Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/236/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213204844
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4213204844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sone Vackovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s.,
so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, IČ: 00 001 350, zastúpenému advokátskou
kanceláriou Mašek advokáti, s.r.o., so sídlom Boušova 792, 190 14 Praha 9, Česká republika, proti
žalovaným: 1/ D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX H., zastúpenej JUDr. Dušanom
Pálkom, advokátom so sídlom Polianky 5, 841 01 Bratislava, a 2/ H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie sumy 397.382,65 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 1/ proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/146/2014-250 zo dňa 16.07.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o
trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 245.972,90 Kč, kapitalizovaný úrok vo výške 13.619,73 Kč, úrok z
omeškania vo výške 52.568,31 Kč a 7,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 245.972,90 Kč od
08.02.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu

zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,39 %.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 369 ods. 1, § 497, § 502, § 517 ods. 1,
§ 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. b), § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, § 23 a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ako aj zisteným skutkovým
stavom, na základe čoho mal za preukázané, že žalovaní 1/, 2/ a žalobca uzatvorili dňa 04.08.2009
zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového limitu do výšky 250.000 Kč, ktorý sa
žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach. Keďže žalovaní svoj záväzok vyplývajúci im zo

zmluvy neplnili, pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Súd posúdil zmluvný vzťah
ako absolútny obchodný záväzkový vzťah, na ktorý sa vťahujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľoch. K vyjadreniu žalovanej 1/ uviedol, že táto vedela, aké povinnosti jej zo zmluvy vyplývali,
a preto neobstojí jej tvrdenie, že úver použil žalovaný 2/, ktorý ho mal aj splácať. Obranu žalovanej 1/ o
neinformovaníosplatnostiúveružalobcompovažovalsúdzaúčelovú,pretožeanijedenzožalovanýchsi
nepreberallistovézásielkynapošte,čoneznamená,žeichdoručeniejeneúčinné.Žalovaná1/namietala
aj výšku žalovanej istiny, avšak bez akéhokoľvek zdôvodnenia.

2. Súd považoval žalobu za dôvodnú len v časti istiny 245.972,90 Kč, v časti uplatneného úroku
13.619,73 Kč, t. j. do vyhlásenia splatnosti 15.05.2010, v časti uplatneného úroku z omeškania v sume
52.568,31 Kč ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 245.972,90 Kč od08.02.2013 do zaplatenia. V časti úroku po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobu zamietol, pretože
prijal záver, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Zmluvný úrok je odplatou za poskytnuté peňažné prostriedky. Vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stratil žalobca právo uplatňovať si aj naďalej zmluvné úroky.
Podľa názoru súdu mu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti
dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru
ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, pričom žalobcovi
priznal voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 43,39 %.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/, ktorá žiadala rozsudok
v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietala porušenie práva na spravodlivý proces.
Uviedla, že nároky žalobcu hraničia s praktikami nebankových subjektov poskytujúcich pôžičky. Ku dňu

podania odvolania by úroky predstavovali sumu 430.555,35 Kč, čo je v rozpore s § 53b Občianskeho
zákonníka. Podľa nej finančné prostriedky žalobca previedol na účet vedený na obidvoch žalovaných č.
235621207/0300, hoci sa zaviazal previesť ich výlučne na jej účet č. 226338979/0300, pričom súd sa
nezaoberal otázkou čerpania peňažných prostriedkov z účtu, teda či tieto čerpali obaja žalovaní alebo
len žalovaný 2/. V tom prípade by ona nebola pasívne legitimovaná. Žalobca jej nesprávne doručoval

zásielky, ktorými ju vyzýval na splácanie úveru. Namiesto doručovania zásielok na adresu jej bydliska:
Hlavná 312/26 Číčov, jej zásielky doručoval na adresu: Naardenská, 16200 Praha 6, na ktorej sa od
01.01.2010 vôbec nezdržovala. Z uvedeného dôvodu nemohlo prísť ani k zosplatneniu úveru ku dňu
15.05.2010. O splatnosti úveru sa dozvedela až zo žaloby. Zároveň vzniesla námietku premlčania. Súd
navyšepostupovalformalisticky,keďrozhodolspotrebiteľskýsporužnaprvompojednávaníbezúčastijej

právneho zástupcu, ktorý sa zo zdravotných dôvodov nemohol pojednávania zúčastniť a svoju neúčasť
ospravedlnil bezprostredne po pojednávaní.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Skutočnosť, že v priebehu sporu úroky narástli až do takejto výšky, je jednak vinou žalovanej,

ktorá od podania žaloby nič z dlhu neuhradila, a jednak vinou päťročnej dĺžky trvania súdneho konania,
ktorá nebola ani v najmenšej miere zavinená ním. Jeho predchádzajúci právny zástupca uviedol v
žalobe nesprávne číslo účtu, na ktorý boli peniaze poskytnuté. V skutočnosti boli peniaze poskytnuté na
účet č. 226338979/0300 vedený na meno žalovanej 1/, a to v zmysle zmluvy o úvere. Nie je pravdou
tvrdeniežalovanej,žesidohodliadresunadoručovanie.Vzmluvebolauvedenápriidentifikáciižalovanej

len adresa jej bydliska. V žiadosti o úver žalovaná uviedla doručovaciu adresu v Českej republike.
Rovnakú doručovaciu adresu mala žalovaná uvedenú aj vo svojom klientskom profile v internetovom
bankovníctve, pričom si ju tam mohla kedykoľvek zmeniť. Pokiaľ tvrdí, že sa z uvedenej adresy
odsťahovala, túto skutočnosť jemu neoznámila a doručovaciu adresu si nezmenila. On samozrejme mal
záujem na tom, aby žalovanej jeho výzvy boli doručené, avšak všetky výzvy odosiela na adresu, ktorú

má klient nastavenú ako doručovaciu. Nesúhlasí s tým, že by bol dlh premlčaný, premlčacia doba je
podľa českého práva štyri roky. Odvolanie žalovanej je podľa neho účelové a bezdôvodné.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood01.07.2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP),
prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods.
1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu
prvej inštancie je na podklade záverov vyplývajúcich z vykonaných dôkazov vecne správny. Preto tento
rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdil. Rozsudok vo výroku II., ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, nadobudol v dôsledku
nepodania odvolania žalobcom právoplatnosť. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia §
470 ods. 1,2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.6. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý súd prvej inštancie opísal v odôvodnení napadnutého
rozsudku, na čo odvolací súd odkazuje. Obaja žalovaní ako dlžníci uzavreli so žalobcom dňa 04.08.2009
zmluvu o úvere a dohodli sa, že peňažné prostriedky budú poskytnuté na účet č. 226338979/0300

vedený na meno žalovanej 1/. Žalovaná počas konania pred súdom prvej inštancie nenamietala, že by
finančné prostriedky neboli poskytnuté na účet vedený na jej meno. Túto skutočnosť uviedla prvýkrát až
v odvolacom konaní. Preto odvolací súd posúdil toto jej tvrdenie ako novotu v odvolacom konaní, ktorá
podľa § 366 písm. d) CSP nie je prípustná; žalobkyňa ju totiž mohla uplatniť už v konaní pred súdom
prvej inštancie. Avšak vez ohľadu na to, kto čerpal finančné prostriedky poskytnuté titulom úveru, či už

to bola žalovaná 1/ alebo len žalovaný 2/, obaja žalovaní sú pasívne legitimovaní v spore, pokiaľ neplnili
povinnosti vyplývajúce im z úverovej zmluvy, pretože obaja vystupovali ako spoludlžníci. Žalobca vo
vyjadrení k odvolaniu uviedol, že peniaze boli poskytnuté na účet žalovanej 1/, avšak v žalobe omylom
uviedol nesprávne číslo účtu.

7. Žalovaná 1/ v odvolaní namietala, že jej zásielky zo strany žalobcu neboli doručované na adresu

bydliska uvedenú v zmluve, ale na adresu v Českej republike, kde sa od 01.01.2010 vôbec nezdržiavala.
Zo žiadosti o poskytnutie úveru však vyplýva, že ako adresu trvalého bydliska uviedla adresu v
Slovenskej republike a ako korešpondenčnú adresu uviedla adresu v Českej republike, na ktorú jej
žalobca aj doručoval všetky zásielky. Z obsahu spisu je zrejmé, že pred vyhlásením mimoriadnej
splatnosti úveru bola opakovane žalobcom vyzývaná, aby dlžnú čiastku úveru uhradila. Zásielky jej

boli doručované na korešpondenčnú adresu, ktorú sama uviedla v žiadosti o poskytnutie úveru, a
tak neobstojí tvrdenie, že žalobca jej zásielky doručoval na nesprávnu adresu. Pokiaľ sa z Českej
republiky odsťahovala a zásielky na ňou uvedenej adrese si z tohto dôvodu nemohla preberať, mala
túto skutočnosť žalobcovi oznámiť. Dôvodom vrátenia zásielok bolo ich nevyzdvihnutie, čo vyplýva z
doručeniek založených v spise. Pokiaľ sa zásielky vrátili žalobcovi práve z dôvodu ich nevyzdvihnutia,

nemohol ani sám žalobca vedieť, že žalovaná sa už na uvedenej adrese nezdržiava. Aj zásielka z
01.02.2010 č. j. 363066, na ktorú žalovaná v odvolaní poukázala, sa vrátila s tým, že si ju adresát
nevyzdvihol.

8. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovanou 1/ až v odvolacom konaní odvolací súd

tiež konštatoval, že ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní (§ 366 písm. d/ CSP), pretože túto
námietku mohla evidentne uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže tak nespravila,
odvolací súd na námietku premlčania prvýkrát uplatnenú až v odvolacom konaní nemohol prihliadať.

9. Vo vzťahu k neprimeraným úrokom, ktoré žalovaná 1/ v odvolaní namietala odvolací súd

poznamenáva, že zmluvný úrok bol medzi stranami dohodnutý vo výške 12,9 % ročne. Takáto výška
zmluvného úroku nie je v rozpore s dobrými mravmi. Úrok z omeškania, ktorý si zmluvné strany dohodli
vo výške 15 % ročne, si žalobca v spore uplatnil len vo výške 7,5 % ročne vzhľadom na to, že ide o
spotrebiteľský vzťah. Suma, na ktorú vzrástol dlh žalovaných ku dňu odvolania, je spôsobená práve
tým, že žalovaní dlhodobo neplnili povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy uzatvorenej dňa 04.08.2009.

Prvá výzva nachádzajúca sa v spise na plnenie si povinností splácať dlh bola zo dňa 01.02.2010.
Z toho vyplýva, že platobná disciplína žalovaných bola od začiatku zmluvného vzťahu dodržiavaná,
čo spôsobilo, že nárast úrokov za 9 rokov neplnenia si povinností (ku dňu podania odvolania), nie je
zanedbateľný.

10. K námietke o formalistickom postupe súdu prvej inštancie, ktorý pojednával v neprítomnosti
žalovanej 1/ a jej právneho zástupcu a zároveň aj rozhodol, odvolací súd konštatoval, že pojednávanie
vo veci sa uskutočnilo dňa 16.07.2018, pričom sa začalo o 10.15 hod. a skončilo sa o 10.40 hod. Pred
pojednávaním sa žalovaná 1/ a ani jej právny zástupca neospravedlnili a nežiadali pojednávanie odročiť
na iný termín. Súd preto nemohol vyhodnotiť dôvod ich neprítomnosti a zachovať tak postup v zmysle §

183 ods. 4 CSP. Pokiaľ mal právny zástupca objektívny zdravotný dôvod, pre ktorý sa nemohol zúčastniť
pojednávania, mal túto skutočnosť bezodkladne oznámiť súdu, a to pred pojednávaním. Časový priestor
na to bol, keďže pojednávanie bolo vytýčené až o 10.15 hod., pričom ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní právny zástupca žalovanej doručil súdu až na druhý deň po pojednávaní. Ani neúčasť
právneho zástupcu však nebránila žalovanej, aby sa pojednávania zúčastnila aspoň ona. Pokiaľ súdu

prvej inštancie nebola doručená žiadosť o odročenie pojednávania tak, ako to ukladá ustanovenie § 183
ods. 3 CSP, nemohol ani súd postupovať inak, ako vec prejednať podľa § 180 CSP v neprítomnosti
žalovaných a právneho zástupcu žalovanej 1/. Odvolací súd nemohol prijať záver o tom, že by súd prvejinštancie, ktorý vec prejednal a rozhodol v rámci zásady hospodárnosti konania, porušil právo žalovanej
1/ na spravodlivý súdny proces.

11. Odvolací súd preto námietky žalovanej 1/ posúdil z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
V závere odvolací súd poukazuje na to, že odvolaním nebolo namietané použitie právneho poriadku
Slovenskej republiky, ktorý súd prvej inštancie na danú vec aplikoval. Odvolací súd v nadväznosti na
viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) túto skutočnosť neposudzoval, pretože nešlo o

vadu, ktorá by sa týkala procesných podmienok a na ktorú by odvolací súd prihliadal, aj keby neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

12. V zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto

trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).