Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/119/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612213207
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7612213207.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov
senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Mesto Krompachy,
Námestieslobody1,05342Krompachy,IČO:00329282,právnezastúpenéhoAdvokátskoukanceláriou
Puchalla, Slávik & Partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, proti povinnej: H.K. F.,
X.. XX.X.XXXX, XXX XX F. XX, o vymoženie 773,45 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, Košice, pod EX 1683/2012, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 2Er/581/2012-22 zo dňa 1.4.2019
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u juznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 45,59 eur do
troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného na
vykonanieexekúcie,nazákladeexekučnéhotituluoprávneného-platobnéhovýmeru MestaKrompachy
v Krompachoch č.k. 2010201399 zo dňa 1.1.2002, č.k. 2010301399 zo dňa 1.1.2003, č.k. 2010401618
zo dňa 30.1.2004, č.k. 2010501235 zo dňa 25.4.2005, č.k. 2010601461 zo dňa 15.2.2006, č.k.
2014701500 zo dňa 15.2.2007, č.k. 2016801194 zo dňa 15.2.2008, č.k. 2010901252 zo dňa 17.2.2009,
č.k. 2010001233 zo dňa 11.2.2010, č.k. 2011101239 zo dňa 16.2.2011 a žiadosti súdneho exekútora

vydal dňa 7.8.2012 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny
773,45 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 28.3.2019 predložil súdu prvej inštancie podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinná je nemajetná a majetok povinnej nestačí ani na úhradu
trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 45,59 eur. Súd prvej inštancie vec
právne posúdil podľa § 243h ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/, § 203 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol,

že nemajetnosť povinnej bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie
v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti, preto exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie
zaviazal oprávneného vo výške 45,59 eur. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa §
2, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. a súdnemu

exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 45,59 eur, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny vsume 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov v sume 4,80 eur vyhlášky a 20 % DPH (z odmeny
37,99 eur) v sume 7,60 eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a to proti výroku I. o zastavení
exekúcie a navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Namietal, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav
veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného

poriadku. Uviedol, že povinná má 61 rokov a je osobou blížiacou sa veku, kedy jej zákon prizná
starobný dôchodok, na ktorý má povinná nárok, a z ktorého je súdny exekútor oprávnený vykonať
zrážky. Oprávnený tvrdil, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej je predčasné, a
teda nezákonné a na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozsiahlu judikatúru súdov SR. Uviedol, že
súdny exekútor nezistil majetkové pomery povinnej dôkladne. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie
nepreskúmal postup a činnosť súdneho exekútora t.j. aké úkony súdny exekútor vykonal a či z jeho

zistení je možno dospieť k záveru o nemajetnosti povinnej. Takýto postup súdu prvej inštancie preto
považuje oprávnený za nezákonný.

4. Súdny exekútor vo vyjadrení sa k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s

rozhodnutím súdu prvej inštancie. Povinná má priznaný dôchodok v sume 204,40 eur (lustrácia
Sociálnej poisťovne). Výška životného minima od 1. júla 2018 t.j. plnoletej fyzickej osoby predstavuje
sumu 205,07 eur. Na základe tohto súdny exekútor uviedol, že z dôchodku povinnej teda nie je možné
vykonávať zrážky v prospech exekučného konania. Povinná naposledy pracovala v roku 2007 a nie je
žiadny predpoklad, aby sa v budúcnosti zamestnala. Povinná je bezdomovec od roku 2009, nevlastní

žiadne nehnuteľnosti, nemá motorové vozidlo a nemá účty v bankách. Súdny exekútor uviedol, že bola
vylustrovaná negatívna majetková podstata u povinnej, ktorá je podporená aj výpismi jednotlivých
lustrácii, ktoré súdny exekútor priložil k svojmu vyjadreniu k odvolaniu oprávneného.Vzhľadom na
uvedené súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila, odvolanie jej bolo doručené dňa 20.5.2019
prostredníctvom Obecného úradu Kaľava.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa §
379, § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na
prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie
jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 26.7.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú,je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017. Na
základe podnetu súdneho exekútora súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinnej v čase
po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie a pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie a nezistil
majetok, ktorý by bol efektívne postihnuteľný exekúciou. Súdny exekútor uviedol, že povinná nemá

majetok - nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci, nemá príjmy, ktoré podliehajú exekúcii, na účtoch
nemá finančné prostriedky, naposledy pracovala v roku 2007 a od roku 2009 je bezdomovkyňa. Súdny
exekútor mal za to, že doteraz zistené skutočnosti nevytvárajú reálny predpoklad očakávať zmenu
majetkových pomerov dlžníka.

12. V podanom odvolaní oprávnený neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by spochybnila
zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinnej. Len to, že povinná je osobou blížiacou sa veku,
kedy jej zákon prizná starobný dôchodok, ešte neznamená majetnosť povinnej.

13. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

14. Odvolací súd udáva, že exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových

pomerov povinnej. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom
v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš navrhol zastavenie
exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

15. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinnej, ktoré navyše ani nie sú
podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci bez právneho
významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom
odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2012, teda zistené osobné

a majetkové pomery povinnej sa až do rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. po dobu siedmich rokov
nezmenili. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora
počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinnej.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho
exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinná nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255

ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

19. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta

C. s. p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427

ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).