Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610217220
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7610217220.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov
senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v exekučnej veci oprávneného: Union
zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: W. N., R..
XX.XX.XXXX, D. V. XXX/XX, K., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom
v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp. zn. EX 2556/2010, o vymoženie 777,42 eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
28.05.2019, č. k. 7Er/767/2010-55, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímprvýmvýrokomexekúciuzastaviladruhýmvýrokomuložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 77,22 eur do troch dní
od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora
vydal poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 777,42 eur a trov

exekúcie. Uznesením zo dňa 24.05.2018 súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie pre nemajetnosť
povinného.Protiuvedenémurozhodnutiupodaloprávnenýodvolanie,oktoromodvolacísúduznesením,
č. k. 12CoE/184/2018-49 zo dňa 28.02.2019 rozhodol tak, že predmetné uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie následne opätovne
preskúmal dôvody na zastavenie exekúcie pričom vychádzal z § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1
Exekučnéhoporiadkuauviedol,žepopreštudovanípodnetusúdnehoexekútoranazastavenieexekúcie

a všetkých pripojených písomností a obsahu exekútorského spisu má za to, že nemajetnosť povinného
bola v tomto exekučnom konaní súdnym exekútorom nesporne preukázaná. Povinný preukázateľne
v súčasnosti nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok a nemá ani postihnuteľný príjem a ďalšie
pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti, nakoľko
v doterajšom priebehu výkonu exekúcie nebola pohľadávka oprávneného ani čiastočne vymožená. Z
výpisu centrálneho registri exekúcii vyplýva, že proti povinnému je vedených 41 exekúcií. Na základe

týchto skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym reálne
exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, a tak podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku predmetnú exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
77,22 eur.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta alebo
alternatívne zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o zastavení
exekúcie nevychádzal z aktuálnych výsledkov lustrácii. Oprávnený vyslovil názor, že súd prvej
inštancie a ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Z obsahu rozhodnutia
súdu prvej inštancie nie je zrejmé či povinný nie je vlastníkom hnuteľných vecí, majetkových práv,

ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Oprávnený v odvolaní podotkol, že počet exekučných
konaní evidovaných v centrálnom registri exekúcii nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu vo vzťahu ku
skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje a či je povinný nemajetný. Oprávnený ďalej namietal
nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia súd prvej
inštancie neuviedol žiadne skutočnosti preukazujúce nemajetnosť povinného ani žiadne šetrenia
vykonané súdny exekútorom, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. V rozpore so zásadou

danou v § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie
o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. V prípade zastavenia
exekúcie hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie predmetnej pohľadávky bude premlčané, čím na
zmarí úspešné vymáhanie pohľadávky. Oprávnený uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené

zdravotné poistenie, ktoré je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu. Vykonávanie verejného
zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami.
Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne
postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými
ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne

nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby
sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel právo
na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý nesúhlasil s oprávneným, najmä

však s odopretím práva na súdnu ochranu a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a
uviedol, že na základe vykonaných lustrácii majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať
nemajetnosť povinného, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Pre
rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom
rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne

rozhodnutej veci (res iudicata).

6. K vyjadreniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý naďalej zotrval na podanom odvolaní.
Uviedol, že v danom prípade je povinný v produktívnom veku, a teda je reálny predpoklad, že
môže v budúcnosti nadobudnúť majetok. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť

zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Úspešné
uplatnenie práva oprávneného na vymoženie pohľadávky prípadným novým návrhom je limitované
premlčacou dobou v zmysle platných právnych predpisov. Zastavenie exekúcie by spôsobilo ohrozenie
vymožiteľnosti legitímnych a judikovaných nárokov oprávneného.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

12. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

13. Oprávnený v odvolaní nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, a mal

za to, že súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.

14. V zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP musí z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho

rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne
a presvedčivé.

15. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami riadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie riadnym spôsobom
odôvodnil. Z jeho odôvodnenia možno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie

riadil. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a
zrozumiteľne v zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, nakoľko z odôvodnenia jeho
rozhodnutia je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie. V posudzovanom
prípade súd prvej inštancie mal za preukázané z predloženého exekučného spisu, v ktorom sú správy
o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty, z ktorých bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že povinný

nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávku sa nepodarilo vymôcť ani
čiastočne, nakoľko povinný nemá exekučne postihnuteľný majetkom.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

17. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie

nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným
spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v
závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe
zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd
zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda
súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto
dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

18. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané na základe lustrácii a šetrení
vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, že povinný nedisponuje žiadnym
exekučne postihnuteľným majetkom. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z obsahu exekútorského
spisu. V predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinného, ktorého

speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Povinný nevlastní
žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
Majetkové pomery sa po dobu vedenie exekúcie u povinného nezmenili a teda sa nejedná o prechodnýstav. Na základe takto zistených skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol
o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

19. Samotná skutočnosť, že proti povinnému je vedených viac ako štyridsať exekúcii samo osebe síce
neznamená, že povinný je nemajetný tak ako na to poukázal oprávnený vo svojom odvolaní, avšak
tak z rozhodovacej činnosti súdu ako aj z vykonávania exekúcie samotným súdnym exekútorom táto
skutočnosť má v drvivej väčšine prípadov podstatný význam na ďalší priebeh výkonu exekúcie. Odvolací
súd nahliadol do výpisu z centrálneho registra exekúcii (v spise na č. l. 37 - 38), z ktorého vyplýva, že

zo štyridsaťjeden exekúcii bolo minimálne trinásť exekúcii začatých skôr ako predmetná exekúcia, čo
znamená, že doposiaľ nedošlo k úspešnému vymoženiu pohľadávok ani v konaniach, ktoré začali skôr.
Táto skutočnosť tak v konečnom dôsledku len dotvára celkový obraz majetkových pomerov povinného
a reálnych možností na vymoženie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní.

20. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)

okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom
prvej inštancie.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok uznesenia o zastavení

exekúcie ako vecne správne potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal
v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

24.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).