Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Klaudia Kosková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211944
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717211944.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ Z. U., rod.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXXX/X, T., 2/ Q. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom 9. mája XXXX/XX,
T., proti žalovanému: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXXX/XX, T., zast. Advokátska kancelária
Krnáč s.r.o., IČO: 47 232 293, so sídlom Nám. slobody 2, Banská Bystrica, o zaplatenie 8 000,- eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/44/2017-184,
zo dňa 06.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 8
000,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom

1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o
výške náhrady trov konania.“

2. Žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2017 sa žalobkyňa 1/ domáhala voči žalovanému zaplatenia
sumy 8 000,- eur, z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.07.2017, na zákale ktorej žalovanému požičala
sumu 8 000 eur so splatnosťou do 07.08.2017. Žalovaný v uvedenej lehote splatnosti pôžičku nevrátil,

v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka písomne uznal dňa 16.08.2017, že dlžnú sumu zaplatí v novej
lehote splatnosti do 24.08.2017. Dlžnú sumu doposiaľ, napriek viacerým výzvam, nevrátil.

3. Vo veci bol na návrh žalobkyne 1/ vydaný platobný rozkaz č.k. 13C/44/2017-17 zo dňa 12.10.2017,
voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Uviedol, že dňa 01.08.2017 v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva ako fyzická osoba pod obchodným menom „Z. S., miesto

podnikania A. D. 25XX/XX, XXX XX T., P.: XX XXX XXX prijal od žalobkyne 1/ sumu 8 000 eur ako
zálohu na stavebný materiál, na stavbu rodinného domu v zmysle cenovej ponuky zaslanej žalobkyni
e-mailom žalovaným. Za účelom vysporiadania zálohy na materiál žalovaný požiadal žalobkyňu 1/
o výber stavebného materiálu, na základe tohto výberu mal byť žalobkyni 1/ dodaný stavebný
materiál. Žalobkyňa na výzvy žalovaného ohľadom výberu materiálu nereagovala. Žalovaný tvrdil,
že so žalobkyňou nikdy neuzavrel zmluvu o pôžičke (§ 657 Občianskeho zákonníka) a právny titul

uplatňovaného nároku neexistuje. Dokument s názvom „dohoda o vrátení peňazí“ zo dňa 16.08.2017
podľa názoru žalovaného nemožno považovať za uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka,
nakoľko nespĺňa náležitosti uznania dlhu podľa uvedeného ustanovenia a ide o neplatný právny úkon.
Predmetný dokument podpísal pod nátlakom žalobkyne, v tejto súvislosti podal na žalobkyňu trestné
oznámenie - v zápisnici z podaného trestného oznámenia zo dňa 27.09.2017 sp. zn. ORPZ-BB-
OPP4-1917/2017 vyplývajú bližšie okolnosti, za ktorých došlo k podpísaniu dohody o vrátení peňazí.4. V priebehu konania Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 13C/44/2017-130 zo dňa 31.05.2018
pripustil,abydokonaniaakoďalšísubjektnastranežalobcuvstúpilQ.U.,nar.XX.XX.XXXX,akožalobca
2/. Zároveň súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 8 000 eur žalobcom

1/ a 2/ v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi (potvrdenka transakcie z výpisu z účtu, výpis z
internet bankingu SLSP, dohoda o vrátení peňazí, výzva zo dňa 29.09.2017, e-mailová komunikácia od
žalovaného zo dňa 13.09.2017, zápisnica o trestnom oznámení, kúpna zmluva, protokol o odovzdaní

a prevzatí vozidla, rámcová kúpna zmluva), ako aj z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene,
odbor kriminálnej polície PZ č. k. ČVS:ORP-905/3-VYS_ZV-2017 zo dňa 20.06.2018, z uznesenia
Okresnej prokuratúry Zvolen č. k. 2Pv 148/18/6611-10 zo dňa 6.08.2018, vypočutia svedka Q. N.,
prednesov samotných žalobcov a žalovaného mal súd za preukázané, že medzi žalobcami 1/, 2/, ktorí
sú manželmi a žalovaným došlo k uzatvoreniu tzv, nepomenovanej zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho
zákonníka, v rámci ktorej prebiehali medzi uvedeným účastníkmi rokovania o možnom uzatvorení

Zmluvy o dielo, na základe ktorej by žalovaný staval pre žalobcov 1/ a 2/ rodinný dom na pozemku p.
č. 1930/42, nachádzajúcom sa v k. ú. Z., obec T., okres T., zapísanom na LV č. 6198. K uzavretiu
riadnej Zmluvy o dielo medzi účastníkmi však nedošlo, pretože v zmysle § 575 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa stalo plnenie zo strany žalovaného, čo sa týka realizácie stavby domu nemožným, keďže
nedošlo k odkúpeniu predmetného pozemku žalobcami, na ktorom, sa mala realizovať predmetná

stavba. Táto skutočnosť bola žalovanému oznámená v zmysle § 577 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Povinnosť dlžníka plniť zanikla. Uvedená skutočnosť a opis skutkového deja korešponduje aj s tým,
že samotný žalobcovia dobrovoľne (aj keď na žiadosť žalovaného) uviedli do poznámky pre banku, ako
dôvod poukázania finančných prostriedkov vo výške 8 000 eur na účet žalovaného „záloha na nákup
stavebnéhomateriálu“.Žalobcovianepopreli,žerokovalisožalovanýmomožnejstavberodinnéhodomu

na vyššie uvedenom pozemku a žalovanému odovzdali aj projektovú dokumentáciu, ani to, že žalovaný
bol viackrát na mieste stavby - na pozemku, na ktorom sa mal stavať rodinný dom pre žalobcov.

6. Súd mal zato, že žalobcovia nepreukázali právny dôvod poukázania finančných prostriedkov
vo výške 8 000 eur žalovanému titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 31.07.2017. Každé súdne

rozhodnutie musí mať svoj skutkový a právny základ. Ku skutkovým zisteniam súd dospieva
posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým dokazovaním. Právnym základom súdneho rozhodnutia sú právne závery, ktoré súd
vyvodil subsumovaním skutkového základu pod príslušnú - správnu právnu normu. Aj v danom prípade
súd k skutkovým zisteniam priradil v odôvodnení rozsudku uvedené právne závery.

7. Súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/, 2/ majú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust.
§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko plnenie v zmysle § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa stalo nemožným. Preto súd žalobe žalobcov vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcom
1/, 2/ bezdôvodné obohatenie vo výške 8 000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považované za rozhodujúce, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP.
Žalobcovia boli v konaní v celom rozsahu úspešný, preto im súd priznal plnú náhradu trov konania voči
žalovanému. O výške náhrady trov rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu a žalovanému priznáva nárok
na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %, alebo aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11.Žalovanýpovažujeskutkovýstav,zktoréhovychádzarozsudokzasprávny,súdnepochybilprivedení
pojednávaní a celého konania. Žalovaný sa však nestotožňuje s právnym posúdením veci, ktoré zaujal
okresný súd a preto považuje vyhlásený rozsudok za nesprávny. Žalobcovi sa prostredníctvom žalobydomáhali zaplatenia dlhu na skutkovom základe nezaplatenia splatnej pôžičky, t.j. z titulu uzatvorenia
zmluvy o pôžičke v ústnej forme. Žalobca poprel, že by niekedy došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke,
tvrdil, že plnenie mu bolo poskytnuté zo strany žalobcov na základe zmluvy o dielo uzavretej ústne. Na

základe výsledkov dokazovania súd ustálil, že plnenie 8 000 eur bolo poskytnuté z titulu uzatvorenia
ústnej zmluvy o budúcej zmluve o výstavbe rodinného domu resp. nepomenovanej zmluvy podľa
§ 51 Občianskeho zákonníka. Súd teda neuveril skutkovým tvrdeniam žalobcov a v plnom rozsahu
sa stotožnil s argumentáciou žalovaného. Následkom neunesenia dôkazného bremena (§ 150 CSP
upravuje bremeno tvrdenia, § 153 CSP upravuje dôkazné bremeno) je strata sporu.

12. Žalobcovia v prejednávanom spore tvrdili, že poskytli žalovanému pôžičku vo výške 8 000 eur s
úrokom300euralehotousplatnosti7.8.2017.Žalobcovianeunieslibremenotvrdeniaapretosúdnariadil
dokazovanie.Napreukázaniesvojichtvrdenížalobcovianavrhlivykonaťdôkaznéprostriedky-výpovede
žalobcov, výpoveď svedka Q. N., čomu súd vyhovel. Okresný súd však neuveril skutkovým tvrdeniam
žalobcov, ktoré preukazovali uvedenými dôkazmi a vyhodnotil ich ako nepravdivé. Keďže sa žalobcom

nepodarilo v konaní preukázať, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, neuniesli dôkazné bremeno
a mali byť v konaní neúspešní. Viď. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo 214/2014 - ak žalobca chce byť
v konaní úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok a o týchto
skutočnostiach je povinný predložiť plný dôkaz.

13. Sporové strany vedia, aká je objektívna pravda, súd ju však nevie. Cieľom sporového konania nie
je zistiť materiálnu pravdu, keďže je ovládané zásadou prejednacou a zásadou formálnej pravdy, čo
ale neznamená, že súd sa o jej zistenie nemá usilovať a nemá ho zaujímať. Základným princípom
CSP je povinnosť súdu poskytovať materiálnu ochranu práv (čl. 2 ods. 1 CSP) a preto je prejednacia
zásada a zásada formálnej pravdy korigovaná prvkami materiálneho vedenia sporu, ktoré súdu

napomáhajú a slúžia k zisteniu skutočnej pravdy (preto súd v mnohých prípadoch aj objektívnu pravdu
zistí).Napriek tomu ťažisko preukazovania skutkovej verzie sporovej strany leží na nej samotnej, prvky
materiálneho vedia sporu slúžia najmä k tomu, aby bo súd schopný sám odhaliť skreslenie, neúplnosť
alebo nepravdivosť skutkových tvrdení prednášaných sporovou stranou. V prejednávanom prípade sa
okresnému súdu podarilo objektívnu pravdu zistiť, keďže sa objasňovaním skutkového stavu zaoberal

do hĺbky a precízne, a to za použitia prvokov materiálneho vedenie sporu.

14. Medzi základnú povinnosť sporových strán, napomáhajúcu zisteniu objektívnej pravdy patrí
povinnosť pravdivého a úplného tvrdenia (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné,
podstatné a rozhodujúce) - § 150 CSP, nerešpektovanie tejto povinnosti sporovej strany znamená

stratu sporu - prejaví sa v meritórnom rozhodnutí veci ako prehra sporu (§ 185 CSP, § 191 CSP). V
prejednávanom prípade súd objektívne zistil, že žalobcovia klamali, avšak procesne ich nepotrestal
stratou sporu. Žalovaný má zato, že došlo k nesprávnej interpretácii § 150 ods. 1, § 185 a § 191
CSP, čoho dôsledkom je nerešpektovanie základné princípu uvedeného v čl. 8 CSP (ak súd procesnú
stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený

a povinný k tejto skutočnosti prihliadať a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami
a bremenami pri rozhodovaní sporu). Žalovaný tvrdí, že nie je možné, aby súd nijako nesankcionoval
podanie žaloby založenej na uvedení úmyselne nepravdivých skutkových tvrdení a neexistujúceho
právneho titulu (nepoctivý spor žalobcu) o ktorom sa dozvedel. Žalovaný tvrdí, že vyhovenie žalobnému
návrhu v nepoctivom spore žalobcu, i keď by samotný nárok eventuálne mohol existovať z iného

skutkového základu a právneho titulu, ignoruje koncepciu CSP a odobruje nepoctivé konanie sporovej
strany, čo považuje žalovaný za neprijateľné.

15. Žalovaný poukazuje na nerešpektovanie § 216 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd je viazaný žalobným
návrhom žalobcu. Teda v súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu

právnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal. Súd sa v sporovom
konaní nebude vecne zaoberať iným právnym vzťahom, iným právom, ani iným plnením (čo do druhu
alebo jeho výšky), než aké sú uvedené v žalobe a nemôže priznať iné plnenie, aké je žiadané v petite.
V prejednávanom prípade žalobcovia tvrdili, že: 1. medzi nimi a žalovaným existuje právny vzťah
založený zmluvou o pôžičke, 2.si uplatňujú nárok na vrátenie splatnej pôžičky, 3. požadované plnenie je

vo výške 8 000 eur. Týmto žalobcovia vecne vymedzili predmet sporového konania. Žalovaný v rámci
svojej procesnej obrany doplnil vecné vymedzenie sporového konania o ním tvrdenú (a následne a
preukázanú) existenciu zmluvy o dielo. Z vecného hľadiska sa teda súd nemohol a nemal zaoberať
existenciou právneho vzťahu spočívajúcom v bezdôvodnom obohatení medzi sporovými stranami,keďže sa ani jedna zo sporových strán týmto právnym vzťahom nebránila. Súd nie je oprávnený
na rozdiel od sporových strán, vecne vymedzovať predmet sporu. Súd vymedzuje jedine predmet
dokazovania. (viď. rozhodnutie NS ČR sp.zn. 33 Cdo 3311/2009).

16. V danom prípade žalobcovia žiadali priznať nárok 8 000 eur na skutkovom základe nesplatenia
splatnej pôžičky, v konaní však bolo preukázané uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo, nie zmluvy o
pôžičke. Okresný súd priznal žalovaný nárok na skutkovom základe vzniku bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného, pretože došlo k následnej nemožnosti plnenia budúcej zmluvy o dielo podľa § 573

ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd teda vyhovel žalobnému návrhu na skutkovom a právnom základe,
ktorý nebol zažalovaný. Tento skutkový a právny základ vniesol do konania okresný súd, a to svojím
rozhodnutím, súd však nemal na to oprávnenie.

17. Žalovaný taktiež poukazuje na nedostatok jeho pasívnej legitimácie v spore, čo namietal už pri
prvom procesnom úkone (v odpore). V rámci vykonaného dokazovania bolo spoľahlivo preukázaného,

že žalobcovia poskytli žalovanému plnenie na základe nepomenovanej zmluvy o budúcej zmluve o
dielo, pričom plnenie poskytovali žalovanému ako podnikateľovi (živnostníkovi) nie ako fyzickej osobe.
Toto tvrdenie je preukázané výsluchom účastníkov, aj výpisom z účtu žalobkyne 1/ z ktorého je zrejmé,
že poslala plnenie na podnikateľský účet žalovaného. Žalobcovia mali správne žalovať - v žalobe uviesť:
Z. S., sídlo: A. D. XXXX/XX, XXX XX T., P.: XX XXX XXX, Q..: Okresný úrad Zvolen, číslo živnostenského

registra: XXX-XXXXX. Okresný súd pri rozhodovaní neprihliadol na fakt nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného, napriek tomu, že to v konaní vyšlo najavo a bolo spoľahlivo preukázané. Žaloba
mala byť zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/, 2/, zhodne uviedli, že trvajú na svojich doterajších

vyjadreniach a k podanej žalobe nemajú čo doplniť. Všetko k veci bolo uvedené písomne, ako aj ústne
na pojednávaní okresného súdu. Iba opakujú, že spoločne (ako manželia) žalovanému požičali finančnú
čiastku vo výške 8 000 eur ako fyzickej osobe. Dňa 03.01.2019 žalobkyňa 1/ doplnila do konania -
trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/44/2017-204 zo dňa 18.12.2018 (bez vyznačenej
právoplatnosti), ktorým súd odsúdil Z. S., nar. XX.XX.XXXX, za prečin podvodu podľa § X21 ods. 1, 2

Trestného zákona a poškodených, Z. U. a Q. U. súd odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

19. Žalovaný na vyjadrenie žalobcov 1/, 2/ nereagoval.

20. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie ma ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

21. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

22. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

23. Predmetom občianskeho súdneho konania je v konaní uplatnený nárok (procesný nárok) ktorý
vymedzuje žalobca a to nielen určením predmetu, teda žalobného návrhu ale i určením rozhodujúcich

skutočností o ktoré svoje tvrdené právo opiera. Úlohou súdu je skúmať, či platné právo umožňuje, aby
na základe skutkového stavu tvrdeného žalobcom mohlo byť žalobe vyhovené. Ak však žalobca zmení
svoje tvrdenia tak, že nové tvrdené skutočnosti je potrebné podradiť pod hypotézu inej právnej normy,
než skutočnosti pôvodne tvrdené, ide o zmenu žaloby. Takúto zmenu žaloby však vzhľadom k uplatneniu
zásady dispozičnej môže vykonať len žalobca so súhlasom súdu, ktorý rozhodne o tom, či zmenu žaloby

pripustí alebo nepripustí.24. Žalobou doručenou súdu za žalobcovia domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 8 000 eur s
príslušenstvom z titulu uzatvorenia zmluvy o pôžičke v ústnej forme so žalovaným - skutkovo vymedzili
svoj nárok ako nárok zo zmluvy o pôžičke.

25. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že súd skutkové tvrdenia žalobcov vyhodnotil
ako nepostačujúce na preukázanie právneho dôvodu poukázania finančných prostriedkov vo výške
8 000 eur žalovanému titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 31.07.2017, ako tvrdili žalobcovia v
žalobe a v priebehu konania. Súd v rozhodnutí výslovne uviedol, že žalobcovia neuniesli dôkazné

bremeno ohľadne toho, že by došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcami a žalovaným.
Avšak súd k skutkovým zisteniam (ktoré súd získava predovšetkým dokazovaním), ku ktorým súd
dospel v priebehu konania a vyhodnotením skutkových poznatkov, priradil právne závery, ktoré súd
vyvodil subsumovaním zisteného skutkového stavu pod správnu (inú) právnu normu. Pretože podľa
názoru súdu v posudzovanom prípade bola medzi žalobcami a žalovaným uzatvorená nepomenovaná
(inominátna) zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej bolo medzi stranami dohodnuté,

že v prípade odkúpenia pozemku žalobcami od tretej osoby, žalovaný bude realizovať na predmetnom
pozemku stavbu rodinného domu pre žalobcov a za tým účelom žalobcovia previedli žalovanému na
bankový účet sumu 8 000 eur. Keďže k odkúpeniu pozemku žalobcami nedošlo, tak plnenie zo strany
žalovaného (realizácia stavby), sa stalo nemožným (§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka) čo bolo
žalovanému oznámené. Potom podľa názoru súdu žalobcovia majú voči žalovanému nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

26. Súdu nemožno uprieť, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu
zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia (právne posúdenie vykonáva súd v zmysle
zásady iura novit curia - právo pozná súd). Strany konania nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu

proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. Musia, ale uviesť rozhodné
skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval.

27. V prejednávanom prípade skutočnosti, ktoré uviedli žalobcovia ako rozhodné skutočnosti, z ktorých
vyvodzujú nimi tvrdený nárok (skutkové vymedzenie predmetu konania) bolo úlohou okresného súdu

posúdiť z hľadiska, či žalobcami tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu právnej normy
upravujúcej právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke. Okresný súd však skutočnosti, na základe
ktorých bolo žalobe vyhovené nevyvodil z nedostatku predpokladaného vzniku zmluvy o pôžičke (tieto
skutočnosti nemal za preukázané), ale z toho, že žalobcovia sa v konaní domáhali splnenia povinnosti
žalovaného zaplatiť im sumu 8000 eur „z titulu bezdôvodného obohatenia.“ Postup, ktorý zvolil

okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavuje postup, kedy súd vyhodnotením skutkových
poznatkov, iba priradil právne závery, ktoré súd vyvodil subsumovaním zisteného skutkového stavu pod
správnu (inú) právnu normu.

28. Z obsahu podanej žaloby a aj v priebehu konania tvrdených skutočností žalobcov zreteľne vyplýva,

že žalobcovia uplatnili nárok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke uzavretej ústne, tvrdiac, že „žalovanému
požičali peňažné prostriedky vo výške 8 000 eur s dobou splatnosti do 7.08.2017, ktorý termín splatenia
žalovaný nedodržal, avšak dňa 16.08.2017 žalovaný písomne uznal svoj záväzok voči žalobcom
(Dohoda o vrátení peňazí), pričom bola určená nová lehota splatnosti do 24.08.2017.

29. Obsahom písomnosti nazvanej „Dohoda o vrátení peňazí“ datovanej dňa 16.08.2017, ktorú
podpísali žalobkyňa 1/ Z. U., žalovaný Z. S. a svedok Q. N. je text: „Dnešného dňa 16.08.2017 sa
obidve strany dohodli, že zapožičaná suma 8000 eur zo dňa 31.07.2017 bude vrátená Z. S. na účet
z ktorého bola pôžička požičaná do 24.08.2017 (č. ú. XXXXXXXX/XXXX) ako zábezpeka bude slúžiť
motorové vozidlo E. L. N. ZV XXX CV, N. V ktorého je majiteľom. Dlžník vydal vozidlo Dobrovoľne,

bez nátlaku.“ Pod textom sa nachádzajú podpisy vyššie uvedených osôb a dátum. Okresný súd túto
žalobcami predloženú „Dohodu o vrátení peňazí“ podpísanú žalovaným vôbec nevyhodnotil z hľadiska
jej obsahu a zjavne túto listinu predloženú žalobcami v konaní ako právne relevantný dôkaz nebral
v úvahu pri rozhodovaní, hoci podľa názoru odvolacieho súdu jej obsah má významnú vypovedaciu
hodnotu o žalobcami tvrdených skutočnostiach, o tom, že medzi stranami konania (účastníkmi dohody)

došlo k pôžičke peňazí, čo je zjavné z jej textu ..... „zapožičaná suma 8 000 eur zo dňa 31.07.2017“ bude
vrátená Z. S. na účet z ktorého bola „pôžička požičaná“ do 24.08.2017). Podporne v spise pripojená
výzva žalobkyne 1/ adresovaná žalovanému deklaruje žiadosť „o vrátenie požičanej finančnej čiastky“.
Skutočnosť, že písomnosť s názvom „Dohoda o vrátení peňazí“ zo dňa 16.08.2017 podľa názoružalovaného nemožno považovať za uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, neznižuje
významuvedenejpísomnostizhľadiskapreukázaniavôleúčastníkovdohody,či medzistranamikonania
došlo k vzniku ústnej zmluvy o pôžičke.

30. Žaloba na plnenie zo zmluvy o pôžičke sa opiera o iný skutkový základ a tiež o inú právnu normu,
než žaloba z bezdôvodného obohatenia. Ak žalobca požaduje plnenie zo zmluvy o pôžičke, musí tvrdiť
existenciu zmluvy o pôžičke, naopak žaloba z bezdôvodného obohatenia tvrdenie platnej zmluvy v
zásade vylučuje. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd postupom, ktorý zvolil v tomto prípade, si

prisvojil právo zmeniť skutkový základ súdneho rozhodnutia (k eventuálnemu nesprávnemu právnemu
posúdeniu jednotlivých skutkových okolností, z ktorých žalobcovia odvodzovali svoje práva treba uviesť,
že tieto nevykazovali len alternatívu právneho posúdenia, ako uvádza súd). Treba súhlasiť s názorom
žalovaného, že v posudzovanom prípade z vecného hľadiska sa súd nemohol a nemal zaoberať
existenciou právneho vzťahu spočívajúcom v bezdôvodnom obohatení medzi sporovými stranami,
keďže sa ani jedna zo sporových strán týmto právnym vzťahom nebránila. A súd nie je oprávnený

na rozdiel od sporových strán, vecne vymedzovať predmet sporu. Súd vymedzuje jedine predmet
dokazovania.

31.Odvolacísúdrozsudokokresnéhozrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutiezvyššie
uvedených dôvodov. Nebolo tak dôvodné, aby sa odvolací súd bližšie zaoberal odvolacou námietku

žalovaného, kde namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. A pokiaľ žalobcovia poukazovali na
rozhodnutie vydané v trestnom konaní -
trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/44/2017-204 zo dňa 18.12.2018 (súdu predložený
bez vyznačenej právoplatnosti), ktorým súd odsúdil Z. S., nar. XX.XX.XXXX, za prečin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, 2 Trestného zákona a poškodených Z. U. a Q. U. súd odkázal s nárokom na náhradu

škody na civilný proces, odvolací súd zistil v rámci svojej činnosti, že rozsudkom vydaným Okresným
súdom vo Zvolene zo dňa 25.09.2019 bol obžalovaný Z. S., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 31.07.2017 vo Zvolene pod
zámienkou potreby finančných prostriedkov na podnikateľskú činnosť a prísľubu, že finančné prostriedky

vráti do 4.08.2017 vylákal od Z. U. finančnú hotovosť vo výške 8 300 eur, napriek vedomosti, že
vedel, že finančné prostriedky vzhľadom na svoju finančnú situáciu v dohodnutej lehote nebude
vedieť vrátiť, a tieto finančné prostriedky použil pre svoju potrebu a v dohodnutej lehote nevrátil,
čím spôsobil Z. U., nar. 17.05.1976, bytom A. D. 6, T., škodu vo výške 8 300 eur, pretože skutok
nie je trestným činom.“ Odvolací súd však poznamenáva, že aj okresný súd konajúci v trestnom

konaní v odôvodnení uvedeného rozsudku konštatoval, že: „Výpoveď žalovaného vyvracajú výpovede
poškodených Z. U. a Q. U., ako aj svedka Q. N., ktorí od začiatku vypovedali rovnako, svoje výpovede
podstatným spôsobom nemenili, vierohodným spôsobom detailne opísali vzniknutú udalosť. Aj na
hlavnom pojednávaní poškodení zotrvali na tom, že obžalovanému na základe jeho požiadania požičali
finančnú hotovosť vo výške 8 000 eur na dobu troch dní. O uvedenie poznámky účelu vkladu ich

požiadal práve obžalovaný. Obžalovaný im prisľúbil vrátiť sumu 8300 eur do 04.08.2017, dokedy mu
mali byť poukázané peniaze od odberateľa prác zo Žiaru nad Hronom. Keďže im obžalovaný požičané
finančnéprostriedkyvdohodnutejlehote nevrátil,spísalisnímdňa16.08.2017dohoduovrátenípeňazí.“
V uvedenom trestnom rozsudku súd tiež konštatoval, že: „V rámci vykonaného dokazovania nebol
produkovaný žiaden dôkaz o akejkoľvek písomnej alebo ústnej dohode týkajúcej sa realizácie výstavby

rodinného domu obžalovaným pre poškodených. “

32. V novom rozhodnutí okresný súd znova rozhodne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho
konania.

33. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje ae) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.