolo možné takéto rozhodnutie vydať (§ 23
ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1945 v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. SNR). Podľa § 132 ods. 1
zákona č. 141/1950 Sb. (Stredný občiansky zákonník) sa vlastníctvo stráca najmä tým, že ho nadobudne
niekto iný alebo že sa ho vlastník vzdá. Prídelca sa môže prídelu podľa tohto zákonného ustanovenia
vzdať a opustiť ho, čo vyplýva z obsahu jeho vlastníckeho práva. Takýto úkon však musí byť urobený

slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Prídelový pôdohospodársky majetok však predstavuje určité
špecifikum. Podľa § 22 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. SNR scudziť, dať do árendy a zaťažiť majetok
pridelený podľa tohto nariadenia možno len s predchádzajúcim súhlasom Povereníctva Slovenskej
národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Scudziť alebo dať do árendy možno len
osobe, ktorá vyhovuje prídelovým podmienkam. Táto skutočnosť vyplýva aj z bodu III. ods. 4 výmeru

o prídele. Jedná sa teda o voľne nescudziteľnú vec podľa § 132 ods. 2 Stredného OZ. Z toho vyplýva,
že prípadne prídelcovia neboli oprávnení prídel odovzdať štátnym lesom ako organizácii, najmä nie
bez predchádzajúceho súhlasu Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, resp.
oprávneného nástupníckeho subjektu. Prídelcovia sa mohli vzdať prídelu jeho odovzdaním len vo
vzťahu k tomuto oprávnenému subjektu. Javí sa, že štátne lesy mohli mať záujem na pridelení lesných

pozemkov podľa § 11 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. SNR s výmerou do 100 ha za podmienok
v tomto ustanovení uvedených, ale aj v tomto prípade bolo možné takto postupovať len pridelením
na to oprávneným subjektom. Právne relevantným spôsobom štátne orgány ani prípadne prídelcovia
nekonali a rozhodnutie orgánu ONV je nezákonné, preto ani nemohlo byť v pozemkovej knihe zápisom
zo dňa 24. 02. 1958 podľa návrhu odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v

Lučencizodňa24.02.1957vloženévlastníckeprávopreČeskoslovenskýštátč.PodXXXX/XXvspráve
odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Lučenci. Preto nie je možné vo veci
aplikovať spôsob nadobudnutia vlastníctva štátom podľa ust. § 132 ods. 1 OZ č. 141/1950 Sb. vzdaním
sa vlastníctva prídelcom. Okresný národný výbor - odbor pôdohospodárstva, lesného a vodnéhohospodárstva Lučenec len hospodárskou zmluvou č. PLVH-191/84 zo dňa 25. 06. 1984, schválenou dňa
05. 09. 1984, previedol podľa vyhlášky č. 156/75 Zb. lesné pozemky, zastavané plochy, ostatné plochy,
záhradualúkynaStredoslovenskéštátnelesyBanskáBystrica-lesnýzávodModrýKameň.Predmetom

prevodu boli iné stavby. Ďalej súd uviedol s poukazom na vykonané dokazovanie, že je zrejmé, že
ohľadne spornej nehnuteľnosti je jej hodnoverná evidencia sporná. Pokiaľ by však v minulosti bola
odovzdaná štátnym lesom, Obvodný úrad Banská Bystrica by ju nemohol v roku 2009 odpredať právnym
predchodcom žalovaných 1/, 2/. Z vykonaných dôkazov tak mal súd za preukázané, že žalobkyňa
nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel vyplývajúci zo skutočností príslušnej prídelovej listiny. Aj keď

by tomu tak nebolo, mohlo by prichádzať do úvahy nadobudnutie jej spoluvlastníctva vydržaním za
podmienok podľa § 115, § 116 zákona č. 141/1950 Zb. Keďže spoluvlastníctvo žalobkyne v 1/8 vyplýva
z vkladuschopnej prídelovej listiny, súd sa v ďalšom už nadobudnutím vlastníctva nezaoberal. Pre zápis
v evidencii nehnuteľností bolo potrebné spoluvlastnícky podiel žalobkyne v 1/8 vyjadriť vo vzťahu k
žalovaným 1/, 2/ príslušným zlomkom a to delencom a deliteľom, ktoré svedčia číslu deliteľnej výšky
podielu. Zmenšené spoluvlastnícke podiely predstavujú u žalovanej 1/ 29/48, u žalovaného 2/ 13/48 a u

žalobkyne 6/48 - všetko ako 1 celok 48/48. Uvedený tvar zlomku 6/48 súd upravil do základného tvaru,
ktorým je 1/8. Rozhodnutie o trovách konania súd zdôvodnil plným úspechom žalobkyne v spore, a preto
jej priznal právo na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/,

2/ prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/
a h/ CSP. Namietali, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú za nezákonný, nespravodlivý a v
konečných dôsledkoch i za nepreskúmateľný. Tento sa vôbec alebo len okrajovo riadil právnym názorom
odvolacieho súdu a tento si vyložil tak, aby zapadol do rámca pôvodne vykonaného dokazovania,
resp. do pôvodne ním vysloveného právneho názoru, ktorý považujú za neobjektívny a tendenčný.

Na jednej strane spochybňuje hodnovernosť výpovedí svedkov, ako aj samotnú výpoveď žalobkyne,
na druhej strane sa však v podstate nelogicky stotožňuje s touto jej výpoveďou, ktorú žalovaní
považujú len za účelový opis neuveriteľného životného príbehu, ktorý žalobkyňa predostrela súdu.
Skutkové tvrdenia podopreté listinnými dôkazmi žalovaných nechal súd bez povšimnutia alebo sa s
týmito vysporiadal len okrajovo. Súd prvej inštancie uprednostnil dokazovanie listinnými dôkazmi po

tom, čo by žalobkyňa svojou výpoveďou, podopretou účelovými výpoveďami ďalších ňou navrhnutých
svedkov, zjavne nemohla uniesť dôkazné bremeno. Pokiaľ súd považoval za rozhodujúci dôkaz výmer
o vlastníctve pôdy zo dňa 18. 05. 1948, mal sa vysporiadať so všetkými jeho časťami, najmä však
s článkom II., v ktorom sa uvádza: „nehnuteľnosti pod bodom I. sú pridelené v celosti - v rovnakom
pomere - za podmienok uvedených pod bodom III. tohto výmeru a ich konečno platná prídelová cena

ako tiež správne pozemko-knižné označenie a presná výmera bude určená v prídelovej listine, ktorú
vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy“. Z uvedeného vyplýva, že podstatnou
súčasťou tohto výmeru je alebo mala byť prídelová listina, pretože samotný výmer obsahuje nesprávne
údaje, a to najmä pokiaľ ide o celkovú výmeru, keď sa v ňom uvádza, že sa prideľujú podľa prídelového
plánu vypracovaného Miestnou roľníckou komisiou v C. poľnohospodárske nehnuteľnosti v celkovej

výmere 42,6566 ha, čo v skutočnosti nezodpovedá ani súčtu výmer jednotlivých pridelených parciel,
podľa ktorých by mala celková výmera poľnohospodárskych nehnuteľností 62,6566 ha, ako k nej dospel
súd. Podľa pozemkovo-knižnej vložky č. X pre kat. úz. C. je v tomto výmere nesprávne uvedená
výmera parc. č. XXXX lúka, keď miesto výmery 3 ha, 14 árov a 80 m2 je uvedená výmera len 1,5
ha. Takto nesprávne sú uvedené výmery ďalších parciel, ako parc. č. XXXX. XXXX, XXXX. Súčtom

takýchto nesprávne uvádzaných výmer pozemkových nehnuteľností nemožno teda dospieť ani k
celkovej prideľovanej výmere 62.6566 ha. Neobstojí preto úvaha súdu, že tieto nesprávne údaje, na
ktoré žalovaní poukazovali, sú len chyby v písaní, alebo počtoch, ktoré ako zrejmé nesprávnosti môže
úrad kedykoľvek z úradnej moci opraviť. Takáto listina sa nedala zapísať do katastra nehnuteľnosti a
zrejme aj preto nebola zapísaná do dnešného dňa. Aby táto listina, t. j. predmetný výmer, bola platným

právnym úkonom, zákon predpisoval ďalšie náležitosti, ako napríklad okrúhla pečiatka a pod., na čo
tiež v súlade s prijatými súdnymi stanoviskami poukázali. Podporne žalovaní poukázali aj na zápisnicu
Roľníckej komisie spísanej na Miestnom národnom výbore v C. dňa 14. 02. 1947 a na zápisnicu spísanú
na Miestnom národnom výbore v C. zo dňa 12. 03. 1947, podľa ktorých došlo k výberu uchádzačov
o prídel na skonfiškovaný poľnohospodársky majetok bývalého vlastníka P. H. v kat. úz. C.. Podľa

týchto zápisníc, schválených zodpovednými orgánmi, nemala byť súčasťou prídelu obytná budova u
maštaľ, ale tieto mali byť dané prídelcom do spoločného užívania, pokiaľ si vystavia svoje obytné a
hospodárskypotrebnéstaviskánaoznačenýchstavebnýchparcelách,ktoréimajakostavebnépozemky
boli osobitnými prídelovými listinami dané do vlastníctva. Tak tomu bolo aj pri právnych predchodcochžalobkyne Q. K. (A.) s manželkou V., r. H., ktorému bol okrem iného pridelený stavebný pozemok vedený
v pozemkovo-knižnej vo vložke č. X ako parc. č. XXXX/X o výmere 0.2000 ha. Je preto v zásadnom
rozpore s tým, čo je uvedené v napádanom výmere zo dňa 18. 05. 1948, že predmetom prídelu je aj

obytná budova a maštaľ. Súd sa mal preto ako s predbežnou otázkou vysporiadať s týmito zápisnicami,
ktoré tvoria súčasť súdneho spisu a ktoré mali tvoriť prílohu konečnej prídelovej listiny tak, ako je to
uvedené v jeho časti I. a II. Pokiaľ ide o ich skutočné užívanie, žalovaní tvrdia s poukazom na výpoveď
svedka Q. M., ktorý do notárskej zápisnice uviedol, že jeho brat V. M. a jeho rodičia bývali od roku 1953
do roku 1957 v dome nachádzajúcom sa v katastrálnom území C. na para. č. XXXX s popisným č. XXX

vo vlastníctve Československej republiky, ktorý je vedený v pozemkovo-knižnej vo vložke č. V. pre kat.
úz. C.. Ďalej potvrdil, že tento obytný dom mali v užívaní od Štátnych lesov z dôvodu, že jeho otec bol
pastier a pásol ovce patriace Československej republike, ktorá mu ako zamestnancovi dala tento dom
do užívania. Táto svedecká výpoveď vyvrátila preto účelové a pritom nelogické výpovede žalobkyne a
vypočutých svedkov o tom, že tieto nehnuteľnosti užívali v predmetnej dobe oni. Naviac to, že Q. M.,
hovorí v neprospech žalobkyne pravdu, potvrdzuje tiež prídelový plán zo dňa 24. 05. 1956, ktorý bol

zrejmevypracovanýaždodatočneaktorýpreukazuje,žedoužívaniapredmetnýchnehnuteľnostívstúpili
Štátne lesy už v roku 1951. Súd sa aj s týmto dôkazom vysporiadal tak, že ho vyhodnotil v prospech
žalobkyne. Keďže výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 18. 05. 1948 pre svoju neurčitosť, nezrozumiteľnosť,
nepresnosť ako i ďalšie zjavné pochybenia, vrátane odkazu na ďalší zrejme nezrealizovaný právny
úkon, možno dôvodne považovať za neplatný, je táto skutočnosť prvým dôvodom, prečo mal súd žalobu

zamietnuť. Druhým dôvodom zamietnutia žaloby je, že súd nespochybniteľné listiny značnej výpovednej
hodnoty, na ktoré poukázal odvolací súd, nechal bez povšimnutia alebo sa s týmito okrajovo vysporiadal
len tak, aby bolo možné vyhovieť žalobe. Nemožno totiž spochybniť bez ďalších hodnoverných dôkazov
najmä rozhodnutie ONV v Lučenci zo dňa 05. 01. 1958 a zápisnicu zo dňa 05. 01. 1958, tvoriacu
prílohu tohto rozhodnutia, podľa ktorých je zrejmé, že prídelcovia, a teda aj právni predchodcovia

žalobkyne hospodárili na pridelenej pôde od roku 1947 do roku 1951 a že od 01. 09. 1951 prevzal, resp.
nadobudol tento prídel Československý štát v zastúpení Pôdohospodárskym odborom ONV v Lučenci.
Tiež nemožno spochybniť údaje týchto listín, že prídelcovia tieto nehnuteľnosti odovzdali Štátnym lesom
dobrovoľne. Podstatným údajom je tá skutočnosť, že prídely prešli do vlastníctva Československému
štátu a z tohto pohľadu nemožno považovať za podstatné, kto následne tieto nehnuteľnosti prevzal do

užívania, aj keď v týchto listinných dôkazoch sa spomínajú Štátne lesy. ktoré neboli priamo účastníkom
týchto konaní. Naviac následné tvrdenia žalobkyne o tom, že prídelcovia museli odovzdať predmetné
nehnuteľnosti do jednotného roľníckeho družstva, pretože sa zdráhali do neho vstúpiť, je v zásadnom
rozpore s jej predchádzajúcimi výpoveďami, ako aj s výpoveďami vypočutých svedkov, ktorí tvrdili, že
tietonehnuteľnostitrvaloužívali,pričomopisovaliajspôsobichužívaniabeztoho,abysiuvedomovali,že

prídely nepozostávali z ornej pôdy a že ich užívanie takým spôsobom, ako uvádzajú, bolo a je nemožné.
Žalovaní preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním zmenil a žalobu ako nedôvodnú
v celom jej rozsahu zamietol s tým, že žalobkyni uloží povinnosť náhrady trov konania alebo eventuálne,
aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Odvolanie žalovaných 1/, 2/ bolo doručené žalobkyni, resp. jej právnej zástupkyni, dňa 13. 07. 2018.
Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“) preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania

v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa §
387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správny.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Na základe podaného odvolania žalovaného tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania,
ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutienáležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods.
2 CSP. S prihliadnutím na rozsahu odvolania žalovaného a odvolacie dôvody žalovaných 1/, 2/ uvedené
v ich odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané

odvolanieniejedôvodné.Odvolacísúdsasrozhodnutímsúduprvejinštancievyslovenýmvnapadnutom
rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací
súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací
súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných
podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z

hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom
a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom
ohodnotení dôkazov.

9. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok je v poradí druhým
meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie v predmetnej veci. V predchádzajúcom zrušujúcom

uznesení odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie o určení vlastníckeho
práva žalobkyne vo veľkosti podielu 1/8 k špecifikovaným nehnuteľnostiam bolo konštatované,
že v predchádzajúcom priebehu konania žalovaní 1/, 2/ nenamietali platnosť výmeru o vlastníctve
pôdy, ktorý je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej
nehnuteľnosti. Odvolací súd už v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že je nesporné, že podľa

nariadenia Slovenskej národnej rady zo dňa 05. 09. 1946 č. 104/1946 Zb. SNR z ustanovenia § 1
ods. 2 vyplýva, že výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu
pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí zápis
vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Odvolací súd
konštatoval, že je nesporné, že výmer o vlastníctve pôdy dotýkajúci sa právnych predchodcov žalobkyne

je verejnou listinou, ktorá dokazuje vlastnícke právo - spoluvlastnícky podiel právnych predchodcov
žalobkyne k nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáha určenia spoluvlastníckeho podielu. Toto by platilo za
predpokladu, že neexistuje žiadny iný doklad, ktorý by spochybňoval takéto nadobudnutie vlastníckeho
práva v prospech nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia spoluvlastníctva. Krajský súd
nespochybnil záver vyslovený v rozsudku okresného súdu o tom, že odňatie prídelu majetku na základe

výmeru o vlastníctve pôdy mohlo podľa § 23 nariadenia č. 104/1945 Zb. vykonať len povereníctvo
Národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, pričom táto kompetencia, tak ako vyplýva
z obsahu spisového materiálu prešla neskôr na krajské národné výbory. Ďalej odvolací súd poukázal na
obsah rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Lučenci zo dňa 05.
01. 1958. V tomto je uvedené, že k nemu dochádza z dôvodu, že prídelca pridelený majetok odovzdal

Štátnym lesom. V čase vydania predmetného rozhodnutia ONV v Lučenci, odboru poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva bolo v platnosti ustanovenie § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950,
podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný, alebo že sa ho vlastník
vzdá. Táto okolnosť nebola žiadnym spôsobom v priebehu celého konania riadne objasnená, napriek
tomu, že právny zástupca žalovaných 1/, 2/ na túto okolnosť v priebehu konania poukazoval. Ak Okresný

národný výbor, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vydal rozhodnutie zo dňa 05. 01.
1958 označené ako Odňatie prídelu, avšak nie z dôvodov, ktoré prešli ako kompetencia z § 22 ods. 2
nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. na krajské národné výbory, ale z toho dôvodu, že prídelcovia odovzdali
pridelené nehnuteľnosti späť štátu, a to do užívania Štátnym lesom, ktoré nehnuteľnosti v mene štátu
bude spravovať ONV v Lučenci, tak táto okolnosť by mohla mať právny význam pre posúdenie toho, či

napriek výmeru o vlastníctve pôdy nedošlo k odovzdaniu aj podielu patriaceho právnym predchodcom
žalobkyne späť štátu, ale nie z tohto dôvodu, že by sa títo nestarali o majetok, ktorý im bol pridelený
do vlastníctva ako riadni hospodári, ale z toho dôvodu, že sa mohli vzdať svojho vlastníctva a tento
majetok odovzdať späť štátu. Preto, aj keď by existovala prídelová listina, tak na základe dovoleného
zákonného postupu podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného od roku 1950 mohlo zaniknúť

vlastnícke právo prídelcu tým, že sa prídelca svojho vlastníctva vzdal. Odvolací súd uviedol, že uvedenú
okolnosťbudepotrebnévďalšomkonanípredsúdomprvejinštancienáležiteobjasniť.Ďalejbolsúdprvej
inštancie usmernený na náležité objasnenie a ustálenie otázky, či bolo vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam uplatňované i ako reštitučný nárok zo strany žalobkyne podľa § 3 ods. 1 zákona
č. 503/2007. Ak by totiž bol daný reštitučný dôvod na vrátenie vlastníctva podľa vyššie uvedeného

zákona a podľa tohto zákona by bol predmetný nárok zo strany žalobkyne i uplatnený, potom by musel
i okresný súd brať do úvahy i výsledok uvedeného konania a v konečnom dôsledku sa vysporiadať s
tým, či v danom prípade mohla žalobkyňa v predmetnom konaní určujúcim výrokom požadovať určeniespoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je označená v žalobnom návrhu (a tiež vo výrokovej časti
rozsudku).

10. Na uvedené svoje predchádzajúce odôvodnenie a argumentáciu odvolací súd poukazuje, aby
zvýraznil intencie dané súdu prvej inštancie, v rámci ktorých má vykonať dokazovanie a na vyriešenie
ktorých otázok sa mal súd prvej inštancie po vrátení veci opätovne zamerať.

11. Pokiaľ sa týka možného duplicitného nároku žalobkyne, súd prvej inštancie uvedenú otázku

zisťoval, túto objasnil a v odôvodnení v poradí druhého odvolaním napadnutého rozsudku sa s ňou
i náležite vysporiadal. Uviedol, že z pripojeného spisu Obvodného pozemkového úradu Lučenec č.
LC/2010/00011 je zistiteľné, že rozhodnutím zo dňa 14. 12. právoplatným 03. 01. 2011 bolo reštitučné
konanie k nehnuteľnostiam prideleným do vlastníctva ako spoločný majetok pre prídelcov Q. B. X. a
manželka P. a sedem spoločníkov právoplatne zastavené. Navyše reštitučné konanie a rozhodnutie sa
týkalo len parciel č. XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX spolu vo výmere 426566 m2, u žalobkyne v podiele 1/8, pričom
zároveň nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania v súdenej veci, nebola predmetom uvedeného
reštitučného konania. Preto je i výsledok reštitučného konania vyššie uvedeného v tomto spore právne
bezvýznamný. Je tak možné konštatovať, že súd prvej inštancie v rámci ďalšieho procesného postupu
konal a vykonal dokazovanie v rámci usmernení daných odvolacím súdom a s konkrétnou čiastkovou

otázkou, zvýraznenou odvolacím súdom sa náležite vysporiadal. V tomto smere je záver prijatý súdom
prvej inštancie vecne správny a podklad preň vyplýva z vykonaného dokazovania.

12. V ďalšom konaní bolo (i v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici)
preto potrebné vyriešiť otázku, či vlastnícke právo svedčiace právnym predchodcom žalobkyne (jej

rodičom) na základe výmeru prešlo, resp. mohlo prejsť na iný subjekt, konkrétne na štát a to buď
v dôsledku dobrovoľného odovzdania vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam alebo na základe
rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Lučenci pod číslom XXXX/
XX zo dňa 05. 01. 1958. V tejto súvislosti súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci vykonal
dokazovanie výsluchom samotnej žalobkyne, ako aj opätovným výsluchom svedkov M. K. a V.

B., z ktorých výsluchov nebolo možné prijať záver o tom, že by právni predchodcovia žalobkyne
predmetný majetok, resp. vlastnícke právo k pôvodne prideleným hospodárskym nehnuteľnostiam
dobrovoľne odovzdali inému subjektu, konkrétne štátu. Z vykonaných výsluchov ako žalobkyne, tak i
svedkov vyplynulo, že právni predchodcovia žalobkyne i s ostatnými prídelcami, na prídelovom majetku
riadne hospodárili, starali sa i o poľnohospodársku pôdu, na tejto pestovali napr. zemiaky, s touto

boli spätí, obhospodarovali pasienky, chovali hospodárske zvieratá a taktiež mali do budúcna plány
uvedené nehnuteľnosti užívať, resp. si na nich postaviť domovú nehnuteľnosť. B. V. B. vzťah právnych
predchodcov žalobkyne k prídelovému majetku vyjadril v tom zmysle, že „pôda bola ich živiteľkou,
vybojovali si ju vlastným životom“. Rovnako svedkyňa M. K., ktorá bola v konaní vyslúchnutá a ktorá
vypovedala o okolnostiach spôsobu života a hospodárenia na prídelovom majetku, ktoré sama zažila

a vnímala, v tom smere, že prídelcovia na majetku riadne a poctivo hospodárili, obhospodarovali
pasienky, pestovali zemiaky a chovali ovce, čo dopestovali, z toho žili, nakoľko doba bola vtedy ťažká. K
okolnostiam, či mohol byť majetok prídelcami odovzdaný štátu dobrovoľne, svedkyňa uviedla: „myslím
si, že dobrovoľne nie, pretože sme z toho žili. Čo sa dopestovalo, tak z toho sme žili. Boli to veľmi
ťažké časy, rodičia na tej pôde veľmi ťažko pracovali, takže si myslím, že dobrovoľne nie.“ Vykonaným

dokazovaním sa tak nepodarilo ustáliť, resp. prijať záver o tom, že by prídelcovia odovzdali majetok štátu
dobrovoľne, že by sa sami, z vlastného rozhodnutie dobrovoľne vzdali vlastníctva k nehnuteľnostiam,
ktoré im boli pridelené. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že na uvedené ani nebol logický
dôvod. V tejto časti súd prvej inštancie usmernenia odvolacieho súdu rešpektoval, vo veci vykonal
náležité dokazovanie dôkazmi navrhnutými sporovými stranami, pričom výsledkom uvedeného bol

záver o tom, že prídelcovia sa sami dobrovoľne vlastníckeho práva nevzdali, že majetok im predtým
pridelený výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX - X dobrovoľne neodovzdali späť štátu do užívania
štátnym lesom.

13. V nadväznosti na vyššie uvedený v konaní zistený a súdom konštatovaný záver, je potrebné

vysporiadať sa s otázkou, či rozhodnutie Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa
05. 01. 1958 bolo rozhodnutím vydaným v súlade s vtedy platnými a účinnými právnymi predpismi a
či uvedené rozhodnutie malo účinky, v dôsledku ktorých by mohlo nastať odňatie vlastníckeho práva
právnych predchodcov žalobkyne. Odvolací súd i na naďalej zotrváva na právnom závere, ktorýmnespochybnil konštatovanie súdu prvej inštancie obsiahnuté v predchádzajúcom rozsudku, že odňatie
prideleného majetku na základe výmeru o vlastníctve pôdy mohlo podľa § 23 nariadenia č. 104/1945 Zb.
SNR vykonať len Povereníctvo národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, pričom táto

kompetencia neskôr prešla na krajské národné výbory. S uvedenou otázkou (ne)platnosti rozhodnutia
Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 05. 01. 1958 ako rozhodnutia vydaného
v správnom konaní, (ktoré má však charakter nulitného právneho aktu, resp. „paaktu“) sa podrobne
vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku pod bodom 21, 22, 23, 24, 25 i 26
uvedeného rozhodnutia. Nakoľko detailné a podrobné zdôvodnenie obsiahnuté v predmetnom rozsudku

považuje odvolací súd za vecne správne, pričom uvedený záver bol naznačený už v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, odvolací súd sa s uvedeným stotožňuje a v podrobnostiach na
rozhodnutie vo vyššie uvedených odsekoch odkazuje.

14. Až v podanom odvolaní žalovaní namietali, že by právni predchodcovia žalobkyne mohli riadne
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným (prideľovaným) nehnuteľnostiam na základe Výmeru o

vlastníctve pôdy č. XXXX/XX - X vydanom Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
v Bratislave, keď zvýraznili tú skutočnosť, že zápis vlastníckeho práva knihovým súdom nebol (dosiaľ)
vykonaný a to zrejme pre nedostatky samotného výmeru spočívajúce v nesprávne uvedenej výmere
prideľovaných nehnuteľností, z dôvodu absencie prídelovej listiny a tiež z dôvodu absencie okrúhlej
pečiatky na rozhodnutí (výmeru). Podľa názoru žalovaných uvedený výmer sám o sebe nemôže

byť spôsobilým titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Uvedená otázka je zásadná a kľúčová,
nakoľko skúmanie dvoch vyššie uvedených okolností (dobrovoľné vzdanie sa vlastníckeho práva či
odňatie vlastníckeho práva rozhodnutím odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV
v Lučenci č. Pod XXXX/XX zo dňa 05. 01. 1958) má svoje opodstatnenie len v prípade, ak právni
predchodcovia žalobkyne vlastnícke právo k prideľovaným nehnuteľnostiam riadne nadobudli. V konaní

pred súdom prvej inštancie žalovaní spočiatku nenamietali platnosť výmeru, avšak mali za to, že v
rozhodujúcom období bolo vlastnícke právo podmienené zápisom do pozemkovej knihy rozhodnutím
príslušného bývalého knihového súdu a že zápis z takéhoto pohľadu nemohol mať len deklaratórny
význam.

15. Odvolací súd uvádza, že hoci táto otázka spočiatku v priebehu konania namietaná nebola a nebola
považovaná za spornú, vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaných v tomto smere, je potrebné
prisvedčiťprávnemuzáverusúduprvejinštancie,ktorýpovažovalVýmerovlastníctvepôdyč.XXXX/XX-
X vydaný a schvlálený Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 18. 05.
1948 za spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva a to i s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4Cdo 123/2003 (R 44/2005), ktorým boli vyslovené viaceré právne vety a síce, že
„výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli, aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k
prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností“. „Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať
vecnú správnosť správneho aktu; môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný

(ničotný). Nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom,
z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní
prezumpcia jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenením). Súd je
viazaný rozhodnutím správneho orgánu o prídele nehnuteľnosti potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho
účinkov, ktoré sa prejavujú v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie

o ich prídele“.

16. V prejednávanej veci sa otázkou platnosti Výmeru o vlastníctve pôdy č XXXX/XX - X zo dňa 18. 05.
1948, vydaného a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave,
ako titulu nadobudnutia vlastníckeho práva súd prvej inštancie zaoberal a svoje rozhodnutie podrobne

zdôvodnil v bodoch 15, 16, 17, 18, 19 odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť
odôvodnenia súdu prvej inštancie, s týmto sa stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje.

17. V súdenej veci z vyššie uvedeného výmeru Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
v Bratislave o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR a v znení nariadenia

č. 64/1946 zbierky nariadení SNR vyplýva, že uvedeným (výmerom) bol pridelený spoločný majetok pre
Q. B. X s manželkou P. a 7 spoločníkov, ktorí vyplývajú zo zoznamu prídelcov, ktorý tvorí neoddeliteľnú
prílohu predmetného výmeru. Predmetným výmerom boli pridelené do vlastníctva pôdohospodárske
nehnuteľnosti v kat. úz. C. o celkovej výmere 42 hektárov 6566 m2, ktoré sú označené vo vložke č.4 ako parcela č. XXXX domovní o výmere 0,742 a ostatných 16 parciel, ktoré však nie sú predmetom
prejednávanej veci. V článku IV. uvedeného výmeru je uvedené, že tento výmer o vlastníctve pôdy je
podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 zbierky SNR verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo

prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí
záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

18. Z uvedeného tak vplýva, že prídelcovia uvedení v samotnom výmere o vlastníctve
pôdy, ako aj v zozname prídelcov tvoriacom prílohu výmeru, nadobudli vlastnícke právo k

predmetným nehnuteľnostiam samotným výmerom. Výmer o vlastníctve pôdy vydaný Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy bol podľa vtedy platných právnych predpisov právnym titulom,
ktorým prídelca nadobudol pridelené nehnuteľnosti do vlastníctva. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia vlády č. 104/1945
Sb. n SNR a nariadenia vlády č. 104/1946 Sb.n SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné
národné výbory vydávali podľa zákona č. 142/1947 Sb. a zákona č. 46/1948 Sb. prídelové listiny,

ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (oboje ako verejné listiny) boli a
sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam. Uvedená skutočnosť vyplýva zo
znenia ust. § 1 ods. 2 nariadednia č. 104/1946 Sb. n SNR, podľa ktorého je výmer o vlastníctve
pôdy verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo (teda verejnou listinou konštituované vlastníckeho
právo) prídelcu k pridelenej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí záznam

vlastníckeho práva v prospech prídelcu. V tejto súvislosti je opätovne potrebné zdôrazniť, že vlastníctvo
k prideľovanému, resp. prídelovému majetku podlieha osobitnému režimu a malo svoju osobitnú právnu
úpravu, na ktorú poukázal súd prvej inštancie, ako i súd odvolací, ktorá sledovala účel urýchleného
usporiadania vzťahov a okamžitého resp. kontinuálneho výkonu obhospodarovania hospodársky
využiteľného majetku, ktorý boli predmetom konfiškácie a následného prideľovania osobám a subjektom

určeným právnym predpismi a vybraným osobitnými komisiami. Uvedenému zjavne svedčí i znenie
ust. § 17 zákona Ústavodárneho Národného zhromaždenia republiky Československej č. 46/1948
Sb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k pôde), na ktoré analogicky odvolací
súd poukazuje a podľa ktorého „přidelená púda přechází dnem převzetí držby do vlastnictví přídelce.
Přídelce je povinen na přidelené púde osobne pracovati s péčí řádneho hospodáře“.

19. V súdenej veci tak bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobkyne nadobudli vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu Výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX - X zo dňa
18. 05. 1948. V konaní bolo preukázané, že ich vlastnícke právo nebolo v ďalšom platne prevedené
na žiadny iný subjekt a uvedené nemohlo byť podľa vtedy platného práva ani odňaté rozhodnutím

odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Lučenci zo dňa 05. 01. 1958, Výsluchmi
svedkov a tiež žalobkyne mal súd za preukázané, že právni predchodcovia žalobkyne sa vlastníckeho
práva k predtým prideleným nehnuteľnostiam ani dobrovoľne nevzdali a tento majetok dobrovoľne
neodovzdali štátu, do užívania Štátnym lesom.
Keďže tak žalobkyňa preukázala existenciu vlastníckeho práva právnych predchodcov v konkrétnom

podiele titulom výmeru o vlastníctve pôdy a rozhodnutiami vydanými v dedičských konaniach po svojich
rodičoch preukázala právne nástupníctvo po prídelcoch uvedených vo výmere o vlastníctve pôdy, je
rozhodnutie o určení vlastníctva žalobkyne v podiele 1/8 vecne správne. S poukazom na uvedené
dôvody odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil vo výroku
I. ako vecne správny.

20. Ako výrok závislý odvolací súd preskúmal i výrok o trovách konania, ktorým bol priznaný žalobkyni
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovaným 1/, 2/ s poukazom na ust. § 255 ods. 1
CSP. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, t. j. jej žalobe bolo vyhovené celkom,
rozhodnutie o trovách konania taktiež odvolací súd potvrdil ako vecne správne.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1
CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom žalovanými 1/, 2/ títo neboli úspešní ani
sčasti a procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží v celom rozsahu žalobkyni. Tejto by potom
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, avšak keďže žalobkyni v

súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli (k odvolaniu žalovaných sa žalobkyňa nevyjadrila,
ani neplatila súdny poplatok), odvolací súd rozhodol, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania
žalobkyni, hoc procesne úspešnej v odvolacom konaní, z uvedených dôvodov nepriznáva.22. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).