Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019202029
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:0019202029.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobkyne B. zastúpenej Emíliou

Markuškovou, bytom Suvorovova 16, 071 01 Michalovce, proti žalovanému V., zastúpenému JUDr.
Alexejom Ivankom, advokátom, Nám. osloboditeľov 73, 071 01 Michalovce, o vypratanie nehnuteľnosti
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX a na liste
vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia Obce B. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobkyni ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100%, ktoré je povinný

nahradiť žalobkyni žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 27.2.2019 domáhala proti žalovanému vypratania
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX a XXXX k.ú. B.. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou
nehnuteľnosti evidovaných na citovaných listoch vlastníctva, a to pozemkov a záhrady a rozostavanej
záhradkárskej chatky. V minulosti chatku začali stavať jej svokrovci. Keď zomreli, chatku čiastočne
zdedila aj žalobkyňa. Nakoľko ostatní spoluvlastníci nejavili záujem o nehnuteľnosť, dohodli sa na tom,
že ich vyplatí a chatka bude jej. Vzhľadom na to, že dohadovanie trvalo nejakú dobu, dovolila p. N.stne,
že chatku môže obývať, kým ho nevyzve, že si to už nepraje a plánuje ju obývať. Poslala žalovanému

výzvy, aby sa z chatky vysťahoval, ale žiaľ, stále tam je a opustiť ju dobrovoľne nechce. Naďalej v chatke
býva, nechce na pozemok nikoho vpustiť, dokonca tam má aj veľkého psa a pozemok a chatku nechce
uvoľniť.

2.K žalobe pripojila výpis z LV č. XXXX a z LV č. XXXX, rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho
práva č.V 3333/2018, výzvy na vypratanie nehnuteľností z 11.11.2015, 3.5.2017 a 4.12.2018. V konaní
navrhla vypočuť svedka X..

3.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde.
Argumenty nie sú doložené žiadnymi hodnovernými faktami. Ako vyplýva z čestného prehlásenia susedy
pani M., nehnuteľnosť zrekonštruoval po tom, čo ju odkúpil od V. za 750,00 Eur niekedy v roku 2009.
Doklady ohľadom kúpy nehnuteľnosti by sa mali nachádzať na Obecnom úrade v B.. Požiadal starostu
o sprístupnenie dokladov, avšak pán starosta má v čase podania vyjadrenia dovolenku a nachádza sa
mimo obce, preto nemôže doklady predložiť. Návrh navrhovateľky neuznáva ani čo do dôvodu ani do

výšky, preto ho navrhuje zamietnuť.

4.K vyjadreniu predložil čestné vyhlásenie M.j a navrhol vypočuť ako svedkov starostu Obce B. pani
B. s dcérou.5.Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného dňa 17.5.2019 uviedla, že popiera skutkové tvrdenia protistrany,
že nehnuteľnosť zakúpil žalovaný. Ako dôkaz predkladá kópiu časti kúpnej zmluvy zavkladovanú

25.11.2010, podľa ktorej pán O. predal časť svojich pozemkov iným osobám a nie žalovanému. Žalovaný
v katastri Obce B.iadne nehnuteľnosti nevlastní. Popiera aj práce, ktoré mal na chatke žalovaný vykonať.
Na nehnuteľnosť dostal stavebné povolenie pán V. v r. 1989 a v roku 1997 bol na jej žiadosť vypracovaný
znalecký posudok, ktorý preukazuje, v akom stave vtedy nehnuteľnosť bola. Pani F. a V.k boli v čase
stavania chatky manželia. Mali spolu tri deti. Po rozvode zostala v chatke F. v nedokončenej stavbe. V. sa

oženil so žalobkyňou a žili spolu do jeho smrti 30.6.1996. Prikladá uznesenie o dedičstve z roku 2005.
Podľa čestného prehlásenia p. O. pán N. k p. F. prišiel bývať v roku 2003, kedy pol chatky už nevlastnila
F., ale žalobkyňa a deti V... Od uvedenej doby v chatke nebola, pretože žalovaný ju tam nechcel pustiť
napriek asistencie polície. Nemôže posúdiť, čo tam opravoval a vysadil. Pokiaľ ide o prianie p. F., aby
žalovaný po jej smrti chatku naďalej užíval, žiaľ svoju vôľu nevyjadrila písomne, lebo v dedičskom konaní
po nej sa takáto vôľa neprejavila.

6.Žalobkyňa predložil osvedčenie o dedičstve 5D/75/2010, výpis z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
znalecký posudok 123/1997, stavebné povolenie, výpis z LV č. XXX, XXXX, kúpnu zmluvu, uznesenie
D 1744/96, potvrdenie o podaní trestného oznámenia, doklad o neuhradených platbách za členské
poplatky.

7.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchom strán sporu a svedkov a zistil tento
skutkový stav:

8.Žalobkyňa je evidovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených na LV č. XXXX k.ú. B., a to

parciel č. 2381/68, 2381/78 a 2381/83 titulom kúpnej zmluvy evidovanej pod V 3417/2008 a ako výlučná
vlastníčka rozostavanej záhradnej chatky evidovanej na LV č. XXXX k.ú. B. postavenej na parcele č.
2381/83 titulom zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanú
pod V 3333/2010 zo dňa 23.1.2019.

9.Žalobkyňa listami zo dňa 11.11.2015, 3.5.2017 a 4.12.2018 vyzývala žalovaného na vypratanie
uvedených nehnuteľností, z ktorých vyplýva, že žalobkyňu v roku 2012 požiadal o dovolenie bývať v
chatke, kým si nenájde bývanie. Vyzvala ho, aby sa z chatky vysťahoval a dal ju do pôvodného stavu
do 1.2.2016. Následne ho vyzývala na vysťahovanie do 31.5.2017 a do 20.12.2018.

10.Podľa čestného vyhlásenie M. táto má vedomosť o tom, že pán Klacik žil v chatke so svojou družkou
F. od roku 2003. Chatku vlastnoručne muroval, zateplil, dal spraviť elektrické pripojenie, zvnútra dal
spraviť drevené obklady, vymaľoval ju, dal spraviť schody, oplotenie dookola chatky, vysadil záhradu a
ostatné činnosti, ktoré boli potrebné k tomu, aby chatka bola obývateľná. Po smrti svojej družky chatku
ďalej užíval a býval v nej, čo bolo aj prianím jeho nebohej družky.

11.Z osvedčenia o dedičstve 5D/75/2010 bolo zistené, že F. zomrela dňa 19.7.2010. Poručiteľka
zanechala závet, ktorý dedičia uznali. Podľa závetu poručiteľka zanechala 1 nehnuteľnosti
nachádzajúcu sa v k.ú. B. - záhradkárska chata s príslušenstvom postavená na parcele 2381/5 v
záhradkárskej osade Jazierko - svojej dcére F..

12.Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Jána Modráka číslo 123/1997 v čase podávania posudku bola
záhradná chatka rozostavaný, neskolaudovaný objekt, ktorý pozostáva z pivnice, prízemia s možnosťou
podkrovia, osadenie do terénu je v hĺbke 1m bez zvislej izolácie. Základy sú prevedené bez vodorovnej
izolácie, obvodové steny pivnice v hrúbke nad 30 cm, prízemie hrúbka 25-20 cm, strop nad pivnicou

je nespáliteľný, nad prízemím spáliteľný. Krov je s možnosťou využitia, krytina vlnitý SZC, fasádne
omietky zdrsnené. Okná v pivnici jednoduché, na prízemí zdvojené drevené, dvere sú hladné. Podlaha
v pivnice je z betónu, na prízemí nie je prevedená. ELI je iba v pivnice svetelná, na prízemí je balkón.
Cena nehnuteľnosti bola v čase podania znaleckého posudku 141656,- Sk. Podľa posudku chata mala
konštrukciu a vybavenie: bola osadená do terénu, mala základy, obvodové steny, stropy, krov, krytinu

strechy, úpravu vonkajších povrchov, dvere, okná, podlahy, v pivnici elektrickú inštaláciu a balkón.13.Dňa 29.6.1990 vydal ONV - odbor výstavby a územného plánovania stavebné povolenie pre
stavebníka V. v záhradkárskej osade Jazierko k.ú. B., p.č. 2381/5 na výstavbu záhradnej chatky o
zastavanej ploche 16m2 podľa predloženej projektovej dokumentácie.

14.Dňa 25.11.2010 bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne na základe kúpnej
zmluvy uzavretej k pozemkom v záhradkárskej osade. Jedným z predávajúcich bol aj JA. a kupujúcimi
Slovenský zväz záhradkárov- Základná organizácia Pozdišovce - Jazierko a okrem iných aj žalobkyňa.
Na základe tejto zmluvy nadobudla žalobkyňa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV

č. XXXX k.ú. B..

15.Z dedičského rozhodnutia D1744/96 bolo zistené, že po poručiteľovi V. ktorý zomrel 30.7.1996 bez
zanechania závetu v I. skupine rovnakým dielom dedili manželka B. a deti G. V. a F. a to 1 rozostavanej
záhradkárskej chatky, s výstavbou ktorej bolo začaté na základe stavebného povolenia vydaného ONV

dňa 29.6.1990 v záhradkárskej osade Jazierko k.ú. B..

16.Podľa potvrdenie OR PZ Michalovce DU:1058/MI-2017 zo dňa 14.6.2017 žalobkyňa oznámila
priestupok na úseku hospodárenia s bytmi a nebytovými priestormi, ku ktorému došlo v B. v
Záhradkárskej osade Jazierko.

17.Žalovaný pred súdom uviedol, že sa cíti byť vlastníkom stavby, lebo ju postavil so svojou družkou
F.. V nehnuteľnosti s ňou žil 20 rokov. V čase smrti pána L. stála iba hrubá stavba. Stavba síce mala
okná a dvere, ale provizórne. On sám dal urobiť zateplenie, elektriku, schody, balkón a pozemok oplotil.
Na stavbe pomáhal od začiatku ako spoluúčastník stavby, pretože bol spoluúčastník všetkého. Poskytol

finančné prostriedky aj na pozemok a do stavby dával, koľko mohol. Stavalo sa svojpomocne a on sám
prispel sumou asi 2000,00 Sk. Materiál zabezpečoval pán L., financoval to pán L., on a pani F.. Cítil sa
vlastníkom stavby, pretože prispel na kúpu nehnuteľnosti.

18.Žalobkyňa pred súdom uviedla, že je pravda, že žalovaný na stavbe pracoval, ale ako pracovník,

ktorý mal zaplatené. F. bola prvá manželka jej manžela, na ktorého bolo vydané stavebné povolenie.
Jej manžel sa s F. rozviedol niekedy v roku 1992. Chata sa začala stavať niekedy v roku 1991 a boli
postavené základy a časť múrov. S manželom sa brali v roku 1996. Manžel asi po dvoch mesiacoch
zomrel. V čase smrti manžela chata bola obývateľná, chýbali ešte nejaké vnútorné úpravy.

19.Svedok V. vypovedal, že k stranám sporu nemá žiadny vzťah, pani L. pozná dlhé roky ako známu
a žalovaného pozná od doby, keď sa nasťahoval do chaty, ktorá patrí pani L.. Sám chodieval do tejto
oblasti na chatu k pánovi O. ktorý mal chatu poniže naproti chate žalobkyne. Jedného dňa sa tam
nasťahoval pán N. s pani L.. Dňom, keď sa nasťahoval doniesol si veľkého psa. Žalovaný každý deň pil
a psa púšťal, na čo bol upozorňovaný. Keď sa žalovaný do chaty nasťahoval, chata už bola vystavaná.

Žalovaný akurát urobil oplotenie kvôli psovi. Určité veci neboli dokončené, a to vnútorné veci, lebo
tú chatu rozkradli. Elektrina v chate bola, nevedel sa vyjadriť k plynu. Od chaty mal kľúč len pán
G., občas si tam schovával veci keď chodil na ryby. Chatu staval nebohý V. a žalobkyňa, nevedel v
ktorom roku. Žalovaný sa do chaty nasťahoval pred viac ako 10 rokmi. Všetko už bolo urobené, hrubá
stavba, podlahy, dvere, dvere do pivnice, okná. Vonkajšia omietka nebola. Chata je v takom stave, ako ju

zanechala žalobkyňa. V akom stave je chata momentálne nevie, nebol tam asi rok. Pred rokom nevidel,
že by sa zvonku na chate niečo urobilo. K vnútrajšku sa nevedel vyjadriť. Do tejto oblasti začal chodiť
až keď chata bola vystavaná. Kľúč k chate vtedy mala len pani L. a pán G.. Prvýkrát bol na chate ešte
s nebohým pánom L. a pánom O., nevedel uviesť, v ktorom roku, ale chata už bola vystavaná.
K F. svedok uviedol, že táto ju stavať nemohla. Podľa jeho názoru bola alkoholička. Bola prvou

manželkou nebohého pána L.. Vyhodili ju z bytu, preto jej dovolila žalobkyňa nasťahovať sa do chaty,
kde sa nasťahoval aj žalovaný. Dopadlo to tak, že teraz sa musí žalobkyňa domáhať svojich vecí.

20. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

21.Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby žalovaný vypratal nehnuteľnosti, ktoré jej patria a na vypratanie
ktorých žalovaného opakovane márne vyzývala. Žalovaný so žalobou nesúhlasil s odôvodnením, že sa
cíti byť vlastníkom nehnuteľností, ktoré žalobkyňa žiada vypratať.

22.V konaní o vypratanie nehnuteľnosti je podmienkou pre úspech v konaní preukázanie, že ten, kto
sa vypratania domáha je vlastníkom vypratávaných nehnuteľností a že tomu, kto má nehnuteľnosť
vypratať nesvedčí na jej užívanie žiadny titul. Žalobkyňa predloženými listami vlastníctva preukázala,
že je vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX k.ú. B., a to parciel č. 2381/68, 2381/78
a 2381/83 titulom kúpnej zmluvy a ako výlučná vlastníčka rozostavanej záhradnej chatky evidovanej
na LV č. XXXX k.ú. B. postavenej na parcele č. 2381/83 titulom zmluvy o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. V konaní nebolo sporné, že žalovaný tieto nehnuteľnosti
užíva. Sporná bola otázka, či žalovanému svedčí titul na užívanie nehnuteľností. Žalovaný tvrdil, že sa
cíti byť vlastníkom nehnuteľností, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súd po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný titul na užívanie nehnuteľností nepreukázal.

23.Žalovanýtvrdil,žesacítibyťvlastníkomnehnuteľnostísodôvodnením,žechatuvystavalapodieľalsa
aj na kúpe pozemkov. Svoje tvrdenia však v konaní ničím nepreukázal a jeho argumenty neboli spôsobilé
spochybniť správnosť zápisov v katastri nehnuteľnosti o vlastníckom práve žalobkyne k vypratávaným
nehnuteľnostiam.

24.Pokiaľ ide o kúpu pozemkov, na ktorých sa mal žalovaný podieľať, k tomuto tvrdeniu nepredložil
žiadny relevantný dôkaz. Z listu vlastníctva č. XXXX je preukázané, že žalobkyňa tam evidované
pozemky kúpila. Ak sa prevádza nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy, vlastnícke právo k nej
sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností, ktorý má konštitutívne účinky (§ 133 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa sa teda vkladom kúpnej zmluvy do katastra stala vlastníčkou

dotknutých nehnuteľností. Žalovaný tvrdil, že nehnuteľnosti kúpil od pána O. niekedy v roku 2009 za
sumu 750,00 Eur a doklady o kúpe by sa mali nachádzať na obecnom úrade Obce B.. Z predloženej
kúpnej zmluvy uzavretej medzi pánom O. a okrem iných aj žalobkyňou vyplýva, že účastníkom
zmluvy žalovaný nebol, preto nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam.
Iný dôkaz o kúpe nehnuteľnosti alebo o inom spôsobe jeho nadobudnutia súdu nepredložil. Kúpu

nehnuteľnosti mali potvrdiť svedkovia, ktorých účasť na pojednávaní žalovaný nezabezpečil. Ich
výpoveď však súd nepovažoval za potrebnú vzhľadom na to, že žiadna zo svedeckých výpovedí by
nebola spôsobilá prisvedčiť vlastnícke právo žalovanému k pozemkom. Ako bolo vyššie uvedené, pri
prevodoch nehnuteľností sa vlastnícke právo nadobúda výlučne na základe písomnej kúpnej zmluvy
po jej zavkladovaní do katastra nehnuteľností. Svedkovia preto nemôžu nahradiť zákonom predpísaný

postup pri nadobúdaní nehnuteľností. Ak by aj existovala kúpna zmluva z roku 2009 medzi pánom O. a
žalovaným, nebola by vkladuschopná. Aby nastali právne účinky kúpnej zmluvy, je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, teda katastra nehnuteľností (§47 ods. 1 OZ). Ak sa do troch rokov nepodá návrh
na rozhodnutie platí, že účastníci od zmluvy odstúpili (odsek 2 citovaného ustanovenia). Je evidentné,
že žalovaný nie je evidovaný ako vlastník nehnuteľností na LV č. XXXX a nadobudnutie vlastníckeho

práva iným spôsobom nepreukázal.

25.Pokiaľ ide o rozostavanú záhradnú chatku evidovanú na LV č. XXXX, žalobkyňa nadobudla
vlastnícke právo k nej na základe zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Dohoda
podielových spoluvlastníkov podobne ako vklad kúpnej zmluvy do katastra, má konštitutívne účinky.

Zápis v katastri preto mohol žalovaný vyvrátiť znovu iba preukázaním svojho vlastníckeho práva.
Keďže tvrdil, že chatu vystaval on, prichádzala do úvahy možnosť originálneho spôsobu nadobudnutia
vlastníctva, a to výstavbou. V takom prípade bolo možné spochybniť zápis vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľnosti v prospech žalobkyne titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ani
v tomto smere však žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.

26.O výstavbe chaty malo svedčiť okrem jeho tvrdenia aj čestné prehlásenie pani M.. Z čestného
vyhlásenia svedkyne vyplýva, že žalovaný v chate žil od roku 2003. Chatku vlastnoručne muroval,
zateplil, dal spraviť elektrické pripojenie, zvnútra dal spraviť drevené obklady, vymaľoval ju, dal spraviťschodyaoplotenieokoliachatky,vysadilzáhraduaostatnéčinnosti,ktorébolipotrebnépreobývateľnosť
chatky. Z uvedeného však nevyplýva, že žalovaný chatku sám postavil a že jemu svedčí vlastnícke
právo k nej. Práce popísané v čestnom vyhlásení je možné charakterizovať iba ako práce dokončovacie

a nesvedčia o samotnej výstavbe od jej počiatku. Žalovaný podľa čestného vyhlásenia žil v chatke
od roku 2003. V tej dobe však chata už stála, o čom svedčí stavebné povolenie, ale aj znalecký
posudok.Podľarozhodnutia ONV-odborvýstavbyaúzemnéhoplánovaniavMichalovciach,tentoorgán
vydal stavebné povolenie na výstavbu chatky dňa 29.6.1990 na meno stavebníka V., ktorý výstavbu
aj začal, avšak v roku 1996 zomrel. Podľa znaleckého posudku znalca R. vyhotoveného pre účely

dedičského konania po V. v čase podávania posudku v roku 1997 bola záhradná chatka „rozostavaný,
neskolaudovaný objekt, ktorý pozostáva z pivnice, prízemia s možnosťou podkrovia, osadenie do
terénu je v hĺbke 1m bez zvislej izolácie. Základy sú prevedené bez vodorovnej izolácie, obvodové
steny pivnice v hrúbke nad 30 cm, prízemie hrúbka 25-20 cm, strop nad pivnicou je nespáliteľný, nad
prízemím spáliteľný. Krov je s možnosťou využitia, krytina vlnitý SZC, fasádne omietky zdrsnené. Okná
v pivnici jednoduché, na prízemí zdvojené drevené, dvere sú hladné. Podlaha v pivnice je z betónu,

na prízemí nie je prevedená. ELI je iba v pivnici svetelná, na prízemí je balkón“. Cena nehnuteľnosti
bola v čase podania znaleckého posudku 141656,- Sk. Išlo teda o stavbu neskolaudovanú, avšak
podpivničenú s vybudovanými múrmi, strechou, oknami a dverami. Podľa znaleckého posudku stavba
bola osadená do terénu, s pivnicou, základmi, obvodovými stenami, stropmi, krovom, krytinou strechy s
podlahami,dverami,oknami,balkónomaelektrickouinštaláciouvpivnici.Žalovanýuvádzal,žedalurobiť

zateplenie, elektriku, schody, balkón a pozemok oplotil. Aj tieto práce ak boli vykonané možno hodnotiť
ako práce dokončovacie a nesvedčia o tom, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
výstavbou. Sám žalovaný uviedol, že do nehnuteľnosti investoval asi 2000,00 Sk. Chata však v roku
1997 mala hodnotu 141656,00 Sk, teda podiel žalovaného je nepatrný a je iba tvrdený nie preukázaný.
V prípade tvrdených prác je možné uvažovať iba o investovaní do cudzej nehnuteľnosti. V takom prípade

mal žalovaný právo uplatniť si proti žalobkyni tieto investície. Aby bolo možné z hľadiska právneho
posudzovať úkony žalovaného na nehnuteľnosti podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, musel by
žalovaný preukázať, že išlo o spracovanej cudzej veci na novú vec a že jeho podiel po úpravách na nej
vykonaných je väčší ako vlastníka pôvodného.
V konaní nič také najavo nevyšlo.

27.Súd preto dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal vlastnícke právo ani k jednej dotknutej
nehnuteľnosti. Zostalo tak posúdiť, či žalovanému svedčí iný ako vlastnícky titul na ich užívanie. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný sa na nehnuteľnosti mal nasťahovať niekedy v roku
2000 a aj keď mal na čas titul na užívanie nehnuteľností (súhlas žalobkyne), tento bol iba dočasný. Z

konania vyplýva, že žalobkyňa dovolila žalovanému bývať v nehnuteľnostiach do doby, kým ho nevyzve
na odovzdanie nehnuteľnosti, resp. kým si nenájde bývanie. Žalovaná tento stav tolerovala do roku 2015
a odvtedy žalovaného opakovane vyzývala na vypratanie nehnuteľnosti. Z korešpondencie a vyjadrení
strán sporu vyplýva, že strany nemali uzavretú nájomnú zmluvu na nehnuteľnosti, pretože užívanie bolo
bezplatné. Z hľadiska právnej kvalifikácie je možné záväzkový vzťah medzi stranami charakterizovať

ako zmluvu o výpožičke, ktorá je charakterizovaná dočasnosťou a bezodplatnosťou užívania (§659
OZ). Žalobkyňa preukázala, že žalovaného opakovane vyzývala na vypratanie nehnuteľnosti, preto
titul na užívanie nehnuteľností žalovanému odpadol. Pokiaľ ide o odvodené užívacie právo, ktoré podľa
žalovaného pre neho vyplývalo zo spolužitia s Anežkou Romaňákovou, ako spoluvlastníčkou 1 chaty,
toto právo žalovanému zaniklo jej smrťou v roku 2010, pretože iný titul žalovaný nepreukázal.

28.Pokiaľ ide o ostatné námietky žalovaného, súd ich nepovažuje pre konanie relevantné. Žalovaný
požadoval, aby žalobkyňa predložila do konania závet, pretože sa s ním nemal možnosť oboznámiť
a nebohá poručiteľka F. žiadny závet nespomínala. Žalobkyňa do konania predložila rozhodnutie o
dedičstve po nebohej 5D/75/2010. Z rozhodnutia vyplýva, že majetok F. dedila na základe závetu

jej dcéra F.. Ostatní dedičia v I. skupine, a to deti F. závet akceptovali a majetok nebohej vrátane 1
rozostavanej chaty v záhradkárskej osade dedila závetná dedička dcéra F.. Z rozhodnutia vyplýva, že
nik iný neprichádzal ako dedič do úvahy, teda ani žalovaný, a zo závetu F. pre neho žiadne práva
nevyplývali. Súd preto nevidel súvis návrhu žalovaného o predloženie závetu s prebiehajúcim konaním.
To isté sa týka aj návrhu žalovaného o predloženie celej kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudla

žalobkyňa vlastnícke právo k vypratávaným pozemkom. Vklad vlastníckeho práva k ním bol povolený
rozhodnutím príslušného orgánu, ktorý je v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. povinný
preskúmať zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej
forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité azrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva
neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Je zrejmé, že zmluva tieto
podmienky zákona spĺňala, pretože vklad povolený bol.

29.Súdjepretotohonázoru,žežalobkyňavkonanípreukázala,žejužalovanýakovlastníčkuobmedzuje
vo výkone jej vlastníckych práv a bráni jej nehnuteľnosti užívať napriek tomu, že na ich užívanie nemá
žiadny právny nárok, preto žalobe vyhovel.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo

veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.