Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 22C/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619201450
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619201450.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: I. I.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX, XXX XX B. Y., proti žalovanej: D. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.
XXX, XXX XX B. Y., zastúpená JUDr. Janou Murárovou, advokátkou so sídlom Ul. 1. mája 220/19, 058
01 Poprad, IČO: 51 827 417, v spore o ochranu osobnosti a poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku písomne sa ospravedlniť žalobcovi
nasledovne:

„Dňa 19. 08. 2018 v čase medzi 13.00 hod. až 14.30 hod. v Dome kultúry v Dovalove počas Valného
zhromaždenia UPS som Vám, pán I. I., povedala: „neverte mu, je to zlodej, aj mňa okradol, zlodej je to“
a ešte raz dodala: „je to zlodej“. Za uvedenie tejto nepravdivej informácie a s tým súvisiacim zásahom
do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti sa Vám, pán I. I., ospravedlňujem.“

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 21. 05. 2019 sa žalobca domáhal proti žalovanej, aby sa
táto na vlastné náklady v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku verejne ospravedlnila žalobcovi za
neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti, a to písomným ospravedlnením s nasledovným
obsahom: „Dňa 19. 08. 2018 v čase medzi 13.00 hod. až 14.30 hod. v Dome kultúry v Dovalove
počas valného zhromaždenia ÚPS som Vám pán I. I. povedala: ´neverte mu, je to zlodej, aj mňa
okradol, zlodej je to´ a ešte raz dodala: ´je to zlodej.´ Za uvedenie tejto nepravdivej informácie a s
tým súvisiacim zásahom do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti sa Vám pán I. I. ospravedlňujem.“

Zároveň žalobca požadoval náhradu nemajetkovej ujmy v sume 3.000,- eur. Uviedol, že žalovaná bola
rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 12. 12.
2018, č. 596/2018, právoplatným dňa 02. 01. 2019, uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú
podstatu naplnila tým, že dňa 19. 05. 2018 v čase 13.00 hod. až 14.30 hod. v Dome kultúry v Dovalove
počas valného zhromaždenia UPS Dovalovo povedala na jeho adresu: „neverte mu, je to zlodej, aj
mňa okradol, zlodej je to“ a ešte raz dodala: „je to zlodej“, ktorými výrokmi mu ublížila na cti a urazila

ho. Za uvedený priestupok Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, uložil
žalovanej pokarhanie a povinnosť nahradiť trovy štátu, ktoré spočívali v trovách konania vo výške
16,- eur. Žalovaná použila uvedený výrok na verejnom mieste v prítomnosti približne 100 ľudí. Tento
výrok mu ublížil na cti, pretože žalovaného viackrát označila za zlodeja a ako uviedol správny orgánv rozhodnutí zo dňa 12. 12. 2018, jednalo sa o výrok urážlivý, ktorý porušil jeho česť. Dané výroky sú
nepravdivé, hanlivé a značne sa dotkli jeho osoby. Listom zo dňa 23. 01. 2019 požiadal žalovanú o
ospravedlnenie a o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla konaním žalovanej dňa 19. 05. 2018

v Dome kultúry v Dovalove počas valného zhromaždenia UPS Dovalovo. Výšku náhrady nemajetkovej
ujmy ustálil na sumu 3.000,- eur. Žalovaná na výzvu nereagovala, do dnešného dňa sa neospravedlnila
a neriešila ani požiadavku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca odkázal na ustanovenia § 11 a § 13
Občianskeho zákonníka, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SSR z 26. 04. 1978, sp. zn. 1Cz/32/1978
a Najvyššieho súdu ČR zo 14. 11. 2007, sp. zn. 30Cdo/332/2007. Poukázal na to, že určité hodnotenie,

resp. verejne vyslovený úsudok o určitej osobe musí byť takej intenzity, aby toto hodnotenie ako závažné
pociťoval každý nachádzajúci sa na mieste postihnutej osoby (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/202/2009). Hanlivé tvrdenie žalovanej bolo prednesené pred značným počtom ľudí, ktorých
odhadom bolo približne 100, z ktorých väčšina pochádzala z malej obce Dovalovo, kde každý každého
pozná. Tvrdenia žalovanej značne znížili jeho spoločenský štatút v obci, kde žalovaná, ako aj on bývajú.
Tvrdenia žalovanej spôsobili tiež podľa jeho názoru aj to, že neúspešne kandidoval na miesto poslanca

v miestnej časti mesta Liptovský Hrádok - Dovalovo a tiež na miesto primátora mesta Liptovský Hrádok
v komunálnych voľbách v novembri 2018. Vzhľadom na to, že žalovaná nereagovala na výzvu žalobcu,
do dnešného dňa sa mu neospravedlnila, nepovažoval morálnu satisfakciu za primeranú a v žalobe
sa domáhal okrem ospravedlnenia aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá by mohla zmierniť
následky neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv. K žalobe bolo pripojené Rozhodnutie o

priestupku zo dňa 12. 12. 2018, Predžalobná výzva zo dňa 21. 01. 2019, Zoznam zaregistrovaných
kandidátov pre voľby do mestského zastupiteľstva v Liptovskom Hrádku, Zoznam zaregistrovaných
kandidátov pre voľby primátora mesta Liptovský Hrádok a potvrdenia o doručovaní zásielok D. P..

2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že túto považuje za nedôvodnú. Mala za to, že

súd nemôže vychádzať z rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bola uznaná vinnou z priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu. Postavenie účastníkov konania a správneho orgánu nie je ovládané
zásadou rovnosti, z čoho následne rezultuje mocenské, vrchnostenské postavenie správneho orgánu,
t. j. v konaní pred správnymi orgánmi sa neuplatňuje zásada rovnosti zbraní, preto konanie pred nimi
nemôže spĺňať ani náležitosti vyžadované článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru. Správne orgány

nemožnopretopovažovaťvzhľadomnaich„vrchnostenské“postavenievsprávnomkonanízanestranné
a nezávislé (nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 12/97). Uviedla, že bola prítomná na zhromaždení
UPS Dovalovo, ktoré sa konalo dňa 19. 05. 2018. Robila prezentáciu a bola zvolená za overovateľa
zápisnice. Sedela v zadnej časti miestnosti na druhej stoličke od dverí. Vedľa nej sedeli E. D., M. Š., E.
T., C. T., K. G. sedel pred ňou. Žalobca spolu s otcom sedeli asi v strede miestnosti. V rámci programu

pani I. D. ako predseda UPS Dovaĺovo predniesla návrh žalobcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy na
poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve urbáru. Žalobca je živnostníkom v predmete podnikania
poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve. Poukázala na to, že v roku 2012 uzavrel
jej brat so žalobcom darovaciu zmluvu, ktorou došlo k prevode pozemkov v prospech žalobcu a tiež
dohodu o následnom vrátení daru jej bratovi najneskôr do 31. 01. 2014. Pozemky žalobca nevrátil ani

do konca roku 2014, až v roku 2015 žalovaná v zastúpení jej brata vybavovala vrátenie pozemkov. K
povoleniu vkladu do katastra nehnuteľností na základe dohody o vrátení daru došlo dňa 27. 01. 2016.
Všetky náklady spojené s vrátením uhradila žalovaná. V súvislosti so správaním žalobcu podal nebohý
brat žalovanej na žalobcu aj trestné oznámenie 24. 08. 2015. Z dôvodu obavy, aby sa v urbárskom
spoločenstve nestalo to, čo v jej rodine, vyzvala prítomných, aby zvážili ponuku žalobcu, lebo mala s

prenájmom pozemkov so žalobcom zlé skúsenosti. V žiadnom prípade nepovedala, ani nekričala, že
žalobca je zlodej. Ak by to mala byť pravda, potom nahrávka z valného zhromaždenia, ktorú odsúhlasili,
by to musela zdokumentovať. Aj z rozhodnutia správneho orgánu a jeho odôvodnenia je zrejmé, že
vypočutí svedkovia nepotvrdili žalobcove tvrdenia, že kričala, že je zlodej. Túto skutočnosť potvrdil len
jeho otec I. I. a svedok I. M., ktorý je spolu so žalobcom členom Ľudovej strany Slovenska. Poukázala

na to, že proti rozhodnutiu správneho orgánu sa neodvolala, lebo jej nebolo doručené. Mala za to, že
žalobcovi neublížila na cti, jej tvrdenie nebolo nepravdivé, čo chcela preukázať listinnými dôkazmi. V
zásade platí, že uverejnenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ táto
informácia nie je podaná tak, že skresľuje skutočnosť, alebo pokiaľ nie je tak intímna, že by odporovala
právu na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti (rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/2900/2008). Mala za

to, že neznížila spoločenský status žalobcu. Zdôraznila, že nedopustila sa takého správania, ktoré by
spôsobilo zásah do práv chránených § 11 Občianskeho zákonníka na strane žalobcu, že by došlo k
zníženiu jeho dôstojnosti v spoločnosti. Zverejnila len pravdivú skutočnosť. Na strane žalobcu nedošlo
ani k obzvlášť závažnému neoprávnenému zásahu, ktorému by korešpondovala nemajetková ujma vpeniazoch. Uviedla, že žalobca je konfliktná osoba, často píše trestné oznámenia a podáva žaloby.
Jej vyjadrenie na zhromaždení UPS nemohli nijako ovplyvniť výsledky komunálnych volieb v meste
Liptovský Hrádok. K vyjadreniu bol pripojený Výpis zo živnostenského registra na meno I. I., Notárska

zápisnica N 305/2012, Dohoda zo dňa 21. 12. 2012, Rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, sp. zn. V 5683/15, Zápisnica zo zhromaždenia UPS zo dňa 19. 05. 2018 a výstrižok
z novín.

3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojich tvrdeniach a poukázal na právoplatné

rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bolo konštatované spáchanie priestupku zo strany žalovanej.
Rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 02. 01. 2019. Zopakoval, že slová, ktoré
predniesla žalovaná na jeho adresu pred približne 100 ľuďmi, spôsobilo, že došlo k ublíženiu na jeho cti
a k jeho urážke. Poukázal na to, že vo voľbách do zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja získal
v roku 2017 až 169 hlasov, k čomu predložil písomný dôkaz.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakovala svoje tvrdenia a poukázala na to, že
údajné urážlivé slová mali podľa rozhodnutia správneho orgánu počuť dvaja prítomní občania. Túto
vetu nezaregistrovalo ani nahrávacie zariadenie. Skutočnosť, že proti rozhodnutiu správneho orgánu
nepodala opravný prostriedok, spôsobila jej neznalosť vo veci, a to, že konanie považovala za skončené
a nečakala, že žalobca celú situáciu posúdi ako závažný zásah do jeho osobnej integrity. Pokiaľ žalobca

v novembri 2017 získal 169 hlasov vo voľbách do Žilinského samosprávneho kraja, tento počet nebol
dostatočný na jeho zvolenie, a preto ani nie je zrejmé, koľko hlasov získal v mestskej časti Dovalovo.
V Dovalove je pritom notoricky známe, že žalobca už niekoľko rokov pravidelne kandiduje na posty
predsedu, člena výboru UPS a dozornej rady, avšak neúspešne. Mala za to, že na strane žalobcu
objektívne nedošlo k takému neoprávnenému zásahu, ktorý by u neho spôsobil v značnej miere zníženie

dôstojnosti alebo vážnosti spoločnosti.

5. Na pojednávaní dňa 05. 11. 2019 súd požiadal žalobcu, aby opravil prvú vetu petitu navrhovaného
rozsudku, keďže táto je nezrozumiteľná. Na výzvu súdu písomne predložil doplnenie žaloby, z ktorého
vyplýva, že o ospravedlnenie zo strany žalovanej žiada na najbližšej valnej hromade urbáru z dôvodu,

že sa skutok stal na zasadnutí valnej hromady v Kultúrnom dome Dovalovo v sále, kde bolo približne
100 vlastníkov, aby sa to dalo do programu schôdze, ktorá bude najskôr v roku 2020. Vzhľadom na to,
že žalobca riadne neodstránil nezrozumiteľnosť prvej vety petitu rozsudku, súd vychádzal z toho, že sa
žalobca domáha písomného ospravedlnenia voči žalovanej. S uvedeným názorom súdu žalobca vyslovil
súhlas. Predmetom konania ostal aj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 3.000,- eur.

6. Súd zároveň žalobcu vyzval na späťvzatie žaloby v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v
sume 3.000,- eur, pretože túto považoval za zjavne nedôvodnú. V reakcii na to žalobca zotrval na tom,
aby tento nárok bol prejednaný.

7. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.

8. Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš o priestupku zo dňa 12. 12. 2018 bola žalovaná
uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/

Zákona o priestupkoch, ktorého skutkovú podstatu naplnila tým, že dňa 19. 05. 2018 v čase medzi 13.00
hod. - 14.30 hod. v Dome kultúry v Dovalove počas valného zhromaždenia UPS Dovalovo povedala na
adresu I. I.: „neverte mu, je to zlodej, aj mňa okradol, zlodej je to“ a ešte raz dodala: „je to zlodej“, čo I.
I. urazilo na cti. Podľa § 11 ods. 1 písm. 1/ zákona o priestupkoch jej za spáchaný priestupok správny
orgán uložil pokarhanie a tiež povinnosť v zmysle § 79 ods. 1 Zákona o priestupkoch nahradiť trovy štátu

v sume 16,- eur. Z obsahu pripojeného spisu č. OU-LM-OVVS-2018/010833 vyplýva, že rozhodnutie
o priestupku nebolo žalovanej doručované, pretože nežiadala jeho písomné vyhotovenie a zároveň
sa vzdala práva podať odvolanie. Uvedené aj potvrdila svojím podpisom v Zápisnici o prejednávaní
priestupku zo dňa 12. 12. 2018. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 01. 2019 a vykonateľnosť
dňa 17. 01. 2019.

9. Svedok I. I. (otec žalobcu) pri výsluchu uviedol, že dňa 19. 05. 2018 po vystúpení pani D., žalovaná
povedala: „Neverte mu, je to zlodej, aj mňa oklamal, zlodej je to“.10. Svedok I. M. (člen ĽSNS, rovnako ako žalobca) pri výsluchu uviedol, že pani D. čítala list od pána I.
týkajúci sa prenájmu pôdy; pán I. chcel do prenájmu pôdu. Žalovaná na to reagovala tak, že povedala:
„Je to zlodej zlodejský, aj mňa okradol, neverte mu“. On by si to ani nevšimol, avšak sedel v zadnom

rade a pani žalovaná vyskočila medzi rady, kde to zdôrazňovala. Na to pani D. reagovala tak, že pán
I.Č. nechce kúpiť ani predávať, ale chce pôdu do prenájmu. O vyjadrení pani D. je aj záznam, keďže táto
hovorila do mikrofónu. Svedok potvrdil, že žalovaná nepovedala svoje vyjadrenia do mikrofónu. Uviedol,
že na zasadnutí pozemkového spoločenstva bolo približne 100 ľudí a určite to počulo veľa ľudí. K povesti
žalobcu uviedol, že ide o človeka, ktorý býva v Dovalove.

11. Svedok K. G. pri výsluchu uviedol, že nepočul vyjadrenie žalovanej o tom, že by žalobca bol zlodej.
Nevidel do hĺbky sporu, nevedel, čo majú sporové strany medzi sebou, vedel, že žalovaná mala povedať
žalobcovi, že je zlodej, avšak on to nepočul. K povesti žalobcu svedok uviedol, že každý má svoj názor
a nevedel posúdiť, ako by mohol byť vnímaný žalobca v obci. Podľa jeho odhadov, na zasadnutí urbáru
bolo približne 60 - 70 ľudí.

12. Svedkyňa I. D. pri výsluchu uviedla, že na zasadnutí pozemkového spoločenstva dňa 19. 05. 2018
bolo približne 120 ľudí, z toho miestnych bola väčšina. K incidentu, ku ktorému malo dôjsť medzi
žalobcom a žalovanou sa nevedela vyjadriť, k otázke o povesti žalobcu uviedla, že sa o tieto veci
nezaujíma.

13. Svedkyňa E. J. vedela o incidente medzi žalobcom a žalovanou. Došlo k tomu na zasadnutí
valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva. Jedným z bodov programu na danom zasadnutí
bol prenájom poľnohospodárskej pôdy na základe žiadosti pána I.. Vystúpila tu aj pani žalovaná,
ktorá uviedla, aby si to ľudia dobre premysleli, keďže nemá dobré skúsenosti so žalobcom. Žalovaná

nehovorila do mikrofónu, svedkyňa sedela za predsedníckym stolom, a preto nemohla všetko počuť. K
povesti žalobcu uviedla, že nevie, aký majú pohľad všetci ľudia na pána I.. Ona sama s ním nemala nikdy
žiaden konflikt. Nezaregistrovala žiadne zmeny v spoločenskom statuse žalobcu po danom zasadnutí
valného zhromaždenia.

14. Obdobné skutočnosti vyplývajú aj s vyjadrení svedkov, ktoré boli zabezpečené v priestupkovom
konaní. Sporové strany nežiadali čítať obsah daného spisu.

15. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že má zlé skúsenosti so žalobcom, resp. zlé skúsenosti mal jej brat
a keďže sa bála, aby sa nestalo niečo podobné, chcela ostatných o tom upovedomiť. Jej brat daroval

žalobcovi na jeden rok pozemky s tým, že tieto mali byť vrátené do 31. 12. 2014. Jej brat bol chorý, ona
za neho bojovala, k vráteniu pozemkov však došlo až 21. 12. 2016, a to na jej podnet, nie na podnet
žalobcu.Malazato,ženezasiahladojehoosobnostnýchpráv.Opravnýprostriedokprotipriestupkovému
rozhodnutiu nepodala preto, pretože nie je zbehlá v týchto veciach, spis jej predložila pani J. a ona si
neuvedomila, že už sa nebude môcť proti rozhodnutiu odvolať.

16. Žalobca v záverečnej reči zotrval na podanej žalobe a pokiaľ ide o výšku náhrady škody, túto
považovalzaprimeranú.Žalovanáchodilapodedinearozprávalaoňom.Malzáujemsasňoudohodnúť,
avšak ona ovplyvňovala svedkov, ktorí vypovedali v priestupkovom konaní.

17. Zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči navrhla žalobu zamietnuť, a to aj napriek právoplatnému
rozhodnutiu správneho orgánu. Toto rozhodnutie bolo vydané len na základe dvoch výpovedí, a to
svedka, ktorý je príbuzným žalobcu a druhého svedka, ktorý je priateľom žalobcu a zároveň členom
ĽSNS. Žalobca nepreukázal neoprávnenosť tvrdeného zásahu, a preto nemožno hovoriť o jeho práve
na ochranu osobnosti. Nebolo preukázané vážne zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti,

neboli preukázané nepriaznivé dôsledky na jeho osobu ako občana, preto mu nemôže byť poskytnutá
súdna ochrana.

18. Žalovaná v záverečnej reči rovnako navrhla žalobu zamietnuť. Nikdy o nikom nerozprávala
nepravdivé údaje, na valnom zhromaždení netvrdila to, čo uvádza žalobca v žalobe. To, že neuspel v

komunálnych voľbách, je výsledkom jeho vnímania občanmi. Ide o osobu, ktorá sa často súdi, nikdy
nechodila ovplyvňovať svedkov, pani J. iba zisťovala ich adresy. Žalobca získal v komunálnych voľbách
málo hlasov. To, že nebol zvolený, je len vysvedčenie od voličov.19. Z predložených zoznamov zaregistrovaných kandidátov pre voľby do mestského zastupiteľstva v
Liptovskom Hrádku a pre voľby primátora mesta Liptovský Hrádok z 24. 09. 2018 vyplýva, že žalobca
kandidoval v oboch voľbách.

20. Z novinového článku o výsledkoch komunálnych volieb z roku 2018 vyplýva, že žalobca získal
vo voľbách na primátora mesta 105 hlasov a vo voľbách do mestského zastupiteľstva 32 hlasov. Zo
Zápisnicenač.l.64vyplýva,žepočetplatnýchhlasovacíchlístkovodovzdanýchprevoľbydomestského
zastupiteľstva v Liptovskom Hrádku v roku 2018 bol 2967.

21. Z prehľadu predloženého žalobcom je zrejmé, že tento získal v roku 2017 vo voľbách do VÚC 169
hlasov.

22. Z obsahu Zápisnice Zhromaždenia UPS konaného dňa 19. 05. 2018 vyplýva, že na danom
zhromaždení bolo prítomných minimálne 99 ľudí, čo potvrdzujú počty hlasov pri hlasovaní. Približne

rovnaký počet prítomných vyplýva aj z výpovedí svedkov v priestupkovom konaní.

23. Z Predžalobnej výzvy zo dňa 21. 01. 2019 mal súd preukázané, že žalobca sa pokúsil so žalovanou
mimosúdne dohodnúť.

24. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti

je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na
strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou
také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú

povinnosť.

25. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto
sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1 CSP), alebo ju
strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP).

26. Obsahom právnej úpravy ochrany osobnosti je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý
vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú uvedené príkladom v § 11 Občianskeho zákonníka
(nevyžaduje sa vyvolanie následkov, stačí zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie
chránených práv). Občiansky zákonník poskytuje túto ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa
dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k

spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej
ochrany cti je to, aby bol zásah objektívne spôsobilý privodiť takú ujmu osobnosti občana. Za tejto
podmienky chránia ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka občana najmä proti rozširovaniu
nepravdivých tvrdení. K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami
difamačnej povahy i zverejnením hodnotiacich posudkov o určitej osobe. V prípade, že v kritike

charakterizujúcej určité javy sú použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k
cieľom kritiky, resp. ak je obsah kritiky celkom neadekvátny posudzovanému konaniu kritizovaného,
pričom z nej vyplýva úmysel znevážiť či uraziť kritizovanú osobu (tzv. intenzívny exces), ide o
neprimeranú kritiku, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby (Rc
102/2008).

27. V prípade žaloby je nevyhnutné, aby žalobca presne určil a vyšpecifikoval nemateriálnu ujmu,
ktorej kompenzáciu si nárokuje, ako aj fakty dokladajúce rozsah týchto nehmotných strát (miera
agresivity konania, trvanie protiprávneho konania, opakovateľnosť a pod.). Primerané zadosťučinenieslúži ako náhrada za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorá je predovšetkým zásahom do osobnostných
práv fyzickej osoby. Existujú viaceré formy, v ktorých je možné primerané zadosťučinenie poskytnúť.
Môže ísť o ospravedlnenie, ale aj o vyplatenie peňažnej sumy. Nepeňažná forma zadosťučinenia

má povahu tzv. morálneho plnenia. Ide o odčinenie spôsobenej nemajetkovej ujmy tými istými alebo
podobnými prostriedkami, akými bola táto ujma vyvolaná, napríklad uverejnenie opravného článku
alebo doplňujúcej informácie, verejného ospravedlnenia, najčastejšie v tlači, rozhlase alebo v televízii.
Neverejné ospravedlnenie napríklad súkromným listom nie je vylúčené, ale v praxi sa využíva len
ojedinele, najmä v prípadoch menej závažných útokov.

28. Ak žalobca požaduje primerané zadosťučinenie nepeňažnou formou, musí v žalobnom petite uviesť
presné znenie ospravedlnenia vrátane toho, kde a v akom rozsahu má byť ospravedlnenie vykonané.
Ospravedlnenie nebude súd opravovať a nesmie znamenať napríklad skrytý útok na žalovaného.

29. Primerané zadosťučinenie v peniazoch možno požadovať vtedy, ak zadosťučinenie v nepeňažnej

forme nemôže slúžiť ako satisfakcia, alebo by nemateriálnu ujmu nekompenzovalo v dostatočnej miere.
Toto tvrdenie však neznamená, že bez prvotnej žiadosti morálneho zadosťučinenia nemožno žiadať
primerané zadosťučinenie v peniazoch. Zákonná formulácia nevylučuje ani kombináciu peňažnej a
nepeňažnej formy zadosťučinenia tak, aby v celkovom súhrne bolo zadosťučinenie primerané. Voľba
formy zadosťučinenia je na žalobcovi, pričom musí vychádzať z intenzity zásahu.

30. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

31. Z listinného dôkazu - rozhodnutia o priestupku, vydaného Okresným úradom Liptovský Mikuláš,

odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 12. 12. 2018 vyplýva, že žalovaná spáchala priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Zákona o priestupkoch. Zo skutkovej
vety uvedeného rozhodnutia správneho orgánu jednoznačne vyplýva, že žalovaná dňa 19. 05. 2018
na zasadnutí Valného zhromaždenia UPS Dovalovo na adresu žalobcu povedala: „neverte mu, je
to zlodej, aj mňa okradol, zlodej je to“ a ešte raz dodala: „je to zlodej.“ Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, keďže sa žalovaná vzdala práva podať proti rozhodnutiu odvolanie. S poukazom na
citované ustanovenie Civilného sporového poriadku bol súd viazaný rozhodnutím správneho orgánu o
tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho spáchal. Akékoľvek tvrdenia žalovanej, ktorá namietala
obsah tohto rozhodnutia preto neboli relevantné. Pokiaľ sa vzdala odvolania proti rozhodnutiu správneho
orgánu,svojúkonriadnevzápisnicipodpísala.AkodkázalanaobsahnálezuÚstavnéhosúduSRPL.ÚS

12/97, ňou prezentovaná argumentácia bola vytrhnutá z kontextu uvádzaného rozhodnutia a kopírovala
len tvrdenia prokurátora formulované v konaní, nie právne záväzný názor Ústavného súdu SR.

32. Z prejavu žalovanej je zrejmá expresívna kritika na adresu žalobcu. Pre odlíšenie kritiky
od neoprávneného zásahu je rozhodujúce hľadisko pravdivosti, vecnosti, objektívnosti a kritikou

sledovaného cieľa, čo zvyčajne vyplýva z obsahu, formy a miesta prednesu kritiky. Občiansky zákonník
nevyžaduje k úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti zavinenie toho, kto sa dopustil
neoprávnenéhozásahudoprávanaochranuosobnosti;nemožnosazbaviťzodpovednostianidôkazom,
že subjekt zásahu bol v omyle. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov neoprávneného zásahu
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 662/2002). Ak teda žalovaná obvinila žalobcu z toho,

že je zlodej a že ju okradol, išlo podľa názoru súdu o urážlivé výroky, ktoré nemajú miesto v štandardnej
a slušnej komunikácii dvoch fyzických osôb. Žalovaná doposiaľ popiera, že uvedené slová na adresu
žalobcu vyslovila, čo však odporuje právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré bolo pre súd v
aktuálnej veci záväzné. Ak sa žalovaná bránila v spore tým, že len mienila poukázať na to, že žalobca
jej bratovi nevrátil pozemky v určenej lehote (listinné dôkazy na č. l. 24-29 spisu), uvedené nijako

neospravedlňovalo dané vystúpenie na zasadnutí pozemkového spoločenstva, najmä ak žalobca nebol
v žiadnom trestnom konaní odsúdený a svoje povinnosti si voči bratovi žalovanej napokon splnil. Ak
chcela na zasadnutí valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva poukázať na problematické
právne vzťahy so žalobcom, mohla tak učiniť kultivovanou formou.33. Žalobca sa domáhal voči žalovanej zadosťučinenia vo forme písomného ospravedlnenia (ako to
potvrdil na pojednávaní dňa 05. 11. 2019 po tom, čo bol upozornený na čiastočnú nezrozumiteľnosť prvej

vety petitu žaloby). V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú. Žalovaná vyslovila na adresu žalobcu
neoprávnenú kritiku, ktorá vybočovala z pravidiel akceptovateľnej komunikácie, v ktorej si môžu osoby
navzájom prejaviť aj nesúhlas s názorom toho druhého. Žalovaná svoj prejav vykonala na verejnom
zasadnutí, čo viedlo súd k presvedčeniu o povinnosti reparovať vzniknutý stav v podobe ospravedlnenia.

34. Žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy v sume 3.000,- eur súd zamietol. Žalobca nepreukázal
dôvodnosť tohto nároku voči žalovanej, pretože neprodukoval dôkazy, že by bola v značnej miere
znížená jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z
vykonaného dokazovania nemal súd preukázanú priamu spojitosť výroku žalovanej na adresu žalobcu s
jeho neúspešným kandidovaním na miesto poslanca v mestskom zastupiteľstve Liptovský Hrádok a tiež
namiestoprimátoramestaLiptovskýHrádok.Vyššípočethlasovzískanývroku2017vovoľbáchdoVÚC

nedeklaroval, koľko hlasov získal žalobca v Dovalove, resp. v Liptovskom Hrádku. Svedkovia vypočutí
napojednávanídňa05.11.2019(všetciobyvateliamestskejčastiDovalovo,ktorísazároveňzúčastniliaj
zasadnutia Valného zhromaždenia UPS Dovalovo dňa 19. 05. 2018) nepotvrdili, že by po konaní valného
zhromaždenia, na ktorom došlo k slovnému incidentu medzi žalobcom a žalovanou, došlo k negatívnej
zmene v spoločenskom statuse žalobcu v mestskej časti. Žalobca neuviedol v žalobe, ani v ďalších

podaniach, žiadne iné skutkové tvrdenia, na základe ktorých požadoval náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, ani súdu nepredložil žiadne dôkazy na podporu týchto tvrdení. Tvrdenia dvoch svedkov
o tom, že počuli kritické slová na adresu žalobcu nemohli byť základom pre rozhodnutie o náhrade
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

35. Vzhľadom na to, že výsluch žalobcu bol navrhnutý samotným žalobcom, súd tento dôkaz nevykonal.
Pre zachovanie práv strany sporu boli postačujúce jeho vyjadrenia k predmetu sporu.

36. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP, keďže žalobca dosiahol v spore
len čiastočný úspech. Žalobca bol úspešný v časti nepeňažnej náhrady morálnej ujmy, pričom v časti

peňažnej náhrady, bola úspešná žalovaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.