Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212311
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116212311.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: D.. C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. U. H., H. XX, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov.
hrdinov 163/66, proti žalovanému: Baťa Slovensko, a.s., SNP 16, Bratislava, IČO: 34 103 015, právne
zastúpenýJUDr.StanislavomKnotkom,advokátomadvokátskejkancelárieKnotek,spol.sr.o.,sosídlom

Zlín,Kvítková1569/56,ozaplatenie197,29eursprísl.,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Prešov č. k. 17C/201/2016-105 zo dňa 16.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 197,29
eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 18.06.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 % s tým,
že o ich výške bude rozhodnuté podľa § 262 CSP. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet
Okresného súdu Prešov súdny poplatok vo výške 16,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 197,29 eur
s prísl. dôvodniac, že u žalovaného dňa 09.03.2015 kúpil pánsku obuv a dňa 08.09.2015 výrobok
reklamoval z dôvodu poškodenia zvršku pravej topánky a začínajúceho poškodenia ľavej topánky,

pričom žalovaný reklamáciu neuznal, preto od zmluvy odstúpil. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 52; § 53 ods. 1; § 54 ods. 1 až 3; §
588; § 597 ods. 1, 2; § 598; § 599 ods. 1, 2; § 600; § 616; § 617; § 619 ods. 1, 2; § 620 ods. 1; § 621;
§ 623; § 625; § 627 ods. 1 Občianskeho zákonníka; § 10a; § 11 ods. 1 až 3; § 18 ods. 6 až 7 z. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zistil, že žalobca a žalovaný dňa 09.03.2015 uzatvorili kúpnu

zmluvu, na základe ktorej žalobca za kúpnu cenu 79,99 eur si kúpil pánsku módnu lepenú obuv, zákl.
vrch. mat. ostatné usne. Žalobca dňa 08.09.2015 reklamoval vadnosť tohto tovaru s popisom chyby
predrásaný vršok, začínajúce predrasanie - PP - predrasaný zvršok. Žalovaný reklamačné konanie
ukončil 29.09.2015, keď zamietol túto reklamáciu. Potom, čo autorizovaný znalec B. T. E. v odbornom
posúdení č. XXXX/XXXX z 20.09.2015 vyhodnotila, že znehodnotená reklamovaná obuv je nefunkčná,
ale táto chyba nie je technologického charakteru, nejedná sa o chybu obuvi, ale jej poškodenie, pričom

záruka sa nevzťahuj na poškodenie obuvi vyplývajúcej zo spôsobu jej užívania, alebo jej nevhodnej
údržby, či manipuláciou s obuvou. Hodnotená obuv je deklarovaná ako obuv módna, ktorá sa nevyrába
na bežné nosenie, uprednostňuje sa módny štýl a nie je dimenzovaná na intenzívne denné užívanie, ale
je určená na krátkodobé nosenie v nenáročných podmienkach. V popise je ďalej uvedené, že je zjavné,
že hodnotená obuv je v špiciach bez potrebného prídavku na jej konštrukciu, správne zvolená veľkosť
so zaoblenou špicou by mala mať základný prídavok v rozsahu 10 mm. Základný prídavok predstavuje

vzdialenosť od najviac vyčnievajúceho miesta obrysu chodidla, jeho prednej prstovej časti po okraj
stielky v špici. V prípade úzkej malej obuvi sú materiály a spoje nadmerne zaťažované, zvýšenýmtlakom chodidiel sú zoslabené a v najviac namáhaných, zaťažovaných, alebo exponovaných miestach
dochádza k ich deštrukcii. Na obuvi sa vyskytujú ďalšie poškodenia, ktoré nie sú predmetom reklamácie,
ktoré ovplyvňujú funkčnosť a celkový stav obuvi - v pätách oboch PP sú trhliny vo vrchovom materiáli

v šitom spoji vrchovej pätičky. K poškodeniu obuvi takéhoto charakteru dochádza jej jednostranným
opakovaným neprimeraným lokálnym zaťažovaním na jednu zo strán obuvi, na hranu podošiev vplyvom
spôsobu chôdze spotrebiteľa pri vybočenom chodidle - lokálne sú schodené i pätníky na stranách z
nohy, prípadne i vplyvom nevhodného vyzúvania.

3. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca požiadal spoločnosť VIPO, a.s., Partizánske o
vypracovanie odborného posudku, v ktorom posudku z 30.11.2015 bolo uvedené, že na odborné
posúdenie bola predložená pánska módna obuv s roztrhnutým zvrškom obuvi, opotrebovaná primerane
dobe používania. Predmetom reklamácie je prasknutý vrchový materiál, useň. Pri ohliadke oboch párov
bolo zistené, že na pravom páre v mieste najväčšieho zaťaženia je roztrhnutý vrchový materiál v dĺžke
cca 45 mm. Pevnosť v ďalšom trhaní sa vykonala skúškou na pevnosť podľa EN13571:2002. Skúšobné

metódy na vrchy podšívky a stielky. Pevnosť v ďalšom trhaní vrchového materiálu má byť menej ako 30
N. Vzorky boli odobraté z poškodeného pol páru, v blízkosti predrhnutia. Skúškou boli zistené hodnoty
26 N a 28 N, tzn. že nevyhovujú požiadavke 30 N. Na základe výsledkov skúšok bolo zistené, že vrchový
materiál módnej obuvi nevyhovuje požiadavke TNI CEN ISO/TR20879 Obuv. Chyba bola vyhodnotená
podľa STN 795010-4 „Obuvnícke názvoslovie“, chyby obuvi, č.l. 2.6. funkčná chyba obuvi, viditeľná,

alebo skrytá chyba, ktorá znižuje úžitkové vlastnosti obuvi, čl. 2.2, materiálová chyba obuvi - chyba
spôsobená použitím nekvalitného materiálu na výrobu obuvi, čl. 2.3. skrytá chyba - chyba ktorá sa nedá
zistiť vizuálne ani hmatom, prejaví sa v priebehu skúšanie, alebo nosenia obuvi, čl. 2.10 neodstrániteľná
chyba obuvi, ktorej odstránenie je technicky nemožné, alebo ekonomicky neprijateľné. Vznik chyby
nebol ovplyvnený spôsobom používania obuvi. Žalobca na základe tohto odborného posudku opätovne

uplatnil reklamáciu 02.12.2015 u žalovaného, ktorý reagoval listom z 29.12.2015 a reklamáciu odmietol.
Zotrval na tom, že príčinou prasknutia zvršku obuvi je veľkostné nepadnutie, lebo príliš úzky zvršok bol
sústavne vytláčaný cez hranu podošvy, ktorá spôsobila jeho roztrhnutie. Žalobca predmetnú obuv vrátil
žalovanému, o čom predložil listinný dôkaz a to list 09.05.2018 a podací lístok z uvedeného dátumu.

4. Ďalej súd skonštatoval, že závery oboch posudkov sa diametrálne líšia. Poukázal však na to, že
žalovaný ako predajca zodpovedá za vlastnosti predávaného výrobku po dobu 24 mesiacov a je
povinný spotrebiteľa informovať o vlastnostiach predávaného výrobku v charaktere poskytovanej služby,
v spôsobe použitia, údržby výrobku a nebezpečenstva, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, alebo
údržby, ako aj rizika súvisiaceho s poskytnutou službou, o čom je povinný spotrebiteľovi poskytnúť

informácie zrozumiteľné a priložiť písomný návod. Práve záručná doba 24 mesiacov má zabezpečiť, aby
predmet kúpy mal požadované kvalitné vlastnosti a v prípade vzniku vady, pokiaľ ide o neodstrániteľnú a
bráni ďalšiemu riadnemu užívaniu v zmysle § 623 ods. 1 OZ, má kupujúci právo na výmenu, alebo právo
na odstúpenie od zmluvy, ak predmet kúpy má neodstrániteľné vady. V danom prípade bolo preukázané,
žeobuvpošiestichmesiacochužívaniamalaneodstrániteľnévady,zistenévadyniejemožnéodstrániťz

dôvodu, že došlo k prasknutiu vrchového materiálu - usni na oboch topánkach v dĺžke cca 45 mm. Podľa
znaleckého odborného posudku spoločnosti VIPO, a.s. bola vykonaná skúška pevnosti usne, pričom
bolo zistené, že nevyhovuje požiadavke 30 N norme, a ide o výrobnú vadu usne spôsobenú použitím
nekvalitného materiálu pri výrobe obuvi, ktorá sa prejavila až v priebehu nosenia obuvi, pričom vznik
chyby nebol ovplyvnený spôsobom používania obuvi.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo záverov tohto odborného posudku aj z dôvodu, že odborné
posúdenie,ktorévypracovávalaB.T.E.vychádzalenzvizuálnehopopisupredloženejpoškodenejobuvi,
pričom konštatovala, že je zjavné, že obuv v špiciach je bez potrebného prídavku, ktorý by mala mať
aspoň v rozsahu 10 mm po okraj stielky v špici, avšak vyvodila z toho záver, že sa tak stalo v dôsledku

úzkej malej obuvi, ktorá bola nadmerne zaťažovaná zvýšeným tlakom chodidiel, v dôsledku toho bola
zoslabená a na exponovaných miestach došlo tak k deštrukcii. Ďalšie skúšky pevnosti vrchového
materiálu - usne nevykonala a práve z tohto dôvodu nemohla ani vyhodnotiť ako príčinu materiálovú
vadu, ktorá bola práve zistená v odbornom posudku č. XX/XXXX spoločnosti VIPO, a.s. Žalobca vylúčil,
že by došlo k poškodeniu obuvi v dôsledku toho, že bolo veľkostné nepadnutie obuvi, teda príliš úzky

zvršok, ktorý bol nadmieru namáhaný, keď uviedol, že obuv zodpovedala jeho veľkosti, bola používaná
obvyklým šetrným spôsobom len cca 6 mesiacov, nebola mu tesná, pričom v posudku B.. T. E. neboli
posudzované tieto konkrétne okolnosti používania obuvi žalobcom.6. Zo záverov odborného posudku VIPO, a.s., ako aj z fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že
obuv má výrobnú vadu, k jej poškodeniu došlo v dôsledku výrobného procesu s použitím nekvalitného
vrchového materiálu, ktorý bol v mieste najväčšieho zaťaženia zjavne predrasaný, tým pádom stenčený

a oslabený, čím sa znehodnotil lepený spoj vrchového materiálu a podošvy. Žalovaný ako predajca
zodpovedá za kvalitu materiálu po dobu 24 mesiacov, po ktorú musí mať tovar žiadané úžitkové
vlastnosti, čo v danom prípade zakúpenej obuvi nebolo splnené. Ide o vadu, ktorá je neodstrániteľná,
v dôsledku ktorej sa stratili všetky úžitkové vlastnosti tovaru, obuv nie je nositeľná, preto žalovaný
zodpovedá za túto vadu, ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla riadne užívať bez vady. Žalobca v prípade

neodstrániteľnej vady využil svoje právo a odstúpil od zmluvy, v dôsledku čoho má nárok na vrátenie
kúpnej ceny vo výške 79,99 eur. Žalobca žalovanému vydal predmet kúpy, obuv, čo preukázal listom
a doručenkou z 09.05.2018, čím je splnená aj podmienka podľa § 457 Občianskeho zákonníka v
prípade zrušenia zmluvy, že každý z účastníkov vráti druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, a tým, že
žalobca vrátil obuv má nárok na vrátenie kúpnej ceny vo výške 79,99 eur. Súd mu tento nárok priznal.
Prvoinštančný súd žalobcovi priznal aj náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vypracovaním

odborného posudku spoločnosťou VIPO, a.s., a to vo výške 114 eur ako náklad a 3,30 eur ako poštovné.
K priznanej istine bol žalobcovi priznaný aj úrok z omeškania vo výške 5 % podľa nariadenia vlády
87/1995 Z.z., a to § 3 odo dňa 18.06.2016, lebo žalovaný bol dňa 17.06.2016 výzvou žalobcu, ktorú
žalovaný prevzal v uvedený deň, po zrušení kúpnej zmluvy povinný vyplatiť kúpnu cenu. Výrok o trovách
konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalovaného s tým, že o výške trov rozhodne samostatným
uznesením.

7. Konštatujúc, že žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov ako spotrebiteľ, s poukazom
na § 4 ods. 2 písm. z), a) z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch uložil žalovanému podľa § 2 ods. 2

cit. zákona zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur podľa položky 1, písm. a) Sadzobníka súdnych
poplatkov.

8. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní
uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP).

9. V odvolaní uviedol, že boli súdu predložené dva posudky, a to odborný posudok č. XXXX/XXXX,

vyhotovený v zmysle ust. § 2 písm. n) Zákona o ochrane spotrebiteľa znalcom B.. T. E. a odborný
posudok č. XX/XX vyhotovený spoločnosťou VIPO, a.s. Závery oboch posudkov sa zásadne líšia. Súd
prvej inštancie uprednostnil posudok spoločnosti VIPO, a.s. s odôvodnením, že posudzovanie B. T.
E. vychádza len z vizuálneho popisu predloženej poškodenej obuvi, pričom ďalšiu skúšku pevnosti
vrchného materiálu neurobila, a preto nemohla vyhodnotiť ako príčinu materiálovú vadu, ktorá bola

zistená v posudku spoločnosti VIPO, a.s. Namietal uvedený záver súdu prvej inštancie. Uviedol, že
ak existujú znalecké posudky zásadne odlišné (a to tak z hľadiska ich záverov, ako aj z hľadiska
použitých znaleckých metód), nemôže súd (ktorý potrebnými odbornými znalosťami nedisponuje) bez
ďalšieho uprednostniť jeden z nich. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie najprv správne uvažoval
o potrebne odstránenia rozporu v oboch posudkoch, čo vyplýva z pojednávania zo dňa 25.10.2017,

kde to výslovne uvádza. K odstráneniu týchto rozporov (ani k doplneniu posudku spoločnosti VIPO,
a.s.) nikdy nedošlo. Zásadnou vadou skutkového zistenia súdom prvej inštancie je skutočnosť, že
súd neodstránil rozpory v oboch posudkoch. Platí, že v civilnom súdnom konaní rozpor medzi dvoma
posudkami je treba odstrániť napr. výsluchom znalcov (alebo ich doplňujúcim stanoviskom) a ak takto
k odstráneniu rozporov nedôjde, je potrebné preskúmať rozporné posudky ďalším (revíznym) znalcom.

Tiež namietal to, že skúška pevnosti vrchového materiálu, ako ju popisuje posudok spoločnosti VIPO,
a.s., nemohla byť vôbec urobená, lebo takýto test by bol deštrukčný a znehodnotil by obuv. Žalobca
pred pojednávaním vrátil reklamovanú obuv, ale tá prekvapivo znehodnotená, ani poškodená nie je.
Skúška popisovaná v posudku spoločnosti VIPO, a.s. preto vykonaná nemohla byť. V ďalšom sa
odvolateľ zaoberal znaleckými metódami oboch znalcov, ktoré podrobne rozviedol. K posudku č. XX/

XXXX vypracovaného dňa 30.11.2015 spoločnosťou VIPO, a.s. mala byť vykonaná laboratórna skúška
Pevnosti v ďalšom trhaní, ktorá sa vykonáva na odobratej ploche skúšobného telesa o rozmeroch cca 28
cm2, čo ak by bolo zrealizované, by bolo na prvý pohľad zrejmé. Takéto skúšobné teleso zreklamovanej
obuvi odobraté nebolo, preto nemohla byť takáto skúška zrealizovaná. V konaní tak nebolo preukázané,že reklamovaná obuv mala neodstrániteľné vady, preto je nesprávny záver súdu, že žalobcovi vzniklo
právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Navrhol preto rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne ho zmeniť a žalobu zamietnuť.

10. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
12. Je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné
vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby (§ 206 CSP).
13. Znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak. Písomný znalecký posudok
súd doručí stranám; v odôvodnených prípadoch ich len upovedomí o predložení znaleckého posudku

znalcom. Ak je to účelné, môže súd znalca vysluchnúť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom
posudku (§ 208 CSP)
14. Uvedená právny úprava v Civilnom sporovom poriadku upravuje dokazovanie pre prípady, ak
na posúdenie skutkového stavu súd potrebuje odborné vedomosti. Civilný sporový poriadok upravuje
odborné vyjadrenie a znalecký posudok spoločne v 4. oddiele. Koncepcia dokazovania spočívajúca na

obidvoch dôkazných prostriedkoch sleduje hospodárnosť konania, a to tak z časového hľadiska, ako aj z
hľadiska nákladov konania. Zákonodarca priorizuje odborné vyjadrenie, ak nie sú splnené predpoklady
na nariadenie znaleckého dokazovania. V zmysle uvedených zákonných ustanovení odborné vyjadrenie
sa bude vyžadovať na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Pri znaleckom posudku je
potrebné, aby na posúdenie skutočností boli potrebné vedecké poznatky a zároveň pre zložitosť postupu

nepostačuje odborné vyjadrenie. Civilný sporový poriadok priorizuje písomný či už znalecký posudok
alebo odborné vyjadrenie. Po písomnom vyhotovení či už odborného vyjadrenia alebo posudku súd
môže jeho autora vypočuť, ak má doplňujúce otázky, ak sú v posudku nejasnosti, ak existujú rozpory
medzi nimi. Pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v článku 15, ako aj v § 191 CSP a spravujú sa
teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Pri hodnotení tak posudku, ako aj odborného vyjadrenia nie je

možné hodnotiť závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd hodnotí presvedčivosť čo do úplnosti vo
vzťahu k zadaniu úlohy, ich logické odôvodnenie a jeho súlad s ostatnými dôkazmi. (Viď rozsudky NS
ČR z 26.11.1998, sp. zn. 3Cdon/385/96 z 28.03.2018, sp. zn. 32Cdo/2197/2016 a uznesenie NS SR,
sp. zn. 7Cdo/41/2010).
15. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy

označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP).
16. Odvolací súd uvádza že je možné prisvedčiť tvrdeniu odvolateľa, že v konaní a následne aj v
odôvodnení napadnutého rozsudku neboli odstránené rozpory uvádzane v odborných posudkov B.
T. E. a spoločnosti VIPO, a .s, týkajúce sa vád tovaru -topánok, ktoré by jednoznačne preukazovali
také ich vady, ktoré by odôvodňovali právo žalobcu odstúpiť od kúpnej zmluvy. Je potrebné prisvedčiť

žalovanému, že sú prvej inštancie sám na pojednávaní dňa 25.10.2017 konštatoval potrebu odstránenia
rozporov záverov odborných posudkov, predložených do spisu, čo však zrealizované nebolo. Vzhľadom
na uvedené je preto nutné skonštatovať, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol predčasne.
17. Je preto možné uviesť, že napadnutý rozsudok nespĺňa atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP. Civilný
sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie

rozsudku v zmysle cit. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozsudku je veľmi dôležitou súčasťou rozsudku,
pretože z neho musí vyplývať, z čoho súd vychádzal pri hodnotení dôkazov a ktoré skutkové tvrdenia
strán boli nimi potvrdené alebo vyvrátené. Odôvodnenie pritom nie je súhrnom súdneho spisu, preto sa
v ňom nemajú opisovať kompletné výpovede, ani napr. texty listinných dôkazov. Obsahom hodnotenia
dôkazov je opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý

nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Tiež uvedie, ktoré dôkazy
neboli vykonané a z akého dôvodu. Je vhodné najprv uviesť dôkazy, v ktorých vyplynuli rozhodujúce
čiastkové skutkové zistenia. V prípade rozporov súd odôvodní, prečo konkrétny dôkaz považuje za
vierohodný a iný nie. Je pritom potrebné vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazovzakotveného v článku 15 základných princípov CSP a v § 191 ods. 1 CSP. Nie je pritom prípustný
eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (pozri nález ÚS SR
sp. zn. I. ÚS/114/2008).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo nutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a postupom podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude odstrániť rozpory v odborných posudkoch v hore
naznačenom smere tak, aby jednoznačné závery bolo možné využiť na posúdenie nároku žalobcu.

Predovšetkým bude úlohou súdu prvej inštancie na odstránenie rozporov vykonať úkony v zmysle
CSP. Pri svojom rozhodovaní totiž môže vychádzať iba z riadne vykonaných dôkazov a záverov z
nich vyplývajúcich. Ak pripadne nevykoná niektorý navrhnutý dôkaz, musí to v odôvodnení rozsudku
zdôvodniť.
20. Jeho úlohou bude opätovne rozhodnúť aj o všetkých trovách konania.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).