Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202305
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118202305.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s.,
so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava - Ružinov 825 11, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava 811
03, IČO: 47 255 706, proti žalovaným v: 1. Rade O.. M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, U. a 2. Rade

O.. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX A., v spore o zaplatenie 633,81 eur s prísl., o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp/44/2018-256 zo dňa 21.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi 633,81 eur s prísl. a III.
o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol návrh žalovaného v 1. rade
na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 25C/208/2016. Druhým výrokom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne žalobcovi sumu 633,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy

od 05.03.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom žalobcovi vo
vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaných na zaplatenie sumy 633,81
eur s úrokom z omeškania a žiadal priznať trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade

sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti na ulici O. XX v Z., a preto sú zodpovední za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom plynu v uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť tvrdiac, že
za neoprávnený odber plynu zodpovedá ich podnájomník, a to F. S., ktorý mal v čase od 04.04.2014 do
04.10.2016 uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu s dodávateľom, spoločnosťou L. Z., s.r.o., N..

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 82 ods. 1 písm. a), ods. 2 a ods. 3

z. č. 251/2012 Z. z. o energetike mal preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sú vedení ako podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti podľa výpisu z Listu vlastníctva číslo XXXX, okres Z., obec Z., katastrálne
územie Z. a to parcely registra „C“ číslo XXX/XX o výmere 346 m2, druh pozemku záhrady, parcely číslo
XXX/XX o výmere 454 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súpisné číslo
XXX na parcele číslo XXX/XX, každý v podiele X/X. Predmetom tohto sporu je úhrada vystavenej faktúry
žalobcučísloXXXXXXXXXXsplatnýdňa29.12.2016nasumu633,81eurtitulomodberuzemnéhoplynu,

odobratého za obdobie od 06.10.2016 do 07.11.2016, pričom k odberu došlo na odbernom mieste O.
XX, XXX XX Z., v nehnuteľnosti, ktorej podieloví spoluvlastníci sú žalovaní v 1. a 2. rade. Súčasťou tejtožaloby bolo aj presné vyúčtovanie a vyčíslenie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného
plynu zo dňa 06.12.2016.

4. Obrana žalovaných ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti spočívajúcu v tom, že aj keď
sú vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a to rodinného domu na ulici O. XX v Z. každý
v podiele X/X, za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedajú ich nájomcovia v rodinnom dome, a
to na základe Zmluvy o nájme rodinného domu zo dňa 04.09.2013 v spojení s Dodatkom zo dňa
30.10.2015 tejto nájomnej zmluvy, ktorým bola predĺžená doba nájmu do 04.09.2016, súd vyhodnotil

ako nedôvodnú. So vznesenou námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 1.
a 2. rade sa súd nestotožnil a poukázal na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, ktorých
rozhodnutia konkretizoval. Z nich vyvodil záver, že došlo k nelegálnemu odberu z plynovej siete do
nehnuteľnosti, ktorej vlastníkmi boli v tom čase žalovaný. Nie je povinnosťou žalobcu zisťovať, kto
skutočne odoberal plyn bez zmluvného vzťahu, teda či nehnuteľnosť skutočne užíval jej vlastník,
respektíve nejaký iný subjekt na základe nájomnej zmluvy. Vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to,

že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom. Ak v tom čase nehnuteľnosť skutočne
užíval niekto iný, vlastník nehnuteľnosti si môže potom uplatňovať škodu u toho subjektu. Je právne
irelevantné, aké boli vzťahy medzi žalovanými ako vlastníkmi nehnuteľnosti a údajnými nájomcami, ktorí
mali nehnuteľnosť užívať, keď v danom prípade išlo o neoprávnený odber plynu bez vedomia žalobcu
práve do nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve žalovaných. Za odberateľa v zmysle z. č. 251/2011

Z.z. a jeho § 82 ods. 2 je potrebné považovať v zásade osobu, ktorá nakupuje plyn na účel vlastnej
spotreby, ale ak takejto osoby niet, napríklad pre to, že na odbernom mieste dochádza k odberu plynu
a žiadna osoba nemá na dodávku plynu uzatvorenú zmluvu, teda žiadna osoba nie je kupujúcim plynu,
je potrebné za odberateľa plynu, ktorý má povinnosť k náhrade škody podľa súdu považovať osobu,
ktorá je vlastníkom odberného miesta. Len táto osoba je v zásade oprávnená užívať svoju nehnuteľnosť,

a teda aj odoberať plyn dodávaný do tohto odberného miesta. Ak sa vlastník nehnuteľnosti rozhodne
svoju nehnuteľnosť odovzdať do užívania tretej osobe, napríklad na základe nájomnej zmluvy, je to
on, kto je oprávnený vybrať si túto tretiu osobu, kontrolovať dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti,
ale aj podmieniť odovzdanie nehnuteľnosti do užívania tretej osoby skutočnosťou, že táto tretia osoba
uzatvorí Zmluvu o dodávke plynu a stane sa tak skutočným odberateľom plynu, ktorý nakupuje plyn

na účel vlastnej spotreby. Ak vlastník tieto svoje oprávnenia nevyužije a svoju nehnuteľnosť, ktorá je
odberným miestom plynu odovzdá do užívania tretej osobe bez toho, aby táto osoba mala uzatvorenú
Zmluvuododávkeplynualeboabytakútozmluvumaluzatvorenúonsámazároveňnaodbernommieste
dochádza k odberu plynu, tak musí byť samotný vlastník na účely náhrady škody podľa § 82 Zákona
číslo 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za odberateľa plynu. Vo svojej podstate ide o objektívnu

zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, keď na vznik zodpovednosti za
škodu nie je podstatné, či zodpovedný subjekt odberateľ plynu vznik škody zavinil alebo nie. Opačný
výklad uvedeného zákona, teda ak by za neoprávneného odberateľa plynu bez uzatvorenej zmluvy sa
považovala osoba odoberajúca plyn, viedlo by to k znemožneniu uplatnenia práva na náhradu škody
poškodeného, ktorý nemá k dispozícii žiadny zákonný spôsob zistiť totožnosť takejto osoby, prípadne

ani vedomosť o užívaní nehnuteľnosti - odberného miesta. K uvedenému konkretizoval rozhodnutia tak
okresných, ako aj krajských súdov Slovenska. Poukázal aj na uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo/201/2014,
z ktorého vyplýva princíp právnej istoty spočívajúci v požiadavke, aby súdy aplikovali právnu normu v
rovnakých podmienkach vždy rovnakým spôsobom.

5. Z informačného systému žalobcu na odbernom mieste žalovaných došlo k ukončeniu Zmluvy
o dodávke zemného plynu spoločnosťou L. Z., s.r.o. ako dodávateľom zemného plynu so stavom
plynomera na odbernom mieste žalovaných 508 m3. Dňa 07.11.2016 žalobca prostredníctvom svojich
zamestnancov vykonal kontrolu odberného miesta plynomeru, o čom svedčí vystavený montážny
list meradla zo dňa 07.11.2016, v ktorom došlo k demontáži plynomeru a je tam zároveň uvedený

stav počítadla plynomeru 2.417 m3. Je teda zrejmé, že na odbernom mieste plynomeru číslo
XXXXXXXXBXXX dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu v rozpore s § 82 ods. 1 písm.
a) zákona o energetike, čím žalobcovi vznikla škoda, ktorú vyčíslil na sumu 633,81 eur a fakturoval
ju žalovaným ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti Faktúrou číslo XXXXXXXXXX zo dňa
12.12.2016 splatnej dňa 29.12.2016. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že za túto škodu zodpovedajú

žalovaní v 1. a 2. rade. Z tohto dôvodu ich súd zaviazal zaplatiť túto sumu žalobcovi spolu s úrokom
z omeškania, ktorý žalobca požadoval neskôr, ako bola samotná splatnosť predmetnej faktúry, keď ho
žiadal priznať až od 05.03.2018 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

6. K prvému výroku rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný v 1. rade vo svojich písomných
podaniach aj prednesoch navrhol prerušenie konania v súlade s § 164 a § 162 CSP, čo posúdil podľa
obsahu ako návrh na prerušenie predmetného konania do právoplatného skončenia konania pod sp.
zn. 25C/208/2016, no tento ako nedôvodný zamietol. Skonštatoval, že predmetom súdneho sporu pod
sp. zn. 25C/208/2016 sú nároky žalovaných v 1.a 2.rade ako podielových spoluvlastníkov predmetnej

nehnuteľnosti na ul. O. XX v Z., vyplývajúce z nájmu vo vzťahu k ich nájomníkom. Uvedený spor preto
nesúvisí s prebiehajúcim sporom, preto návrh ako nedôvodný zamietol.

7. Rovnako zamietol návrh žalovaného v 1. rade na vypočutie svedkov s odôvodnením, že vykonávanie
takéhoto dokazovania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania. Poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/64/97 zo dňa 08.10.1997, podľa ktorého nie je povinnosťou

súdu vykonať všetky dôkazy označené účastníkmi konania. V tomto konaní posúdil právnu otázku
pasívnej vecnej legitimácie titulom spôsobenej škody neoprávneným odberom zemného plynu bez
uzatvorenej zmluvy na odbernom mieste, čo k objasneniu uvedenej otázky vypočutím navrhnutých
svedkov nebolo potrebné.

8. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obaja žalovaní.

9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a v 2. rade.
Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť v plnom rozsahu a vrátiť vec súdu prvej inštancie. Alternatívne navrhli
o veci rozhodnúť po právoplatnom ukončení súdneho konania vedeného pod sp. zn. 25C/208/2016.

Namietali, že napadnutý rozsudok sa opiera o nepravdivé argumenty. V ďalšom namietali nesplnenie
procesných podmienok pre vydanie takéhoto rozsudku, tiež, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, mal rozhodovať vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, v čom majú
pochybnosti, konanie má inú vadu, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní neboli

vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho zistenia neobstoja, lebo sú tu prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli do spisu pripojiť ďalší spis 25C/208/2016 a
tiež na prejednanie veci nariadiť verejné pojednávanie a vypočuť navrhnutých svedkov.

10. K odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že napadnutý rozsudok považuje za správny, zákonný a
spravodlivý. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na odbernom mieste v nehnuteľnosti, ktorej
spoluvlastníkmi sú žalovaní, dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu bez zmluvy o
dodávke zemného plynu. V takomto prípade neoprávneného odberu zodpovedá vlastník nehnuteľnosti

za to, že umožnil inej osobe odoberať zemný plyn bez zmluvy o dodávke zemného plynu. V tejto
súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Krajských súdov Banská Bystrica, Trenčín, Bratislava a
Okresných súdov Bratislava I., Galanta. Uviedol, že ani jeden z odvolacích dôvodov uvádzaných
žalovanými nie je daný. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy
odvolacieho konania.

11. Počas odvolacieho konania žalovaní do spisu doručili viaceré podania, v ktorých podávali rôzne
návrhy a rekapitulovali obsah spisu, ako aj priebeh opakovaných nazeraní do spisu.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

13. Odberateľom plynu je osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej

spotreby. Koncovým odberateľom plynu je odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo
domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu (§ 3 písm. c) bod 10 a 11 z. č. 251/2012 Z.z. o
energetike).14. Neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o pripojení k prepravnej sieti
alebo o pripojení k distribučnej sieti, dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo prístupe do
prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu. Odberateľ,

ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej
siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu,
ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odobral plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete (§ 82 ods.
1 písm. a), ods. 2 citovaného zákona o energetike).

15. Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a
životnom prostredí (§ 415 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení zmien a doplnkov).

16. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (§ 420 ods. 1 OZ).

17. Z obsahu odvolania odvolací súd vyvodil, že odvolatelia namietajú aj nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie. K uvedenému je potrebné zdôrazniť, že právne posúdenie je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k
nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie predčasne vo veci rozhodol, keď za odberateľa
neoprávneného odberu bez toho, aby vyhodnotil skutočnosť, že odber plynu za predchádzajúce obdobie

pred obdobím neoprávneného odberu bol ošetrený zmluvou o dodávke plynu od 01.02.2014 do
04.10.2016, kedy došlo k jej ukončeniu z dôvodu neplatenia za odoberaný plyn. Túto zmluvu mala
uzavretúspoločnosťL.Z.,s.r.o.,sF.S.,ktorývtomčasebolnájomcomrodinnéhodomunachádzajúceho
sa na ul. O. XX v Z., ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade. Z uvedeného
teda vyplýva, že odberateľom plynu v čase tesne pred predmetným, v konaní účtovaným nedoplatkom

za obdobie od 06.10.2016 do 07.11.2016 bol F. S.. Za daného stavu sa javí správne za neoprávneného
odberateľa považovať F. S. za situácie, ak tento v uvedenej nehnuteľnosti býval a plyn zužitkovával.
Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie nesprávne posúdil so záverom, že za neoprávnený odber
zodpovedajú žalovaní. Záver súdu prvej inštancie o zodpovednosti za škodu vzniknutú žalobcovi pri
neoprávnenom odbere je preto predčasný a zdá sa, že nesprávne za zodpovedných považoval práve

žalovaných. Už skutočnosť, že zmluva o dodávke plynu pre jej neuhrádzanie s F. S. bola ukončená, je
potrebné zohľadniť a vyhodnotiť aj v otázke zodpovednosti za škodu vzniknutú neuhrádzaním dodávky
plynu, ale nie v neprospech žalovaných, ako vlastníkov nehnuteľnosti, do ktorej bol plyn dodávaný.
Z doteraz vykonaného dokazovania sa dá predpokladať, že za osobu, ktorá skutočne plyn na danom
mieste odoberala, je možné považovať F. S., ktorý na základe nájomnej zmluvy predmetný rodinný dom

začal užívať. Iná by bola situácia, ak by žalovaní uzavreli nájomnú zmluvu na prenájom ich rodinného
domu bez toho, aby nájomca nemal povinnosť uzavrieť zmluvu o dodávke plynu sám s dodávateľom, ale
ak by takúto prípadnú zmluvu mali mať uzavretú vlastníci predmetnej nehnuteľnosti. V prejednávanom
prípade však o takúto situáciu nešlo. Bolo preto podľa názoru odvolacieho súdu z doteraz zistených
okolností nesprávne za neoprávnených odberateľov považovať žalovaných ako vlastníkov predmetnej

nehnuteľnosti.

19. Nie je preto možné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že u žalovaných v 1.a
2. rade je daná objektívna zodpovednosť za neoprávnený odber plynu iba z dôvodu, že títo sú
podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, do ktorej sa odber plynu realizoval. Z doteraz tvrdených

skutočností žalovanými je s najväčšou pravdepodobnosťou potrebné za neoprávneného odberateľa
plynu považovať nájomcu predmetného domu, a to podľa ich tvrdenia F. S.. Zodpovednosť žalovaných
ako podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom plynu dodávaného do ich nehnuteľnosti by bolo možné vyvodiť v prípade, ak by sa nedala zistiť
osoba, ktorá skutočne neoprávnene odoberala plyn. Z uvedeného je možné ustáliť, že názor súdu prvej

inštancie o správnej vecnej legitimácii na strane žalovaných je predčasný. Obdobný názor bol vyslovený
aj v uznesení Krajského súdu Prešov č. k. 22Co/5/2018-393 zo dňa 31.01.2019.20. Z vyššie uvedených dôvodov preto bolo nutné rozsudok súdu prvej inštancie v jeho druhom a
súvisiacom treťom výroku postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie v hore uvedenom smere, náležite
posúdiť, kto je v predmetnom konaní neoprávneným odberateľom zodpovedným za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom a následne opätovne o žalobe rozhodnúť. Úlohou súdu prvej inštancie bude
svoje nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

22. Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na
takéto konanie podnet (§ 164 CSP).

23. Keďže odvolaním bol napadnutý aj prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý

návrh žalovaného v 1. rade na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C/208/2016, odvolací súd prejednal aj vo vzťahu k
uvedenému výroku odvolanie so záverom, že toto nie je dôvodné. Ako jediný fakultatívny dôvod na
prerušenie konania normuje zákon dôvod, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd samotný dal na takéto konanie

podnet. Fakultatívne prerušenie konania znamená, že takéto prerušenie konania nie je pre samotné
konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými
prostriedkami, čo vyplýva z dikcie ust. § 164 CSP a až, keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.
Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje
skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo.

24. Ani podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci neboli splnené podmienky na to, aby súd
prvej inštancie konanie v predmetnej veci prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 25C/208/2016. Citované konanie totiž nemôže priniesť pre
predmetné konanie žiaden výsledok. Aj keď v uvedenom konaní stranami sporu na strane žalobcov sú

v tomto konaní označení žalovaní a hoci si uplatňujú svoje nároky v súvislosti s nájmom ich rodinného
domu voči svojmu nájomníkovi, ktorý by podľa tvrdenia žalovaných mal byť neoprávneným odberateľom
plynu, na prejednávanú vec to nemôže mať vplyv. V prejednávanej veci totiž žalobcom je SPP -
distribúcia a.s., ktorá si uplatňuje náhradu škody voči žalovaným a nie voči F. S.. V predmetnom konaní
to, či žalobca voči žalovaným bude alebo nebude úspešný, nemôže ovplyvniť úspech. Resp. neúspech

žalovaných v konaní 25C/208/2016 v postavení žalobcov.

25. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho prvom
výroku o zamietnutí návrhu žalovaného v 1.rade na prerušenie konania do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C/208/2016, a to v zmysle § 387 ods. 1

CSP ako vo výroku vecne správny.

26. Odvolací súd ešte dodáva, že žalovaní v priebehu odvolacieho konania do spisu predkladali podania,
v ktorých uvádzali priebeh konaní vedených na Okresnom súde v Prešove, v ktorých boli stranami sporu.
Rovnako podávali opakované protinávrhy. Keďže v zmysle § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno

uplatniť práva voči vzájomnou žalobou, nebolo možné sa v odvolacom konaní návrhmi na podávanie
vzájomných žalôb zaoberať. Zo strany žalovaných bolo dostatok času a príležitosti uplatniť prípadné
vzájomné nároky proti žalobcovi vzájomnou žalobou počas konania súdu prvej inštancie. V odvolacom
konaní takéto právo zákon žalovaným vyslovene neumožňuje. Ak by žalovaní chceli iniciovať svoje
nároky proti žalobcovi, môžu tak urobiť iba samostatnou žalobou.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).