Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116208234
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116208234.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: G..D. P., A..X.XX.XXXX,

W. Q. Č. H., F..E..W. XX, XXX XX E. - F. proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o
zaplatenie 4.544.313,50 Sk (150.843,57 EUR) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.705,80 EUR t.j. 322.523 Sk v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 2.676,46 EUR t.j. 80.631 Sk žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.024,21 EUR t.j. 452.619,50 Sk v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie sumy 12.477,83 EUR t.j. 375.907 Sk, ako aj sumy 6.238,91 EUR
t.j.187.953,50 Sk s príslušenstvom zamieta.

Žalobu v časti o zaplatenie sumy 10.018,85 EUR t.j. 301.828 Sk, ako aj sumy 5.009,43 EUR t.j.150.914
Sk s príslušenstvom zamieta.

Konanie v časti o zaplatenie sumy 10.854,31 EUR t.j. 326.997 Sk, ako aj sumy 5.427,16 EUR t.j.
163.498,50 Sk s príslušenstvom zastavuje.

Nárok v prevyšujúcej časti vylučuje na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o náhrade trov celého
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.6.2006 domáhal pôvodne voči Slovenskej republike
(žalovanýv1.rade)aU..U.W.,súdnemuexekútorovi(žalovanýv2.rade)zaplateniasumy4.544.313,50
Sk s prísl., titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátu.

2. V priebehu konania žalovaný v 2. rade zomrel a žalobca podaním zo dňa 21.9.2015 vzal žalobu voči
nemu späť. Konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bolo zastavené uznesením č.k. 24C/20/2006-418
zo dňa 12.11.2015. Nárok vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bol zároveň vylúčený na samostatné

konanie, ktoré bolo vedené pod sp.zn. 24C/96/2016.

3. Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
15.1.1998 sa stal veriteľom pohľadávok voči dlžníkom P. N., G. L.O., F. X., Š. X., Duklastavu, o.p.v likvidácii so sídlom vo Svidníku a Poľnohospodárskemu družstvu v likvidácii so sídlom v Marhani.
Pohľadávku nadobudol v čase, kedy pôvodný veriteľ (postupca) Drevona š.p. v likvidácii už viedol
proti dlžníkom exekučné konania na vymoženie uvedených pohľadávok, u súdneho exekútora U..U.

W.. Exekučné konanie proti P. N. bolo vedené pod sp.zn. 2Ex 0316/97 pre vymoženie pohľadávky v
celkovej výške 535.704,- Sk, proti G. L. pod sp.zn. Ex 1310/96 pre vymoženie pohľadávky vo výške
452.619,50 Sk, proti F. X. pod sp.zn. 2Ex 0319/97 pre vymoženie pohľadávky vo výške 403.154,-
Sk, proti Š. X. pod sp.zn 2Ex 0313/97 pre vymoženie pohľadávky vo výške 375.907,- Sk, proti
Duklastavu, o.p. v likvidácii pod sp.zn. Ex 2600/96 pre vymoženie pohľadávky vo výške 326,997 Sk

a proti Poľnohospodárskemu družstvu v likvidácii so sídlom v Marhani pod sp.zn. Ex 2595/96 pre
vymoženie pohľadávky vo výške 301.828,- Sk. Spolu bola teda predmetom vymoženia pohľadávka
vo výške 2.396.209,50 Sk. Súdny exekútor doposiaľ žalobcu ako oprávneného neuspokojil, dlholeté
prieťahy v konaní znamenajú evidentný nesprávny úradný postup, ktorý zvýhodňoval dlžníkov a umožnil
im, aby svoj majetok previedli na tretie osoby, čím bol žalobca ako veriteľ znevýhodnený. Až v roku
2004 si v niektorých z týchto exekučných konaní exekútor vyžiadal od oprávneného zálohu, ktorú bol

žalobca nútený uhradiť napriek tomu, že požiadavka exekútora na zaplatenie zálohy po 8 - 9. rokoch
po začatí exekúcie bola evidentne účelovým prostriedkom, ako docieliť zastavenie exekúcie. Výzvu na
zaplatenie zálohy na exekúciu od súdneho exekútora obdržal v roku 2004, pričom zálohu zaplatil dňa
7.4.2004 v exekúciách vedených proti P. N., G. L., F. X. Y. T., E..F.. Q. D., po 5.000,- Sk, spolu vo výške
20.000,- Sk. Žalobcovi neboli doručené žiadne uznesenia o zastavení exekučných konaní. Opätovný

návrh na vykonanie exekúcie, vzhľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od vykonateľnosti jednotlivých
exekučných titulov, už nemôže podať; právo na vykonanie exekúcie je už premlčané. Okrem priamej
škody, ktorú predstavuje nevymožená pohľadávka, ktorá bola predmetom exekúcie, sa žalobca domáhal
aj náhrady ušlého zisku a to priemerného ušlého zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom
styku za podmienok porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom žalobca podniká. Výšku ušlého

zisku žalobca odvodil z 5-násobku ročného priemerného 10 % zisku zo sumy 2.396.209,50 Sk, t.j. z
celkovej výšky pohľadávky, ktorá bola predmetom vymoženia, čo predstavuje sumu 1.198.104,- Sk.
Žalobca tiež tvrdil, že mu bola spôsobená škoda v podobe straty dobrého mena, pretože nemohol sám
dostáťsvojimsplatnýmzáväzkom,jehozáväzkyboliasúexekvované.Žalobcapociťovaldlhodobýstres,
bezvýchodiskovosť situácie, ktoré sa spolupodieľali na vzniku a rozvoji jeho ťažkej a nevyliečiteľnej

choroby. Nesprávny úradný postup tak zasiahol do životnej a rodinnej oblasti žalobcu, mal negatívny
dopad na jeho zdravie, život ako aj rodinné povinnosti žalobcu, ktorý živí päťčlennú rodinu. Žalobca sa
taktiež domáhal priznania úrokov z omeškania vo výške 12 % ročne od 20.5.2005 až do zaplatenia.

4. Žalobca v priebehu konania vo vzťahu k exekúcii vedenej proti povinnému F. X. uviedol, že t.č.,

po uplynutí 14 rokov, kedy bola na základe nesprávneho úradného postupu zmarená exekúcia jej
zastavením, je možné len s veľkými ťažkosťami zistiť, aký bol v rokoch 1997 - 2004 k dispozícii majetok
povinného, z ktorého mal exekútor možnosť vymôcť pohľadávku. Preto navrhol, aby súd výšku škody
určil úvahou, v súlade so súdnou judikatúrou na úrovni 80 % pohľadávky vyčíslenej v žalobe, t.j. vo
výške 322.523,- Sk.

5. Žalovaný potvrdil, že žalobca podaním zo dňa 12.5.2005 požiadal o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Neuznal právny titul na náhradu škody a namietol svoju pasívnu legitimáciu s
poukazom na ust. § 33 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, podľa
ktorého exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s

činnosťou podľa tohto zákona. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

6. Žalobca podaním zo dňa 20.12.2016 vzal žalobu späť v časti, týkajúcej sa náhrady škody, súvisiacej
s exekučným konaním vedeným proti povinnému Duklastav, obecný podnik v likvidácii. Žalovaný so
späťvzatím žaloby súhlasil.

7. Podľa ust. § 144 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca
môže vziať žalobu späť. Podľa ust. § 145 ods.2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby
z vážnych dôvodov nesúhlasí.

8. Na základe dispozičného úkonu žalobcu súd v zmysle vyššie cit.ustanovenia CSP so súhlasom
žalovaného konanie v časti o zaplatenie sumy 10.854,31 EUR (t.j.pohľadávka vymáhaná v exekučnomkonaní vo výške 326.997 Sk), ako aj sumy 5.427,16 EUR (t.j. 163.498,50 Sk titulom ušlého zisku) s
príslušenstvom zastavil.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením jednotlivých exekučných spisov.

10. V konaní nebolo sporné, že návrh na vykonanie exekúcie vo všetkých veciach podal ako oprávnený
pôvodný veriteľ Drevona, š.p. (od 5.9.1997 do 27.3.2002 v likvidácii), so sídlom v Banskej Bystrici,
IČO:00 153 605. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že oprávneného zastupoval Ing. Q. P.,

ktorý bol poverený riadením štátneho podniku resp. ako likvidátor v období od 30.1.1997 do 27.3.2002.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.3.1998 bol na oprávneného vyhlásený konkurz,
pričom za správcu konkurznej podstaty súd určil JUDr. F. O., advokáta.

11. Z exekučného spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. Er 1017/97 v spojení s exekučným spisom
súdneho exekútora U..W. W. sp.zn. 2Ex 0313/97 súd zistil, že oprávnený - Drevona, š.p., podal

dňa 31.1.1997 proti povinnému Š. X., bytom T., E. XXX návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie
pohľadávky vo výške 102.516,- Sk s prísl.. Súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 27.10.1997. Poverenie mu bolo udelené dňa 30.10.1997. Správca konkurznej
podstaty oprávneného JUDr. F. O. podaním zo dňa 13.10.1998 zobral návrh na vykonanie exekúcie
späť. Okresný súd v Galante uznesením č.k. Er 1017/97-9 zo dňa 4.3.1999 z dôvodu späťvzatia návrhu

exekučné konanie zastavil.

12. Z exekučného spisu Okresného súdu v Bardejove sp.zn. Er 241/96 v spojení s exekučným spisom
súdneho exekútora JUDr. U. W. sp.zn. Ex 2595/96 súd zistil, že pôvodný oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému Poľnohospodárske družstvo v likvidácii so sídlom Marhaň dňa

21.8.1996. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia dňa 28.8.1996. Správca konkurznej podstaty
oprávneného JUDr. F. O. podaním zo dňa 28.12.1998 vzal návrh na vykonanie exekúcie späť. Okresný
súd v Bardejove uznesením č.k. Er 241/96-28 zo dňa 19.10.2001 z dôvodu späťvzatia návrhu exekučné
konanie zastavil.

13. Z exekučného spisu súdneho exekútora JUDr.U. W. sp.zn. 2Ex 0319/97 v spojení s exekučným
spisom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. Er 187/97 súd zistil, že pôvodný oprávnený podal dňa
31.1.1997 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému F. X., bytom A. N., A. X. Súdny exekútor
dňa 17.2.1997 požiadal súd o udelenie poverenia. Súdne poverenie na vykonanie exekúcie mu bolo
doručené dňa 21.2.1997.

Z č.l. 38 exekučného spisu súd zistil, že dňa 10.9.2002 bola súdnemu exekútorovi doručená žiadosť
žalobcu o oznámenie stavu exekučných konaní zo dňa 2.9.2002 s tým, že v prílohe mu posiela
overenú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15.1.1998, na základe ktorej nadobudol od pôvodného
oprávneného pohľadávku voči povinným P. N., G. L., F. P., F. X., Š. X. Y. T.. Týmto žalobca oboznámil

súdneho exekútora so svojim právnym nástupníctvom.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že Drevona, š.p. v likvidácii ako postupca a žalobca
ako postupník (podnikateľ s názvom C., s miestom podnikania v E., Q. XX) uzavreli dňa 15.1.1998
zmluvu,predmetomktorejbolopostúpenieviacerýchpohľadávok,okreminéhoajvyššiešpecifikovaných

pohľadávok vymáhaných v exekučných konaniach.

Podaním zo dňa 4.3.2003 súdny exekútor požiadal exekučný súd o zastavenie exekúcie podľa ust. §
57 ods. 2 v spojení s ust. § 31 Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnený neuhradil preddavok na
trovy exekúcie.

Okresný súd v Nových Zámkoch uznesením č.k. Er 187/97-11 zo dňa 28.7.2003 exekúciu zastavil a
uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške
2.795,80 Sk. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2003. Exekučný súd v hlavičke uznesenia
ako oprávneného označil Drevona, š.p. závod 03, Južná tr. 72, Košice a ako jeho zástupcu JUDr. P.

O.. Uznesenie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 11.8.2003 a zástupcovi Drevony š.p. JUDr. P.
O. dňa 11.8.2003. Voči tomuto uzneseniu odvolanie nebolo prípustné. Uznesenie o zastavení konania
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2003.14. Z exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. U. W. sp.zn. Ex 1310/96 v spojení s exekučným
spisom Okresného súdu v Prešove sp.zn. Er 486/97 súd zistil, že pôvodný oprávnený podal návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému G. L. dňa 27.5.1996. Súdny exekútor požiadal súd o udelenie

poverenia dňa 10.6.1996. Okresný súd v Prešove vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa
25.6.1996. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 3.7.1996, proti ktorému povinný
dňa 30.7.1996 podal námietky. Súdny exekútor predložil spis spolu s námietkami na rozhodnutie
Okresnému súdu v Prešove dňa 10.9.1996. Okresný súd v Prešove uznesením č.k. Er 486/96-27 zo
dňa 13.11.2001 námietky proti exekúcii zamietol.

Súd na základe správy Okresného úradu v Prešove, katastrálneho odboru, ako aj listu vlastníctva č. XX
kat.územieS.zistil,ževčaseodzačatiaexekučnéhokonaniabolpovinnýG.L.vlastníkomnehnuteľností
- parcely č. XXX o výmere 565 m2 zastavaná plocha, ako aj rodinného domu súp. č. X stojaceho na
tejto parcele, ktoré darovacou zmluvou zo dňa 23.4.1997 (t.j. počas exekučného konania) previedol na
svoju dcéru N. L.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený v katastri nehnuteľnosti dňa 25.4.1997 pod

č. V-1093/1997. Cena nehnuteľnosti bola určená znaleckým posudkom č. 106/97 z apríla 1997 Ing. B.
K. vo výške 627.878,- Sk.

15. Žalobca tvrdil, že súdny exekútor bol oboznámený so zmenou v osobe oprávneného už novembri
1998 na základe jeho listu zo dňa 14.11.1998. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca predložil svoj list

označený ako „Oznámení o cessii pohledávek“ zo dňa 14.11.1998, adresovaný U.. U. W., z ktorého
súd zistil, že žalobca súdnemu exekútorovi oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 15.1.1998 sa stal veriteľom pohľadávok vymáhaných Drevonou š.p. v likvidácii. Zároveň uviedol,
že zasiela exekútorovi zmluvu o postúpení pohľadávok.

16. Žalobca predložil ako dôkaz o zaslaní tohto listu podací hárok, z ktorého súd zistil, že žalobca podal
zásielku dňa 14.11.1998 na pošte Ostrava pod podacím č. 67713 a adresoval ju Exekútorskému úradu
Košice JUDr. U. W., S.. X. XX/A.

17. V žiadnom z oboznámených exekučných spisov sa však predmetné podanie žalobcu zo dňa

14.11.1998 nenachádzalo. V exekučných spisoch sa nachádzalo len oznámenie žalobcu o postúpení
pohľadávok zo dňa 2.9.2002. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že z oznámenia žalobcu zo dňa
2.9.2002, z jeho formulácie a obsahu je evidentné, ako keby k oboznámeniu s postúpením pohľadávky
zo strany žalobcu došlo po prvýkrát až v roku 2002. Žalovaný taktiež namietal vierohodnosť podacieho
hárka z dôvodu, že adresát (súdny exekútor) bol na hárku prepisovaný.

18. Podľa ust. § 27 ods.2 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (Prechodné ustanovenia), zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli
vydané pred účinnosťou tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

19. Zákon č.514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004 (čl.VI).

20. Podľa § 1 ods.1 zákona č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

21. Podľa ust. § 18 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia
úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym
úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

22. Podľa ust. § 18 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

23. Podľa § 25 ods.1 citovaného zákona, za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto
zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československejsocialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská
socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

24. Podľa ust. § 25 ods.2 citovaného zákona, v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone
vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1 (Ministerstvo spravodlivosti).

25. Podľa § 20 citovaného zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

26. Žalobca uplatňoval zodpovednosť štátu za škodu, náhrady ktorej sa domáhal v tomto konaní, s
poukazom na ust. § 18 zákona č.58/1969 Zb.

27. Vzhľadom k tomu, že ku škode spôsobenej nesprávnym úradným postupom v jednotlivých vyššie
uvedených exekučných veciach malo dôjsť pred účinnosťou zákona č.514/2003 Z.z. (pred 1.7.2004),

vychádzajúc z prechodného ustanovenia § 27 ods.2 citovaného zákona súd predmetnú vec súd
posudzoval podľa dovtedy účinných právnych predpisov, konkrétne podľa zákona č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.

28. Zodpovednosťpodľacit.ust.§18zákonač.58/1969Zb.jejednouzforiemobjektívnejzodpovednosti
štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie
základných podmienok: 1./porušenie právnej povinnosti, 2./existenciu škody a 3./príčinnú súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a existenciou škody.

29. Je nesporné, že v mene štátu má konať Ministerstvo spravodlivosti SR (§ 25 ods.2 v spojení s
ust. § 9 ods.1 citovaného zákona). Splnenie podmienky predbežného prerokovania nároku s ústredným
orgánom zákon v prípade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nevyžadoval.

30. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom. V danom prípade malo porušenie právnej povinnosti spočívať v nesprávnom úradnom postupe.

31. Zákon č.58/1969 Zb. bližšiu definíciu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Pretože úradný
postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal
všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci štátneho orgánu vykonať, treba správnosť úradného

postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Súdna
judikatúra vykladá tento pojem ako akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho
orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi
normami pre konanie štátneho orgánu, alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť pri rozhodovacej činnosti

štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť
aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu
alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v určenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

32. Vykonaným dokazovaním - z exekučného spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. Er 1017/97 v
spojenísexekučnýmspisomsúdnehoexekútoraJUDr.U.W.sp.zn.2Ex0313/97malsúdzapreukázané,
že pôvodný oprávnený - Drevona, š.p., podaním zo dňa 13.10.1998 zobral návrh na vykonanie exekúcie
proti povinnému Š. X. späť.

33. Normatívne vyjadrenie správneho úradného postupu pri vykonávaní exekúcie má svoj zákonný
podklad v zákone č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Preto súd skúmal, či súdny exekútor a exekučný súd v predmetnej exekučnej veci postupovali v súlade
s týmto zákonom.

34. Podľa ust. § 57 ods.1 písm.c) zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej
vykonanie.35. Podľa ust. § 254 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), v znení neskorších
právnych predpisov, na výkon rozhodnutia a na exekučné konanie podľa osobitného zákona sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak nie je v tejto časti uvedené inak. Rozhoduje sa však vždy
uznesením.

36. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd konštatoval, že súdny exekútor,

ako aj exekučný súd postupovali pri vykonávaní exekúcie správne, pretože konali v súlade s vôľou
oprávneného, rešpektujúc jeho právo disponovať návrhom na vykonanie exekúcie, ktorého prejavom je
späťvzatienávrhunavykonanieexekúcie;súdnyexekútorvecpredložilexekučnémusúdunazastavenie
konania a Okresný súd v Galante uznesením č.k. Er 1017/97-9 zo dňa 4.3.1999 exekučné konanie
zastavil. Súdny exekútor, ani exekučný súd nemali vedomosť o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky,
ktorá bola predmetom exekúcie, na žalobcu. Aj za predpokladu, že by bol žalobca preukázal, že

oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 14.11.1998 došlo do dispozičnej sféry súdneho exekútora
alebo súdu, toto oznámenie žalobca učinil až 14.11.1998, teda až po tom, čo už pôvodný oprávnený
vzal návrh na vykonanie exekúcie späť (13.10.1998).

37. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že úradný postup súdneho exekútora, ako aj exekučného súdu

v exekučnej veci vedenej proti povinnému Š. X. pod sp.zn. Er 1017/97 2, Ex 0313/97, bol správny. Nie
sú tak splnené základné podmienky pre záver o zodpovednosti štátu za vznik škody. Súd preto žalobu
v časti o zaplatenie sumy 12.477,83 EUR (t.j. pohľadávka vymáhaná v exekúcii vo výške 375.907 Sk),
ako aj sumy 6.238,91 EUR (t.j.187.953,50 Sk titulom ušlého zisku) s príslušenstvom zamietol.

38. Vykonaným dokazovaním - z exekučného spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. Er 241/96 v spojení
s exekučným spisom súdneho exekútora JUDr.U. W. sp.zn. Ex 2595/96 mal súd za preukázané, že
pôvodný oprávnený - Drevona, š.p., podaním zo dňa 28.12.1998 zobral návrh na vykonanie exekúcie
proti povinnému Poľnohospodárske družstvo, so sídlom Marhaň späť.

39. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods.1 písm.c) Exekučného poriadku súd
konštatoval, že súdny exekútor, ako aj exekučný súd postupovali pri vykonávaní exekúcie správne,
pretože konali v súlade s vôľou oprávneného, rešpektujúc jeho právo disponovať návrhom na vykonanie
exekúcie, ktorého prejavom je späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie; súdny exekútor vec predložil
exekučnému súdu na zastavenie konania a Okresný súd v Bardejove uznesením č.k. Er 241/96-28 zo

dňa 19.10.2001 z dôvodu späťvzatia návrhu exekučné konanie zastavil.

40. Súd konštatoval, že ani v tejto veci súdny exekútor, ani exekučný súd nemali vedomosť o tom, že
došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola predmetom exekúcie, na žalobcu. Žalobca, napriek tomu, že
súdu predložil podací hárok zo dňa 14.11.1998, vierohodne nepreukázal, že by oznámenie o postúpení

pohľadávky zo dňa 14.11.1998 skutočne došlo do dispozičnej sféry súdneho exekútora alebo súdu.
Návratkou z doručenia totiž žalobca nedisponoval a v predmetnom exekučnom spise, ani v žiadnom z
oboznámených exekučných spisov, sa predmetné podanie žalobcu zo dňa 14.11.1998 nenachádzalo.
V exekučných spisoch sa nachádzalo len oznámenie žalobcu o postúpení pohľadávok, ktoré učinil až
dňa 2.9.2002, teda po tom, čo bolo exekučné konanie právoplatne skončené jeho zastavením.

41. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že úradný postup súdneho exekútora, ako aj exekučného
súdu v exekučnej veci vedenej proti povinnému Poľnohospodárskemu družstvu Marhaň pod sp.zn. Er
241/96, Ex 2595/96, bol správny. Nie sú tak splnené základné podmienky pre záver o zodpovednosti
štátu za vznik škody. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie sumy sumy 10.018,85 EUR ( t.j. pohľadávka

vymáhaná v exekúcii vo výške 301.828 Sk), ako aj sumy 5.009,43 EUR (t.j.150.914 Sk titulom ušlého
zisku) s príslušenstvom zamietol.

42. Čo sa týka exekučného konania vedeného proti povinnému F. X. pod sp.zn. Er 187/97, 2Ex 0319/97,
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Okresný súd v Nových Zámkoch uznesením č.k. Er

187/97-11 zo dňa 28.7.2003 exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 v spojení s ust. § 31 Exekučného
poriadku z dôvodu, že oprávnený neuhradil preddavok na trovy exekúcie. Exekučný súd v hlavičke
tohto uznesenia označil ešte pôvodného oprávneného - Drevona, š.p. závod 03, Južná tr. 72, Košice auznesenie o zastavení exekúcie doručil zástupcovi pôvodného oprávneného JUDr. P. O.. Následne súd
vyznačil na uznesení nadobudnutie právoplatnosti dňom 31.10.2003.

43. Podľa ust. § 37 ods.1 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase rozhodovania o zastavení
exekúcie, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách
exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

44. Podľa ust. § 37 ods.3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako

povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať
exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).

45. Podľa ust. § 254 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), v znení neskorších
právnych predpisov, na výkon rozhodnutia a na exekučné konanie podľa osobitného zákona sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak nie je v tejto časti uvedené inak. Rozhoduje sa však vždy

uznesením.

46. Podľa ust. § 92 ods.2 O.s.p., za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo
odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený
navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.

47. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, koho zákon označuje za účastníka
exekučného konania. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako
povinný (pasívna exekučná legitimácia) v exekučnom titule a iba v prospech toho, kto má podľa
exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Zákon počíta aj so situáciou, kedy

dôjde k zmene účastníkov z dôvodu prechod alebo prevodu povinnosti alebo práva z exekučného titulu
na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou
(smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku)
a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie
pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci).

48. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že exekučný súd pochybil, keď v hlavičke uznesenia č.k. Er 187/97-11
zo dňa 28.7.2003 označil ešte pôvodného oprávneného - Drevona, š.p. závod 03, Južná tr. 72, Košice
a uznesenie o zastavení exekúcie doručoval zástupcovi pôvodného oprávneného a to napriek tomu,
že už dňa 10.9.2002 bolo do exekučného spisu doručené oznámenie žalobcu, že na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok sa stal právnym nástupcom oprávneného. Žalobca spolu s týmto podaním
predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej vyplýva, že na žalobcu prešlo právo z exekučného
titulu. Podanie žalobcu bolo v exekučnom spise riadne zažurnalizované ešte pred úkonom súdneho
exekútora - predložením veci súdu na zastavenie exekúcie.

49. Za danej situácie mal exekučný súd mal správne postupovať podľa ust. § 37 ods.3 Exekučného
poriadku, t.j. rozhodnúť o zmene na strane oprávneného a konať so žalobcom ako právnym nástupcom
oprávneného a žalobcovi doručiť aj uznesenie o zastavení exekúcie. Keďže tak neučinil, žalobca
sa o zastavení exekúcie nedozvedel; naviac, proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nebolo
prípustné.

50. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že exekučný súd sa v exekučnej veci proti povinnému F. X.
dopustil nesprávneho úradného postupu.

51. Súd ďalej skúmal splnenie ďalších podmienok pre záver o zodpovednosti štátu podľa zákona

č.58/1969 Zb. , t.j. existenciu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným nesprávnym
úradným postupom.

52. Po pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného navrhovateľa
a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a teda, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Zákon

rozoznáva skutočnú škodu a ušlý zisk (§ 442 ods.1 Občianskeho zákonníka). Pod skutočnou škodou
treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.53. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda
vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t. j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri
ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

54. Ako už súd uviedol vyššie, žalobca sa o zastavení exekúcie nedozvedel. Postupom súdu bolo
žalobcovi znemožnené uplatňovanie jeho práv v exekučnom konaní, t. j. aktívne vystupovanie v pozícii
nového veriteľa, držiteľa exekučného titulu, vo vzťahu k povinnému, exekútorovi i exekučnému súdu.
Zastavenie exekúcie vytvorilo prekážku pre reálne uspokojenie pohľadávky žalobcu. Vzhľadom k tomu,

že exekučný titul - platobný rozkaz, sa stal vykonateľným dňa 19.7.1996, právo ním priznané sa
premlčalo dňa 19.7.2006, po uplynutí desaťročnej premlčacej doby podľa ust. § 110 ods.1 Občianskeho
zákonníka. Žalobcovi teda uplynula aj premlčacia doba na prípadné podanie nového návrhu na
vykonanie exekúcie. Z hľadiska príčinnej súvislosti v danom prípade preto súd uzavrel, že nesprávny
úradný postup exekučného súdu bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že pohľadávka žalobcu
nemohla byť vymožená v exekučnom konaní. Súd tak ustálil, že v čase rozhodovania je pohľadávka

žalobcu definitívne nevymožiteľná a teda, že škoda v čase rozhodovania o jej náhrade existuje.

55. Čo sa týka samotnej výšky škody, žalobca ju odvíjal od reálnej hodnoty pohľadávky, ktorá bola
veriteľovi priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, t.j. exekučným titulom. Súd zdôrazňuje, že
predmetná exekučná vec je od októbra 2003 vykazovaná ako právoplatne skončená. Skúmanie reálnej

vymožiteľnosti pohľadávkyžalobcuateda,obstaranieskutkovýchzistenívzťahujúcichsanasolventnosť
povinného v čase pred 14 rokmi, by preto bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, neúčelné a
nehospodárne. Súd sa preto stotožnil s návrhom žalobcu, aby výška škody bola určená úvahou súdu,
na úrovni 80 % z pohľadávky, ktorá bola predmetom vymoženia v exekučnom konaní, t.j. vo výške
322.523,- Sk (10.705,80 EUR).

56.Súdpretozaviazalžalovanéhonazaplateniesumy10.705,80EURavprevyšujúcejčastiozaplatenie
sumy 2.676,46 EUR t.j. 80.631 Sk žalobu zamietol.

57.Čosatýkaďalšejčastinároku,vexekučnejvecivedenejprotipovinnémuG.L.malsúdzexekučného

spisu sp.zn. Er 486/97, Ex 1310/96 nesporne za preukázané, že súdny exekútor vydal upovedomenie
o začatí exekúcie dňa 3.7.1996, proti ktorému povinný dňa 30.7.1996 podal námietky. Súdny exekútor
predložil spis spolu s námietkami na rozhodnutie Okresnému súdu v Prešove dňa 10.9.1996. Okresný
súd v Prešove uznesením č.k. Er 486/96-27 zo dňa 13.11.2001 námietky proti exekúcii zamietol.

58. Podľa ust. § 50 ods.1 Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase predloženia námietok na
rozhodnutie exekučnému súdu, ako aj v čase, kedy exekučný súd o námietkach rozhodol, povinný môže
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik

vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami
osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody
sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach
netreba rozhodnúť.

59. Podľa ust. § 50 ods.2 Exekučného poriadku, o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).

60. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zákon síce neurčoval konkrétnu lehotu na
rozhodnutie súdu o námietkach proti exekúcii, avšak v posudzovanej veci rozhodovanie exekučného

súdu o námietkach proti exekúcii trvalo viac ako 5 rokov. Podľa ust. § 50 ods.4 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31.12.1998, dokonca proti rozhodnutiu exekučného súdu nebolo prípustné odvolanie.

61. Ako už súd uviedol vyššie, k nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci
činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym

úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má
aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo vlehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky).

62. V súvislosti s právom na súdnu ochranu poskytovanú nezávislými a nestrannými súdmi vo vzťahu k
nútenému výkonu rozhodnutí (exekúcii) ústavný súd vyslovil, že výkon vykonateľného rozhodnutia súdu
sa musí považovať za integrálnu súčasť "súdnej ochrany" v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, inak záruky, ktoré toto ustanovenie ustanovuje a ktoré v spojení s ostatnými článkami
siedmeho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky vyjadrujú záujem na ochrane "práva na

spravodlivý proces", by stratili svoj dôvod na existenciu v Ústave Slovenskej republiky. Preto právo
na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nemôže končiť vydaním
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a
aj pri vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá
nebola splnená dobrovoľne.

63. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.

64. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola
v primeranej lehote prejednaná súdom.

65. Ústavný súd SR už konštante judikoval, že časť exekučného konania, ktorou je rozhodovanie o
námietkach povinného, treba spravidla považovať za konanie tak po právnej stránke, ako aj po stránke
faktickej (skutkovej) za pomerne jednoduché. Rozhodovanie exekučného súdu v incidenčnom spore
vyvolanom námietkami nie je takým rozhodovaním, ktoré vyžaduje dokazovanie. Je to dané tým, že

o veci účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným
titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto
nemôže byť sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má voči oprávnenému povinný.
Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne
nesplnil povinnosti uložené v právoplatnom a vykonateľnom exekučnom titule.

66. V nadväznosti na uvedené je preto možné konštatovať, že skúmaný prípad je z hľadiska
právnej a faktickej náročnosti štandardným prípadom, ktorý nevykazuje žiadne znaky komplikovanosti.
Požiadavku na rýchly a efektívny postup pri rozhodovaní v rámci exekučného konania, je vzhľadom na
jeho charakter a účel potrebné posudzovať ešte dôraznejšie ako v konaní "o práve samom", ktoré mu

predchádzalo (napr. III. ÚS 15/03 a III. ÚS 125/07).

67. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že exekučný súd sa dopustil nesprávneho úradného
postupu, pretože o námietkach povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie nerozhodol bez
zbytočnýchprieťahov. Rozhodovanieonámietkachvtrvanívyšepiatichrokovjeevidentneneprimerané.

68. Súd ďalej skúmal splnenie ďalších podmienok pre záver o zodpovednosti štátu podľa zákona
č.58/1969 Zb. , t.j. existenciu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným nesprávnym
úradným postupom.

69. Súd konštatoval, že nedôsledným a prieťahmi sa vyznačujúcim postupom exekučného súdu, v
časovej i vecnej súvislosti s touto jeho nečinnosťou, bola nielen priamo ohrozená, ale aj doslova
zmarená reálna vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu.

70. Ako totiž súd zistil, povinný G. L. bol v čase začatia exekučného konania, ako aj v čase, kedy

mal exekučný súd rozhodovať o námietkach proti exekúcii, vlastníkom nehnuteľností a to parcely č.
XXX o výmere 565 m2 zastavaná plocha, ako aj rodinného domu súp. č. X stojaceho na tejto parcele,
zapísaných na liste vlastníctva č. XX, kat. územie S.. Tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa
23.4.1997, t.j. v období, kedy exekučný súd rozhodoval o námietkach proti exekúcii, previedol na svoju
dcéru N. L..

71. V čase, kedy bol exekučný spis na exekučnom súde z dôvodu rozhodovania o námietkach povinného
proti exekúcii, súdny exekútor nesmel vykonať žiaden úkon, smerujúci k vykonaniu exekúcie niektorým
zo spôsobov, upraveným v Exekučnom poriadku. Jeho povinnosťou bolo vyčkať na rozhodnutieexekučného súdu. V čase, kedy už súd o námietkach rozhodol, t.j. v čase, kedy už súdny exekútor
mohol pokračovať v exekúcii a mohol vydať exekučný príkaz na vykonanie exekúcie, povinný už týmto,
exekvovateľným majetkom, nedisponoval.

72. Predmetom vymoženia v predmetnom exekučnom konaní bola pohľadávka žalobcu vo výške
452.619,50 Sk. Hodnota vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného bola určená
znaleckým posudkom č. 106/97 z apríla 1997 G.. B. K. vo výške 627.878,- Sk. Z porovnania uvedených
hodnôt je teda zrejmé, že povinný bol bonitným dlžníkom a nebyť prieťahov v rozhodovaní súdu,

pohľadávka žalobcu bola reálne vymožiteľná. Posudzované exekučné konanie sa začalo dňa 27.5.1996
doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi, trvá už viac ako 20 rokov a doposiaľ sa
neskončilo žiadnym zo spôsobov upravených Exekučným poriadkom. V konaní nebolo sporné, že
žalobca doposiaľ nebol uspokojený ani len čiastočne a teda, je zrejmé, že povinný, po tom, čo sa „zbavil“
uvedenej nehnuteľnosti, ostal nesolventný, t.j. nedisponoval žiadnym exekvovateľným majetkom.

73. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že boli splnené všetky predpoklady pre záver o
zodpovednostištátuzavznikškody,pretoževpríčinnejsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupomsúdu
bola zmarená vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, čím mu vznikla škoda vo výške pohľadávky, ktorá,
nebyť nesprávneho úradného postupu, mohla byť uspokojená v celom rozsahu. Súd preto žalobe v tejto
časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 15.024,21 EUR.

74. Námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

75. Žalovaný uvedenú námietku založil s poukazom na ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa
ktorého exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s

činnosťou podľa tohto zákona. Žalovaný mal za to, že vecne pasívne legitimovaným by mal byť súdny
exekútor, nie štát.

76. Ako to však vyplynulo z vyššie uvedených záverov súdu, škoda v posudzovanej veci nebola
spôsobená súdnym exekútorom, ale nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v občianskom

súdnom konaní, zakladajúcim zodpovednosť štátu podľa ust. § 1 ods.1 zákona č.58/1969 Zb.

77. Nárok v prevyšujúcej časti ( uplatnenej jednak titulom ušlého zisku a príslušenstva vo vzťahu k už
priznanej náhrade skutočnej škody a jednak uplatnenej titulom náhrady škody a ušlého zisku v exekúcii
vedenej proti P. N.) súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o náhrade trov celého

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).