Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202305
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118202305.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s.,

so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava - Ružinov 825 11, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného:
Advokátskou kanceláriou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava
811 03, IČO: 47 255 706, proti žalovaným: 1. M. H., D.. XX.XX.XXXX, N. G. X, U. V. X. I. H., D..
XX.XX.XXXX, N. H. XX, XXX XX A., v spore o zaplatenie 633,81 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta návrh žalovaného v 1. rade na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C/208/2016.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 633,81 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 05.03.2018 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 01.03.2018 žiadal, aby súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal
zaplatiť mu sumu vo výške 633,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 633,81

Eur odo dňa 05.03.2018 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že
žalovaní v 1. a 2. rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti na ulici O. XX S. Z. a to
každý v podiele 1. Na odbernom mieste došlo ku škode v súlade s § 82 ods. 2 Zákona o energetike, za
ktorú zodpovedajú žalovaní v 1. a 2. rade ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti.

2. Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp/44/2018-26 zo dňa 27.03.2018 súd zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili žalobcovi sumu

633,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 633,81 Eur odo dňa 05.03.2018
do zaplatenia alebo aby v istej lehote podali odpor s vecným odôvodnením na tomto súde.

3. Voči uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná v 2. rade v zákonom stanovenej lehote dňa
03.05.2018 odpor, v ktorom žiadala platobný rozkaz zrušiť. Uviedla, že na odbernom mieste O. XX, Z.
v období od 06.10.2016 do 07.11.2016 sa odoberal nezazmluvnený zemný plyn. A. F. S., ktorý mal od
04.04.2014 do 04.10.2016 uzatvorenú zmluvu s dodávateľom spoločnosťou Innogy Slovensko, s.r.o.

Bratislava. Zmluva bola zrušená pre neplatenie odberateľa, podnájomníka F. S.. Montážny list zo dňa
07.11.2016 preukazuje odpojenie dodávky plynu. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal odpor
aj žalovaný v 1. rade a to dňa 07.05.2018, v ktorom žiadal platobný rozkaz v celom rozsahu zrušiť.
Poukázal na prebiehajúce konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 25C/208/2016 a mal za to,že za neoprávnený odber plynu zodpovedajú podnájomníci v rodinnom dome, ktorého je podielovým
spoluvlastníkom spolu so žalovanou v 2. rade.

4. Súd vykonal dokazovanie žalobou zo dňa 01.03.2018, Faktúrou číslo XXXXXXXXXX, vyúčtovaním
škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 06.12.2016, montážnym listom číslo
XXXXXXXXXX, vypočutím žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade, vypočutím svedka, ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca vyúčtoval žalovaným v 1 a 2. rade Faktúrou číslo XXXXXXXXXX škodu za odber zemného
plynu podľa § 82 Zákona číslo 251/2012 Z.z. v celkovej výške 633,81 Eur a to za hodnotu zemného
plynu odobratého za obdobie od 06.10.2016 do 07.11.2016.

6. Z predloženej faktúry vyplýva výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.

7. Listom zo dňa 06.12.2016 vyúčtoval žalobca žalovaným v 1. a 2. rade titulom neoprávneného odberu
zemného plynu bez zmluvy o jeho dodávke podľa § 82 Zákona o energetike číslo 251/2012 Z.z. škodu
vo výške 633,81 Eur a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu dlžnej sumy.

8. Z montážneho listu číslo XXXXXXXXXX, ktorý je súčasťou súdneho spisu (číslo listu 9 súdneho

spisu) vyplýva demontáž a ukončenie odberu plynu počnúc dňom 07.11.2016 na odbernom mieste O.
XX/XXX, XXX XX Z.. Obrana žalovaných v 1. a 2. rade v priebehu tohto sporu bola tá, že Zmluvou
o nájme rodinného domu zo dňa 04.09.2013 uzatvorenou medzi žalovaným v 1. rade a nájomcom F.
S., N. XX. D. XX, Z. došlo k prenájmu rodinného domu na ulici O. XX S. Z., pričom doba nájmu bola
dohodnutá v článku 2, bod 2.1 uzatvorenej zmluvy na obdobie od 04.09.2013 do 04.09.2015. Účelom

nájmu bolo bývanie nájomcu, teda zabezpečovanie bytových potrieb nájomcu bez možnosti ďalšieho
prenechania predmetu nájmu do podnájmu tretej osobe bez predchádzajúceho písomného súhlasu
prenajímateľa. Podľa článku 3, bod 3.1 sa nájomca zaviazal platiť prenajímateľovi mesačné nájomné
stanovené dohodou zmluvných strán vo výške 100 Eur rozdelené vo výške 50 Eur pre žalovaného 1.
rade a vo výške 50 Eur pre žalovanú v 2. rade. Spolu s nájomným sa nájomca podľa článku 3, bod

3.2 uzatvorenej nájomnej zmluvy zaviazal preddavkovo platiť aj úhrady za služby spojené s užívaním
predmetu nájmu, najmä poplatky za spotrebu plynu, vody a stočného, poplatky za spotrebu elektrickej
energie, poplatky za odvoz komunálneho odpadu, poplatky za káblovú TV a internet. Dňa 30.10.2015
bol medzi prenajímateľmi, v tomto spore žalovanými v 1. a 2. rade a nájomcom F. S. podpísaný dodatok
k Zmluve o nájme, podľa ktorého sa predlžuje Zmluva o nájme uzatvorená medzi stranami sporu o 1

rok, t. j. do 04.09.2016.

9. Uznesením Okresného prokurátora Prešov zo dňa 19.07.2017 číslo X A. XXX/XX/XXXX-XX bola
zamietnutá písomná sťažnosť žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu povereného príslušníka
Obvodného oddelenia Policajného zboru Sabinov spisová značka Č.:P.-XXX/SB-A.-XXXX zo dňa

08.06.2017, a to z dôvodu, že neexistoval dôvod na začatie trestného stíhania, ani postup podľa §
197 ods. 2 Trestného poriadku. Z oznámenia Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa 24.10.2017 vyplýva,
že poverený príslušník Obvodného oddelenia Policajného zboru Sabinov uznesením Č.:P.-XXX/SB-A.-
XXXX zo dňa 08.06.2017 podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietol trestné stíhanie,
lebo nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Zároveň bola zamietnutá sťažnosť žalovaných v 1. a 2. rade, a to rozhodnutím Okresného prokurátora
Prešov sp. zn. X A. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 19.07.2017. V oznámení Krajskej prokuratúry Prešov zo
dňa 24.10.2017, krajský prokurátor žalovaným v 1. a 2. rade oznamuje, že sa stotožňuje s právnymi
závermi orgánov činných v trestnom konaní, pretože v oznámenom konaní F. S. nedošlo k naplneniu
znakovtrestnéhočinukrádežepodľa§212ods.2písm.e)Trestnéhozákona.Zdôkazovzabezpečených

vo vyšetrovacom spise je zrejmé, že formálne zo strany F. S. došlo v čase od odstúpenia od Zmluvy
o dodávke plynu až do fyzického demontovania odberného miesta k neoprávnenému odberu zemného
plynu. Na druhej strane však samotné odstúpenie od zmluvy nebolo F. S. známe, nebolo mu reálne
doručené a menovaný tak nemal vedomosť o tom, že došlo k ukončeniu zmluvy.

10. Z výpisu z Listu vlastníctva číslo XXXX, P. Z., P. Z., katastrálne územie Z. A. súd vyplynulo, že
žalovaní v 1. a 2. rade sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti Parciel registra „Y. Č. XXX/XX P. S. XXX
O.2, druh pozemku záhrady a Parcely Č. XXX/XX P. S. XXX O.2, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria a rodinného domu súpisné Č. XXX D. A. Č. XXX/XX, a to každý v podiele 1.11. Žalobca vo svojich písomných podaniach mal za to, že pasívna vecná legitimácia svedčí žalovaným v
1. a 2. rade ako podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej došlo k neoprávnenému

odberu zemného plynu bez uzatvorenej Zmluvy o dodávke zemného plynu. Poukázal na rozhodovaciu
prax vyšších súdnych autorít.

12. Súd na pojednávaní dňa 01.10.2018 vypočul svedka O. U., ktorý uviedol, že vykonáva funkciu
policajta na Obvodnom oddelení v Z.. Vykonával aj šetrenie na základe oznámenia žalovaného v 1.

rade. O týchto skutočnostiach sa dozvedel pri výkone týchto oprávnení. Pokiaľ ide o podanie trestného
oznámenia, podal ho žalovaný v 1. rade na S., ktorý bol jeho nájomcom. Jeho výpoveď, pána S.a
je predmetom vyšetrovacieho spisu. Žalovaný v 1. rade ako oznamovateľ má do tohto spisu právo
nahliadnuť. V šetrení sa nepreukázali skutočnosti odôvodňujúce začať trestné stíhanie. Bolo vydané aj
uznesenie, ktoré vydalo Obvodné oddelenie Policajného zboru Z..

13. Zo správy spoločnosti Innogy Slovensko, s.r.o. vyplýva, že zmluva žalovaného v 1. rade o odbere
zemného plynu bola platná od 01.02.2014 do 03.04.2014, bola ukončená prepisom na odberateľa pána
S.. Zmluva odberateľa pána S. bola platná od 04.04.2014 do 04.10.2016 a bola ukončená z dôvodu
neplatenia. Predmetná spoločnosť súdu doručila faktúry za obdobie od 01.02.2014 do 03.04.2014
vystavené na P. M. H., na preplatok v sume 15,63 Eur, faktúru za obdobie od 04.04.2014 do 18.05.2014

vystavenú na F. S. na celkovú sumu 7,38 Eur, faktúru za fakturačné obdobie od 19.05.2014 do
18.05.2015 vystavenú na F. S. na celkovú sumu 18,99 Eur, faktúru za fakturačné obdobie od 19.05.2015
do 18.05.2016 na celkový nedoplatok 115,87 Eur vystavenú na F. S. a faktúru za fakturačné obdobie od
19.05.2016 do 04.10.2016 na úhradu celkovej sumy 42,60 Eur vystavenú na nájomcu F. S..

14. Z pripojeného spisu 25C/208/2016 súd zistil, že dňa 15.11.2018 bol súdom prvého stupňa vyhlásený
rozsudok, ktorým žalovaného v 1. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 1.235 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 3% ročne od 05.09.2015 do 04.04.2017, žalovaného v 1. rade zaviazal
zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 520 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne od 05.09.2015
do 04.04.2017, v prevyšujúcej časti o zaplatenie nájomného žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol.

Žalobu žalobcov v časti dlžôb za odber zemného plynu na základe zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a
dodávateľom RWE, za odberné miesto Z., O. XX voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol, zamietol žalobu
o uloženie povinnosti dať priestory do pôvodného stavu, ako aj garážové dvere a uložil žalovanému v 1.
rade povinnosť vypratať rodinný dom spolu s príslušenstvom, aj garážou na X. O. XX, Z. vo vlastníctve
žalobcov v 1. a 2. rade. Žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol, priznal žalobcovi v 1. rade náhradu

trov konania voči žalovanému v 1. rade a náhradu trov žalobkyni v 2. rade voči žalovanému v 1. rade
nepriznal.

15. Žalovaný v 1. rade mal za to, že žalobca má žalovať škodu od nájomcu F. S., celý návrh na vydanie
platobného rozkazu je neopodstatnený. Celá vec závisí od prebiehajúceho konania 25C/208/2016, je to

žaloba nielen o zaplatenie nájomného, ale aj o zaplatenie pohľadávky vo výške 633,81 Eur. F. S. a pani,
ktorá s ním bývala v spoločnej domácnosti prisľúbili uhradenie dlžoby vo výške 633,81 Eur. Žalovaná v
2. rade žalobu žiadala zamietnuť. Mala za to, že za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného
plynu žalobcovi zodpovedajú ich nájomcovia F. S. spolu s jeho priateľkou.

16. Právny zástupca žalobcu mal za to, že žalobe je v celom rozsahu dôvodné vyhovieť. Poukázal na
ustálenú rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplýva, že za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
plynu je zodpovedný vlastník nehnuteľnosti, ktorý si následne regresom môže uplatňovať zaplatenie
dlžnej sumy od svojho nájomcu.

17. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

18. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) Zákona číslo 251/2012 Z.z. o energetike, Neoprávneným odberom plynu
je odber
a) bez uzavretej zmluvy o

1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.19. Podľa § 82 ods. 2 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal
plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý

neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

20. Podľa § 82 ods. 3 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa
§ 95 ods. 1 písm. l) .

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sú vedení ako
podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti podľa výpisu z Listu vlastníctva Č. XXXX, P. Z., P. Z., G. Ú. Z.
a to Parcely registra „Y. Č. XXX/XX P. S. XXX O.2., druh pozemku záhrady, Parcely číslo XXX/XX

P. S. XXX O.2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a rodinného domu súpisné číslo 862 na
A. Č. XXX/XX, V. H. každý v podiele 1. Predmetom tohto sporu je vystavená faktúra žalobcu číslo
XXXXXXXXXX splatná dňa 29.12.2016 na sumu 633,81 Eur titulom odberu zemného plynu, odobratého
za obdobie od 06.10.2016 do 07.11.2016, pričom k odberu došlo na odbernom mieste O. XX, XXX XX
Z., v nehnuteľnosti, ktorej podieloví spoluvlastníci sú žalovaní v 1. a 2. rade. Súčasťou tejto žaloby bolo

aj presné vyúčtovanie a vyčíslenie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa
06.12.2016.

22. Obrana žalovaných ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti spočívala v tom, že sú vedení
ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a to rodinného domu D. X. O. XX S. Z. každý v podiele 1/2,

pričom mali za to, že za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedajú ich nájomcovia v rodinnom dome,
a to na základe Zmluvy o nájme rodinného domu zo dňa 04.09.2013 v spojení s Dodatkom zo dňa
30.10.2015 tejto nájomnej zmluvy, ktorým bola predĺžená doba nájmu do 04.09.2016.

23. Na základe prezentovanej obrany žalovaných v spore bolo preto potrebné posúdiť otázku pasívnej

vecnej legitimácie žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí mali za to, že za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom zemného plynu žalobcovi, t. j. bez uzatvorenia Zmluvy o dodávke plynu, zodpovedajú ich
nájomcovia. So vznesenou námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 1. a 2.
rade sa súd nestotožňuje a poukazuje na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, napríklad
rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30.10.2013 sp. zn. 41Cob/122/2013, ako aj

rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici a to v v Uznesení č. k. 41Cob/258/2011-144 zo
dňa 27.09.2012, ktorým rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom z
odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nesporne bolo v konaní preukázané, že došlo k nelegálnemu
odberu z plynovej siete do nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom bol v tom čase odporca. Nie je povinnosťou
navrhovateľazisťovať,ktoskutočneodoberalplynbezzmluvnéhovzťahu,tedačinehnuteľnosťskutočne

užíval jej vlastník, respektíve nejaký iný subjekt na základe nájomnej zmluvy. Vlastník nehnuteľnosti
zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom. Ak v tom čase
nehnuteľnosť skutočne užíval niekto iný, vlastník nehnuteľnosti si môže potom uplatňovať škodu u
toho subjektu. Je právne irelevantné, aké boli vzťahy medzi odporcom ako vlastníkom nehnuteľnosti a
údajnými nájomcami, ktorí mali nehnuteľnosť užívať, keď v danom prípade išlo o neoprávnený odber

plynu bez vedomia navrhovateľa práve do nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve odporcu.

24. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.03.2017 sp. zn. 5Co/169/2016,
z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle § 82 ods. 2 Zákona číslo 251/2012 Z.z. má odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú

škodu, prípadne aj ušlý zisk. Za odberateľa v zmysle uvedeného zákona je potrebné považovať v zásade
osobu, ktorá nakupuje plyn na účel vlastnej spotreby, ale ak takejto osoby niet, napríklad pre to, že na
odbernom mieste dochádza k odberu plynu a žiadna osoba nemá na dodávku plynu uzatvorenú zmluvu,
tedažiadnaosobaniejekupujúcimplynu,jepotrebnézaodberateľaplynu,ktorýmápovinnosťknáhrade
škody podľa odvolacieho súdu považovať osobu, ktorá je vlastníkom odberného miesta. Len táto osoba

je v zásade oprávnená užívať svoju nehnuteľnosť, a teda aj odoberať plyn dodávaný do tohto odberného
miesta. Ak sa vlastník nehnuteľnosti rozhodne svoju nehnuteľnosť odovzdať do užívania tretej osobe,
napríklad na základe nájomnej zmluvy, je to on, kto je oprávnený vybrať si túto tretiu osobu, kontrolovať
dojednaný spôsob užívania nehnuteľnosti, ale aj podmieniť odovzdanie nehnuteľnosti do užívania tretejosoby skutočnosťou, že táto tretia osoba uzatvorí Zmluvu o dodávke plynu a stane sa tak skutočným
odberateľom plynu, ktorý nakupuje plyn na účel vlastnej spotreby. Ak vlastník tieto svoje oprávnenia
nevyužije a svoju nehnuteľnosť, ktorá je odberným miestom plynu odovzdá do užívania tretej osobe bez

toho, aby táto osoba mala uzatvorenú Zmluvu o dodávke plynu alebo aby takúto zmluvu mal uzatvorenú
on sám a zároveň na odbernom mieste dochádza k odberu plynu, tak musí byť samotný vlastník na účely
náhrady škody podľa § 82 Zákona číslo 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za odberateľa plynu.
Vo svojej podstate ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu,
keď na vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či zodpovedný subjekt odberateľ plynu vznik

škody zavinil alebo nie. Opačný výklad Zákona číslo 251/2012 Z.z., teda že za odberateľa plynu, ktorý
zodpovedá za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu v zmysle odberu plynu, ktorý zodpovedá
za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu v zmysle odberu plynu bez uzatvorenej zmluvy je
potrebné považovať osobu, ktorá skutočne plyn na danom mieste odoberá, by viedol až k znemožneniu
uplatneniasiprávananáhraduškodypoškodeného,keďtentonemákdispozíciižiadnyzákonnýspôsob,
akobysaototožnostitakejtoosobydozvedel,prípadneajojejužívanienehnuteľnostiodbernéhomiesta,

a teda aj odber plynu preukázal. Aplikácia práva pri takomto výklade by potom znamenala porušenie
ústavou garantovaného práva žalobcu na majetok.

25. Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.05.2017 sp. zn. 10Co/92/2017 „ predmetom
odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý dospel k

záveru, že žalovaní 1. až 3. rade ako podieloví spoluvlastníci bytu, v ktorom došlo k neoprávnenému
odberu plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu, sú v konaní vecne pasívne legitimovaní a
zodpovední za škodu, ktorá žalobcovi neoprávneným odberom vznikla, keď sa nestotožnil s ich obranou,
že za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu zodpovedá nájomca, ktorý na základe uzavretej
nájomnej zmluvy byt užíval. Krajský súd v Bratislave poukázal na to, že súd prvej inštancie nedospel

k správnemu právnemu záveru, že žalovaní sú v konaní vecne pasívne legitimovaní a zodpovedajú za
škodu, ktorá žalobcovi vznikla tým, že do bytu ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi bol dodávaný plyn
bez riadne uzavretej zmluvy s tým, že bolo práve povinnosťou žalovaných, ktorí odber plynu ukončili a
zároveň umožnili tretej osobe byt užívať na základe uzavretej nájomnej zmluvy, žalobcovi oznámiť, že
povinnosť uzavrieť zmluvu o dodávke plynu spočíva na nájomcovi nehnuteľnosti, v ktorej sa odberné

miesto nachádza.“

26. Súd je tak toho názoru, že s poukazom na citované rozhodnutia krajských súdov je možné
konštatovať, že v takomto prípade neoprávneného odberu zemného plynu je zodpovedný vlastník
nehnuteľnosti za to, že v jeho nehnuteľnosti dochádza k neoprávnenému odberu zemného plynu. K

obdobnému právnemu záveru o pasívnej legitimácii vlastníka nehnuteľnosti dospel aj Okresný súd
Rimavská Sobota v rozhodnutí 6C/275/2015 zo dňa 16.02.2016, Okresný súd Poprad 10C/502/2015 zo
dňa 20.01.2016, Okresný súd Bratislava III. 16C/246/2015 zo dňa 22.10.2015, Okresný súd Topoľčany
5Cb/1/2015 zo dňa 26.08.2015, ako aj mnohé ďalšie.

27. Súd poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/201/2014,
podľa ktorého k zásadám právneho štátu, ktorými je sudca pri rozhodovaní viazaný, patrí aj princíp
právnej istoty. Súčasťou právnej istoty je požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci.
Od princípu právnej istoty možno odvodiť aj požiadavku, aby súdy aplikovali právnu normu v rovnakých
podmienkach vždy rovnakým spôsobom.

28. Podľa informácií z informačného systému žalobcu na odbernom mieste žalovaných došlo k
ukončeniu Zmluvy o dodávke zemného plynu spoločnosťou Innogy Slovensko, s.r.o. ako dodávateľom
zemného plynu so stavom plynomera na odbernom mieste žalovaných 508 m3. Dňa 07.11.2016 žalobca
prostredníctvom svojich zamestnancov vykonal kontrolu odberného miesta plynomeru, o čom svedčí

vystavený montážny list meradla zo dňa 07.11.2016, v ktorom došlo k demontáži plynomeru a je tam
zároveňuvedenýstavpočítadlaplynomeru2.417m3.Jetedazrejmé,ženaodbernommiesteplynomeru
číslo 1XXXXXXXBXXX dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu v rozpore s § 82 ods.
1 písm. a) zákona o energetike, čím žalobcovi vznikla škoda, ktorú vyčíslil na sumu 633,81 Eur a
fakturoval ju žalovaným ako podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti Faktúrou číslo XXXXXXXXXX

zo dňa 12.12.2016 splatnej dňa 29.12.2016. Súd je tak toho názoru, že za túto škodu zodpovedajú
žalovaní v 1. a 2. rade. Z tohto dôvodu ich súd zaviazal zaplatiť túto sumu žalobcovi spolu s úrokom
z omeškania, ktorý žalobca požadoval neskôr, ako bola samotná splatnosť predmetnej faktúry, keď ho
žiadal priznať až od 05.03.2018 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

29. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v tomto spore úspech v
celom rozsahu, z tohto dôvodu mu súd vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom
podľa § 262 C.s.p., ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

30. Žalovaný v 1. rade vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní dňa 21.11.2018
žiadal odročiť toto pojednávanie, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 25C/208/2016. Súd podľa obsahu posúdil tento prednes, ako aj písomné
podanie žalovaného v 1. rade postupom podľa § 124 ods. 1 C.s.p. podľa jeho obsahu, ako návrh na
prerušenie konania v súlade s § 164 a 162 C.s.p. Tento procesný návrh na prerušenie tohto sporu do
právoplatného skončenia 25C/208/2016 súd v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Mal za to, že

neboli splnené hmotnoprávne podmienky na prerušenie tohto konania. Súd poukazuje na § 162 ods. 3
C.s.p., podľa ktorého o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhoduje spolu s rozhodnutím vo
veci samej. Predmetom súdneho sporu pod sp. zn. 25C/208/2016 sú nároky žalovaných v 1. a 2. rade
ako podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti na ulici O. XX S. Z. vyplývajúce z nájmu vo
vzťahu k ich nájomníkom. Súd je toho názoru, že tento spor nesúvisí s prebiehajúcim sporom v senáte

25C, preto súd tento procesný návrh žalovaného v 1. rade ako nedôvodný zamietol.

31. Na pojednávaní dňa 21.11.2018 žalovaný v 1. rade, rovnako aj vo svojich písomných podaniach
navrhoval, aby súd vypočul svedkov. Tento jeho procesný návrh súd ako nedôvodný zamietol. Mal
za to, že vykonané dokazovanie je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania. V tejto

súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 64/97 zo dňa
08.10.1997, podľa ktorého nie je povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy označené účastníkmi konania,
pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého
rozhodnutia veci umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto
rozhodnutiuvedú(obdobnerozhodolÚstavnýsúdvrozhodnutíI.ÚS75/96).Vtomtosporebolopotrebné

posúdiť právnu otázku kto je pasívne vecne legitimovaný titulom spôsobenia škody neoprávneným
odberom zemného plynu bez uzatvorenej zmluvy na odbernom mieste. Výpovede navrhnutých svedkov,
ktoré vo svojich písomných podaniach, ako aj v prednesoch na pojednávaniach navrhoval žalovaný
v 1. rade, podľa názoru súdu nevedú k objasneniu tejto otázky, a preto súd tento návrh na doplnenie
dokazovania ako nadbytočný, nehospodárny a neúčelný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.