Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112201184
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8112201184.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: X. F.,

R.. X.X.XXXX, D. D. XX, právne zastúpená: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8,
080 05 Prešov, proti žalovanému: Adlen, s.r.o., so sídlom Prešov, Petrovanská 36, IČO 36 500 020,
právne zastúpený: AK-TARABČÁK, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 13, 080 01Prešov,
o zaplatenie náhrady za užívanie pozemku, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z tejto sumy od 03.02.2012 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť znaleckej organizácii Znalci s.r.o., so sídlom Holého 552, 034 95
Likavka, náhrady spojené so znaleckým dokazovaním v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 16.01.2012 domáhal prvotne voči štyrom subjektom zaplatenia
náhrady za užívanie nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom. Vo vzťahu k žalovaným
pôvodne v 1., 3. a 4. rade bola žaloba vzatá späť z dôvodu, že títo plnili sumu požadovanú žalobcom,
a preto predmetom konania ostalo iba zaplatenie sumy od pôvodne žalovaného v 2. rade - spoločnosti
ADLEN s.r.o.
1.1.Žalobcavosvojomnávrhuskutkovovychádzaztoho,žeokreminýchjepodielovýmspoluvlastníkom
parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2,

zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. N., a to v podiele 1 k celku. Uvedený pozemok je znázornený na
Geometrickom pláne č. 4/2010 vyhotovenom dňa 02.02.2010 I. N., na základe ktorého bol zapísaný
do evidencie nehnuteľnosti a je vytvorený z pôvodnej parcely reg. „E“ č. XXX/X, orná pôda o výmere
1 100 m2. Táto parcela bola v minulosti zabratá do areálu hospodárskeho dvora bývalého podniku
Štátny majetok, š.p., N. - dvor I., ktorý túto parcelu z časti zastaval poľnohospodárskymi stavbami a
ostatné plochy využíval ako manipulačné plochy okolo stavieb. Na pozemku parc. č. XXXX/X stojí stavba
vedená na LV č. XXXX pre k. ú. I., ktorej výlučným vlastníkom je spoločnosť ADLEN, s.r.o.. Stavba má

súpisné číslo XXXXX, vlastnícky vzťah k stavbe je evidovaný najneskôr od roku 2009 vkladovou kúpnou
zmluvou V-1960/2009. Keďže napriek záujmu žalobcu nedošlo k dohode so žalovaným o výške náhrady
za užívanie jeho nehnuteľnosti, bol žalovaný nútený podať žalobu. Žalobou si teda uplatňuje vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaakonáhradyzaužívaniepozemkužalovanýmzaobdobiedvochrokovspätneku dňu podania žaloby. Požaduje náhradu vo výške 2,50 € za rok za m2, čo za obdobie dvoch rokov
spätne ku dňu podania žaloby predstavuje spolu 630 € a z toho podiel žalobkyne v rozsahu 1 predstavuje
sumu 315 €. Zároveň žalobca požaduje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.01.2012 až do

zaplatenia.

2. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, tento so žalobou nesúhlasil najmä z dôvodu výšky požadovanej
náhrady.

3. Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie obsahom spisu ako aj znaleckými
posudkami a s prihliadnutím na tvrdenia strán sporu zistil nasledujúce:
3.1. Z LV č. XXXX pre k. ú. I. je zrejmé, že parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 126 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, je v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky
podiel žalobcu predstavuje 1 v pomere k celku. Na tejto parcele sa nachádza stavba, ktorá je evidovaná
na LV č. XXXX (č. l. 8). Parcela XXXX/X je vyobrazená aj na Geometrickom pláne spracovanom I. N. a

overeným Správou katastra N., ktorý sa nachádza na č. l. 9 - 14 spisu. Z LV č. XXXX pre k. ú. Solivar
(č. l. 16) vyplýva, že vlastníkom stavby súpisné č. XXXXX nachádzajúcej sa na parcele žalobcu XXXX/
X je žalovaný.
3.2. Zo znaleckého posudku č. 25/2011 vypracovaného X.. O. Q. (č. l. 21 -27) vyplynulo, že iné parcely,
ktoré sú súčasťou hospodárskeho dvora Solivar, boli ohodnotené pre účely predaja cenou 20,23 €/m2.

3.3. Zo znaleckého posudku X.. S. J. č. XXX/XXXX (č. l. 28 - 39), predmetom hodnotenia ktorého bola
aj parcela žalobcu 2176/4 vyplýva, že výšku nájomného určil znalec vo výške 3,100 €/m2/rok.
3.4. Žalobca ďalej súdu predložil komunikáciu predchádzajúcu podaniu žaloby, ktorú viedol s pôvodne
všetkými štyrmi žalovanými, kde žalovaný uvádza, že budovu, ktorá je v jeho vlastníctve nevyužíva, ani
nevyužíval v minulosti, nakoľko je potrebná jej rekonštrukcia.

3.5. Z podania žalovaného doručeného súdu dňa 21.06.2012 (č. l. 75) vyplýva, že žalovaný v zásade
nemá námietky proti plateniu za užívanie pozemku žalobcu, prípadne ani proti jeho odkúpeniu, avšak
má za to, že cena za nájom, prípadne kúpna cena musí vychádzať z reálneho stavu aký je na
pozemkoch a aj z cien za aké sa pozemky na bývalom hospodárskom dvore štátneho majetku v Solivare
prenajímajú. K už oboznámeným znaleckým posudkom vznáša žalovaný námietku, že znalci počítali

cenu nájmu metódou polohovej diferenciácie, podľa žalovaného je vhodné použiť určenie ceny nájmu
porovnávacou metódou. Žalovaný ďalej poukazuje na rôzne vady, ktoré podľa jeho názoru predmetný
pozemok obsahuje, a ďalej poukazuje na to, že znalkyňa X.. V. vo svojich znaleckých posudkoch,
ktorými ohodnocovala iné parcely nachádzajúce sa na Hospodárskom dvore bývalého štátneho majetku
v I., dospela k podstatne odlišným cenám ako znalecké posudky predložené žalobcom. Žalovaný súdu

predložil znalecký posudok X.. E. V. č. 4/2011 (č. l. 77 - 79), ktorý ohodnocoval parcelu XXXX/XX a
dospel k záveru, že výška nájomného za m2 na obdobie jedného roka by mala predstavovať sumu
1,006 €. Rovnako zo znaleckého posudku X.. E. V. č. 119/2011, ktorý sa znova týka parcely XXXX/XX
(č. l. 80-82) vyplýva, že výška nájomného by mala predstavovať 0,997 € za m2. Prvý znalecký posudok
ohodnocoval nehnuteľnosť ku dátumu 19.01.2011, druhý znalecký posudok ohodnocoval nehnuteľnosť

k dátumu 30.11.2011.
3.6. Zo správy Slovenského pozemkového fondu (č. l. 90) vyplýva, že tento na bývalom Hospodárskom
dvore štátneho majetku I. prenajíma určité parcely, a to za nájomné vo výške 0,17 €/m2. Na preukázanie
uvedeného Slovenský pozemkový fond predložil aj nájomné zmluvy.
3.7. Vo vzťahu k námietkam žalovaného sa vyjadrila znalkyňa X.. E. V. podaním doručeným súdu dňa

18.10.2012 (č. l. 105), v ktorom uvádza, že predmetom jej znaleckého posudku boli iné parcely ako tá,
ktorá je predmetom konania a tieto parcely sú z rôznych hľadísk neporovnateľné.

4. Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu pretrvávali rozdielne názory ohľadne výšky náhrady za
užívanie pozemku žalobcu, bol do konania pribratý znalec, a to X.. E. J., ktorá vo veci podala znalecký

posudok č. 7/2013 (č. l. 135-152). Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa dospela k záveru,
že výška nájomného za rok a m2 by mala predstavovať sumu 1,61 € pokiaľ ide o rok 2010 a 1,579 €
pokiaľ ide o rok 2011.
4.1. Voči znaleckému posudku vzniesol námietky žalovaný (č. l. 158), ktorý znaleckému posudku vytýkal,
že neboli dostatočne zohľadnené redukujúce faktory, ktoré ovplyvňujú všeobecnú hodnotu pozemku.

4.2. K námietkam žalovaného podala znalkyňa X.. E. J. odborné vyjadrenie č. 16/2013 (č.l. 172-174),
ktorým zotrvala na svojom znaleckom posudku. Uviedla, že pri osobnej konzultácii boli žalovanou
stranou predložené nové závažné skutočnosti, ktoré sa pri ohliadke nedali zistiť a ktoré pôvodne súdny
spisneobsahoval.Maloísťopodzemnérozvodyelektriny,prípadnevody,ktorésivprípadeichexistencievyžadujú ochranné pásmo, ďalej tvrdenie žalovaného o kontaminácii pozemku a podobne. Znalkyňa
teda navrhla súdu, aby tento si vyžiadal predmetnú dokumentáciu od žalovaného, aby sa následne
znalkyňa k nej mohla vyjadriť.

4.3. Podaním doručeným súdu dňa 26.02.2014 (č. l. 199) a nasl. žalovaný súdu predložil vyhlásenie
Družstva Agroplus, podľa ktorého pri každej budove kravína sa nachádzala žumpa a na pozemkoch
existujú rozvody funkčného vodovodného potrubia a vzdušné rozvody elektrických sietí ako aj
podzemné elektrické vedenie. Zároveň predložil nákres, z ktorého je zrejmé situovanie budov patriacich
žalovanému ako aj situačnú schému káblových rozvodov.

5. Vzhľadom na pretrvávajúce rozpory ohľadne určenia všeobecnej hodnoty nájmu posudzovanej
parcely, nariadil súd kontrolné znalecké dokazovanie a do konania na vypracovanie znaleckého posudku
pribral Znaleckú organizáciu Znalci s.r.o.. Znalecká organizácia vypracovala znalecký posudok pod č.
66/2017 (č. l. 289 - 319). V tomto znaleckom posudku Znalecká organizácia porovnala už existujúce
znalecké posudky č. 062/2011, č. 4/2011, č. 119/2011, č. 7/2013, č. 25/11 a jednotlivé koeficienty

polohovej diferenciácie s uvedením koeficientu, ktorý považuje za správny pre stanovenie všeobecnej
hodnoty nájmu. Znalecká organizácia teda dospela k záveru, že výška nájmu za obdobie od 16.01.2010
do 31.12.2010 predstavuje 190,77 €, za obdobie roka 2011 predstavuje 202,86 € a za čas od 01.01.2012
do 16.01.2012 predstavuje 8,70 €. Pokiaľ ide o jednotkovú cenu, znalecká organizácia vychádzala z
toho, že táto za rok 2010 predstavuje 1,579 € za m2 a rok, rovnako je tomu aj v roku 2012 a za rok

2011 predstavuje 1,610 €/ m2.
5.1. V tejto fáze odôvodnenia súd uvádza, že považuje znalecký posudok znaleckej organizácie Znalci
s.r.o. za komplexný, dávajúci odpoveď na sporné otázky, a zároveň znalecký posudok, z ktorého pri
svojom rozhodovaní súd vychádzal.

6. So vstupom do konania nového právneho zástupcu na strane žalobkyne došlo z jeho strane aj
k predloženiu znaleckého posudku spracovaného znaleckým ústavom, a to Technickou univerzitou v
Košiciach, stavebnou fakultou (č. l. 330-406). Zároveň predloženým rozhodnutím NS SR sp. zn. 4Obo
210/2007 žalobca podsúva súdu záver o tom, že tento znalecký posudok, preto že bol spracovaný
znaleckým ústavom je jediný správny a nespochybniteľný.

6.1. Samotný znalecký posudok č. 19 je na rozdiel od predchádzajúcich posudkov, ktoré boli
vypracované metódou polohovej diferenciácie vypracovaný porovnávacou metódou, pričom za základ si
zobral zmluvy o nájme pozemkov alebo nebytových priestorov predložených žalobcom. Tento znalecký
posudok sa zároveň vyjadruje aj k znaleckému posudku znaleckej organizácie Znalci s.r.o. č. 66/2017.
Výsledkom znaleckého posudku je záver, že všeobecná hodnota nájmu za m2 na obdobie jedného roka

pre rok 2010 predstavuje 7,93 m2, pre rok 2011 8,01 m2, a pre rok 2012 8,33 m2. Súčasťou znaleckého
posudku sú aj nájomné zmluvy, na základe ktorých bolo vykonávané porovnávanie pre účely stanovenia
všeobecnej hodnoty nájmu.
6.2. K znaleckému posudku znaleckého ústavu sa znalecká organizácia Znalci s.r.o. vyjadrila svojím
podaním doručeným súdu dňa 09.11.2017 (na č. l. 412 - 413). Znalecká organizácia v celom

rozsahu zotrvala na svojom posudku a uviedla, že nesúhlasí so zdôvodnením znaleckého posudku
znaleckého ústavu pri posudzovaní hodnoteného pozemku. Poukázala na to, že v prejednávanej veci
sa u posudzovaného pozemku nejedná o pozemok univerzálne komerčne využiteľný ale o pozemok
limitovaný stavbou na ňom. Všeobecná hodnota musí uvedenú skutočnosť zohľadňovať.
6.3. Voči znaleckému posudku znaleckého ústavu sa ohradil aj žalovaný, ktorý uviedol, že nemožno

súhlasiť s názorom, že všeobecná hodnota nájmu 1,579 € - 1,610 € za m2 na rok stanovená znaleckým
posudkom znaleckej organizácie Znalci s.r.o. metódou polohovej diferenciácie, nezodpovedá trhovej
cene v danom mieste a čase, pretože cena pozemku by sa mala pohybovať v rozmedzí 50-70 € za m2.
Žalobca podľa žalovaného porovnáva cenu pozemkov určenú na výstavbu rodinných domov, kde do
pozemkov boli vložené investície na výstavbu inžinierskych sietí - ciest, kanalizácii, vodovodu, plynu,

ktoré pozemky zhodnotili. V mieste kde sa nachádzajú pozemky, ktoré sú predmetom konania však
takéto inžinierske siete nie sú vybudované a pozemky nie sú určené na výstavbu rodinných domov,
pretože ide o areál na poľnohospodársku výrobu, resp. obchodnú činnosť.
6.4. V podaní zo dňa 13.12.2017 (č. l. 428) žalovaný uviedol, že s vyjadrením znaleckej organizácie k
vyjadreniu žalobcu z 27.09.2017 v plnom rozsahu súhlasí.

6.5. Žalovaný ďalej predložil podanie týkajúce sa námietok voči znaleckému posudku znaleckého ústavu
dňa 19.02.2018. V tomto vyjadrení, s ktorým sa súd v celom rozsahu vo vzťahu k námietkam týkajúcich
sa znaleckého posudku znaleckého ústavu stotožňuje, žalovaný uviedol, že znalecký ústav porovnáva
neporovnateľné, keďže svoj záver postavil na nájomných zmluvách, predmetom ktorých je rampa,manipulačný priestor, parkovacie plochy, skladové plochy, nebytové priestory, výrobné, kancelárske
a skladové priestory, pozemok na výstavbu pozemných komunikácií, pozemok potrebný na výstavbu
diaľničného privádzača, pričom ide o pozemky v odlišnej časti k. ú. Solivar a iného charakteru, resp. o

budovy a nebytové priestory. Nie je pravdou údaj uvedený v znaleckom posudku znaleckého ústavu,
podľa ktorého ide o pozemky vzdialené 200 m od pozemku posudzovaného, pretože táto vzdialenosť
je 1 607 m. Zároveň nie je pravdou uvedený údaj v znaleckom posudku znaleckého ústavu o tom,
že najbližšia zastávka MHD sa nachádza vo vzdialenosti 200 m, keďže táto zastávka sa nachádza
vo vzdialenosti viac ako 1 km. Pokiaľ ide o to, že znalecký posudok uvádza, že na hospodárskom

dvore sa nachádza voda, elektrina a kanalizácia, tu žalovaný uvádza, že tieto rozvody sú nefunkčné a
neupotrebiteľné.Ďalejžalovanýpoukazujenato,žepozemoksanachádzavareálipoľnohospodárskeho
podniku a je zastavaný stavbami pre poľnohospodársku výrobu a obchodnú činnosť, teda nemôže byť
určený pre vyššie využitie. Pre toto vyššie využitie by muselo dôjsť k zmene územného plánu. Tvrdenie,
že ide o pozemky s výrazným záujmom o kúpu nie je zo strany znaleckého ústavu ničím podložené.
Pokiaľ znalecký posudok znaleckého ústavu poukazuje na ponuky realitných kancelárií, ktoré ponúkajú

pozemky v k. ú. I. za cenu 49 €/m2, treba uviesť, že tieto pozemky sa nachádzajú v inej časti a sú
územným plánom určené na výstavbu rodinných domov s vybudovanými inžinierskymi sieťami. Tieto
pozemky sú neporovnateľné s parcelami, ktoré tvoria Hospodársky dvor bývalého štátneho majetku.
Zároveň žalovaný súdu predložil nájomné zmluvy, ktoré boli uzatvorené v lokalite hospodárskeho dvora,
kde je umiestnená aj parcela, ktorá je predmetom konania, pričom výška nájomného sa pohybuje v

rozpätí od 0,07 €/m2 do 1,5 €/m2.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich úvah:

7. Podľa § 451 OZ § 451

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak

toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
7.1. Súd má za to, že v prejednávanej veci je nesporné, že budova vo vlastníctve žalovaného sa
nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Treba však uviesť, že v konaní nebolo tvrdené, že
ide o stavbu na cudzom pozemku umiestnenú neoprávnene ale daný stav je výsledkom prevodov
vlastníctva, ktoré nastali po postavení stavby (v 60. rokoch 20. storočia) a ktoré spôsobili rozdielnosť

vlastníctva pozemku a stavby. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné
obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený
peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné
užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu,
ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o

nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca
v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Podľa NS ČR -
28Cdo/2359/2012 - Ustálená judikatura Nejvyššího soudu dovodila, že tato náhrada musí být poskytnuta
ve výši obvyklého nájemného vynakládaného za užívání stejné nebo obdobné věci v daném místě,
čase a za obdobných podmínek. Podľa NS ČR - 30 Cdo 1207/2007 - výše bezdůvodného obohacení

za užívání věci bez právního důvodu odpovídá částce, kterou by nájemce byl za běžných okolností
povinen plnit podle platné nájemní smlouvy; důvodně se tedy tato náhrada poměřuje s obvyklou hladinou
nájemného.Abymohlojítočástkuskutečněobvyklouvzhledemkesrovnávanémustavu,jenepochybné,
že při srovnání musí být respektováno jak posuzované místo a období, tak charakter, stav i způsob
užíváníkonkrétnívěci.KSvPrešovevjednomzosvojichrozhodnutítýkajúcichsaobdobnejproblematiky

uviedol - treba poznamenať, že vec, o ktorú žalobcovi ide a ktorú nemôže reálne využiť, predstavuje
pozemok a nie zastavaný pozemok. Žalobca uplatňuje právo k pozemku, a preto sa má komparatistika
týkať porovnateľných pozemkov v danom mieste a čase z pohľadu, ako by sa dali na trhu využiť. Inými
slovami povedané, mesto zaberalo v spornom období pozemok a nie zastavaný pozemok.
7.2. Súd sa, ako už uviedol skôr, v celom rozsahu stotožňuje s určením hodnoty nájmu tak ako je

urobený záver v znaleckom posudku znaleckej organizácie Znalci s.r.o., pričom je nevyhnutné uviesť,
že tento je v súlade aj so znaleckým posudkom X.. J., pokiaľ ide o určenie výšky nájmu za m2 na
obdobie jedného roka. Pokiaľ ide o to, že je tu znalecký posudok znaleckého ústavu, ktorý určuje vyššiu
cenu nájmu rádovo o 600 % ako už bolo uvedené skôr, súd sa stotožňuje s námietkami žalovanéhovoči tomuto znaleckému posudku s tým, že znalecký posudok je nepresvedčivý z hľadiska skutočností,
ktoré vzal za rozhodujúce pre svoje závery, a to najmä z hľadiska, že porovnával pozemky, ktoré sú
svojim umiestnením a využitím neporovnateľné s parcelou, ktorá je predmetom tohto konania. Na tom

nič nemení, že žalobca na základe tohto znaleckého posudku nepristúpil k zmene žaloby ale domáha
sa hodnoty výšky nájmu podľa pôvodného návrhu.
7.3. Pokiaľ ide o žalobcom napádanú metodiku polohovej diferenciácie zvolenú znaleckou organizáciou
Znalci s.r.o., k tomu súd poukazuje na závery českej súdnej praxe, podľa ktorých - Pokud účastník
nesouhlasí se závěry znaleckého posudku, nezbývá mu než jeho závěry relevantně zpochybnit (není

dostačující tvrzení, že posudek není správný, ale je třeba uplatnit konkrétní námitky). V případě
zpochybnění metodiky znaleckého posouzení vychází dovolací soud z toho, že je výhradně na znalci,
aby v souladu s poznatky dosaženými v jeho oboru zvolil, jakou metodu ocenění použije. Soud, který
nemá příslušné odborné znalosti, nemůže metodiku ocenění stanovit. Pokud se účastníkovi řízení
podaří použitou metodiku relevantně zpochybnit, přichází do úvahy vypracování revizního znaleckého
posudku. Použitie porovnávacej metódy znaleckým ústavom je pre súd nepresvedčivé z dôvodov vyššie

uvedených a z dôvodu nevysporiadania sa s výškou nájomného podľa nájomných zmlúv týkajúcich
sa nezastavaných parciel priamo v areáli hospodárskeho dvora. Znalecký posudok znaleckého ústavu
netvrdí,žemožnosťvyužitiaareálusúčasťou,ktoréhojeposudzovanáparcelajevyššiaakovsúčasnosti,
napr. na individuálnu bytovú výstavbu a pod. Na preukazovanie skutočností (ktoré zo strany žalobcu
neboli ani tvrdené), ktoré by prípadne mohli byť v prospech žalobcu, nemôže súd z vlastnej iniciatívy

vykonávať dokazovanie.

8. Podľa názoru súdu vzhľadom na hodnotu sporu bolo ďalšie znalecké dokazovanie neúčelné. Pri
svojom rozhodovaní súd bral do úvahy aj to, že stavba sa nachádza na hospodárskom dvore a
spĺňa podmienky vymedzenia poľnohospodárskeho pozemku podľa § 1 ods.2 zákona č. 504/2003 Z.z.

o nájme poľnohospodárskych pozemkov, podľa ktorého - Pozemok na účely tohto zákona je taký
pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou
na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske
účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Podľa § 10
ods.1 zákona č. 504/2003 Z.z. - Na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri

prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom
výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného
predpisu. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33Odo/1014/2006 - Nejvyšší soud dospěl k právnímu
závěru, že bezdůvodné obohacení za užívání pozemků bez právního důvodu lze přiznat jen v takové
výši, která odpovídá nájemnému, na něž by ten, na jehož úkor bylo obohacení získáno, měl nárok v

případě uzavření nájemní smlouvy. Jde-li o pozemky patřící do zemědělského půdního fondu, je namístě
vycházet z tzv. regulovaného nájemného (tj. nájemného podle § 22 odst. 9 zák. o půdě) a nikoli z tržního
nájemného, přestože pozemky nejsou ve skutečnosti užívány k zemědělské výrobě. Od tohoto názoru,
nemá dovolací soud důvod se odchylovat ani v posuzované věci. Žalobci coby vlastníci předmětných
pozemků nejsou vlastníky stavby (skleníkového areálu), která se na předmětných pozemcích nachází.

Stavba byla ve vlastnictví státu a spadala pod režim § 22 odst. 7 zákona o půdě. Žalobci měli podle § 22
odst. 9 zákona o půdě možnost upravit si vztahy s vlastníkem stavby jinak. Pokud toho nevyužili, mohou
po žalované požadovat pouze takovou částku, která odpovídá § 22 odst. 9 zákona o půdě, tedy 1 %
z ceny pozemků náležejících do zemědělského půdního fondu. Nezbývá tedy, než přisvědčit právnímu
závěru odvolacího soudu, že žalobci se mohou domáhat vydání bezdůvodného obohacení za užívání

svých pozemků náležejících do zemědělského půdního fondu jen ve výši regulovaného nájemného, tedy
nájemného, na nějž by měli od žalované nárok v případě uzavření nájemní smlouvy bez dohody o jiné
výši nájemného, než je stanoveno právním předpisem.
8.1. Súd má teda na základe vyššie uvedených skutočností za to, že výška bezdôvodného obohatenia
určená na základe znaleckého posudku znaleckej organizácie Znalci s.r.o. zabezpečuje spravodlivé

usporiadanie vzťahov medzi stranami konania. Pokiaľ ide o nájomné zmluvy, ktoré predložil žalovaný
týkajúce sa nájomného za iné pozemky v areáli hospodárskeho dvora Solivar, ktoré vychádzajú z
nižšej hodnoty ako je hodnota určená znaleckým posudkom (pravdepodobne sa riadiac tým, že ide o
nájom poľnohospodárskeho pozemku) tieto vzal súd do úvahy v tom zmysle, že výšku bezdôvodného
obohatenia určil práve podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie a nie znaleckých posudkov

určujúcich vyššiu cenu nájmu, pričom súd prihliadal aj na to, že zo strany žalovaného ide o trvalé
obmedzenej žalobcu v jeho vlastníckom práve.
8.2. Ak teda výška nájmu za požadované obdobie je 400 €, tak výška bezdôvodného obohatenia v
rozsahu podielu žalobcu 1 v pomere k celku je priznaných 200 €.9. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka -
Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9.1. Splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom stanovená nie je, preto splatnosť nastáva na výzvu
podľa § 563 OZ. V prejednávanej veci bola touto výzvou žaloba, ktorá bola žalovanému doručená dňa
01.02.2012. Žalobca mal plniť dňa 02.02.2012 a pokiaľ tak neurobil, dňom 03.02.2012 sa dostal do
omeškania. K tomuto dňu bola základná sadzba ECB 1,00 % ročne a preto výška úrokov z omeškania
je 9,00% ročne.

10. Náhrada trov konania. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
10.1. V konaní išlo o plnenie, ktoré záviselo od znaleckého posudku a úvahy súdu. Plný úspech žalobcu
je potom daný jeho úspechom v základe nároku. Plne úspešnému žalobcovi, tak súd priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný je rovnako povinný
nahradiť výdavky spojené s vyhotovením znaleckého posudku znaleckej organizácii Znalci s.r.o.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.