Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/268/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113219743
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113219743.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne: E. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisárik,
s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, IČO 36 866 849, proti žalovanému: Fakultná nemocnica
s poliklinikou Žilina, so sídlom Vojtecha Spanyola 43, Žilina, právne zastúpený: Mgr. Eva Žáková,
advokátka, so sídlom I. XX., T., o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 10.000,- eur, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/176/2013-188 zo dňa 01.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a trovách štátu m e n í tak, že súd p r i
z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 50 % a priznáva štátu
proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania, ktoré platil vo výške 50 %.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne v celom rozsahu. Žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % a štátu priznal proti žalobkyni

nárok na náhradu trov konania, ktoré platil vo výške 100 %. Na základe vykonaného dokazovania nemal
za preukázané tvrdenia žalobkyne, že k smrti jej manžela a tým k zásahu do jej súkromného a rodinného
života došlo v dôsledku neoprávneného (protiprávneho) konania žalovaného ako poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti, spočívajúceho v neadekvátnej a zle poskytnutej zdravotnej starostlivosti (nielen
chirurgický zákrok, ale aj následný celý liečebný proces) zo strany žalovaného jej manželovi. Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Protokole č. 711/2011 konštatoval, že u dohliadaného
subjektu nezistil nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nedošlo k pochybeniu, nebola

zanedbaná zdravotná starostlivosť, ktorá bola poskytnutá správne, primerane a v súlade s platnými
právnymi predpismi, diferenciálna diagnostika a postup zdravotnej starostlivosti bol adekvátny, neboli
zistenénesprávnediagnostickéaterapeuticképostupy.Terapeutickéúkonybolivykonanévčas,správne
a vo vyčerpávajúcom rozsahu. Zdravotná starostlivosť zodpovedala stavu pacienta a bola poskytnutá
lege artis štandardným spôsobom v dostatočnom rozsahu a správne. Ošetrujúci lekári nepochybili
a postupovali v súlade s poznatkami súčasnej vedy. Súdny znalec v závere znaleckého posudku
vyslovil jednoznačný záver, že jedinou kauzálnou modalitou v prvotnej liečbe ochorenia menovaného

bol chirurgický výkon, ktorý ako jediný predstavuje možnosť dlhodobejšieho prežívania pacientov
s uvedeným ochorením. Rozsah operačného výkonu zodpovedal zistenému rozsahu nádorového
ochorenia a bol realizovaný v súlade dnešných odporúčaní (vrátane tzv. D2 disekcie lymfatických ulín),
v dostatočnom rozsahu a odborne medicínsky správne. Vznik následných pooperačných komplikáciínebolo možné predvídať ani im zabrániť. Ich manažovanie pokladal znalec za adekvátne v plne
intenciách postupov lege artis. Okolnosti týkajúce sa liečby p. Q. sa však sami o sebe nepodielali na jeho
smrti.Zonkologickéhohľadiskabolap.Y.Q.poskytnutáadekvátnaodbornástarostlivosťzodpovedajúca

súčasným poznatkom lekárskej vedy. Pokus o radikálne odstránenie nádoru ako naďalej kľúčovej
terapeutickej modality v liečbe nádorov žalúdka, pokladal znalec za lege artis. Úmrtie pacienta nie je
v príčinnej súvislosti s vykonaním operačného výkonu. Išlo o úmrtie z chorobných príčin bez súvislosti
s poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Znaleckým dokazovaním sa zároveň potvrdili závery Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyslovené v Protokole č. 711/2011. Pokiaľ ide o námietky

žalobkyne k znaleckému posudku, je nutné uviesť, že znalecká organizácia vo svojom znaleckom
posudku aj v časti Všeobecná epikríza prípadu aj v Závere odpovedí na položené otázky uviedla, že
rozsah operačného výkonu zodpovedal počas operácie zistenému rozsahu zhubného ochorenia a bol
realizovaný v súlade dnešných odporúčaní (vrátane tzv. D2 disekcie lymfatických uzlín) v dostatočnom
rozsahu a odborne medicínsky správne, preto nepovažoval za potrebné, aby bol znalecký posudok
doplnený. Rovnako zamietol návrh na výsluch svedkov MUDr. V. a MUDr. R. s odôvodnením, že sľúbili

žalobkyni, že keď sa dá manžel operovať, bude žiť, nakoľko výsluch svedkov k tejto otázke nemá žiadny
vplyv na posúdenie jej uplatneného nároku.

2. Keďže nemal preukázaný prvý a základný predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovaného, ako
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, tzn., že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti postupoval „non

lege artis“ a teda v rozpore s objektívnym právom a všetky podmienky vzniku zodpovednosti musia byť
splnené kumulatívne, považoval za nadbytočné a nehospodárne dokazovať a vyjadrovať sa k splneniu
ďalších podmienok, a to k vzniku ujmy a príčinnej súvislosti (kauzálny nexus), tzn., že protiprávne
konanie má právnu spojitosť so vzniknutou ujmou.

3. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
a to vzhľadom plný úspech žalovaného. Vzhľadom na to, že súčasný CSP priamo neobsahuje úpravu
týkajúcu sa náhrady trov štátu, využil čl. 4 ods. 2 CSP a považoval za spravodlivé, aby trovy štátu
(trovy znaleckého dokazovania) znášala podľa výsledkov konania strana sporu, ktorá bola v konaní
neúspešná, a preto rozhodol tak, že štátu priznal náhradu trov konania proti žalobkyni.

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Napadnutý rozsudok
navrhuje zrušiť a vec vrátiť na nové pojednávanie, alebo zmeniť a návrhu vyhovieť. Má za to, že
závery znaleckého posudku boli nejednoznačné a jednoznačne si protirečili. V samotnom znaleckom
posudku sa uvádza, že rozsah operačného výkonu zodpovedal zistenému rozsahu nádorového

ochorenia a bol realizovaný v súlade dnešných odporúčaní. Hneď z následných pooperačných
komplikácií nebolo možné predvídať, ani im zabrániť. Ich manažovanie pokladajú za adekvátne, plne
v intenciách lege artis. Ďalej však uvádzajú, že z predloženej zdravotnej dokumentácie nie je známe,
či pacienta prepustili do ambulantnej starostlivosti 13.05.2011, absolvoval odporúčané onkologické
konzílium za účelom ďalšieho postupu. Preto je zrejmé, že v tejto časti súdni znalci nemali dostatočné

podklady. Taktiež komplikácie, ktoré nastali nejakým spôsobom, neboli ničím avizované v danom
čase, teda pred operáciou netrpel žiadnymi závažnými sprievodnými ochoreniami, ktoré by znamenali
potenciálnu kontraindikáciu pre plánovaný rozsiahly operačný výkon. Preto nie je zrejmé, prečo tieto
komplikácie nastali a že im nebolo možné zabrániť. Na strane 27 znalci uvádzajú: „je potrebné uviesť,
že neexistuje univerzálne odporúčaná štandardná onkologická liečba pacienta v uvedenom štádiu.

Stratégie terapeutického postupu sa určujú okrem iného aj podľa celkového výkonnostného stavu
pacienta, t.j. podľa prítomnosti, resp. neprítomnosti iných závažných ochorení. Do úvahy prichádza
chemoterapia, rádioterapia a chirurgická liečba. Rozhodnutím o úvodnom liečebnom postupe sa v
súčasnostiodporúčakonzultovaťpacientavrámcimultidisciplinárnehosedenia,tzv.tumorboardi,kdesú
prítomní špecialisti z odborov klinickej onkológie, rádioterapie, rádiodiagnostiky a chirurgie." Zo záverov

znaleckého posudku na str. 29 je zrejmé, že operatér pri liečbe onkologického pacienta nepostupoval
v súlade s týmito zaužívanými postupmi. Preto konštatovanie, že úmrtie pacienta nie je v príčinnej
súvislosti s vykonaním operačného výkonu, je nemiestne. Ak sa teda nekonalo multidisciplinárne
sedenie, boli porušené základné postupy, pretože svojvoľne bez konzultácie s inými odborníkmi vykonal
chirurg operáciu, ktorá v tom čase zrejme nebola potrebná a týmto svojím operačným postupom ohrozil

vážnym spôsobom život a zdravie pacienta, pričom úmrtie skutočne nastalo. Uvedené mohli dosvedčiť
ošetrujúci doktori MUDr. V. a MUDr. R., ktorých súd odmietol vypočuť. Keďže pred operáciou neboli
zistené žiadne ochorenia alebo príčiny, pre ktoré by nemohol byť operovaný, je zrejmé, že operácia
nemohla byť vykonaná kvalitne, správne a nutne. Preto má za to, že súd prvej inštancie mal vykonaťdokazovanie vypočutím navrhnutých svedkov a doplnením znaleckého posudku. Pokiaľ ide o náhradu
trovkonania,mázato,žeitotorozhodnutiejenesprávne,nakoľkosútudanédôvodyosobitnéhozreteľa,
keď nesprávnym výkonom žalovaného prišla o manžela, je vo veku 67 rokov, v zlom zdravotnom stave,

s nízkym dôchodkom, o čom predložila doklady a v prípade, že bude rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdený, žiada, aby trovy z dôvodov hodných osobitného zreteľa neboli priznané.

5. Samotná žalobkyňa podala odvolanie voči rozsudku okrem jej právneho zástupcu, v ktorom opisovala
život so svojím nebohým manželom a má za to, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jej nebohému

manželovi nebolo adekvátne postupované a neboli im ponúknuté iné alternatívy liečby.

6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že Inštitút forenzných medicínskych
expertíz,s.r.o.-znaleckáorganizáciajednoznačneabezakéhokoľvekprotirečeniapodalzáver,vzmysle
ktoréhopotvrdilskutočnosti,žep.Y.Q.bolaposkytnutáadekvátnaodbornástarostlivosť,zodpovedajúca
súčasnýmpoznatkomlekárskejvedy.Kodvolacejnámietke,žeznalciuviedli,žezpredloženejzdravotnej

dokumentácie nie je známe, či pacienta prepustili do ambulantnej starostlivosti 13.05.2011, dáva
do pozornosti vyjadrenie znalca, ktorý konštatuje, že z predloženej zdravotnej dokumentácie nie je
známe, či pacient po prepustení do ambulantnej starostlivosti (13.05.2011) absolvoval odporučené
onkologické konzílium za účelom určenia ďalšieho postupu. Preto tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé
a účelovo preformulované. V čase 31.05.2011 nebol pacient v takom zdravotnom stave, aby mu bolo

možné zahájiť onkologickú liečbu. Tieto závery lekárov potvrdil aj samotný znalec, ktorý uvádza, že
aj z onkologického hľadiska bola p. Q. poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť. K odvolacej
námietke, že súdni znalci nemali dostatočné podklady pre to, aby mohli jednoznačne uviesť záver,
že pooperačné komplikácie nebolo možné predvídať, ani im zabrániť, považuje opäť za účelové a
poukázal na závery ÚDZS „... po adekvátne urobenej operácii bol pooperačný priebeh nekomplikovaný a

pacient bol preložený z OAIM na chirurgickú JIS týždeň po operácii. V čase prepustenia do ambulantnej
starostlivosti toleroval kašovitú stravu.“ Naďalej zastával názor, ktorý vo svojom posudku uvádza aj
znalec, že úmrtie pacienta nie je v príčinnej súvislosti s vykonaním operačného výkonu. Išlo o úmrtie
z chorobných príčin, bez súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podľa znalca v prípade
p. M. Q. išlo o lokálne pokročilé štádium (štádium III. B). Priemerná dĺžka prežívania pacientov v

uvedenom pokročilom štádiu sa podľa literárnych zdrojov pohybuje v rozmedzí 7-10 mesiacov, pričom
5 rokov od stanovenia diagnózy prežíva len 9-14 % pacientov. U pacienta Y. Q. bola stanovená
diagnóza lokálne pokročilého zhubného nádoru žalúdka. Po adekvátnom stanovení uvedeného štádia
sa realizoval pokus o radikálne chirurgické odstránenie nádoru, ktorý ako jediný predstavuje možnosť
dlhodobejšieho prežívania pacientov s uvedeným ochorením. Ďalej uviedol, že pacient v danom čase

netrpel žiadnymi závažnými ochoreniami, ktoré by znamenali potenciálnu kontraindikáciu pre plánovaný
rozsiahly operačný výkon. Vznik následných pooperačných komplikácii nebolo možné predvídať, ani
im zabrániť. Ich manažovanie pokladá za adekvátne, plne v intenciách postupu lege artis. S týmto
vyjadrením sa stotožňuje, nakoľko aj zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že po adekvátnej urobenej
operáciiboloperačnýpriebehnekomplikovaný,iniciálneprimeraný,pacientboldodruhéhodňaodtlmený

a pokračovanie v epidurálnej analgéze. Bol odpojený od ventilátora a druhý deň extubovaný a začatá
relimentácia cez jejunálnu sondu, ukončená ATB profilakcia. Naďalej trvá na svojom vyjadrení, že
zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne. Na základe uvedeného navrhuje rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdiť.

7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa bez svojho právneho zástupcu, v ktorom opäť opisuje
skutočnosti pred operáciou jej nebohého manžela, píše, že to bolo v pokročilom štádiu, tak takí veľkí
odborníci mali vedieť, že sa to neoperuje. Ďalej opisuje svoj rodinný život, ako aj svoj zdravotný stav.

8. Na uvedené sa vyjadril žalovaný a na vetu, že stav v pokročilom štádiu sa neoperuje, poukazuje

na vyjadrenie znalca, ktorý konštatuje, že pacient v danom čase netrpel žiadnymi sprievodnými
ochoreniami, ktoré by znamenali potenciálnu kontraindikáciu pre plánovaný rozsiahly operačný výkon.
Jedinou kauzuálnou modalitou v liečbe ochorenia menovaného bol chirurgický výkon, ktorý bol
realizovaný v dostatočnom rozsahu a odborne medicínsky správne. Ako už niekoľkokrát zdôrazňoval, s
pacientomažalobkyňoubolipredchirurgickouliečbouprebratévšetkymožnéspôsobyliečby,kompletne

boli pacientovi vysvetlené benefity a zápory jednotlivých liečebných postupov. S pacientom boli zo strany
lekára prebraté aj možné pooperačné komplikácie, a to aj chirurgické i nechirurgické. Pacient zvolil
chirurgický postup a súhlasil s týmto liečebným postupom aj po informovaní o možných rizikách. Pretotrvá na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne.
Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok
v rozsahu ust. § 379 a § 380 CSP ods. 1, 2 CSP a rozsudok vo veci samej podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil a v časti trov konania a trov štátu podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobkyňu

zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 50 % a štátu trovy konania, ktoré platil v rozsahu
50 %.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré
ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované dôkazy, a to
výsluch svedkov MUDr. V. a MUDr. R., ktorí mali dosvedčiť, že operačným postupom ohrozil chirurg
vážnym spôsobom život a zdravie pacienta, keď ju vykonal bez konzultácie s inými odborníkmi a tiež
navrhovala doplniť znalecký posudok k tejto skutočnosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia sa podanými námietkami náležite vysporiadal v bode 28. Rovnako odvolací súd má za
to, že navrhované dôkazy by boli nadbytočné vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, ktoré sú
totožné s Protokolom č. 711/2011 z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V oboch týchto
dokumentoch bolo konštatované, že nedošlo k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
pacientovi a nebola zanedbaná zdravotná starostlivosť, ktorá bola poskytnutá správne a primerane.

Znalecká organizácia v znaleckom posudku sa jednoznačne vyjadrila, že rozsah operačného výkonu
zodpovedal počas operácie zistenému rozsahu zhubného ochorenia a bol realizovaný v súlade s
aktuálnym odporúčaním v dostatočnom rozsahu a odborne medicínsky správne. Znalecká organizácia
sa rovnako vyjadrila, že jedinou kauzálnou modalitou v prvotnej liečbe ochorenia menovaného bol
chirurgický výkon, ktorý ako jediný predstavuje možnosť dlhodobejšieho prežívania pacientov s

uvedeným ochorením. Tiež poukázala na to, že indikáciu úvodnej operácie podprovala aj prítomnosť
ťažkostí s príjmom potravy u pacienta, spôsobených lokálnym rastom nádoru. S poukazom na uvedené
odvolací súd má za to, že pokiaľ sa nekonala konzultácia pacienta v rámci multidisciplinárneho sedenia,
uvedené nemožno považovať za poskytnutie starostlivosti non lege artis. V odvolacej námietke, pokiaľ
bolo konštatované, že u jej manžela nepredvídali ďalšie pooperačné problémy a podobne, vzhľadom

na jeho inak dobrý zdravotný stav, nie je zrejmé, prečo tieto komplikácie nastali a že im nebolo
možné zabrániť, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie znaleckej organizácie v znaleckom posudku,
že vznik následných pooperačných komplikácií nebolo možné predvídať a ani im zabrániť. V tejto
súvislosti rovnako nemožno uznať odvolaciu námietku, že znalci nemali dostatočné podklady pre prijatie
jednoznačné záveru, že pooperačné komplikácie nebolo možné predvídať, keď pacienta po 13.5.2011

nesledovali, znalci v posudku poukázali na to, že nie je známe či pacient po prepustení do ambulantnej
starostlivosti (13.5.2011) absolvoval odporučené onkologické konzílium za účelom určenia ďalšieho
postupu.Zcharakteruaúvodnéhorozsahuzákladnéhonádorovéhoochoreniajepravdepodobné,žebez
aplikovanejzaisťovacej onkologickejliečby(chemoterapieevent.rádioterapie)mohlomedzičasomdôjsť
k recidíve karcinómu žalúdka s následným vývojom nádorovej kachexie, popisovanej počas poslednej

hospitalizácie (11.6.2011-18.3.2011). Taktiež uviedli, že okolnosti týkajúce sa liečby, sami o sebe sa
nepodieľali na smrti pacienta.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že
nebol preukázaný prvý a základný predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovaného ako poskytovateľa

zdravotnej starostlivosti, preto jeho rozsudok vo veci samej považuje za vecne správny a potvrdil ho v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.13. Žalobkyňa v ďalšej časti odvolania žiadala v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie pri
trovách konania prihliadnuť na dôvody hodné osobitné zreteľa.

14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. V citovanom ustanovení je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania. Dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto

ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnej strane, u ktorej sú inak splnené
predpoklady pre priznanie náhrady celkom alebo sčasti. Avšak musí ísť o výnimočný prípad v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane obidvoch strán. Predmetné ustanovenie neslúži
k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi sporovými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je
nespravodlivé,abyten,ktodôvodnebránilsvojeporušenéaleboohrozenéprávaaleboprávomchránené
záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého

ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým
vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa strán
v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu.

16. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd tieto videl hlavne v tom, čo viedlo
žalobkyňu k podaniu žaloby, keď smrťou manžela stratila svoju najbližšiu osobu. V neposlednej rade je
tiež nutné poukázať na to, že je dôchodkyňa, ktorej starobný dôchodok spolu s vdovským dôchodkom
predstavuje sumu 494 eur, pričom však žalobkyňa má zlý zdravotný stav, ide o polymorbídnu pacientku
v liečbe špecialistov v odbore imuno-alergológia, ortopédia, psychiatria a internista a v dôsledku toho

má zvýšené náklady. Odvolací súd je preto toho názoru, že je spravodlivé a nepoškodí žalovaného ak
mu, hoci bol plne úspešný, budú priznané trovy konania iba vo výške 50%.

17. Z rovnakých dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách
štátu, keď tieto priznal rovnako vo výške 50 %.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP, s použitím
ust. § 255 ods. 1 a § 257 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, pokiaľ ide o vec samú,
avšak čiastočne nebol úspešný v trovách konania. Odvolací súd tu rovnako poukazuje na dôvody hodné
osobitného zreteľa, ako boli konštatované vyššie, a preto priznal žalovanému trovy konania v rozsahu

50 %.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)