Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/294/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615222531
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7615222531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu, v spore žalobkyne: P. O., nar. X.X.XXXX, bytom
T. Č.. XX, X. A. Q., zast. JUDr. Danicou Holkovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Hviezdoslavova č. 7, proti žalovaným: 1. P.. U. O., WURST - SLOVAKIA, WURST - CZECH REPUBLIC,
so sídlom Q. W., I. Č.. X, IČO: 32 065 582, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Buroci, s.r.o., so
sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za šestnástkou 17, za účasti intervenienta Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700 a 2. IMBIZ, s.r.o. so sídlom v
Spišskej Novej Vsi, Mlynská č. 39, IČO: 36 176 516, zast. JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou,

so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo nám. č. 13, za účasti intervenienta Union poisťovňa, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Bajkalská 29/A, IČO: 31 322 051, o náhradu škody, o odvolaniach žalovaného
v 1. rade a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 12. apríla 2018,
sp. zn. 9C/557/2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12. apríla 2018, č. k.
9C/557/2015-256, okrem výroku III.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 12. apríla 2018 č. k. 9C/557/2015-256 rozhodol
nasledovne:
I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 659,87 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne
od 1.8.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 659,87 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne
od 23.12.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Stranám sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne zaplatenia sumy 2.852 € s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 2.1.2014 do zaplatenia
titulomnáhradyškodynazdraví,ktorúutrpeladňa2.1.2014vObchodnomcentre(ďalejlenOC)Madaras
v Spišskej Novej Vsi, keď zakopla o koľajnicu detského vláčika umiestneného v jednej z chodieb OC
a spadla na koľajnice. Táto atrakcia bola umiestnená tak, že pokrývala skoro celú šírku chodby a

zabraňovala tak voľnému pohybu návštevníkov OC, nebola žiadnym spôsobom označená, ani tam
neboli žiadne zábrany. V dôsledku pádu žalobkyňa utrpela početné zranenia. V tomto konaní si uplatňuje
bolestnépodľalekárskehoposudkuvsume2576€aďalšiuškodu,pozostávajúcuzpoplatkovspojených
s vystavením lekárskych potvrdení, poplatkov za lieky a cestovného, spolu vo výške 276 €.3. V podanej žalobe žalobkyňa označila žalovaného v 1. rade obchodným menom WURST - SLOVAKIA,
WURST - CZECH REPUBLIC, so sídlom Chorvátska 1, Bratislava, IČO 32065582. Podľa výpisu zo

živnostenského registra obchodné meno žalovaného v 1. rade malo byť správne označené ako P..
U. O. - WURST - SLOVAKIA, WURST - CZECH REPUBLIC. Sídlo a IČO žalovaného boli v žalobe
žalobkyňou označené správne. Podaním doručeným súdu dňa 7.3.2017 žalobkyňa opravila označenie
obchodného mena žalovaného v 1. rade v súlade s výpisom zo živnostenského registra. Súd mal za
to, že vzhľadom na správne označenie sídla a identifikačného čísla táto vada v označení obchodného

mena v žalobe nespochybnila identifikáciu konkrétnej označenej osoby. Nepovažoval to za takú vadu,
pre ktorú by nebolo možné pokračovať v konaní a ktorá by mala za následok odmietnutie žaloby. Po
tom, ako žalobkyňa označenie obchodného mena žalovaného v 1. rade opravila v súlade s výpisom zo
živnostenského registra, pokračoval v konaní s takto správne označeným žalovaným v 1. rade.

4. Podanie žalobkyne zo dňa 15.11.2016, vychádzajúc z jeho obsahu, súd považoval za návrh žalobkyne

na pripustenie zámeny na strane žalovaného v 1. rade (nie návrh na opravu označenia žalovaného v
1. rade), pretože označovala za žalovaného v 1. rade Wusrt Slovakia, s.r.o., so sídlom Chorvátska 1,
Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47538295. Konštatoval, že sa podľa obsahu podania nemohlo jednať
len o úpravu obchodného mena, keďže žalobkyňa uvedeným podaním označila úplne iný subjekt než v
pôvodnej žalobe. Zámenu strany sporu na strane žalovaného v 1. rade súd uznesením zo dňa 22.3.2017

č.k. 9C/557/2015-137 nepripustil z dôvodu, že súčasná právna úprava zámenu strán sporu vylučuje.

5.Súdprvejinštanciebralzreteľajnaobranužalovaných.Žalovanýv1.radeokreminéhopoukázalnato,
že v čase úrazu sa vláčik nachádzal na inom mieste, ako bolo dohodnuté v zmluve o nájme nebytových
priestorov uzatvorenej medzi žalovanými, pričom premiestnenie vykonal žalovaný v 2. rade, na čo nemal

písomný súhlas žalovaného v 1. rade a nebol uzavretý ani dodatok k nájomnej zmluve. Žalovaný v 2.
rade poukázal na tú časť zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalovanými, ktorá
sa týkala bezpečnosti a ochrany zdravia osôb, majúc za to, že táto zmluva ho zbavuje zodpovednosti
za zachovanie bezpečnosti a ochrany zdravia osôb, ktoré sa nachádzajú v predmete nájmu, pretože
prevádzkovateľom detského vláčika a teda aj zodpovedným za prípadný vznik škody je len žalovaný v

1. rade. Ďalej dôvodil, že umiestnenie atrakcií nachádzajúcich sa v OC sa strieda a mení podľa dohody
s nájomcami a konečné umiestnenie je vždy odsúhlasené nájomcom.

6. Právne vec posúdil podľa § 420 ods. 1, 3, § 420a ods. 1, 2, 3, § 415. § 441, § 444 Občianskeho
zákonníka a poukázal na to, že predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle

ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka je: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. spôsobenie škody, 3.
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4. zavinenie. Uvedené predpoklady
musia byť splnené kumulatívne t.j. pri nesplnení čo i len jedného z týchto predpokladov zodpovednosť za
škodu nevznikne. Keďže žalobkyňa v konaní neuviedla žiadnu konkrétnu právnu povinnosť vyplývajúcu
zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorú by žalovaní v 1. a 2. rade porušili, súd sa

zaoberal tým, či zo strany žalovaných v danom prípade nedošlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej
povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Za prevenčnú povinnosť považoval aj povinnosť resp.
starostlivosť o to, aby v uzavretých prevádzkových priestoroch boli vykonané opatrenia zamedzujúce
alebo znižujúce možnosť pádu tam sa pohybujúcich osôb.

7.Dôvodil,ženamieste,kdedošlokúrazužalobkyne,chodbaOCmášírkureálne5,80m podľajedného
svedka a 5,54 m podľa iného svedka. Šírka rozmiestnenia koľajníc detského vláčika podľa návodu na
jeho inštaláciu a používanie je 3 m. Po kraji koľajníc má podľa žalovaného v 1. rade ostať priestor
minimálne 20 cm. Vláčik, bol z jednej strany umiestnený pri pevnej stene výkladov, t.j. pri umiestnení
tohtovláčikavpredmetnejchodbetaknaprechodostáva2,40mresp.2,14m.Zohľadniacto,žekvláčiku

má byť zabezpečený voľný prístup najmä rodičov detí, ktoré túto detskú atrakciu využívajú považoval
za nepochybné, že koľajnice vláčika neboli umiestnené pri pevnej stene výkladu len 20 cm od steny,
ale musel tu byť ponechaný určitý priestor na pohyb osôb využívajúcich túto atrakciu. Tým, priestor na
druhej strane koľajiska mohol mať šírku maximálne 2 m, v ktorom sa taktiež mohol vyskytnúť pohyb
rodičov detí využívajúcich túto atrakciu. Takéto umiestnenie detskej atrakcie v chodbe OC podľa názoru

súdu nezodpovedá dodržaniu prevenčnej povinnosti počínať si tak, aby v uzavretých priestoroch boli
vykonané opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť pádu tam sa pohybujúcich osôb. Prechod
o šírke cca 2 m v OC, ktorým denne prejde niekoľko tisíc zákazníkov považoval za nepostačujúci zhľadiska zachovania ich bezpečnosti. Zvlášť zdôraznil, že sa jednalo o obdobie vianočných sviatkov,
ako aj povianočných výpredajov, kedy je možné predpokladať zvýšený počet zákazníkov v OC.

8. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že detský vláčik bol pri uzatvorení nájomnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade umiestnený v iných priestoroch OC, než bol
umiestnený v čase keď došlo k úrazu žalobkyne. Priestor umiestnenia detských atrakcii bol v zmluve
označený konkrétnym číslo, avšak zo strany žalovaného v 2. rade nebol situačný plán predložený súdu
spolu s nájomnou zmluvou, hoci mal tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť a ani z následne predloženého

situačného plánu, označenie priestoru uvedeného v zmluve nevyplynulo. Poukázal na to, že žalovaný
v 2. rade mal podľa článku 1 bod 7 zmluvy právo presúvať predmetnú detskú atrakciu, avšak len po
dohode s nájomcom. Aj keď akékoľvek zmeny zmluvy bolo podľa článku 16 bod 2 zmluvy možné robiť
len formou písomných dodatkov, žiaden písomný dodatok o zmene priestoru umiestnenia detských
atrakcii žalovaného v 1. rade v OC Madaras medzi zmluvnými stranami urobený nebol. Z dokazovania
považoval súd za preukázané, že o premiestňovaní a umiestnení detských atrakcií žalovaného v 1.

rade, teda aj detského vláčika, v priestoroch OC Madaras rozhodoval výlučne žalovaný v 2. rade a
toto premiestnenie len oznámil žalovanému v 1. rade. Konanie žalovaného v 2. rade - rozhodnutie o
premiestnení vláčika do nevhodných priestorov vyhodnotil súd prvej inštancie ako také, ktorým došlo k
porušeniu prevenčnej povinnosti.

9. Súd považoval za preukázané, že pokiaľ by žalovaný v 1. rade s umiestnením vláčika podľa
rozhodnutia žalovaného v 2. rade nesúhlasil, mohol podať len výpoveď z nájomnej zmluvy. Avšak
zároveň vychádzal z úvahy, že žalovaný v 1. rade mohol v rámci jeho prevenčnej povinnosti
minimálne žalovaného v 2. rade upozorniť na nevhodné umiestnenie detského vláčika v predmetnej
chodbe. Upriamil pozornosť na pravidelný servis robený na vláčiku pracovníkmi resp. spolupracovníkmi

žalovaného v 1. rade, ktorí mali vedomosť aj o umiestneniach takýchto detských atrakcií v iných
obchodných centrách. Pokiaľ žalovaný v 1. rade neupozornil resp. neupovedomil žalovaného v 1. rade o
nevhodnosti umiestnenia vláčika v predmetnej chodbe z hľadiska zabezpečenia bezpečnosti osôb tade
prechádzajúcich a tým, na ponechanie nedostatočného priestoru v jeho okolí na prechod zákazníkov
OC, došlo podľa súdu prvej inštancie z jeho strany taktiež k porušeniu prevenčnej povinnosti v zmysle

§ 415 OZ.

10. Súd mal za to, že žalovaný v 1. rade zodpovedá za predmetnú škodu aj v zmysle ustanovenia §
420a Občianskeho zákonníka, ako za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou v dôsledku udalosti
vyvolanej prevádzkovou činnosťou. Poukázal na to, že predmetom činnosti žalovaného v 1. rade

podľa výpisu zo živnostenského registra je aj prevádzkovanie nevýherných detských automatov za
aký považoval aj predmetný detský vláčik. Príčinou škody žalobkyne podľa súdu prvej inštancie
bolo prevádzkovanie tohto detského vláčika resp. škoda bola spôsobená vecou použitou pri tejto
prevádzkovej činnosti. Súd vychádzal z úvahy, že koľajnice, po ktorých sa vláčik pohybuje sú vecou
nevyhnutnou na prevádzkovú činnosť tejto detskej atrakcie a preto aj keby vláčik v čase úrazu nebol

v prevádzke, ak ku škode došlo práve zakopnutím o toto koľajisko jedná sa o udalosť vyvolanú
prevádzkovou činnosťou. Zakopnutie nemožno považovať podľa súdu za neodvrátiteľnú udalosť, kedy
by sa prevádzkovateľ mohol zbaviť zodpovednosti za škodu.

11. Zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade súd určil rovnakým podielom (t.j. mieru, akou sa podieľali

na zodpovednosti za vzniknutú škodu považoval za rovnakú u oboch žalovaných).

12. Následne sa súd zaoberal posúdením či škoda, ktorú utrpela žalobkyňa, nebola spôsobená aj jej
zavinením. Poukázal na to, že ust. § 415 OZ ukladá prevenčnú povinnosť každému, teda aj tomu
komu škoda hrozí, keďže každý je povinný počínať si tak, aby nespôsobil škodu nielen vo vzťahu k

iným subjektom, ale aj voči sebe samému. Uzavrel, že aj u žalobkyne došlo k porušeniu jej prevenčnej
povinnosti v zmysle ust. § 415 OZ, pretože porušila svoju povinnosť zachovať pri prechádzaní chodbami
OC potrebnú obozretnosť, sledovať cestu pred sebou v smere chôdze a tým zabrániť vzniku škody.
Práve podiel žalobkyne na vzniku škody považoval súd za podstatný a to vzhľadom na jej správanie
tesne pred úrazom (obzretie sa do výkladu, nesledovanie cesty v smere jej chôdze, skutočnosť, že

predmetné priestory dobre poznala, vedela o umiestnených objektoch v OC aj o tom, že tieto nie sú
označené, ani ohradené). Podiel žalobkyne na vzniku škody preto súd určil v rozsahu 50 %.13. Za škodu, ktorú utrpela žalobkyňa pri úraze dňa 2.1.2014 zodpovedá vzhľadom na uvedené
žalovaný v 1. rade, ako aj žalovaný v 2. rade. spolu so žalobkyňou, tak ako je to vyššie uvedené.
Zodpovednosť žalovaných v 1. a 2. rade preto súd určil v rozsahu po 25 %.

14. Pri posúdení existencie a výšky škody súd vychádzal z lekárskeho posudku o bolestnom v dôsledku
úrazu zo dňa 2.1.2014, kde bolestné bolo stanovené počtom bodov 160 a pri hodnote jedného bodu
16,10 € bolestné predstavuje sumu 2.576 €. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že na vzniku škody, resp. jej
výške sa mohlo podieľať ochorenie žalobkyne, konkrétne osteoporóza, nepovažoval súd za preukázané,

nakoľko toto ochorenie jej bolo diagnostikované až po úraze.

15. Bolestné považoval súd za nárok, ktorý je v príčinnej súvislosti s úrazom a taktiež sumu 15 €, ktorú
žalobkyňa uhradila za vyhotovenie posudku o bolestnom považoval za čiastku, o ktorú sa zmenšil jej
majetok v súvislosti s predmetným úrazom. V príčinnej súvislosti s porušením prevenčnej povinnosti
podľa súdu vznikla aj úhrada sumy 46,48 € ako príplatok za kúpeľnú liečbu a suma 1,99 € ako úhrada

žalobkyne za ošetrenie v nemocnici bezprostredne po úraze. Súd nepovažoval za preukázanú príčinnú
súvislosťvovzťahuknákladomnazakúpeniebenzínuaninákladomnalieky.Príčinnásúvislosťtakpodľa
súdu prvej inštancie bola preukázaná pri škode v sume spolu 2.639,47 € (bolestné 2.576 €, poplatok za
lekársky posudok 15 €, poplatok za ošetrenie 1,99 €, poplatok za kúpeľnú liečbu 46,48 €).

16. Oboch žalovaných preto súd zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu po 659,87 Eur, ktorá predstavuje 25 %
z výšky škody preukázanej v konaní t.j. zo sumy 2.639,47 Eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

17. Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne a to odo dňa 2.1.2014, t.j. odo dňa
kedy došlo k jej úrazu v dôsledku pádu v OC Madaras. Súd tu vychádzal z úvahy, že žalovaní sa mohli

prvý krát dozvedieť o celkovej výške škody požadovanej žalobkyňou až z výziev. Žalovaný v 1. rade
bol žalobkyňou vyzvaní k úhrade škody výzvou zo dňa 21.7.2015 a žalovaný v 2. rade výzvou zo dňa
12.12.2014. Z uvedeného dôvodu žalobkyni priznal úroky z omeškania, ktorých výšku upravuje vládne
nariadenie č. 85/1997 Z.z., u žalovaného v 1. rade od 1.8.2015 a u žalovaného v 2. rade od 23.12.2014,
t.j. u oboch po uplynutí lehoty, v ktorej boli vyzvaní na plnenie žalobkyňou. V prevyšujúcej časti pokiaľ

sa týka požadovaných úrokov z omeškania bola žaloba zamietnutá.

18. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1, 2 spolu s § 257 a § 262 ods.1 CSP. V konaní tak boli
úspešnejší žalovaní a preto v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku im vznikol nárok na
pomernú náhradu trov konania. Súd mal však za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

náhradu trov konania stranám sporu nepriznal v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku. Zohľadnil,
že aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy výnimočne, pričom táto výnimočnosť môže
spočívať tak v konkrétnych okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane sporových strán.
Dôvody hodné osobitného zreteľa v danej veci vzhliadol v okolnostiach na strane žalobkyne, považujúc
za zrejme, že jej príjmom je len dôchodok ale aj v okolnostiach danej veci. Žalobkyňa preukázala, že pred

podaním žaloby mala snahu riešiť vec mimosúdne, v dôsledku toho, že jej žalovaným v 2. rade nebol
oznámený prevádzkovateľ detského vláčika, musela sama zisťovať o aký subjekt sa jedná. Žalovaní
pritom na predsúdne výzvy žalobkyne nereagovali a preto žalobkyni neostávalo iné, len uplatniť svoj
nárok súdne. Súd má za to, že nepriznanie trov žalovaným (aj vzhľadom len na pomernú úspešnosť v
spore) pritom nezasiahne nepriaznivo do ich ekonomickej situácie.

19. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalovaný v 1.rade aj žalovaný v 2.rade.

20. Žalovaný v 1.rade podal odvolanie proti výroku I. a výroku IV. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok vo výroku I. a IV. a vrátil v rozsahu zrušenia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S

poukazom na ust. § 365 ods.2 CSP dôvodil, že uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
9C/557/2015-137 z 22.3.2017 je nezákonné, pričom ide o právoplatné uznesenie, ktoré nebolo možné
napadnúť opravnými prostriedkami a znamenalo i nezákonný rozsudok vo veci samej. V tejto súvislosti
poukázal na to, že žalobkyňa označila žalovaného v 1.rade v podanej žalobe tak, že nebolo jasné,
či označuje fyzickú osobu alebo právnickú osobu, keďže za označenie subjektu ako právnickej osoby

hovorilo to, že táto mala byť zastúpená konateľom a správne bolo označenie jeho sídla a čiastočne aj
označenie obchodného mena. Uvedeným uznesením súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobkyne
v podaní z 15.11.2016, kde uviedla, že označenie žalovaného v 1.rade má správne znieť WURST -
SLOVAKIA, s.r.o., čo súd vyhodnotil ako návrh na zámenu strán sporu, avšak je zjavné, že žalobkyňanerobila žiaden návrh na zámenu strán sporu, ani návrh na pristúpenie niekoho iného do konania, ale
len odstraňovala nedostatky v označení strany. Následne súd oznámil, že pokračuje v konaní s fyzickou
osobou P.. U. O. a nasledovalo predmetné uznesenie o nepripustení zámeny strán sporu, ktoré žalovaný

v 1.rade považuje za nezákonné a žalovaný P.. O. nemal vôbec vystupovať v rozsudku ako strana sporu.

21. Žalovaný ďalej vyjadril nesúhlas s posudzovaním jeho zodpovednosti podľa § 420a OZ, nakoľko
škoda nemala pôvod v prevádzke detskej atrakcie, keďže žalobkyňa zakopla o statickú prekážku
(koľajnicu), ktorá nemá nič spoločné s prevádzkou detskej atrakcie. Zároveň napadol aj výrok o náhrade

trov konania spochybňujúc aplikáciu ust. § 257 CSP, keďže žalovaný nemá vedomosť o tom, že by
predmetom dokazovania bol nízky príjem žalobkyne a nie je jasné ako súd ustálil takýto záver. Namietal
ajdruhýdôvodaplikácietohtoustanovenia,ktorýmmalabyťskutočnosť,žežalobkyňamalapredzačatím
súdneho konania problém identifikovať zodpovedné subjekty, ktoré tvrdenie rozporoval s poukazom na
to, že na každej detskej atrakcii je nálepka s označením prevádzkovateľa, v dôsledku čoho u žalobkyne
nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti, koho označiť za žalovaného.

22. Žalovaný v 2.rade podal odvolanie proti napadnutému rozsudku vychádzajúc z obsahu odvolania
proti výroku II. a výroku IV. z dôvodu podľa § 365 ods.1 písm.f/ a písm.h/ CSP, pretože súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie zmenil. Nestotožnil sa s tou časťou odvolaním napadnutého rozhodnutia, v ktorej súd
prvej inštancie stanovil aj jeho zodpovednosť za škodu, ani s konštatovaním súdu, že porušil všeobecnú
prevenčnú povinnosť, keď rozhodol o premiestnení detského vláčika na konkrétne miesto (na ktorom
došlo ku vzniku škody).

23. Opakovane poukázal na ustanovenia zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.12.2009
uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2.rade, ktoré súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec nebral do
úvahy. Konkrétne citoval čl. 12 bod 1, 2 a 3 Zmluvy, v zmysle ktorých nájomca preberá povinnosť ako aj
zodpovednosť za akékoľvek porušenie, resp. nedodržanie predpisov (právnych predpisov, slovenských
technických noriem, hygienických, bezpečnostných a protipožiarnych predpisov) a zaväzuje sa uhradiť

akúkoľvek sankciu, ktorá bude z uvedeného dôvodu vyrubená. Zároveň nájomca ako prevádzkovateľ
predmetu nájmu preberá na seba zodpovednosť za dodržiavanie všetkých primeraných a potrebných
opatrení na zachovanie bezpečnosti a ochrany zdravia osôb, ktoré sa v čase nájmu budú nachádzať
v predmete nájmu. Žalovaný v 2.rade na základe uvedeného má za to, že výlučne žalovaný v 1.rade
zodpovedázavznikškodyatoporušenímakejkoľvek,tedaajvšeobecnejprevenčnejpovinnostivzmysle

§ 415 OZ. Žalovaný v 2.rade dôvodil, že žalovaný v 1.rade k umiestneniu predmetného detského vláčika
na konkrétne miesto nemal výhrady napriek svojim skúsenostiam z iných prevádzok. Nedožadoval
sa jeho premiestnenia na vhodnejšie miesto, nevyhodnotil umiestnenie vláčika ako nebezpečné,
neprimerané a priestorovo nepostačujúce a neuviedol ani žiadne odporúčania, preto svojou pasivitou
nezabezpečil ochranu a bezpečnosť osôb okolo predmetu nájmu prechádzajúcich. Zároveň upriamil

pozornosť na čl. 1 bod 7 Zmluvy, v zmysle ktorého prenajímateľ po dohode s nájomcom má právo
meniť, resp. presúvať detské prístroje v rámci centra, v zmysle ktorého teda nemusí byť dohoda medzi
účastníkmi zmluvy vyhotovovaná písomne, ale môže k nej dôjsť aj v ústnej forme, konkludentne. V
tejto súvislosti zároveň poukázal na obsah výpovede žalovaného v 1.rade, ktorý sám uviedol, že pri
uzatváraní zmluvy mu v obchodnom centre boli ukázané miesta, ktoré by prichádzali do úvahy na

umiestnenie detských atrakcií. Napokon žalovaný v 2.rade namietal aj súdom realizovaný výpočet šírky
priestoru ostávajúceho na prechod zákazníkov pri detskej atrakcii majúc za to, že tento priestor bol širší,
keďže predmetný vláčik bol pritisnutý k prednej stene výkladu čo možno najbližšie rešpektujúc normy
výrobcu (20 cm) a teda má za to, že z jeho strany boli vykonané potrebné opatrenia zamedzujúce alebo
znižujúce možnosť pádu tam sa pohybujúcich osôb. K rozhodnutiu o trovách konania poukázal na to, že

v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým tzv. zásadou úspechu
v konaní.

24. Žalobkyňa sa k podaným odvolaniam nevyjadrila.

25. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že nesprávne
označenie strany sporu nie je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a považoval
namietané uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým návrh na zámenu strán sporu nepripustil za správne,
keďže vychádzal zo správneho posúdenia podania žalobkyne ako návrhu na zámenu strán sporu.Zároveň zdôraznil, že zvolené označenie žalovaného v 1. rade od začiatku, t.j. aj v samotnej žalobe
obsahovalo údaj o sídle a jedinečnom identifikačnom čísle, ktoré údaje sami o sebe sú spôsobilé
identifikovať konkrétnu osobu. K námietke žalovaného v 1. rade týkajúcej sa príčiny vzniku škody,

žalovaný v 2. rade uviedol, že takouto príčinou okrem iného bolo aj prevádzkovanie detského vláčika,
resp. škoda bola spôsobená vecou použitou pri tejto prevádzkovej činnosti, keďže koľajnice, po ktorých
sa vláčik pohybuje, sú vecou nevyhnutnou na prevádzkovanú činnosť detskej atrakcie. Vo vzťahu
k rozhodnutiu o trovách konania poukázal na tú skutočnosť, že príjem žalobkyne v konaní nebol
predmetomdokazovania,pretoniejezrejmé,akosúdprvejinštanciemoholjednoznačneustáliťfinančné

a sociálne pomery žalobkyne. Rovnako problém žalobkyne s identifikovaním zodpovednostných
subjektov sám o sebe nemôže byť dôvodom pre rozhodnutie o náhrade trov konania. Rovnako ako
žalobca v 1. rad poukázal na to, že na každej detskej atrakcii je nálepka s označením prevádzkovateľa.

26. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade uviedol, že dojednania o nájme
nebytových priestorov sú irelevantné, nakoľko žalovaný v 2. rade svojvoľne bez písomného súhlasu

žalovaného v 1. rade detskú atrakciu premiestnil a žalovaný v 1. rade teda nemôže byť zodpovedný za
správne umiestnenie atrakcie. Atrakcia bola premiestnená, teda nenachádzala sa na prenajatom mieste,
pričom zdôraznil, že písomne uzavretá zmluva o nájme sa mení výlučne písomne, čo vyplýva z § 40 ods.
2 OZ a zároveň aj z článku 16 ods. 2 uzatvorenej zmluvy. Povinnosti žalovaného v 1. rade dodržiavať
predpisy BOZP a PO sa týkajú predmetu nájmu, ktorým bola plocha, a nie detská atrakcia. Upriamil

pozornosť na výpovede svedkov, ktorí sa vyjadrili, že pokiaľ sa žalovanému v 1. rade premiestenie
nepáči, tak môže dať výpoveď z nájomnej zmluvy. Preto považuje vyjadrenia žalovaného v 2. rade za
účelové, keď tvrdí, že odporúčania žalovaného v 1. rade k umiestneniu atrakcie boli žiaduce, avšak na
druhej strane žalovanému v 1. rade ani len neoznamoval premiestnenie. Napokon uviedol, že atrakcia
na seba upozorňovala vizuálne aj zvukovou signalizáciou.

27. Žalovaný v 2. rade vyjadril názor, že žalobkyňa si úraz zapríčinila svojím konaním, a teda za
uplatňovanú škodu zodpovedá sama a zároveň poukázal na pasivitu žalovaného v 1. rade, ktorý
nezabezpečil ochranu a bezpečnosť osôb okolo predmetu nájmu prechádzajúcich. Zdôraznil, že krátko
pred úrazom žalobkyne bola prítomná na mieste osoba - servisný technik žalovaného v 1. rade, ktorý

ponechal predmetný detský vláčik tam, kde došlo k úrazu a nevyjadril nesúhlas s jeho umiestnením.
Zároveň upriamil pozornosť na to, že v zmysle nájomnej zmluvy podľa článku 15 bod 6 písm. b/
jedným z výpovedných dôvodov je, že nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na
dohovorené užívanie, avšak žalovaný v 1. rade nájomnú zmluvu nevypovedal a premiestnenie predmetu
nájmu nenamietal, čím žalovaný v 2. rade má za to, že s premiestnením súhlasil.

28. Žalovaný v 1. rade v ďalšom vyjadrení opakovane poukázal na to, že žalobkyňa označila žalovaného
v žalobe tak, že nebolo jasné, či označuje fyzickú alebo právnickú osobu, pričom v podaní z 15.11.2016
nešlo o zámenu strán sporu a žalobkyňa nemohla zobrať späť svoj návrh na opravu označenia strán
sporu. Vo vzťahu k vyjadreniam žalovaného v 2. rade opakovane poukázal na skutočnosti uvádzané v

odvolaní a predchádzajúcom vyjadrení, kde namietal argumentáciu žalovaného v 1. rade o jeho výlučnej
zodpovednosti.

29. Intervenienti na strane žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade sa k podaným odvolaniam
vyjadrili písomne tak, že zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách, stotožnili sa s tvrdeniami

žalovaných, popri ktorých v konaní vystupujú.

30. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalovaného v 1. rade
a žalovaného v 2. rade ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v

rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm.b/, f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

31. Žalovaný v 1. rade odvolaním napadol výroky I. a IV. a žalovaný v 2. rade (vychádzajúc z obsahu
odvolania) odvolaním napadol výroky II. a IV.. Výrok III. nebol odvolaniami napadnutý, preto nadobudol

právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

32. Odvolaním napadnuté výroky rozsudku sú vecne správne, preto ho odvolací súd rozsudok v
napadnutých výrokoch potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.33. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. októbra 2019 o 09.45
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 23.10.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

34. Žalovaný v 1. rade podal odvolanie (vychádzajúc z obsahu odvolania) z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm.b/, f/ a h/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

35. Žalovaný v 2.rade podal odvolanie (vychádzajúc z obsahu odvolania) proti výroku II. a výroku IV.
z dôvodu podľa § 365 ods.1 písm.f/ a písm.h/ CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniavecianavrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmenil.

36. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

37. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

38. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

39. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

40. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

41. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu. Vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa

ust. § 191 a § 192 CSP, a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj
založilsvojerozhodnutie.Zozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnyprávnyzáver.Nebolozistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

42. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

43. Žalovaní v odvolaniach argumentujú skutočnosťami, na ktoré poukazovali už v konaní pred súdom
prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal, preto ich odvolacie námietky

nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

44. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie
rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovaných.

45. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací
súd uvádza nasledovné:

46. Odvolací súd sa ako prvé zaoberal odvolacou námietkou žalovaného v 1. rade, že P.. O. nemal
vôbec vystupovať v rozsudku ako strana sporu (žalovaný v 1. rade) a jeho tvrdením o nezákonnosti

uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/557/2015-137 z 22.3.2017. Uvedenú námietku
vyhodnotil, ako nedôvodnú.

47. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v žalobe označila žalovaného obchodným menom WURST
- SLOVAKIA, WURST - CZECH REPUBLIC, so sídlom Chorvátska 1, Bratislava, IČO 32065582.

Označenie obchodného mena nebolo v súlade s výpisom zo živnostenského registra, v zmysle ktorého
obchodné meno žalovaného v 1. rade malo byť správne označené ako P.. U. O. - WURST - SLOVAKIA,
WURST - CZECH REPUBLIC. Odvolací súd však v zhode so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že sídlo
a IČO žalovaného boli v žalobe žalobkyňou označené správne. Preto za správny považuje odvolací súd
postup súdu prvej inštancie, keď na základe návrhu žalobkyne, ktorá opravila označenie žalovaného v

1. rade v súlade s označením v živnostenskom registri, pokračoval v konaní so žalovaným v 1. rade tak,
ako je označený aj v záhlaví rozsudku, ktorý je predmetom odvolacieho prieskumu. Uvedené závery
potvrdzuje aj tá skutočnosť, že samotný žalovaný v 1. rade od počiatku reagoval na doručené písomnosti
zo strany súdu bez toho, aby namietal svoje označenie, resp. vyslovil pochybnosti o tom, či ako žalovaná
v 1. rade je označená fyzická alebo právnická osoba. Uvedené nenamietal ani na pojednávaní konanom

dňa 16.9.2016 a sám napríklad v podaní zo dňa 9.6.2016, ktorým žiadala o odročenie pojednávania,
označoval ako žalovaného P.. U. O. - Wurst Slovakia, Wurscech Republic, so sídlom Chorvátska 1,
Bratislava - Staré mesto, IČO: 32 065 582, teda zrejme práve na základe identifikačného čísla (ako
aj znalosti predmetu sporu) nemal ani pri tomto označení v žalobe žiadne pochybnosti o tom, koho
žalobkyňa označuje za žalovaného v 1. rade.

48. Oproti uvedenému v podaní zo dňa 15.11.2016, o ktorom návrhu rozhodoval súd namietaným
uznesením č.k. 9C/557/2015-137 z 22.3.2017, označovala žalobkyňa ako žalovaného v 1. rade
spoločnosť Wurst Slovakia, s.r.o., so sídlom Chorvátska 1, Bratislava - Nové mesto, IČO : 47 538 295,
ktorá má byť zastúpená konateľom P.. U. O.. Práve uvedené odlišné identifikačné číslo, ako aj uvedenie

formy spoločnosti s ručením obmedzeným, jednoznačne osvedčujú, že sa jedná o odlišný subjekt, ako
ten, ktorý označila v žalobe. Z uvedeného dôvodu nebolo možné dospieť k inému záveru, ako k tomu,
že sa jedná o návrh na zámenu sporovej strany - žalovaného v 1. rade, ktorú CSP nepripúšťa. Nemohlo
sa jednať o opravu označenia žalovanej strany, keďže sa jedná o úplne odlišný subjekt. Správne sú aj
závery súdu o tom, že neboli v danom prípade splnené podmienky, za ktorých by mohlo dôjsť k zmene

sporovej strany. Súd prvej inštancie preto uvedeným uznesením rozhodol vecne správne.

49. Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky na zrušenie uznesenia Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 9C/557/2015-137 z 22.3.2017 podľa § 389 ods.2 CSP a nebol naplnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods.2 CSP.

50. Predmetom konania je náhrada škody (bolestného a ďalšej škody), kde kumulatívne musia byť
splnené základné predpoklady, a to 1. porušenie právnej povinnosti, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4. zavinenie.51. Nebolo sporným, že žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom nebytových priestorov
OC MADARAS a žalovaný v 1. rade je prevádzkovateľom zábavnej atrakcie - detského vláčika

umiestneného v prenajatej časti týchto nebytových priestorov. Nespornou bola aj tá skutočnosť, že
žalobkyňa utrpela úraz, keď zakopla o koľajnicu detského vláčika umiestneného v jednej z chodieb OC
a spadla na koľajnice, čím došlo k vzniku škody.

52. Sporným bolo či žalovaný zodpovedajú za vzniknutú škodu, či zo strany žalovaných došlo k

porušenie právnej povinnosti a či škoda vznikla v príčinnej súvislosť s týmto porušením právnej
povinnosti. Rovnako spornou bola otázka prípadného spoluzavinnenia zo strany žalobkyne.

53. Správne preto súd prvej inštancie zameral svoje úvahy v prvom rade na posúdenie, či zo strany
žalovaných v danom prípade ne/došlo k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415
Občianskeho zákonníka. Za prevenčnú povinnosť pritom správne považoval aj povinnosť resp.

starostlivosť o to, aby v uzavretých prevádzkových priestoroch boli vykonané opatrenia zamedzujúce
alebo znižujúce možnosť pádu tam sa pohybujúcich osôb.

54. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že konaním žalovaného v 2. rade - rozhodnutím o
premiestnení vláčika do nevhodných priestorov došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti. Zároveň tým,

že žalovaný v 1. rade neupozornil žalovaného v 1. rade na nevhodnosť umiestnenia vláčika v predmetnej
chodbe z hľadiska zabezpečenia bezpečnosti osôb tade prechádzajúcich, došlo z jeho strany taktiež k
porušeniu prevenčnej povinnosti.

55. Za správny odvolací súd považuje aj názor súdu prvej inštancie, že žalovaný v 1. rade zodpovedá

za predmetnú škodu aj v zmysle ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka, ako za škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou v dôsledku udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou.

56. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalovaného v 1. rade, že vznik škody
nemal pôvod v prevádzke detskej atrakcie. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s úvahami súdu

prvej inštancie o tom, že koľajnice, po ktorých sa vláčik pohybuje sú vecou nevyhnutnou na prevádzkovú
činnosť tejto detskej atrakcie, a preto aj v prípade, ak by vláčik v čase úrazu nebol v prevádzke, ku škode
došlo práve v súvislosti s jeho prevádzkou.

57. Nebolo možné akceptovať ani odvolacie námietky žalovaného v 2. rade, ktorý opakovane uvádzal

skutočnosti, na ktoré poukazoval v priebehu prvoinštančného konania, s ktorými sa súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej
inštancie, že žalovaný v 2. rade postupoval v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou, keď
rozhodol o premiestnení predmetného detského vláčika na konkrétne miesto. Nedôvodne žalovaný v 2.
rade namieta, že súd nebral do úvahy zmluvné dojednania vyplývajúce z nájomnej zmluvy uzatvorenej

medzi žalovanými v 1. a 2. rade. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie
zohľadnil existenciu zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi stranami sporu a jej
obsah. Bral zreteľ aj na ust. čl. 12 bod 1,2,3, na ktoré opakovane žalovaný v 2. rade poukazuje, ako aj
čl. 1 bod 7 predmetnej zmluvy. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil svoje úvahy, ktorými sa riadil pri
posudzovaní tej nespornej skutočnosti, že pri uzatváraní nájomnej zmluvy bol detský vláčik umiestnený

v iných priestoroch OC, než bol umiestnený v čase, keď došlo k úrazu žalobkyne. Vysporiadal sa aj s tou
s tým, že žalovaný v 2. rade mal právo meniť, resp. presúvať predmetné detské atrakcie, po dohode s
nájomcom, zohľadniac, že nevyžadoval od nájomcu predchádzajúci súhlas (ani vyjadrenie) a presun mu
iba oznámil- tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v ods. 49,50,51,52. Odvolací
súd v plnej miere poukazuje na úvahy súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje.

58. Nedôvodné je tvrdenie žalovaného v 2. rade o výlučnej zodpovednosti žalovaného v 1. rade
v dôsledku jeho následnej pasivity (t.j. pasivity po premiestnení atrakcie na základe rozhodnutia
žalovaného v 2. rade), ktorý nepožadovať premiestnenie atrakcie na iné vhodnejšie miesto, resp.
neposkytol žalovanému v 2. rade odporúčania ani nevypovedal nájomnú zmluvu. Súd prvej inštancie

uvedené zohľadnil pri svojich úvahách o zodpovednosti žalovaného v 1. rade (keď práve od tejto
nečinnosti odvodzoval jeho zodpovednosť) a svoje úvahy aj uviedol v odôvodnení rozsudku.59. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že tak žalovaný v 1. rade,
ako aj žalovaný v 2. rade porušili svoju prevenčnú povinnosť, a teda zodpovedajú za škodu. Zároveň
prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru o miere zodpovednosti oboch žalovaných v 1. a 2. rade,

ktorú určil u každého z nich v rozsahu po 25 %, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

60. Správne súd prvej inštancie zohľadnil aj zodpovednosť žalobkyne, teda podiel žalobkyne na vzniku
škody (keď stanovenie pomeru jej zodpovednosti v rozsahu 50 % žalobkyňa odvolaním nerozporovala).

61. V odvolaniach žalovaní v 1. a 2. rade nespochybňujú stanovenú výšku škody tak, ako ju určil súd
prvej inštancie vychádzajúc z posudku o bolestnom a predložených dokladoch o ďalšej vzniknutej škode.
Preto v tejto časti odvolací súd stanovenú výšku škody nepodrobil odvolaciemu prieskumu.

62. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil aj námietky žalovaných vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách
konania.

63. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods.1 CSP). Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods.2 CSP).

64. Ustanovenie § 255 ods.1,2 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady úspechu v spore.

65. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), charakteristická pre sporové
konanie, sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy
konania, ktoré jej vznikli. Nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba

trov konania vymedzených v ustanovení § 251 CSP, tzn. trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne
vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pomer úspechu
(miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Úspešná strana má teda
nárok na náhradu trov konania v rozsahu svojho úspechu (čiastočného alebo plného) v spore.

66. V prejednávanom spore s poukazom na ust. § 255 ods.2 CSP a vychádzajúc zo súdom stanovenej
miery zodpovednosti za škodu u žalobkyne a žalovaných 50:50 je potrebné dospieť k záveru, že
žalobkyňa a žalovaní boli v konaní rovnako úspešní, preto žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

67. Skutočnosť, že si žalobkyňa uplatnila náhradu voči dvom žalovaným spoločne a nerozdielne a každý
z nich bol zaviazaný k náhrade jednej časti, nemení nič na tej skutočnosti, že úspech žalobkyne bol
50% a neúspech 50%. Spor medzi žalovanými v 1. a 2. rade o tom kto z nich je za škodu zodpovedný
nemôže súd pričítať v neprospech žalovanej.

68.Vdôsledkuuvedenéhožiadnejzostrán,tedaanižalovanýmv1.a2.radenevznikolnároknanáhradu
trov konania a preto neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 257 CSP, a teda nepriznania náhrady trov
konania vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (za ktoré súd považoval sociálne
pomery žalobkyne aj okolnosti daného sporu), ako odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§
255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP).

69. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch I., II. a IV.
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

70. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalovaní v 1. a 2. rade neboli v odvolacom konaní
úspešní, preto nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok má úspešná žalobkyňa,
ktorej však v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak,
ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).