Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Csp/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119204359
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5119204359.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v spore žalobkyne:
H.. U. C., K.. X.X.XXXX, O. B.É. XXX, zastúpenej STEHURA & partners, v.o.s. so sídlom Fraňa Kráľa
2080, Čadca, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO
35792752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16,
Bratislava, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje,žedohodaozrážkachzomzdy(inýchpríjmov)dlžníkač.XXXXXXXXXXzodňa31.8.2015
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je n e p l a t n á .
Súd p r i z n á v ažalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.4.2019 domáhal súdneho výroku, ktorým by
súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.8.2015
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodňovala tým, že dňa 19.8.2015 uzatvorila so žalovaným zmluvu o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.8.2015 na sumu 1.500,- eur. So žalovaným musela
uzatvoriť aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Napriek tomu, že
táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté,
boli vopred pripravené žalovaným na príslušnom formulári a túto dohodu nemohla odmietnuť. Žalovaný
doručil jej zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Na základe predmetnej výzvy jej zamestnávateľ začal vykonávať zrážky

zo mzdy. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 41Csp/47/2019-30 zo dňa 3.4.2019 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému a zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa uplatňovania
práv z dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.8.2015
uzatvorenej medzi ňou a žalovaným. Súčasne jej uložil povinnosť v lehote 30 dní podať na súde žalobu
o neplatnosť právneho úkonu. Ďalej žalobkyňa poukazovala na to, že podľa ustálenej judikatúry systém
ochrany spotrebiteľov zavedených smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v

znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich
obsah. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy,
pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a
verifikácií primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
Z uvedeného dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 OZ. V danom prípade

uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53 ods. 1 OZ. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jejpríslušenstve. Uvedený zabezpečovaní inštitút (dohoda o zrážkach zo mzdy) umožňuje žalovanému ako
dodávateľovi siahnuť na jeho majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky
uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu

v jeho neprospech, pričom je povinný sa takémuto konaniu žalovaného podriadiť bez predchádzajúcej
súdnej kontroly, príp. neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovaného a z uvedeného dôvodu
dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľnú a tým aj za neplatnú zmluvnú
podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 OZ. Zrážky z jej mzdy sa vykonávajú na plnenie, na ktoré nemá
žalovaný nárok, nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti stanovené

v § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. a preto je v zmysle § 11 ods. 1 predmetného zákona považovaná
za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej poukázal na ust. § 3 ods. 3 a ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z., z
ktorých vyplýva, že zo samotného zákonného ustanovenia vyplýva priamo jej právny záujem ako
spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v
postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 3.6.2019, v ktorom

namietal, že podaná žaloba je neprípustná podľa CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy - právneho úkonu. Právne úkony sú v zmysle právnej teórie,
ako aj rozhodovacej praxe súdov, právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení
CSP ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis (t. j. osobitný
zákon musí určiť, že takéto konanie je dovolené, napríklad konanie o neplatnosť výpovede z pracovného

pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde príslušné predpisy výslovne takýto typ určovacej
žaloby predpokladajú). Poukázal na § 137 písm. c) a písm. d) CSP. Aj z dôvodovej správny týkajúcej sa
typov žalôb vyplýva cit. „Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická
určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu
bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a

iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.“ Podaná
žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c) CSP (žalobca sa nedomáha určenia práva) a je neprípustná
aj podľa písmena d) uvedeného ustanovenia (žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje).
Žalovaný ďalej poprel tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca mal byť nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo
mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale predstavuje individuálne

dojednaný právny úkon. Citoval čl. I - III dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že z nej vyplýva poučenie
o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou formou môže žalobca odmietnuť uzavretie
a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, zároveň
mu predchádza text „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Rovnako aj poučenie o
dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy je v texte zvýraznené práve pre to, aby priemerne

opatrná osoba konajúca s rozumne očakávateľnou mierou obozretnosti si pri prvom pozretí textu dohody
o zrážkach zo mzdy všimla uvedené skutočnosti. Hoci zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo
mzdy len na samostatnom liste, s uvedením poučenia a s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou,
žalovaný sa aj uvedením v texte snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania
textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň hneď v

prvom a druhom bode dohody o zrážkach zo mzdy sa opakuje informácia o tom, že uzavretie dohody
o zrážkach zo mzdy nie je povinné a ako môže dlžník „odmietnuť“ jej uzavretie. S prihliadnutím na
tvrdenia uvádzaného žalobcom nie je pritom možné zistiť, že by žalobca poprel možnosť prečítania si
dohody o zrážkach zo mzdy či samotné prečítanie, možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo
mzdy či akékoľvek námietky nasledujúce po jej uzavretí. Žalobca v podanej žalobe nespochybnil vyššie

uvedené skutočnosti týkajúce sa obsahu dohody o zrážkach zo mzdy a jej uzavretia. Taktiež žalovaný
poprel tvrdenia žalobcu o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré neobstojí, nakoľko
dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 OZ), pre ktorého
uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žiadny právny
predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v súčasnosti neuvádza, že k uzatvoreniu dohody

o zrážkach zo mzdy je potrebná akákoľvek verifikácia či rozhodnutie zo strany súdu. Neprijateľnou
podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech
spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán.
Neprijateľnou podmienkou z povahy veci teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej
úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice

(upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia
členského štátu. Výslovne to vyplýva z článku 1 ods. 2 smernice - Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú
záväznézákonnéaleboregulačnéustanoveniaaustanoveniaalebozásadymedzinárodnýchdohovorov,
ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajúustanoveniam tejto smernice. Fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou
vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou (§ 551 OZ, § 9 ods. 13 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015

Z.z., ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo
určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo
mzdy, ručením a záložným právom. Ak Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona
určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov
zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona

viazaný. Poukázal aj na konkrétne súdne rozhodnutie (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.
6Co/142/2016 - 86), rozsudok vo veci C-34/13. Je zrejmé, že SDEÚ pri inom zabezpečovacom inštitúte,
a to záložnom práve uviedol, že jeho mimosúdny výkon je prípustný. Rovnako to platí aj pri ďalšom
zabezpečovacominštitúte,atodohodeozrážkachzomzdy.Akžalobcatvrdí,žeprostredníctvomdohody
o zrážkach zo mzdy sa môžu vymôcť nároky z neprijateľných podmienok, potom žalobu má smerovať
voči takým podmienkam. A nie voči dohode o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný

spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke
nevyžaduje ani nepredpokladá. Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu
povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy
dlžníkauhrádzanazákladedlžníkovhosúhlasu(vyjadrenéhovdohodeozrážkachzomzdy)jehosplatný
dlh pomocou zrážok zo mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka.

Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje OZ a slúži najmä
k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými
sú napr. uhrádzanie splátok vkladom v banke, platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod.
Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa teda
neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti,

napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok.
Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný,
ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti (platí tzv. teória racionálneho
zákonodarstva). Pokiaľ ide o námietku subjektívnej predstavy veriteľa o výške dlhu s majetkom dlžníka,
je nutné zdôrazniť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov

zmluvných strán, ktorej regulácia je prísne upravená osobitnými predpismi. Zákon presne stanovuje,
aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná
ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, a teda ani dohodou zmluvných strán
nemožno dospieť k výkonu zrážok vo vyššej výške, ako umožňuje zákonný predpis. Vzhľadom na
uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Vo vyjadrení žalobcu k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa zotrvala na neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy. I keď je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred
pripravené žalovaným na príslušnom formulári, pričom na jej existenciu žalobkyňu nikto žiadnym
spôsobom neupozornil a nemala možnosť ju odmietnuť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je

stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 OZ),
hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ

v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská
doložka a iné). Pre záver súdu je relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam
bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco,
nedostatočne transparentne a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na
majetokavymôcťajplnenia,nazákladeprípadnýchneprijateľnýchpodmienokzmluvy. Vdanomprípade

poukázala aj na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých
obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113,179 a viaceré
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a vnútroštátnych súdov. K námietke neprípustnosti danej žaloby z
dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach
zo mzdy žalobkyňa uviedla, že zo znenia § 137 ods. d/ CSP vyplýva, že žalobou sa možno domáhať

určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného prepisu, pričom toto ustanovenie CSP žiadnym
spôsobom nešpecifikuje, o ktorý osobitný predpis má byť, preto ním môže byť akýkoľvek predpis.
Týmto osobitným predpisom je preto aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zo samotného
zákonného ustanovenia (§ 3 ods. 3 a 5 zákona o ochrane spotrebiteľa) vyplýva možnosť domáhaťsa určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Predmetná žaloba je prípustná aj v zmysle § 137 písm. c/ CSP, nakoľko pri skúmaní podmienok
uvedených v § 137 písm. c/ CSP, umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím, treba vychádzať z

toho,ženaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostidohodyozrážkachzomzdyspotrebiteľa(ktorého
špecificképostavenieakoslabšejstranyvsporeosvedčujepredovšetkýmúpravavkomunitárnompráve,
domáca právna úprava, v nie poslednom rade i početná judikatúra súdov EÚ) je daný, nakoľko bez
určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je jeho právne postavenie ako dlžníka neisté a súčasne
je ohrozené jeho právo na disponovanie s jeho mzdou. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko

len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len
deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku
svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z mojej mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti
predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve
žalobkyňaajejmajetkovásférajevohrozeníneprimeranejvýškyzrážokzomzdy,ktorýchkonečnúvýšku

určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka
vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto
určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať,
nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona o

ochrane spotrebiteľa, z čoho taktiež právo na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade
s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný na výzvu súdu ďalej písomne nevyjadril.

6. Na pojednávanie dňa 18.9.2019 sa právna zástupkyňa žalovaného nedostavila, svoju neprítomnosť
písomne ospravedlnila z dôvodu hospodárnosti konania, zároveň žalovaný súhlasil, aby sa konanie
uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával aj v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej
zástupkyne.
7. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe, na dôvodoch v nej uvedených.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
9. Dňa 31.8.2015 uzatvorili žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť čiastku úveru (úverový limit) 1.500,-
eur. Splácanie úveru bolo dojednané nasledovne: splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka
(vrátane úrokov) 46,68 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu

čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) 2.110,56 eur. RPMN bola uvedená vo výške 24,88 %,
ročná úroková sadzba úveru 16,93 %, priemerná RPMN za úver 33,96 %, poskytnutá čiastka revolvingu
1.500,- eur, celková čiastka pri revolvingu ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky) za celú dobu
čerpania revolvingu 2.110,56 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 24,88 %, ročná
úroková sadzba revolvingu 16,93 %. Poplatok za poskytnutie úveru 150,- .

10. Dňa 31.8.2015 uzatvorili sporové strany v totožnom postavení veriteľa a dlžníka na samostatnej
vopred predtlačenej listine, do ktorej boli rukou dopísané údaje, dohodu o zrážkach zo mzdy ( iných
príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, v ktorej v čl. I je uvedené, že dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto
dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia
úveru (revolvingu). Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako podmienku

uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu). Podľa čl. II. dlžník má
možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto dohode
potvrdzuje záujem uzavrieť dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči
veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného príjmu) budú vykonané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške
a tieto priamo poukazované spoločnosti. V článku IV. je uvedené, že spoločnosť bude mať (má)

voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,- eur. V zmysle zmluvy/dodatku k
zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci
tzv. revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom,
vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu),

nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok
voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vniknú na
základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami (ďalej len „pohľadávky“). Podľa čl.
V. predmetnej dohody strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka na zabezpečeniepohľadávok spoločnosti uvedených v čl.IV. tejto dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy, príp. z iných
príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len zrážky zo mzdy),
ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (resp. platiteľa príjmu). Na základe tejto dohody je

zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy
v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na uvedený bankový účet pod VS č. XXXXXXXXXX
vo výške 81,78 eur mesačne. Zároveň je v uvedenom článku uvedené, že strany výslovne súhlasia
s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to
z akéhokoľvek dôvodu), ale bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho vyrovnania

príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či
mesiacoch zvýšená na dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne
záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko
do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní, dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí. V čl.III.
sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka ( resp. iným
platiteľom príjmu ) do doby než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky

vzniknuté na základe alebo v súvislosti zmluvou a jej prípadných dodatkov sú splatené. Spoločnosť
plní túto povinnosť bezodkladne. V čl. VIII. je uvedené, že táto dohoda sa uzatvára na dobu, kým
budú splatené všetky pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej
prípadnými dodatkami a môže byť zrušená či menená iba písomnou dohodou oboch strán.
11. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:

a) splnení povinností,
b) nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
12. Podľa §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
13. Podľa § 3 ods. 5, veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany

svojho práva.
14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Podľa § 53 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „neprijateľná podmienka“).
16. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
17.Podľa§551ods. 1 Občianskehozákonníka uspokojenie pohľadávkymožnozabezpečiťpísomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než

by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
18. Predmetom sporu je v danom prípade určenie neplatnosti ( právnej skutočnosti ) dohody o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 31.8.2015.
19. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu uzatvoreného medzi žalobkyňou a
žalovaným sa súd zaoberal možnosťou uplatniť nárok smerujúci k určeniu tzv. inej právnej skutočnosti,

pokiaľ to vyplýva z osobitného predpisu v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Samotné určenie neplatnosti
právnehoúkonuvzásadenemožnovsúdnomsporepožadovať,ibažekonkrétnereguláciesohľadomna
charakter dotknutého vzťahu takýto postup pripúšťajú. Pokiaľ ide o prejednávaný spor, bolo nevyhnutné
vychádzať zo znenia § 298 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom

v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou. Dané ustanovenie predstavuje odôvodnenú výnimku z dispozičného princípu
a z princípu ne ultra petitum. Skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej

spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich (napr. všeobecné
obchodné podmienky, poistné podmienky, prepravné poriadky, reklamačné poriadky a pod.), pretože
ak boli dodržané podmienky hmotného práva, predstavujú súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ právna
úprava umožňuje súdu skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, a to dokoncabez návrhu, možno z toho vyvodiť, že aktívna požiadavka spotrebiteľa na súdnu ochranu s vymedzením
určovacieho petitu je plne oprávnená a má svoj právny základ v spomínanom ustanovení § 298 ods.
1 CSP. S odkazom na dané ustanovenie sa potom javí vhodným zaoberať sa aj otázkou platnosti/

neplatnosti dotknutých častí zmluvy a žaloba v zmysle § 137 písm. d/ CSP je v takomto prípade
prípustná.Bezohľadunakonštatovanieprípustnostipodaniažalobyvzmysle§137písm.d/CSP,žaloba
je prípustná aj podľa §137 písm. c) CSP, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,
v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody
môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby tento ďalej nevykonával

zrážky z jeho mzdy. Určenie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto
dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny
záujem priamo zo zákona. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.
z., z čoho jej taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva.
20. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník dňa

31.8.2015 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500127556, na základe ktorej veriteľ poskytol
dlžníkovi úver vo výške 1.500,- eur. Strany konania ďalej totožného dňa uzavreli dohodu o zrážkach
zo mzdy, ktorá je predmetom konania. Z tejto dohody jednoznačne vyplýva, že ide o zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorá vznikla na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
31.8.2015 č. XXXXXXXXXX.

21. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového
hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského
práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným.
Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve

odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho
prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so

zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre
takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto kogentnej právnej úpravy je teda
snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených
v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie
je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal
menej práv ako dodávateľ. V prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah, nakoľko

žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalovaný vystupoval v pozícii dodávateľa, nakoľko
poskytovanie úverov a pôžičiek realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto právnu úpravu
týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv súd nielenže môže, ale aj musí aplikovať.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy

predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobca nemal možnosť
ovplyvniť, jej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu. V deň podpisu zmluvy o revolvingovom
úvere žalobkyňa podpísala na samostatnej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej súhlasila,
aby jej boli vykonané zrážky zo mzdy vo výške 81,78 eur, podpísala, že s dohodou súhlasí a že veriteľ
je oprávnený predložiť túto dohodu zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere.

Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac - nechtiac nútený kedykoľvek počas
platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi
bez súdnej kontroly podmienok obsiahnutých v zmluve. Podpisom sa musela žalobkyňa podrobiť
vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohla zabrániť ich vykonávaniu v tých prípadoch, ak sú zrážky
uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti zmlúv pre

rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp. z iných dôvodov. Naozaj môže nastať, ak už nenastala,
situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej
mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol
povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí a podmienok zmluvy o spotrebiteľskomúvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky
späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Inštitút zrážok
zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená

na nekalých podmienkach. Žalovaný v prejednávanom prípade navyše ani nepreukázal, že by prípadne
poskytol žalobkyni inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, jednoducho, so zmluvou
o úvere žalobkyňa musela pristúpiť na takúto formu zabezpečenia záväzku. S poukazom na uvedené
dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle
ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená dohodu

vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať. Tomu nebráni ani fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy
a úverová zmluva sa nenachádza na jednej listine a neobsahuje iba jeden podpis žalobcu.
23. V prejednávanej veci súd zároveň uvádza, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí
obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené
náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Dohoda neobsahovala výšku pohľadávky,

ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku ( existujúce, budúce, podmienené
záväzky v neurčitej výške). Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky ako pohľadávky z úveru,
vrátane revolvingov, príslušenstvom úveru (revolvingov), nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne
vznikli a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, je neurčité, a preto neplatné s
poukazom na § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne;inakjeneplatný.Včaseuzatváraniadohodyozrážkachzomzdy musíbyťzabezpečovaná
pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť
pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2
Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci
rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu

právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú
realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa aj to je dôvod, pre ktoré je dohoda o zrážkach zo mzdy
neakceptovateľná a s poukazom na uvedené neplatná. Pri uzatváraní dohody dlžník, musí vedieť druh
pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 1.500,- eur v bode IV. dohody bola
uvedená len v súvislosti s označením poskytnutého úveru, táto suma nepredstavuje výšku pohľadávky,

ktorámôžebyťzrážanázomzdydlžníka(tátovskutočnostijeoveľavyššia,navýšenáoúrokyčisankcie).
Na dostatočné určenie zabezpečovanej pohľadávky nepostačuje jej vymedzenie titulom jej vzniku (teda,
že stačí uviesť, z akého právneho vzťahu táto pohľadávka vznikne).
24. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či

inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho
procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o
tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a
je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

25. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy je súdu známy z jeho rozhodovacej
praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez
možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.
26. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil.
27. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom reprezentovaným

príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach
zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj
prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia
spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom

či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju
nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej
výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť
ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.28.Vychádzajúczvyššiekonštatovaného,dohodaozrážkachzomzdy(inýchpríjmov)uzatvorenámedzi
sporovými stranami dňa 31.8.2015 je absolútne neplatná s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ,
v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Dohoda o zrážkach nebola určitá v pohľadávke, ktorá mala byť touto dohodou zabezpečená a rovnako
nebola medzi stranami individuálne dojednaná, a preto žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy z tejto
dohody, preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti

neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).