Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. december 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Szak/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201422
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1019201422.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): W. M., nar. XX.XX.XXXX,
štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, naposledy bytom M., C., J., zastúpeného Liga
za ľudské práva, občianske združenie, Baštova 5, Bratislava, proti žalovanému: Mobilná jednotka
Poliacajného zboru Banská Bystrica, Sládkovičova 25, Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe
zo dňa 21.10.2019 o prepustenie zo zaistenia na základe rozhodnutiu žalovaného č. p.: PPZ-HCP-

BB4-60-022/2017-AV zo dňa 10.07.2019, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č. k. 4Sa/82/2019-53 zo dňa 30. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BB4-60-022/2017-AV zo dňa 10.07.2019 (ďalej len
„preskúmavané rozhodnutie“) rozhodol o zaistení sťažovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm.
b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.“) na účel výkonu administratívneho vyhostenia na
základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Sťažovateľa podľa § 88 ods. 4 zák.
č. 404/2011 Z.z zaistil na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 10.01.2020 a v zmysle § 88 ods.
5 zák. č. 404/2011 Z.z. ho umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.

II.

Konanie na krajskom súde
2. Dňa 21.10.2019 bola Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) doručená žaloba
sťažovateľavovecizaistenia,ktorousasťažovateľdomáhalsvojhoprepusteniazozaistenia.Žalobabola
zaevidovaná na krajskom súde pod sp. zn: 4Sa/82/2019. Krajský súd uznesením č. k. 4Sa/82/2019-53
zo dňa 30. októbra 2019 konanie zastavil z dôvodu uvedeného v ustanovení § 98 písm. g) zák. č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na skutočnosť, že v čase rozhodovania
o podanej žalobe zaistenie sťažovateľa na základe rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCP-
BB4-60-022/2017-AV zo dňa 10.07.2019 sa toto zaistenie sťažovateľa už nerealizovalo (bez ohľadu na
skutočnosť, že dňom 24.10.2019 bol sťažovateľ zaistený z iného dôvodu na základe iného správneho
orgánu ako žalovaného) rozhodnutia. Preto krajský súd dospel k presvedčeniu, že odpadol dôvod na

pokračovanie v konaní o podanej žalobe a konanie zastavil podľa § 98 písm. g) S.s.p.III.
Konanie na kasačnom súde
A)

4. Proti uzneseniu krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov
uvedených v § 440 ods. 1 písm. g/ a f /) S.s.p., t. j. nesprávnym procesným postupom znemožnil krajský
súdúčastníkovikonania,abyuskutočniljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
práva na spravodlivý proces.

5. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä
uviedol, že:
- pri tak závažnom zásahu do základného ľudského práva ako je pozbavenie osobnej slobody
sťažovateľa mal krajský súd o veci rozhodnúť meritórne,
- počas pobytu sťažovateľa v ÚPZ Medveďov dňa 30.07.2019 podal sťažovateľ žiadosť o udelenie azylu
alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, dňa 24.10.2019 vydal Útvar policajného zaistenia pre cudzincov

Medveďov nové rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-ME-114-005/2019-U,
- na pojednávaní pred krajským súdom bolo právnej zástupkyni umožnené sa vyjadriť ku skutočnosti,
či na podanej žalobe trvá, avšak bez umožnenia predniesť zmenu žalobného návrhu s prípadnou
argumentáciou ku konaniu správnych orgánov, ktoré sťažovateľ označil za šikanózne,
- podľa sťažovateľa nastal dôvod na jeho prepustenie podľa § 90 ods. 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 404/2011

Z.z.“ vzhľadom na to, že účel zaistenia zanikol až do doby vydania nového rozhodnutia o zaistení,
- krajský súd svojim postupom vylúčil z preskúmania zákonnosti zaistenie trvajúceho 30 dní, kedy
sťažovateľ nebol zo zaistenia prepustený, i keď účel zaistenia preukázateľne odpadol,

6. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

B)
7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sťažovateľ bol dňa 09.12.2019
prepustený zo zaistenia v zmysle § 90 ods.2 písm. b/ bod 2 zák. č. 404/2011 Z.z. a dňa 09.12.2019

bol umiestnený v Záchytnom tábore v Humennom. Do podania uvedeného vyjadrenia Migračný úrad o
žiadosti sťažovateľa o udelenie azylu nerozhodol.

IV.
Právny názor Najvyššieho súdu

8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
nie je dôvodná.

9. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sa/82/2019-53 zo dňa 30. októbra 2019, ktorým bolo zastavené
konanie o žalobe podanej dňa 21.10.2019 podľa § 98 písm. g) S.s.p. a preto primárne v medziach
kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal uznesenie krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu.

Podľa § 221 ods. 1 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení,
o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia

takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.
Podľa § 221 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia
vykonaného podľa osobitného predpisu.

10. Účelom správnej žaloby podľa § 221 ods. 1 S.s.p. je primárne preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia vo veciach zaistenia a dosiahnutie následného prepustenia zadržaného žalobcu, resp.
určenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia za nezákonné, ak žalobca bol prepustený zo
zaistenia.11. Účelom správnej žaloby podľa § 221 ods. 2 S.s.p. je žalobcovi poskytnúť ochranu aj pre prípad, že
samotnérozhodnutieozaisteníbolosícesúladnésozákonom,avšaknáslednétrvaniezaisteniaprestalo
byť zákonné. K takejto situácii môže prísť podľa kasačného súdu napríklad vtedy, ak žalobca zostal

v zaistení aj potom, čo uplynula lehota na jeho zaistenie, resp. uplynula lehota predĺženia zaistenia,
prípadne po uplynutí maximálnych lehôt vyplývajúcich z § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z., ale aj skôr,
ak zaistenie už nemožno vyhodnotiť ako nevyhnutne potrebné.

12. Z vyššie citovanej právnej úpravy je nepochybné, že v prípade ak správny súd koná o správnej

žalobe podľa § 221 ods. 1 S.s.p. môže podľa povahy veci rozhodnúť štyrmi spôsobmi. Prvým je zrušenie
preskúmavaného rozhodnutia a nariadenie bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia. Druhým
spôsobom rozhodnutia je priame nahradenie preskúmavaného rozhodnutia rozhodnutím správneho
súdu o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia. Tretím spôsobom je zrušenie preskúmavaného
rozhodnutia a vrátanie veci žalovanému na ďalšie konanie bez nariadenia bezodkladného prepustenia.
Štvrtýmspôsobomjeurčenienezákonnostipreskúmavanéhorozhodnutia,akžalobcabolpovykonanom

zaistení ale ešte pred rozhodnutím správneho súdu zo zaistenia prepustený.

13. Možno teda konštatovať, že zákonodarca kládol dôraz na preskúmanie rozhodnutí vo veciach
zaistenia a konštatovanie ich nezákonnosti aj po prípadnom prepustení žalobcu zo zaistenia. Aj keď je
zjavné, že primárnym cieľom žalobcu v takomto konaní je nariadenie prepustenia, v prípade správnej

žaloby podľa § 221 ods. 1 S.s.p. sa žalobca domáha aj zrušenia rozhodnutia vo veciach zaistenia.

14. Napokon z porovnania ustanovení § 221 ods. l a ods. 2 S.s.p., podľa ktorého sa žalobca „môže
správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu“, vyplýva
rozdiel v tom, čoho sa žalobca môže domáhať.

15. Z obsahu správnej žaloby, ktorú je s odkazom na ust. § 206 ods. 3 S.s.p. nutné posudzovať
neformálne, vyplýva, že sťažovateľ sa v danom prípade nedomáhal zrušenia preskúmavaného
rozhodnutia, ale prepustenia zo zaistenia. Ani pri neformálnom posudzovaní správnej žaloby, však
nie je možné podľa kasačného súdu nahradiť vôľu žalobcu vyjadrenú v správnej žalobe a jeho

záujem o prepustenie zo zaistenia vyjadrenú konkrétnym požadovaným výrokom, inou (ďalšou formou
rozhodnutia), konkrétne preskúmaním zákonnosti takéhoto rozhodnutia, pokiaľ takáto požiadavka
nevyplýva priamo zo správnej žaloby.

16. Je nepochybné, že sťažovateľ podal správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 S.s.p. Správna žaloba

bola doručená krajskému súdu dňa 21.10.2019. Krajský súd o žalobe rozhodoval dňa 30.10.2019. Zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.10.2019 vyplýva, že krajský súd sa pred otvorením pojednávania
opýtal právnej zástupkyne žalobcu/sťažovateľa, či na podanej žalobe trvá, nakoľko zástupkyňa žalobcu/
sťažovateľa doručila dňa 28.10.2019 súdu rozhodnutie o zaistení žalobcu/sťažovateľa vydané Útvarom
policajnéhozaisteniaprecudzincovMedveďovč.PPZ-HCP-ME-114-005/2019-Uz24.10.2019zktorého

výroku je zrejmé, že žalobca/sťažovateľ bol dňom 24.10.2019 zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. a/ zák.
č. 404/2011 Z.z. Na položenú otázku poverená pracovníčka zástupcu žalobcu/sťažovateľa uviedla, že
na podanej žalobe trvá.

17. Na základe uvedeného bolo zrejmé, že sťažovateľ sa domáhal podanou žalobou svojho prepustenia

zo zaistenia, k zaisteniu ktorého došlo na základe rozhodnutia č. p.: PPZ-HCP-BB4-60-022/2017-AV zo
dňa 10.07.2019 podľa § 88 ods. 1 písm. b/ „zák. č. 404/2011 Z.z.“ na účel výkonu administratívneho
vyhostenia.

18. Na tejto žalobe zotrval žalobca/sťažovateľ aj po otázke, ktorú mu krajský súd pred otvorením

pojednávania položil, pričom zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.10.2019 nevyplýva, že by zástupca
žalobcu/sťažovateľa požiadal o zmenu žaloby, a táto mu nebola umožnená, ako tvrdí zástupkyňa
sťažovateľa v podanej kasačnej sťažnosti.

19. Preto kasačnú námietku sťažovateľa, že na pojednávaní pred krajským súdom nebolo právnej

zástupkyni umožnené predniesť zmenu žalobného návrhu s prípadnou argumentáciou ku konaniu
správnychorgánov,ktorésťažovateľoznačilzašikanózne,vyhodnotilkasačnýsúdzanedôvodnú.Pokiaľ
totiž, samotná zástupkyňa sťažovateľa krajskému súdu predložila dňa 28.10.2019 rozhodnutie o zaistení
sťažovateľa č. PPZ-HCP-ME-114-005/2019-U z 24.10.2019, z ktorého výroku je zrejmé, že žalobca /sťažovateľ bol dňom 24.10.2019 zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. a/ zák. č. 404/2011 Z.z., mala
možnosť prípadnú zmenu žaloby iniciovať už pri predložení takéhoto rozhodnutia, čo však neučinila.
Prípadnú zmenu žaloby nemodifikovala dokonca ani v kasačnej sťažnosti.

20. Kasačnú námietku sťažovateľa, že krajský súd mal o veci rozhodnúť meritórne, kasačný súd
vyhodnotil za nedôvodnú, pretože žalobca/sťažovateľ takémuto rozhodnutiu - preskúmaniu zákonnosti
rozhodnutia o jeho zaistení zabránil sám, pretože nepodal správnu žalobu podľa § 221 ods. 1 S.s.p.,
ale podal žalobu o prepustenie zo zaistenia, na ktorej zotrval aj po položenej otázke zo strany krajského

súdu. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že zastupovaním sťažovateľa v konaní pred krajským
súdom, rovnako tak pred kasačným súdom bola na základe plnej moci žalobcu/sťažovateľa na to
splnomocnená zástupkyňa občianskeho združenia - Ligy za ľudské práva, ktoré sa špecializuje okrem
iného na prípady zaistenia cudzincov.

21. Kasačný súd na základe vyššie uvedených dôvodov preto uzavrel, že pokiaľ krajský súd zastavil

konanie o podanej žalobe o prepustenie zo zaistenia podľa § 98 písm. g) S.s.p. rozhodol vecne správne
a námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia o
zastavení konania. Bolo totiž nepochybné, že v čase rozhodovania krajského súdu (dňa 30.10.2019)
o podanej žalobe, zaistenie sťažovateľa bolo realizované na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-
HCP-ME-114-005/2019-U z 24.10.2019 z ktorého výroku je zrejmé, že žalobca/sťažovateľ bol dňom

24.10.2019 zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. a/ zák. č. 404/2011 Z.z. Preto pokiaľ krajský súd dospel
k záveru, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní o podanej žalobe a konanie zastavil podľa § 98
písm. g) S.s.p., s jeho záverom sa kasačný súd stotožnil a námietkam sťažovateľa nevyhovel.

22. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že v konaní pred krajským súdom boli

splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 99 písm. g) S.s.p. a preto, kasačnú sťažnosť proti
jeho rozhodnutiu zamietol ako nedôvodnú § 461 ods. 1 v S.s.p.

23. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že
sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a

analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo
požadovať (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.