Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/211/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108202018
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6108202018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu S.. D. C., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D., C. X, zastúpený JUDr. Vladimírom Mikušom, advokátom AK Zvolen, ul. V. P. Tótha
17, proti žalovanému S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. D., K. XX, štátny občan SR, o zaplatenie
20.580,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 8.12.2016, č. k. 7C/124/2008-506, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 8.12.2016 č. k. 7C/124/2008-506 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 20.580,22 Eur ako odplaty za zrušenie vecného bremena podľa dohody zo dňa 29.
10. 2010 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Okresný súd po vykonaní dokazovania
považoval za nesporné, že medzi žalovaným S. S. a N. C. bola uzavretá dňa 29. 10. 2007 dohoda
o zrušení vecného bremena, a to za odplatu vo výške 620.000,-Sk. Vklad dohody o zrušení vecného
bremena bol povolený dňa 28. 11. 2007. Sporným v konaní zostalo vyplatenie sumy 620.000,-Sk zo
strany žalovaného, nakoľko žalobca poprel, že by mu žalovaný túto sumu vyplatil tak, ako dokazoval

písomným dôkazom zo dňa 28. 11. 2007, z ktorého vyplýva, že žalovaný vyplatil 26 splátok x 25 000,-
Sk + 5 000,- Sk za zrušenie vecného bremena. Podľa odôvodnenia súdu, spornosť pravosti tohto textu
sa nepodarilo jednoznačne preukázať ani vykonaným znaleckým dokazovaním. Súd žalobe nevyhovel
majúc za to, že žalovaný preukázal svoje tvrdenie o zaplatení sumy 620 000,- Sk a
splnil si dôkaznú povinnosť predložením písomnosti zo dňa 28.11.2007. Súd považoval za preukázané
výpoveďou žalovaného a svedka N. C., že predmetnú písomnosť vyhotovil N. C., tento ju aj podpísal,
tiež je na predmetnej písomnosti uvedené číslo občianskeho preukazu N. C. napísané žalovaným, z

čoho súd vyvodil, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko žalovaný v konaní preukázal, že sumu
620 000,- Sk za zrušenie vecného bremena uhradil. Pri zamietnutí žaloby súd vychádzal aj zo záverov
znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že charakteristické znaky nenasvedčujú skutočnosti, že sporný
textový zápis „S. S. 26 splátok x 25 000,-- Sk + 5 000,-- Sk za zrušenie vecného bremena“ bol doplnený
dodatočne použitím niektorej z metód technického falšovania. Túto skutočnosť nemožno ale vylúčiť,
avšak podľa názoru súdu tak, ako to vyplynulo z výpovede svedka N. C., ktorý bol zároveň oprávneným
z vecného bremena a účastníkom dohody o zrušení vecného bremena a ktorému mala byť vyplatená

suma 620 000,- Sk, v konaní nepreukázal, že v potvrdení ( na č.l. 382) je falšovaný, resp. dopísaný
alebo nepravdivý text, na základe ktorého mal od žalovaného prevziať nie sumu 620 000,- Sk, ale sumu
655 000,- Sk. Strany sporu zhodne uviedli, že žalovaný nemal povinnosť vyplatenia finančnej čiastky
za zrušenie iného vecného bremena. Podľa súdu prvej inštancie bolo preto povinnosťou aj žalobcu,nielen žalovaného, do konania predložiť originál textu predmetnej písomnosti, ktorou by mal disponovať
svedok N. C. ako oprávnený z vecného bremena, keďže text tejto písomnosti vyhotovoval vo vzťahu k
žalovanému, od ktorého mal prevziať finančné prostriedky aj od K. H., W. A. a N. P.. Súd uzavrel, že

žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno o nevyplatení sumy 620 000,- Sk žalovaným
a preto súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu
vo veci v zmysle § 255 ods. 1 CSP, avšak nakoľko žalovaná úspešná strana si trovy konania neuplatnila
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal
na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu
tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania. Za nesprávny
označil záver súdu prvej inštancie, ktorý v tejto situácii sčasti prenáša dôkaznú povinnosť na stranu
žalobcu, keďže podľa jeho vyjadrenia „bolo povinnosťou aj žalobcu, nielen žalovaného do konania
predložiť originál textu predmetnej písomnosti, ktorou by mal disponovať svedok N.J. ako oprávnený z

vecného bremena“. Takéto prenášanie povinnosti označil za absolútne neprijateľné najmä v situácii, ak
žalobca a ani svedok neuviedli, že predložená listina je pravá a existujúca. Poukázal na záver uznesenia
Ústavného súdu SR I. ÚS 169/2015-16 zo dňa 01. 04. 2015, kde súd popisuje rozdiel medzi verejnou
listinou a neverejnou listinou a ich dôkaznou silou v konaní. Zároveň súd uviedol závery, že pravosť
(neverejnej) listiny preukazuje v prípade jej spochybnenia jej predkladateľ a nie „spochybňovateľ“.

V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca jednoznačne pravosť listiny spochybnil, teda listinu
predloženú žalovaným nemožno považovať za pravú až do okamihu, v ktorom sa preukáže opak, čo
sa doposiaľ nestalo. Táto skutočnosť ide jednoznačne na ťarchu žalovaného. Jej pravosť nepotvrdil
ani svedok T. H., táto neistota je jednoznačne opäť v neprospech žalovaného. Rovnako svedok N. C.
uviedol, že spochybňuje svoj podpis na listine a jednoznačne neuviedol, že na nejakej listine, ktorú mal

vyhotovovať on, by bolo aj potvrdenie pre žalovaného, že tento si splnil svoju povinnosť zaplatiť žalovanú
sumu. Súd preto vyhodnotil dôkaz výsluchom svedka v rozpore s tým, čo svedok uviedol. Svedok
teda nepotvrdil pravosť listiny a táto neistota je jednoznačne v neprospech žalovaného. Znaleckým
dokazovaním v žiadnom prípade nebola potvrdená pravosť listiny, samotný znalecký posudok nevie
vylúčiť možnosť, že došlo k pozmeňovaniu listiny, to znamená, že znalecký posudok ani nepotvrdil, ani

nevyvrátil pravosť listiny a táto neistota je znova jednoznačne v neprospech žalovaného. Je teda zrejmé,
žesúdprvejinštancievykonanédôkazynesprávnevyhodnotil,keďimpripísalvyššiuvýpovednúhodnotu
ako v skutočnosti majú a vyvodil z nich závery, ktoré sú v rozpore s ich obsahom, tým, že vykonané
dôkazy vyhodnotil v rozpore z ich výpovednou hodnotou, nesprávne právne posúdil vec, keď nároku
žalobcu nepriznal ochranu, ale ochranu priznal pochybnému nároku žalovaného bez toho, aby tento

svoje tvrdenia náležite preukázal. Rozsudok považuje z týchto dôvodov za nesprávny.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uvádza, že žalobca v celom konaní
nepredložil, okrem svojho tvrdenia, žiadne dôkazy o existencii tvrdenej pohľadávky. Naopak, súdu bolo
predložené písomné vyhlásenie vlastnoručne podpísané svedkom N. C. o prevzatí hotovosti v splátkach

za zrušenie vecného bremena. Vecné bremeno bolo z listu vlastníctva vymazané po splatení splátok,
na základe spoločne podaného návrhu na katastrálny úrad na výmaz vecného bremena podpísaného
oboma stranami, t. j. svedkom N. C. a S. S.. Dlh, ktorý bol viazaný k tomuto bremenu, bol rovnako
vymazaný, t. j. zrušený, čo znamená, že žalobca sa domáhal splatenia fiktívneho - neexistujúceho dlhu.
Hoci právny zástupca žalobcu tvrdil, že na uvedenom vyhlásení boli podľa jeho zistení doplnené alebo

pozmeňované údaje, znalec, ktorého si na toto zistenie vyžiadala žaloba, tieto tvrdenia vyvrátil ako
nepravdivé vo svojom znaleckom posudku.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1

CSP a contrario. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Konanie v tejto veci začalo dňa 04. 02. 2008, napadnutý rozsudok vydal súd prvej inštancie dňa 08.
12. 2016. To znamená, že konanie na okresnom súde, ako súde prvej inštancie, prebiehalo za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb., ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. účinného od 01. 07. 2016.

6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2, veta prvá CSPprávneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,

c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8.. Podľa ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa ods. 2 na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené.

9. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

10. Podľa § 384 ods. 1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje
sám. Podľa ods. 2 odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých

stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.

11. Vzhľadom na uvedené, bol krajský súd v danej veci viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie, preto z tohto skutkového stavu pri rozhodovaní aj vychádzal, keď mal za to, že neboli
dôvody na opakovanie dôkazov, ani na doplnenie dokazovania.

12. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecnesprávne.Aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňuje sodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej
inštancie v súdenej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ust. § 191 CSP, to znamená každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. §

220 ods. 2 CSP. Z obsahu spisu a z ustáleného skutkového stavu súdom prvej inštancie je zrejmé, že
medzi sporovými stranami nebola sporná skutočnosť o uzavretí dohody medzi právnym predchodcom
žalobcu N.J. a žalovaným o zrušení vecného bremena za odplatu vo výške 620.000,-Sk tak, ako to v
žalobe tvrdil žalobca. Nespornou je tiež skutočnosť, že k zrušeniu vecného bremena došlo, keď obaja
účastníci tejto dohody dňa 29. 10. 2007 N. C. a S. S. podali spoločne Správe katastra Banská Bystrica

návrhnavýmaztohtovecnéhobremena.Súdprvejinštancievykonaldôkazvýsluchomobochúčastníkov
tejto dohody, teda žalovaného v postavení sporovej strany a N. C. ako svedka. Vzhľadom na tvrdenie
žalovaného, že sumu, ktorá je predmetom tohto konania, N. C. zaplatil tak, ako bolo dohodnuté v dohode
o zrušení vecného bremena a na tento dôkaz predložil fotokópiu potvrdenia zo dňa 28. novembra 2007,
podľa ktorého mal N. C., okrem iného k uvedenému dňu (28. 11. 2007), prevziať od S. S. 26 splátok x

25.000,-Sk + 5.000,-Sk za zrušenie vecného bremena, keď žalobca spochybnil tento dôkaz predložený
žalovaným a výsluchom účastníkov uvedenej dohody nedošlo k odstráneniu rozporov, vykonal súd aj
znalecké dokazovanie Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru za účelom určenia,
či uvádzaná listina zodpovedá originálu alebo mohla byť vyhotovená účelovou fotomontážou, t. j. či
na listine mohli byť vykonané zmeny, a či niektoré údaje do nej mohli byť účelovo doplnené, a ak

ktoré a určiť, či text „S. S. 26 splátok x 25.000,-Sk + 5.000,-Sk za zrušenie vecného bremena“ bol do
listiny dopísaný a či sa tvar písma tohto textu zhoduje s ostatnými odsekmi uvedenými v tejto listine,
resp., či ide o pozmenený alebo doplnený text. Zo záveru znaleckého dokazovania vyplynulo, že na
graficko-diagnostickú expertízu nebol predložený originál listiny, iba veľmi nekvalitná kópia s nízkou
výpovednou a identifikačnou hodnotou, takže nebolo možné sa vyjadriť, či zodpovedá originálu. Použitie

niektorej z metód technického, resp. mechanického falšovania alebo jej kombinácie nie je možné v
prípade predloženej nekvalitnej kópie listiny vylúčiť. K druhej otázke znalecký ústav uviedol, že zistené
charakteristické znaky nenasvedčujú skutočnosti, že sporný textový zápis „ S. S. 26 splátok ...“ bol
doplnený dodatočne použitím niektorej z metód technického falšovania. Túto skutočnosť však vzhľadomna to, že predmetná listina bola predložená iba vo forme veľmi nekvalitnej kópie s nízkou výpovednou
a identifikačnou hodnotou, nie je možné vylúčiť.

14. Súd prvej inštancie po vyhodnotení dokazovania uznal predmetnú listinu za dostatočný dôkaz
svedčiaci o tom, že žalovaný vyplatil právnemu predchodcovi žalobcu dohodnutú sumu 620.000,-Sk.
Vychádzal z názoru, že žalovaný preukázal svoje tvrdenie o zaplatení sumy 620.000,-Sk a splnil si
dôkaznú povinnosť predložením písomnosti zo dňa 28.11.2007. Výpoveďou žalovaného a svedka N. C.
mal preukázané, že predmetnú písomnosť vyhotovil N. C., ktorý ju aj podpísal a je na tejto písomnosti

uvedené aj číslo občianskeho preukazu N. C. (napísané žalovaným), takže v týchto súvislostiach
považoval za preukázané, že sumu 620 000,- Sk za zrušenie vecného bremena žalovaný uhradil.

15. Zásadnou a v podstate jedinou odvolacou námietkou žalobcu bolo práve posúdenie uvedenej
fotokópie listiny ako dôkazu preukazujúceho tvrdenie žalovaného o splnení jeho povinnosti zaplatiť
sumu 620.000,-Sk právnemu predchodcovi žalobcu z dôvodov, ktoré sú uvedené v ods. 2 tohto

odôvodnenia. K námietkam žalobcu o nesprávnom závere súdu prvej inštancie, ktorý neprípustne
prenášal dôkaznú povinnosť na strane žalobcu, ďalej tvrdenie, že listinu, vzhľadom na jej spochybnenie
nemožno považovať za pravú do okamihu, v ktorom sa preukáže opak, a preto súd prvej inštancie
vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil, pripíšuc im vyššiu výpovednú hodnotu ako majú v skutočnosti
a vyvodil z nich nesprávne závery, odvolací súd uvádza nasledovné :

Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

V tomto prípade šlo o tzv. súkromnú listinu, pričom správne odvolateľ uvádza, že pokiaľ strana poprie

pravosť takejto listiny, leží dôkazné bremeno týkajúce sa pravosti na tej strane, ktorá zo skutočností v
listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. Avšak samotné popieranie pravdivosti
takejto listiny nemôže mať za následok oslabenie jej dôkaznej sily; je na tom, kto pravdivosť popiera,
aby uviedol, prečo listina nie je pravdivá a ponúkol na svoje tvrdenie dôkazy.

16. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný sa prvýkrát vyjadril k meritu veci písomným
podaním doručeným súdu dňa 22. 09. 2009, kedy uviedol, že žalobca od postupcu nadobudol nedlh,
pretože šlo iba o predstieraný neplatný právny úkon právneho predchodcu žalobcu. Zaplatením dlhu
pôvodnémuveriteľovidlhzanikol,pretovšetkyprávneúkonynadväzujúcenatentoneplatnezrealizovaný
prevod označil za absolútne neplatné právne úkony. Zároveň uviedol, že menovaný postupca (N.J.)

vydal povinnému z vecného bremena potvrdenie o prevzatí splátok, z ktorého jasne vyplýva, že zrušenie
vecného bremena bolo splatné povinným do rúk údajného veriteľa, a to ešte v termíne uvedenom
v dohode o zrušení. Vlastnoručne podpísané potvrdenie vydal pôvodný veriteľ a postupca N.J.. Ako
dôkaz predložil už uvádzanú listinu - potvrdenie zo dňa 28. novembra vo fotokópii, s označeným číslom
občianskeho preukazu (ako neskôr bolo zistené číslom občianskeho preukazu N. C.) a podpísané N. C..

Táto kópia uvedeného tlačiva je bez doložky overenia ( č. l. 110 spisu). Na č. l. 382 sa nachádza rovnako
vo fotokópii uvedené potvrdenie s tým, že v spodnej časti tejto listiny sa nachádza osvedčovacia doložka
zo dňa 04. 02. 2008, ktorou je osvedčené, že táto listina doslovne súhlasí s predloženým originálom,
skladajúcehosazjednejstrany.Ideoodpisúplný,nalistinenebolivykonanéžiadnezmeny.Pridoložkeje
okrúhla pečiatka notárky JUDr. Viery Kalinovej a pečiatka o správnosti vyhotovenia vedúcou kancelárie

T. H. (ktorá bola k tejto okolnosti vypočutá ako svedkyňa pred prvoinštančným súdom). Žalovaný doložil
dňa 21. 01. 2015 do spisu na základe výpovede svedka zo dňa 13. 01. 2015 doklad zo dňa 04. 02.
2008 č. 8/197 z notárskeho úradu JUDr. Kalinovej, v zmysle ktorého bolo prijaté od J. S., D. D. 48,-Sk
za overenie listiny. Pokiaľ ide o uvádzané „potvrdenie“ svedok N. C. pri výsluchu najprv uviedol, že na
takúto písomnosť sa nepamätá, podpis uznal, že sa podobá na jeho. .......Po tvrdení žalovaného, že do

jeho dispozície sa potvrdenie dostalo tak, že si dokument vypýtal od svedka, svedok uviedol na otázku,
či text potvrdenia založeného na č. l. 382 písal on, „pripúšťam túto možnosť, avšak stále si neviem
vysvetliť uvedenie vyplatenia finančnej čiastky za zrušenie vecného bremena“. Na otázku k ďalšiemu
textu uvedeného potvrdenia (na č. l. 382) k menám H., A. a P. svedok odpovedal „H. a P. áno, A. si
presne nepamätám a od žalovaného som prevzal finančné prostriedky tak, ako sú uvedené s tým, že je

možné, že aj v takej výške, ako je uvedená, tieto finančné prostriedky od žalovaného prevzal“. Nevedel
však vysvetliť uvádzané splátky (26 x 25.000,- Sk + 5.000,- Sk za zrušenie vecného bremena), zotrval
však na tom, že predmetná suma mu vyplatená nebola. Na otázku žalovaného svedkovi, aby povedal,
či od neho dostal peniaze za zrušenie vecného bremena, svedok odpovedal: „v tomto prípade nie“ a naďalšiu otázku, či svedok nedostal žiadne peniaze za to, že mu bolo zrušené vecné bremeno, svedok
odpovedal „z tohto titulu, o ktorom sa bavíme, nie“.

17. Odvolací súd vzhľadom na uvedené výpovede svedka - právneho predchodcu žalobcu, podľa
ktorého nebola preukázaná pravosť listiny, ktorú žalobca spochybnil, a preto má ísť táto neistota v
neprospech žalovaného, dospel k záveru, že táto námietka neobstojí. Aj keď znaleckým dokazovaním
nebolo vylúčené, že by do listiny mohlo byť zasahované, nebolo zistené ani to, že by k takémuto zásahu
došlo. Pokiaľ súd prvej inštancie hodnotil dôkazy v zmysle ust. § 191 CSP každý jednotlivo a všetky v ich

vzájomných súvislostiach prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že
žalovaný preukázal svoje tvrdenie o zaplatení sumy 620.000,- Sk žalobcovi, odvolací súd nezistil dôvod
pre opakovanie dokazovania za účelom iného ustálenia skutkového stavu a právneho posúdenia veci.
Konkrétne odvolací súd zdôrazňuje, že uvedená fotokópia potvrdenia zo dňa 28. 11. 2007 vzhľadom na
osvedčovaciu doložku, v zmysle ktorej listina doslovne súhlasí s predloženým originálom skladajúcim
sa z jednej strany, ide o odpis úplný a na listine neboli vykonané žiadne zmeny a doplnky spolu s

potvrdením o uhradení notárskeho poplatku za vydanie osvedčenia, keď navyše oprávnený z tohto
vecného bremena N.J. pripustil možnosť, že text potvrdenia (na č. l. 382) písal on (aj keď popieral prijatie
uvedenej sumy za zrušenie vecného bremena), možno dospieť k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo v
rámci dokazovania poprieť pravosť uvedenej listiny tak, aby preukázal, že listina nepochádza od neho,
resp. že jej obsah nebol pravdivý.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd neuznal dôvodnosť odvolacích námietok (odvolacej námietky)
žalobcu a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v celom
rozsahu.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovaný ako úspešný v odvolacom konaní by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože
náhradu trov odvolacieho konania neuplatňoval a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, rozhodol
odvolací súd tak, že mu túto náhradu nepriznal.

20. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).