Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/239/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815207229
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7815207229.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobkyne: F. Š., V. XX.X.XXXX,

B. P. F. X, XXX XX I., proti žalovanému: J. N., V. XX.X.XXXX, B. P. I. XXX, XXX XX I., zastúpenému
JUDr. Ladislav Török, Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, IČO: 43023096, o zaplatenie 250,00 Eur istiny s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť jej 250,00 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 9.6.2015 do zaplatenia a

zaplatiť náhradu trov konania.

2. Súd v konaní vydal platobný rozkaz 10C/239/2015-12 zo dňa 7.7.2015, voči ktorému v zákonnej
lehote podal odpor žalovaný. Pôvodne boli v konaní dve žalobkyne, pričom pred začatím predbežného
prejednania sporu pôvodná žalobkyňa 1) zobrala žalobu späť ohľadom svojho nároku, navrhla konanie
zastaviť, vrátiť súdny poplatok a nepriznať trovy konania žiadnej zo strán. Súd v tejto časti konanie
zastavil a nepriznal trovy konania vo vzťahu medzi pôvodnou žalobkyňou 1) a žalovaným. Rozhodnutie

v tejto časti nadobudlo právoplatnosť 5.5.2018.

3. Súd rozsudkom 10C/239/2015-85 zo dňa 12.3.2018, okrem zastavenia konania nároku pôvodnej
žalobkyne 1), rozhodol tak, že zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni 250,00 Eur istiny s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania od 9.6.2015 do zaplatenia a zároveň jej priznal právo na náhradu trov
konania vo výške 100 %. Voči rozsudku podal odvolanie žalovaný, pričom Krajský súd v Košiciach
uznesením 1Co/277/2018-113 zo dňa 21.8.2019 zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o

trovách konania a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že odvolanie žalovaného bolo dôvodné, nakoľko súd I. inštancie sa dopustil nesprávneho procesného
postupu pri hodnotení prostriedkov procesného útoku žalobkyne z hľadiska splnenia jej povinnosti
tvrdenia vo vzťahu k hmotnoprávnej úprave zmluvy o pôžičke a v dôsledku toho nesprávne rozhodol.
Žalobkyňa v konaní neuviedla také skutkové tvrdenia a neoznačila dôkazy, z ktorých by bolo možné
jednoznačne uzavrieť skutkový stav do takej miery, aby ho bolo možné podriadiť pod hmotnoprávnu
úpravu § 657 Občianskeho zákonníka, predovšetkým z hľadiska označenia dátumu, kedy malo dôjsť

k uzavretiu zmluvy. Povinnosťou žalobkyne bolo označiť také skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo
možné ustáliť všetky podstatné okolnosti zmluvy a teda aj faktické odovzdanie peňažných prostriedkov
a kedy k odovzdaniu malo dôjsť. Zo skutkových tvrdení musí totiž logicky vyplývať skutkový stav,
na ktorý môže žalovaný reagovať v rámci prostriedkov svojej procesnej obrany na skutkové tvrdeniažaloby a to ich popretím a uvedením vlastných skutkových tvrdení. Žalovaný svoje procesné právo
nemôže splniť bez toho, aby na základe skutkových tvrdení žaloby vyplýval konkrétny skutkový stav. Z
obsahuskutkovýchtvrdenížalobkyneaakoajzobsahusvedeckýchvýpovedínevyplývajútakéskutkové

tvrdenia a ani dôkaz vyplývajúci z vykonaného dokazovania, ktorým by bolo možné nesporne ustáliť
jednu z podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke a to okolnosti, kedy došlo k jej uzavretiu, teda k
naplneniu zákonnej podmienky odovzdaním peňažných prostriedkov. Žalovaný nemal možnosť v rámci
svojej procesnej obrany vyvrátiť tieto podstatné skutkové tvrdenia. Ustálenie termínu uzavretia zmluvy o
pôžičkejeprávnevýznamnézhľadiskamožnostižalovanéhooznačiťdôkazynasvojuobranu,zhľadiska

začiatku plynutia premlčacej lehoty a podobne. Výsledkom nesprávneho postupu súdu prvej inštancie
bolaskutočnosť,žežalovanýbolzaviazanýnaplneniebeztoho,abymuboloumožnenéuplatniťvkonaní
prostriedky svojej procesnej obrany. Súd prvej inštancie si nesplnil svoju povinnosť zaujať stanovisko k
skutkovým tvrdeniam, k navrhovaným dôkazom, ako aj povinnosť vykonať predbežné právne posúdenie
veci.

4. Žalobkyňa si uplatňovala žalovanú sumu z dôvodu, že žalovaný si od nej požičal finančné prostriedky
v roku 2013 vo výške 250 Eur na základe ústnej zmluvy s tým, že žalovaný jej mal peniaze vrátiť, avšak
nebol stanovený presný dátum splatnosti pôžičky. Žalobkyňa viackrát urgovala žalovaného o vrátenie
finančných prostriedkov a to telefonicky aj osobne. Žalovaný jej oznámil, aby to tak nechala a preto
písomne požiadala žalovaného o splnenie dlhu a to vrátenie pôžičky výzvou zo dňa 25.5.2015, ktorá

bola doručená žalovanému 27.5.2015. Vo výzve bola žalovanému určená lehota na splatenie pôžičky
do desiatich dní od doručenia výzvy a žalovaný tak mal urobiť do 8.6.2015. Žalovaný dlh nevrátil a preto
sa dostal do omeškania a žalobkyňa si uplatnila zákonný úrok z omeškania od 9.6.2015 do zaplatenia.
Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 657, 559 a 563 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka,
ako aj na ustanovenie § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Z vyjadrenia žalobkyne k odporu voči

platobnému rozkazu vyplýva, že nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného a spochybňovaniu roku, kedy
mu finančné prostriedky požičala uviedla, že bolo to pred rozchodom žalovaného s E. H., pričom
koncom roka 2012 boli ešte v partnerskom vzťahu, nakoľko jej v roku 2013 pomáhal so sťahovaním. Na
preukázanie toho, že požičala finančné prostriedky vo výške 250 Eur žalovanému, navrhla vypočuť ako
svedkov E. H. a F. Y.. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že finančné prostriedky požičala

žalovanému v roku 2013 bez bližšieho určenia dátumu, lebo si ho nepamätala. Peniaze požičala vo
svojej kancelárii v Rožňave na ulici Vajanského, kde sa dostavil žalovaný aj so sestrou žalobkyne E. H..
Žalovaný požiadal o pôžičku vo výške 200 Eur a následne si pýtal ešte 50 Eur. Požičaná suma mala byť
na zaplatenie leasingovej splátky a ešte iných výdavkov. Finančné prostriedky požičala len žalovanému
a dohodli sa na tom, že jej ich môže vrátiť aj po čiastkach aj po 10 Eur. Pri pôžičke nebola žiadna ďalšia

osoba, ale vo vedľajšej kancelárii bola riaditeľka škôlky, ktorá to počula a keď odišli, pýtala sa na to,
či zase prišli po peniaze. Jednalo sa o navrhnutú svedkyňu F. Y.. V čase pôžičky žalovaný a sestra
žalobkyne už spolu neboli, ale sa spolu kontaktovali, žalovaný ešte prebýval s ňou v byte. Poskytla mu
peniaze v hotovosti a to dve stoeurové bankovky a jednu päťdesiateurovú bankovku.

5. Žalobkyňa po zrušení vecí odvolacím súdom na nariadenom pojednávaní bola ochotná ukončiť
konanie len za predpokladu, aby nemusela platiť trovy, s čím žalovaný nesúhlasil. Nevedela predložiť
iné dôkazy, ako už predložila v doterajšom konaní a nechcela klamať. Bola ochotná ísť aj na detektor lži.
Vo veci nenavrhla vykonať iné dokazovanie. V rámci záverečného slova uviedla, že kvôli podceneniu
situácie môže lož zvíťaziť a pravda je posunutá bokom.

6. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že žalobu žalobkyne považoval za nedôvodnú,
nakoľko nikdy si od nej nepožičal žiadne finančné prostriedky. Koncom roka 2012 sa rozišiel s E. H.,
sestrou žalobkyne, ktorá sa doteraz nezmierila s ich rozchodom a snaží sa mu znepríjemňovať život.
Žalovaný zdôraznil, že tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde, o čom svedčí fakt, že žalovaný

sa so sestrou žalobkyne rozišiel už v decembri 2012 a rozchod bol sprevádzaný nezhodami. Bolo by
preto nelogické, aby po takto zhoršených vzťahoch žalobkyňa požičala bez akéhokoľvek potvrdenia
žalovanému 250 Eur v roku 2013, dokonca bez určenia dátumu splatnosti. Žalovaný v konaní pred
súdom popieral skutočnosť, že by uzavrel zmluvu o pôžičke so žalobkyňou na sumu 250 Eur. Potvrdil,
že niekedy bol v kancelárii žalobkyne aj spolu s bývalou družkou E. H., ale keďže sa rozišiel s ňou v roku

2012, tak v roku 2013 si nemohol požičiavať peniaze od žalobkyne. Zdôraznil, že dôležitou skutočnosťou
je aj to, komu žalobkyňa požičala peniaze, pričom žalovaný ako svedok by nevedel potvrdiť, že v jeho
prítomnosti by si E. H.Š. požičala sumu 250 Eur. Po rozchode s E. H. žalovaný býval v I. a ešte občas sa
spolu kontaktovali a asi raz bol u nej v jej byte. Nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, nakoľko neviedokázať, že si nepožičal finančné prostriedky. V konaní predložil potvrdenie o predčasnom ukončení
leasingovej zmluvy a tiež prehľad splátok od roku 2011 do roku 2015, z ktorého vyplýva, že nikdy nemal
nedoplatok na leasingovej zmluve. Poukázal na to, že ani výsluchom svedkov sa nepodarilo odstrániť

rozpory v tvrdeniach žalobkyne, najmä na obdobie, kedy malo dôjsť k požičaniu peňazí, keď sa tvrdí
pôžičkavroku2013,alesosestroužalobkyneužnetvorilipárodkoncaroka2012.Anivýpoveďsvedkyne
Y. nepotvrdzuje, či došlo k požičaniu peňazí a či došlo aj k odovzdaniu peňazí. Preto navrhol žalobu
zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

7. Po zrušení veci odvolacím súdom naďalej popieral uzavretie zmluvy o pôžičke, navrhol žalobu
zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania a mal zato, že
žalovaná nepreukázala tvrdený nárok vzhľadom na dôkaznú núdzu na jej strane.

8. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a zistil nasledovné:

9. Z výpovede svedkyne E. H., sestry žalobkyne a bývalej družky žalovaného vyplýva, že so žalovaným
spolu žili, pričom svedkyňa pracuje v Rakúsku a tvrdila, že žalovaného živila. Zobrali si auto na leasing,
pričom ho nezvládali splácať a odmietla mu dať viac peňazí, preto si požičal od žalobkyne 200 Eur a
potom 50 Eur. Pôžičku žiadal žalovaný, nakoľko svedkyňa mu odmietla dať ďalšie peniaze. Malo to byť
v roku 2014 na jar, nevedela presnejšie uviesť, keď spolu zašla so žalovaným za žalobkyňou. Dôvodom

návštevy bolo, že žalovaný potreboval zaplatiť leasingovú splátku a keďže svedkyňa mu už odmietla
poskytnúť peniaze, prišiel si požičať od žalobkyne, ktorá im aj predtým finančne pomáhala. Požičal si
200 Eur na leasingovú splátku a k tomu ešte 50 Eur naviac. Svedkyňa si žiadne peniaze nepožičala, ale
bola len prítomná. Videla, ako prevzal žalovaný sumu 250 Eur a žalobkyňa mu povedala, že ich môže
vrátiť hoci aj po 10 Eur. Pri pôžičke boli prítomní oni traja a vo vedľajšej miestnosti bola riaditeľka pani

Y., ktorá to počula, lebo boli otvorené dvere. Svedkyňa tvrdila žalovanému do očí, že si požičal sumu
250 Eur a peniaze prevzal, pričom žalovaný tvrdil svedkyni, že to nie je pravda a že si žiadne peniaze
nepožičal, ani neprevzal. Svedkyňa uviedla, že keď sa rozišli, bola zima a ešte nejaký mesiac, dva,
spolu komunikovali, ale určite sa už na Vianoce rozišli. Svedkyňa si pamätala rok 2013 a nie rok 2012.
Svedkyňa kupovala byt a žalovaný tam s ňou žil, resp. chodil jej pomáhať s nábytkom a plánovali tam

budúcnosť. V byte najprv bývala v nájme, asi rok a potom byt kúpila. Svedkyňa uviedla, že po odchode
z Rudnej so žalovaným ešte udržiavala aký taký vzťah a v tej dobe boli za žalobkyňou, keď si žalovaný
peniaze požičal.

10. Svedkyňa F. Y. uviedla, že žalobkyňa je jej kolegyňa a žalovaného poznala z videnia. Pri pôžičke

peňazí nebola, ale bola vo vedľajšej kancelárii, kde majú stále otvorené dvere a aj keď nechcela, tak
počula, že sa bavili o peniazoch a pôžičke a keď odišli, žalobkyňa jej povedala, že je ľahšia o 250 Eur
preto, že požičala peniaze tomu pánovi. Periférne videla sestru žalobkyne a jedného muža, ktorému
nevidela do tváre a žalobkyňa jej povedala, že sa jednalo o „E. bývalého J.“. Svedkyňa si ešte pomyslela,
že prečo požičala bývalému sestrinmu peniaze. Svedkyňa uviedla, že žalovaného videla vtedy, keď

odchádzal, nakoľko so žalobkyňou pozerali na nich von oknom. Svedkyňa tvrdila, že bola prítomná, keď
žalobkyňu navštívil žalovaný a jej sestra a počula, že sa rozprávajú o peniazoch a keď odišli, žalobkyňa
jej povedala, že je ľahšia o 250 Eur s tým, že jej vysvetlila, že požičala bývalému partnerovi jej sestry
peniaze.

11. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

12. Z výzvy žalobkyne z 25.5.2015, ktorú žalovaný prevzal 27.5.2015 s názvom výzva na vrátenie
predmetu pôžičky vyplýva, že v roku 2013 bola požičaná suma 250 Eur a keďže sa nedohodli na termíne
splatnosti pôžičky, vyzvala žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 250 Eur v lehote

do 10 dní od doručenia výzvy.

13. Z potvrdenia o predčasnom ukončení zmluvy o financovaní vyplýva, že UniCredit Leasing potvrdil, že
žalovaný ukončil leasingovú zmluvu 18.3.2015 a všetky záväzky mal vysporiadané. Z prehľadu splátok
leasingu vyplýva, že žalovaný za obdobie od 27.5.2010 do 16.3.2015 mal uhradené všetky leasingové

splátky.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na zaplatenie sumy
250 Eur istiny s príslušenstvom nie je dôvodná a preto ju zamietol.15. Nárok žalobkyne súd posúdil ako plnenie zo zmluvy o pôžičke.

16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

17. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom

určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť
určený konkrétnym dňom, ale stačí ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Stačí aj dohoda,
že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka.

18. Zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka je zmluvou reálnou, vznikajúcou až
skutočným odovzdaním predmetu pôžičku dlžníkovi. Veriteľ, ktorý sa súdne domáha voči dlžníkovi

vrátenia požičaných peňazí, musí v intenciách ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka splniť
dôkaznú povinnosť (uniesť dôkazné bremeno) nie len o tom, že s dlžníkom v určitej dobe uzavrel zmluvu
o pôžičke peňazí a že peniaze mali byť vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal.
Žalobkyňa ako veriteľka mala bremeno tvrdenia: že so žalovaným ako dlžníkom uzavrela zmluvu o
pôžičke, kedy došlo k uzavretiu pôžičky, že žalovanému odovzdala premet pôžičky a že dlžník požičané

peniaze riadne a včas nevrátil. Ak neunesie žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia alebo dôkazné
bremeno, musí rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech.

19. Žalobkyňa v konaní nevedela uviesť, v ktorý deň došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke so žalovaným
a kedy mu reálne odovzdala finančné prostriedky. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z predložených

listinných dôkazov, ani z výpovedí svedkov, pričom žalovaný jednoznačne popieral, že by vôbec
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. V súlade so záväzným právnym názorom vysloveným Krajským
súdom v Košiciach v oboznamovanom zrušujúcom uznesení je teda možné konštatovať, že žalobkyňa
nepredniesla skutkové tvrdenia a neoznačila dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, kedy došlo
k uzavretiu zmluvy o pôžičke a k odovzdaniu peňažných prostriedkov. Keďže sa jedná o jednu z

podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke, ktorú žalobkyňa nepreukázala, je možné konštatovať, že
neuniesla dôkazné bremeno a preto bolo potrebné jej žalobu zamietnuť.

20. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

21. Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu a preto mu bolo priznané právo na náhradu trov
vo výške 100 % .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávneobsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.