Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/78/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419203151
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8419203151.1

Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu : U. D., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. XX, XXX XX W. proti
žalovaným 1./ P. D., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W.I. XX, XXX XX W., 2./ P. D., H.. Š., A..XX.XX.XXXX, S. W.
I. T. D. C. XXXX, XXX XX X. T., J., 3./ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, sekcia
verejnej správy, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, dotknutý orgán žalovanej 3: Okresný úrad v Kežmarku,
pozemkový a lesný odbor, Dr. Alexandra 61, Kežmarok, v konaní o žalobe označenej ako žaloba na
určenie vlastníckeho práva, o návrhu žalobcu zo dňa 6.11.2019 označenom ako „Návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia", takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 06.11.2019 označený ako „Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia“ z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 04.11.2019 podal na tunajšom súde žalobu proti vyššie označeným žalovaným, ktorou
sa domáha, aby súd rozhodol rozsudkom v znení, cit. „A. Súd zrušuje listy vlastníctva č.XXXX, XXXX,
XXXX Y. XXXX, Okres O., Obec: X. Q., Katastrálne územie X. Q. vydané Katastrom nehnuteľností
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Súd určuje, že platný je list vlastníctva
č.XXXX, Okres O., Obec: X. Q., Katastrálne územie X. Q., vydaný Katastrom
nehnuteľností, Úradu Geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. B. Súd určuje, že Okresný
úrad v O., pozemkový a lesný odbor, T.. Y. XX, XXX XX O. prekročil svoju právomoc, keď zrušil
spoluvlastníctvo U. D. a žalovaných P. Y. P. D.. Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra
SR, sekciou verejnej správy, je do 3 dní od právoplatnosti rozsudku povinná žalobcovi odoslať list
nasledovného znenia : Okresný úrad Q. O., pozemkový a lesný odbor, T.. Y. XX, XXX XX O. v rozpore
so zákonom pod zámienkou vykonávania pozemkových úprav zrušil podielové spoluvlastníctvo k lesu
o výmere XX.XXX P. spoluvlastníkov U. D.O., P. D. Y. P. D., H. Š.. Za popísané prekročenie právomoci
sa Slovenská republika U. D. ospravedlňuje. Slovenská republika je povinná uhradiť U. D. nemajetkovú
ujmu spôsobenú prekročením právomoci svojho orgánu verejnej správy vo výške 10.000,-eur“.
2. V žalobe uviedol, že pre prípad, že „popísanú krádež nemožno napraviť“, navrhuje aby súd vyhlásil
eventuálny rozsudok v znení „A. Súd určuje, že v listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX Y. XXXX,
Okres O., Obec: X. Q., Katastrálne územie X. Q., vydaných Katastrom nehnuteľností Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky je časť B: Vlastníci a iné oprávnené osoby tvorená textom :
Účastník právneho vzťahu : Vlastník 1.D. P., r. Š., I. T. D. C. XXXX, X. T., F.:XXX XX J., dátum narodenie
XX.XX.XXXX, Spoluvlastnícky podiel X/X, 2 D. P., W. XX, W., F. XXX XX, X. H., dátum narodenia
XX.XX.XXXX, Spoluvlastnícky podiel X/X, 3 D. U.A., Q. XX, W., F. XXX XX, X. H., dátum narodenia
XX.XX.XXXX, Spoluvlastnícky podiel X/X, Ostatné časti listov vlastníctva ostávajú bezo zmeny“.
3. Žalobu odôvodňuje tým, že je väčšinový spoluvlastník toho lesa, ktorý bol až do roku XXXX evidovaný
na liste vlastníctva č.XXXX, kde vlastnil ideálny podiel lesa vo výške X/X a žalované v 1./ a 2./ rade
tam vlastnili rovnaký ideálny podiel 1/5 celku. Tvrdil, že v roku XXXX kataster nehnuteľností vydal pre
okres O.P., E. X. Q. listy vlastníctva č.XXXX, XXXX, XXXX Y. XXXX ktorými nahradil list vlastníctva
č.XXXX, pričom uvedené kroky nazval pozemkovými úpravami. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe jediným

spoznateľným účelom zmienených pozemkových úprav bolo zrušenie spoluvlastníctva k lesom podľa
pôvodného listu vlastníctva, čím daný orgán prekročil svoju právomoc. Žalobca uviedol, že pre prípad
že nebude možné zrušenie listov vlastníctva podľa prvého petitu žaloby, čo môže nastať v prípade, že
žalovaný OÚ O. F. nielen zrušil LV č.XXXX, ale pozemky o rozlohe tohto lesa i premiestnil tak, že LV
Č..XXXX, XXXX, XXXX Y. XXXX netvoria jeden celok, čo podporuje i fakt, že rozloha pôvodného listu
vlastníctva č.XXXX bola XX.XXX m2, kým súčet rozlôh nových listov vlastníctva je XX.XXX m2, teda
zdá sa, že úradníci E. O. F. v prospech žalovaných nielen zrušili spoluvlastníctvo, ale im aj pridelili akýsi
les o ktorý nevyhnutne museli iných majiteľov lesa v obci okradnúť, potom navrhuje aby súd rozhodol
eventuálnym rozsudkom.
4. Dňa 08.11.2019 bolo súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 6.11.2019 označené ako „Návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia“ v ktorom poukazujúc na svoju žalobu zaslanú sudu dňa
29.10.2019 žiadal, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým do času právoplatného rozhodnutia
vo veci zakáže prevod nehnuteľností podľa listov vlastníctva č.XXXX, XXXX, XXXX Y. XXXX, Okres O.P.,
Obec: X. Q., Katastrálne územie X. Q., vydaných Katastrom nehnuteľností Úradu geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky.
5. Na odôvodnenie uvedeného návrhu žalobca nič bližšie neuviedol, tento návrh absolútne ničím
nezdôvodnil, len zopakoval (opísal) časť tvrdení zo žaloby.

6. Civilný sporový poriadok vo svojej tretej časti, v prvom diele tretej hlavy upravuje Neodkladné opatrenia
a zabezpečovacie opatrenia.

7. Podľa § 324 ods.1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 343 ods.1, 2 a 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Žalobca svoje podanie zo dňa 6.11.2019, ktoré nijako bližšie neodôvodnil označil ako návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a odkázal v ňom na svoju žalobu zo dňa 29.10.2019. Z tejto
jeho žaloby zo dňa 29.10.2019, ktorá bola súdu doručená dňa 04.11.2019 vzhľadom na jej obsah,
vzhľadom na v nej označených žalovaných a viaceré žalobcom uvádzané petity (navrhované výroky
rozhodnutia) zatiaľ nie je možné vôbec ustáliť a jednoznačne zistiť, čoho presne sa ňou žalobca mieni
domáhať, či žiada preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu- Okresného úradu
v O., pozemkového a lesného odboru v rámci správneho súdnictva, alebo či sa ňou domáha náhrady
škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho postupu orgánu verejnej moci, alebo
určenia vlastníckeho práva, prípadne viacerých vecí súčasne. Žalobu vo veci samej označil ako žalobu
na určenie vlastníckeho práva, na druhej strane v nej žiada „zrušiť“ listy vlastníctva, súčasne sa domáha
ospravedlnenia a odškodnenia zo strany štátu za postup jeho orgánu a zároveň uvádza, že eventuálne
žiada určiť, kto a ako má byť zapísaný na listy vlastníctva. Neúplnosť a nezrozumiteľnosť žaloby vo veci
samej je tu sama osebe dôvodom, ktorý nateraz vylučuje nariadenie či už zabezpečovacieho, alebo
neodkladného opatrenia. Keďže zo žaloby žalobcu vo veci samej zatiaľ nie je možné ustáliť, čo má byť
predmetom žaloby a konania, či sú splnené všetky podmienky konania tunajšieho súdu o žalobe, či jej
časti, bude zo strany súdu nasledovať zákonný postup platný pre neúplnú a nezrozumiteľnú žalobu. Zo
žaloby a jej príloh vyplývajú aj ďalšie nedostatky, ktoré bude treba odstraňovať zákonným procesným
postupom. Pochybnosti sú napríklad už pokiaľ ide o samotnú správnosť označenia identity žalobcu
ako fyzickej osoby v žalobe. Podľa § 133 ods.1 CSP sa fyzická osoba v žalobe označuje menom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným
údajom, pričom v žalobe je uvedený dátum narodenia žalobcu dňa XX.XX.XXXX a v ním predložených
listoch vlastníctva je uvedené, že tam zapísaný U. D. P. T. A. T. XX.XX.XXXX. Ak má ísť o chybu v písaní,
nie je zrejmé, či táto je v žalobe alebo na liste vlastníctva.

10. Nariadeniu žalobcom požadovaného „zabezpečovacieho opatrenia“ však okrem neúplnosti a
nezrozumiteľnosti žaloby vo veci samej bránia aj ďalšie dôvody.

11. Žalobca svoj návrh označil ako návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na druhej strane
žiada v ňom (v petite návrhu) zakázať prevod nehnuteľností, čo by svedčalo posúdeniu tohto návrhu
ako návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým podľa § 325 ods.2 písm. c) a
d) CSP možno strane uložiť aj to, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, alebo aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Zabezpečovacie opatrenie nemožno tu nariadiť, nakoľko predmetom zabezpečovacieho opatrenia
môže byť podľa § 343 CSP len zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená a o taký prípad tu vôbec nejde, keďže žalobca žiada „zabezpečovacím
opatrením“ zakázať prevod nehnuteľností.

13. Ani neodkladné opatrenie podľa § 325 ods.2 písm. c) a d) CSP tu nemožno nariadiť, nakoľko nie sú
osvedčené základné zákonné podmienky pre jeho nariadenie.

14. Neodkladné opatrenie možno na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená a ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 a § 325 ods.1
CSP).

15. Podľa § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

16. Podľa § 328 ods.1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Žalobca odhliadnuc od nedostatkov žaloby vo veci samej ničím neosvedčil, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Keďže v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol vôbec žiadne skutočnosti odôvodňujúce potrebu
nariadiť neodkladné opatrenie, potom nevyhnutne platí, že absolútne neosvedčil potrebu neodkladnej
úpravy pomerov navrhovaným spôsobom, čo samo osebe bráni nariadeniu neodkladného opatrenia.
Absencia odôvodnenia návrhu bráni nariadeniu neodkladného opatrenia. Povinnosťou každého žalobcu
domáhajúceho sa nariadenia neodkladného opatrenia vyplývajúcou mu z ust. § 326 ods.1 CSP je opísať
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená a hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Na doplnenie odôvodnenia návrhu súd žalobcu navrhujúceho neodkladné opatrenie vyzvať
nesmie, nakoľko nešlo by o odstraňovanie vady podania (o návrhu bez dostatočného odôvodnenia
možno konať, nemožno mu ale vyhovieť), ale o napomáhanie strane k úspechu v spore, čo by bolo v
rozpore s povinnosťou nestrannosti súdu a zásadou rovnosti strán.

19. Vychádzajúc z petitu návrhu, ktorým je súd viazaný je zrejmé, že žalobca žiada zákaz
prevodu nehnuteľností, teda neodkladným opatrením by sa malo obmedziť dispozičné oprávnenie s
nehnuteľnosťami podľa listov vlastníctva Č..XXXX, XXXX, XXXX Y. XXXX. K tomu potom treba uviesť,
že na žalobcom predložených listoch vlastníctva č.LV XXXX Y. D. Č..XXXX pre k.ú. X. Q., ktorých sa má
takisto týkať zákaz prevodu je ako výlučný vlastník na nich zapísaných nehnuteľností uvedený len U.A.
D. s podielom 1/1, teda žiaden z označených žalovaných. Keďže nemôže byť tá istá osoba zo súdneho
rozhodnutia oprávnenou aj povinnou súčasne, je vylúčené zakázať prevod nehnuteľností zapísaných
na LV č.XXXX Y. XXXX žalovaným, keďže žiaden z nich nie je zapísaný ako ich vlastník, naopak, ich
vlastníkom má byť podľa žaloby žalobca. Žalovaný v 3./ rade vôbec nie je zapísaný ako vlastník či

spoluvlastník na žiadnom žalobcom predloženom liste vlastníctva, je preto zrejmé, že mu nemožno
zakázať nakladať s nehnuteľnosťami, keďže ich nevlastní.

20. Zo žaloby zo dňa 29.10.2019 ani z návrhu zo dňa 6.11.2019 navyše nijako nevyplýva, žeby sa
žalované nateraz akokoľvek chystali nakladať so svojim vlastníckym, či spoluvlastníckym podielom
k nehnuteľnostiam, nič také žalobca ani netvrdil, ani neosvedčil. Ak by na obmedzenie nakladania
s nehnuteľnosťami malo stačiť samé podanie určovacej žaloby, potom by takéto obmedzenie spojil
zákon s jej podaním automaticky, čo neurobil, keď možnosť súdu uložiť povinnosť nenakladať s vecami
alebo právami neodkladným opatrením podmieňuje výnimočnosťou situácie prejavujúcou sa potrebou
bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavou, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca ničím neosvedčil, že
by malo ísť o taký prípad.
21. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie v súdnom konaní možno považovať
za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Účelom
neodkladných opatrení je úprava pomerov strán, pritom ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto
žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti
ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vzhľadom na
požiadavku rýchlosti rozhodnutia nemá možnosť a nie je povinný vykonávať podrobné dokazovanie,
vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčovaných žalobcom. Bolo výlučne vecou žalobcu
navrhujúceho nariadenie neodkladného opatrenia aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená (§ 326 ods.1 CSP)
a aby svoje tvrdenia podložil dostatočnými dôkazmi z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a
opodstatnenosti takéhoto návrhu, čo neurobil. Už z názvu inštitútu - neodkladné opatrenie pritom
vyplýva, že v každom konkrétnom prípade treba v konkrétnych skutkových okolnostiach osvedčiť
neodkladnosť, teda výnimočnosť požadovaného zásahu neumožňujúcu čakať na rozhodnutie vo veci
samej. To žalobca vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu neurobil, keďže potrebu jeho
vydania neodôvodnil absolútne ničím, čo neumožňuje prijať záver o splnení zákonných podmienok na
nariadenie požadovaného opatrenia.
22. Neodkladné opatrenie je prostriedkom, ktorý by mal byť zásadne použitý až a len vtedy, keď
neexistujú iné zákonné možnosti ochrany. Ak by samotné podanie určovacej žaloby malo stačiť pre
výnimočný zásah v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, potom by úplne stratilo zmysel ust. §
228 ods.2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného
práva k nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva
k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka
o súdnom konaní. Ak teda Civilný sporový poriadok aj v snahe zabrániť „zmareniu účelu konania“
prevodom nehnuteľností v priebehu vlastníckych sporov osobitne odkazuje na inštitút poznámky podľa
§ 39 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) umožňujúci strane takéhoto súdneho konania požiadať o zápis
poznámky o takom konaní, tak nemôže byť pochýb o tom, že na nariadenie neodkladného opatrenia
nemôže stačiť len samotné podanie určovacej žaloby. Existencia poznámky zapísanej v katastri
nehnuteľností má zabezpečiť publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúšať dobromyseľnosť
prípadného nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, či sa taká osoba s
poznámkou oboznámila a v spojení s § 228 ods.2 CSP je tak inštitútom ktorý vylučuje, aby na
nariadenie neodkladného opatrenia súdom stačil stav, keď žalobca ničím neosvedčí, že hrozí nakladanie
s nehnuteľnosťami, ale bude len všeobecne tvrdiť, že predsa nie je možné také nakladanie vylúčiť. Potom
by súdy takéto neodkladné opatrenia museli nariaďovať pri podaní každej určovacej žaloby automaticky,
čo ale nemá žiadnu zákonnú oporu.

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súdu neostávalo iné, než návrh žalobcu zo dňa
6.11.2019 označený ako „Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia“ v celom rozsahu zamietnuť.

24. Nakoľko v danom prípade rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s ust.§ 262 ods.1 CSP súd o nároku na náhradu trov
konania nerozhodoval. S otázkou trov celého konania a ich náhrady sa súd vysporiada v rozhodnutí vo
veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 12. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.