Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/308/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411215010
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1411215010.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV rozhodol samosudkyňou JUDr. Silviou Walterovou v právnej veci

navrhovateľa: M. O., G.. XX.XX.XXXX, K. C.. G. XXXX, I. zastúpený JUDr. Alenou Arbetovou,
advokátkou, AK, Námestie sv. Martina 3A, Holíč proti odporkyni: Q. J., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XX, K.
zastúpená Heringeš & Partner, s.r.o., AK, Moskovská 13, Bratislava o určenie, že vec patrí do dedičstva
a o zaplatenie 33.194,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že do dedičstva po poručiteľke M. Ž., P.. I., G.. X.X.XXXX, J.. XX.XX.XXXX patrí suma
66.388,- eur.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne návrhom doručeným súdu dňa 23.11.2011 žiadal
o určenie, že do dedičstva po poručiteľke M. Ž. patrí suma 66.387,84 eura. Ďalej žiadal, aby bola
odporkyňa, ktorá bola žalovaná ako odporkyňa v 1. rade povinná vrátiť mu ako zákonnému dedičovi
bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme vo výške 33.193,92 eura s príslušenstvom alebo aby mu
odporkyňa v 2. rade T.. M. I. bola povinná vrátiť ako zákonnému dedičovi bezdôvodné obohatenie

v peňažnej forme vo výške 33.193,92 eura s príslušenstvom a obe odporkyne zaviazať na náhradu
trov konania. Návrh odôvodnil tým, že je synovec M. Ž., J. XX.XX.XXXX, G.. X.X.XXXX, naposledy
bytom L. XX, K. a zákonným dedičom v zmysle § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. dedičom
v III. skupine. M. Ž. bola pred smrťou vlastníčkou nasledujúcich nehnuteľností - bytu č. XX, na T..
poschodí bytového domu súp. č. XXXXXX, na L. Č..XX, vybudovaného na parcele registra „C“, parc.
č. XXXX/X v Bratislave, kat. územie Bratislava - A. M., zapísanom na LV č. XXXX vedenom Správou
katastra Bratislava, Katastrálny úrad Bratislava, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach tohto bytového domu vo veľkosti 157/10000 a spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 157/10000 na pozemku - parc. č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 636
m2, kat. územie Bratislava - A. M., zapísanom na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Bratislava,
Katastrálny úrad Bratislava. Dňa XX.XX.XXXX Správa katastra pre Hlavné mesto Bratislava povolila
vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam na základe Kúpnej zmluvy zapísanej pod Z. - XXXXX/
XX v prospech odporkyne v 2. rade T.. M. I.. Za kúpu týchto nehnuteľností odporkyňa v 2. rade mala
zaplatiť podľa kúpnej zmluvy kúpnu cenu vo výške 2.000.000,- Sk, po prepočte konverzným kurzom

66.387,84 eura. Kúpna cena mala byť podľa zmluvy zaplatená nasledovne; časť kúpnej ceny vo výške
26.555,14 eura mala odporkyňa v 2. rade uhradiť v hotovosti pri podpise Kúpnej zmluvy a zostatok mala
uhradiť prostredníctvom úveru, ktorý si pre tento účel zobrala. Podľa vlastných vyjadrení mala odporkyňa
v 2. rade navyše uhradiť vysťahovanie všetkých vecí z priestorov bytu do Ústavu sociálnych služieb vK., kde sa M. Ž. po predaji bytu presťahovala. Nemá vedomosť o účte M. Ž., resp. o účte, na ktorý bola
poslaná kúpna cena za byt. Odporkyňa v 2. rade mu odmietla poskytnúť akékoľvek údaje v súvislosti
s predajom, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené vyššie. Nemá vedomosť o tom, či odporkyňa v 2. rade

skutočne sumu vyplatila na účet M. Ž.. Všetky informácie o priebehu platby má len sprostredkované.
Dňa XX.XX.XXXX, t.j. mesiac po predaji M. Ž. zomrela. So svojim bratom B. O., bývajú mimo Bratislavy,
majú však vedomosť o tom, že posledné roky M. Ž. komunikovala a stretávala sa so svojou známou
odporkyňou v 1. rade, ktorá jej tiež pomohla pri jej umiestnení v Ústave sociálnych služieb v K., nakoľko
mala M. Ž. nahovoriť, že jej pobyt v tomto zariadení môže „vybaviť“. Za prijatie do Ústavu sociálnych

služieb, ktorého riaditeľom je M.. B. L. podľa vyjadrenia odporkyne v 1. rade mal byť Ústavu poskytnutý
sponzorský dar vo výške 6.638,78 eura. O tejto platbe však nie sú záznamy a riaditeľ M.. B. L. túto
informáciu poprel. M. Ž. v rámci svojich možností navštevovali on a aj jeho deti a to v čase, keď ešte
M. Ž. bývala v byte ako aj počas mesiaca, keď už bývala v Ústave sociálnych služieb Z. K.. I napriek
tomu, že boli jej najbližší príbuzní o jej smrti sa dozvedeli sprostredkovane od odporkyne v 2. rade, dva
dni po jej smrti. Z Ústavu sociálnych služieb ich v predmetnej veci nikto nekontaktoval. Považuje to za

neobvyklé, nakoľko o tom, že sú najbližší príbuzní M. Ž., vedeli. Domnievajú sa, že odporkyňa v 1. rade
dala v Ústave sociálnych služieb takúto informáciu, teda aby bola v prípade úmrtia M. Ž. kontaktovaná
práve ona. Taktiež je zarážajúce, že ich nikto nekontaktoval ani ako dedičov. Odporkyňa v 1. rade veci
vo vlastníctve M. Ž. rozpredala a podelila podľa vlastného uváženia, túto informáciu im poskytla ona
sama. Toto konanie považuje za protiprávne a navyše dokazuje skutočný zámer odporkyne v 1. rade. Po

skončení dedičského konania č. k. 2D/607/2009 - 20, Dnot 2/2010 po poručiteľke M.P. Ž. sa dozvedel,
že dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nepatrnej hodnoty majetku. Vzhľadom k tomu, že M. Ž.
predala nehnuteľnosti krátko pred smrťou, má za to, že predmetom dedičského konania by mala byť
minimálne suma z predaja týchto nehnuteľností, t. j. suma 66.387,84 eura. Náklady za ubytovanie a
stravu v Ústave sociálnych služieb vo výške 663,88 eura boli pokryté dôchodkom M. Ž. vo výške 531,10

eura, iné výdavky nemala. Je nepravdepodobné, aby M. Ž. za obdobie 1 mesiaca spotrebovala finančnú
sumu vo výške 66.387,84 eura. Pre uvedené nezrovnalosti oslovil obe odporkyne, avšak ani jedna z
nich s ním po pohrebe M. Ž. nechcela riadne komunikovať. Podľa tvrdenia odporkyne v 2. rade mali
byť vyplatené peniaze za predaj bytu na bankový účet, avšak číslo účtu mu odmietla oznámiť. Z tohto
dôvodu aj nakoniec musel podať trestné oznámenie. Zo strany odporkyne v 2. rade sú však v konaní

neustále spôsobované prieťahy, aby sa predmetná vec riadne a včas vyšetrila. Odporkyňa v 1. rade pri
výsluchu na polícii uviedla, že pre potreby predaja bytu Z. M. Ž. účet vo Z. a týmto mala vraj disponovať
aj M. Ž.. Z výpovede odporkyne v 1. rade vyplýva, že tento účet bol pravdepodobne zriadený na meno
odporkyne v 1. rade. Nevie, čo viedlo odporkyňu v 1. rade, aby vytvorila účet na svoje meno a nie
na meno Márie Žilkovej. Z právneho hľadiska majiteľom peňazí bola výhradne M. Ž. a preto nemala

odporkyňa v 1. rade žiadne právo a už vôbec nie morálne, dať cudzie peniaze na svoj účet a neprihlásiť
ich do dedičského konania. Podľa vyjadrenia odporkyne v 1. rade z tohto účtu mali odísť aj platby na
penzión ale časť sa mala aj údajne rozdať a poplatiť dlžoby. Jeho teta však počas života nikdy žiadne
dlhy nemala, všetko mala vždy riadne a včas uhradené. Prípadné darovanie finančnej čiastky inej osobe
je tiež sporné. M. Ž. mu nikdy nepovedala, že by čo i len premýšľala nad možnosťou darovať peniaze za

predaný byt nejakej tretej osobe. Taktiež neexistuje žiadna darovacia zmluva, ktorej podpis darcu by bol
notársky overený. Každá iná forma zmluvy vzbudzuje podozrenie o jej dodatočnom vytvorení. Navyše
odporkyňa v 1. rade ani odporkyňa v 2. rade žiadnu takúto zmluvu neposkytla polícii, takže nemá ani
dôvod veriť v ich existenciu. Podľa vyjadrenia odporkyne v 1. rade by mali byť peniaze za predaj bytu
na jej účte. V prípade ak nie tak nikdy reálne neprišlo k prevedeniu peňazí z účtu odporkyne v 2. rade a

teda nebola zaplatená kúpna cena podľa kúpnej zmluvy. V oboch prípadoch teda prišlo k bezdôvodnému
obohateniu v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak peniaze nikdy neopustili
účet odporkyne v 2. rade, resp. ak nebola zaplatená celá kúpna cena podľa príslušnej kúpnej zmluvy,
odporkyňa v 2. rade sa na úkor M. Ž. obohatila. Získala majetkový prospech z nepoctivých zdrojov,
nakoľko peniaze určené na vyplatenie kúpnej ceny z hypotekárneho úveru si ponechala pre seba a svoje

potreby. V prípade, ak sú peniaze na účte odporkyne v 1. rade, tá sa svojim konaním obohatila na úkor
M. J., nakoľko prijala peniaze na svoj účet hoci na to neexistoval právny dôvod.

Tunajší súd uznesením č. k. 16C/308/2011 - 47 zo dňa 19.4.2012, právoplatným dňa 22.5.2012, konanie
voči odporkyni v 2. rade zastavil z dôvodu, že navrhovateľ vzal návrh voči nej späť.

Odporkyňa (pred čiastočným späťvzatím návrhu ako odporkyňa v 1. rade) písomným podaním
doručeným súdu dňa 4.6.2012 prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu uviedla, že nebohá M. Ž.
ešte počas svojho života spísala dňa 2.2.1999 na Notárskom úrade B.. M. O. závet formou Notárskejzápisnice N 78/99, Nz 77/99, kde za svojich dedičov bytu na L. F.. Č.. XX Z. K. F. Y. P. a jeho
manželku I. P., U. K. C., E. XXX. V závete nebohá M. Ž. tiež vyhlásila: „Vyhlasujem, že nemám žiadnych
neopomenuteľných dedičov.“ Aj táto veta uvedená v závete, ktorý sa tiež nerealizoval, vyjadruje vzťah

nebohej M. Ž. k jej príbuzným. Nebohá M. Ž. ešte počas svojho života ako osoba plne spôsobilá na
právne úkony, na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, previedla vlastnícke právo k bytu č.
XX na L. F.. Č.. XX Z. K. na kupujúcu označenú v návrhu ako odporkyňa v 2. rade, T.. M. I., vklad
vlastníckeho práva bol Správou katastra povolený pod Z.-XXXXX/XX. Ona sa s nebohou M. Ž. poznala
a mali k sebe veľmi blízky a priateľský vzťah. Na základe priania M. Ž. počas choroby, keď už bola

takmer nevládna, zabezpečila jej starostlivosť v Ústave sociálnych služieb W. Z. K., kde bolo o nebohú
počas ťažkej choroby náležite postarané až do konca jej života. Skutočnosť, že nebohá M. Ž. bola chorá
a jej stav si vyžadoval trvalú opateru, viedla k rozhodnutiu nebohej uvedený byt predať a zabezpečiť
si tak dôstojné prežitie zbytku života. O smrti M. Ž., v súlade s jej vôľou, bola informovaná ona, ktorá
nebohú pravidelne navštevovala a starala sa o jej dôstojný život v starobe. Ako je uvedené v uznesení
Okresného súdu Bratislava I, č. k. 2D/607/2009 - 20, Dnot 2/2010 na predbežné vyšetrenie sa dňa

16.2.2010 dostavila známa poručiteľky, t. j. ona a nahlásila okruh dedičov zo zákona a skutočnosť,
že poručiteľka nezanechala žiaden nehnuteľný majetok, pričom z hnuteľného majetku uviedla iba štyri
prstene zo žltého kovu a jednu retiazku s príveskom v neurčenej hodnote. Ďalej uviedla notárovi -
súdnemu komisárovi, že ako dedičia zo zákona v III. dedičskej skupine po zomrelej sestre poručiteľky
K. O. prichádzajú do úvahy jej deti, t. j. synovci poručiteľky: navrhovateľ a B. O.. Okresný súd Bratislava

I konanie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke M. Ž. zastavil.
Ak by sa navrhovateľ a jeho ďalší príbuzní s náležitou starostlivosťou starali o nebohú M. Ž. a taktiež
ju navštevovali, či už v byte na L. F.. Č.. XX Z. K. alebo v nemocnici počas hospitalizácie alebo v
Ústave sociálnych služieb, určite by mali možnosť poznať vôľu nebohej a určite by boli oboznámení o
smrti nebohej ako prví a boli by mali možnosť postarať sa aj o jej pohreb. Nebohá M.P. Ž. mala jedinú

oporu počas posledného obdobia svojho života v nej. Všetko, čo nebohá M. Ž. počas svojho života
vykonala, každý jeden právny úkon, vykonala s plným vedomím. Ak nebolo po smrti M. Ž. čo dediť, bola
to jej vôľa, ktorá sa nedá nikým a ničím spochybniť. To ako naložila nebohá M. Ž. počas svojho života
s nehnuteľným majetkom ako aj s hnuteľným majetkom vrátane peňazí, bola jej slobodná vôľa a jej
slobodné rozhodnutie, ktoré sa nedá ničím spochybniť. O spochybnenie zákonnosti prevodu vlastníctva

bytu na L. F.. Č.. XX ako aj spochybnenie ako bolo naložené s peniazmi za predaj uvedeného bytu,
prípadne za predaj iných hnuteľných vecí, bolo vedené vyšetrovanie vo veci prečinu sprenevery na
Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave I, Odbor kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-991/2-OVK-B1-2010,
kde bola ona vypočúvaná ako svedok. V tomto konaní náležite objasnila všetky skutočnosti týkajúce
sa predaja predmetného bytu ako aj skutočnosti týkajúce sa peňazí za predaj uvedeného bytu, aj ako

bolo naložené s iným hnuteľným majetkom po nebohej M. Ž.. Peniaze za predaj bytu na základe vôle
nebohej M. Ž. boli podľa kúpnej zmluvy poukázané na bankový účet jediného majiteľa bankového účtu,
ktorým bola a aj je ona. Z darovaných peňazí od M.P. Ž., ktoré pochádzali z predaja predmetného
bytu, zabezpečovala počas jej života všetky jej potreby. V dokumentácii k zriadenému účtu, ktorého
majiteľomjeona,jepodľavôlemajiteľaúčtuuvedenáajneboháM.Ž..Skutočnosť,ženavrhovateľnemal

informácie o nakladaní s majetkom nebohej M. Ž. bola vôľa nebohej a to z dôvodu, že navrhovateľ ani
nikto iný z okruhu ďalších príbuzných nejavil o nebohú záujem a neposkytoval jej pomoc a starostlivosť
v čase, keď to nebohá najviac potrebovala. Navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že peniaze by sa
mali darovať vo forme písomnej darovacej zmluvy s notársky overeným podpisom je právny nezmysel.
Vo veci vyšetrovania orgánmi polície bola z jej strany podaná voči postupu a nevhodného jednania

vyšetrovateľa sťažnosť, ktorá bola prešetrená odborom kontroly Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave.
Táto sťažnosť bola podľa oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti opodstatnená. Všetky písomné
dôkazy ako aj výpovede sú v uvedenom vyšetrovacom spise. Tvrdenie navrhovateľa, že z jej strany
alebo aj odporkyne v 2. rade, je bezdôvodným obohatením je vymyslený skutok, ktorý sa nikdy nestal.
Ak by došlo k akémukoľvek porušeniu zákona z jej strany alebo odporkyne v 2. rade, určite by to zistil v

rámci prešetrenia prečinu sprenevery vyšetrovateľ v rámci vyššie uvedeného konania, ktoré dozoroval
príslušný prokurátor. Podľa jej známych informácii, žiadne porušenie zákona v súvislosti s vyšetrovaním
údajnej sprenevery za obdobie takmer jeden a pol roka nebolo zo strany vyšetrovateľa ani prokuratúry
zistené. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V tomto ustanovení sú upravené
osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia. Ide o: 1. plnenie bez právneho dôvodu,
resp. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 2. plnenie z neplatného právneho úkonu a 3. majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvodod samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neplatnosť právneho úkonu môže
byť absolútna (§ 37 a nasl.) a relatívna (§ 40a), ktorá má v rámci bezdôvodného obohatenia význam len
keď bola uplatnená. Ak ide o neplatnosť zmluvy, na základe ktorej plnili obe strany, nastupuje povinnosť

vrátenia si poskytnutého plnenia (tzv. obojstranná reštitúcia), ktoré nároky sú vzájomne podmienené
(synalagmatické). Za prospech získaný z nepoctivých zdrojov treba považovať napríklad prospech
získaný trestnou činnosťou, ale aj činnosťou, ktorá síce nie je trestná ale je v rozpore s dobrými mravmi
(porovnaj § 3) a pod. V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia túto nepoctivosť zdroja preukazuje
navrhovateľ. Zo strany navrhovateľa nebolo v návrhu špecifikované, na základe akej skutkovej podstaty

definovanej v § 451 ods. 2 Obč. zák. malo alebo mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu z jej strany. Zo
strany navrhovateľa nebolo tiež definované, či na základe relatívnej neplatnosti právneho úkonu alebo
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorý úkon nie je nikde špecifikovaný alebo na základe akého
ustanovenia zákona, má patriť suma 66.387,84 eura do dedičstva po poručiteľke M. Ž.. Navrhovateľ
ničím nepreukázal a ani nemôže preukázať svoje tvrdenia, že je zákonným dedičom sumy 33.193,92
eura a na základe akých právnych skutočností.

Súd na pojednávaní konanom dňa 18.7.2012 pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v jeho rozšírení na
sumu 66.388,- eur.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na uvedenom pojednávaní uviedla, že v návrhu sa vyskytla chyba,

nejde o alternatívny petit, navrhovateľ žiada o určenie, že suma 66.388,- eur patrí do dedičstva a aby
bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť mu 1 kúpnej ceny, t. j. 33.194,- eur s úrokom z omeškania
vo výške 8% od 26.3.2010.

Navrhovateľ ako účastník konania vo výpovedi uviedol, že poručiteľka M. Ž. bola jeho krstná matka, o

jej úmrtí sa dozvedel až dva dni po jej smrti od M. I.. Na pohrebe bola aj odporkyňa, ktorá mu tam dala
mobil, ktorý dal poručiteľke, hodinky a fotografiu s tým, že povedala že ešte bude prebiehať dedičské
konanie. O žiadnych peniazoch sa vtedy nerozprávali. Poručiteľka vlastnila v Bratislave byt, v ktorom
bývala sama, chodila ju navštevovať odporkyňa a taktiež aj pôvodne žalovaná odporkyňa v 2. rade.
Nevedel presne uviesť, dokedy poručiteľka vo svojom byte bývala, komunikovala s ňou väčšinou jeho

manželka. Poručiteľka povedala, že byt predá a že pôjde do starobinca a že peniaze z predaja bytu dá
odporkyni,žejetočestnáosobaažekeďzomrie,takodporkyňamuvrámcidedičstvazaplatíjehopodiel.
Odporkyňa mala zaplatiť z kúpnej ceny z predaja bytu poplatky, ktoré sa platia v starobinci. Bol ďaleko
od Bratislavy, poručiteľka mu povedala, že sa po jej smrti má s odporkyňou dohodnúť ohľadne peňazí
z predaja bytu. O dedičskom konaní po poručiteľke sa dozvedel až keď mu bolo doručené rozhodnutie

zo súdu, kde však žiadne peniaze zahrnuté neboli. Návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva
nepodával. Skutočnosť, že nedostal od odporkyne svoj podiel z predaja bytu po poručiteľke nahlásil na
polícii v Bratislave, trestné konanie zatiaľ nie je skončené. Taktiež oslovil odporkyňu, aby mu peniaze
vrátila, pretože on je dedič po poručiteľke a tieto peniaze mu patria. S odporkyňou komunikovala aj jeho
manželka, ona sa s nimi nechcela baviť. Nemá žiadnu vedomosť, kde sa peniaze z predaja bytu po

poručiteľke nachádzali, či to bolo na účte odporkyne alebo niekde inde. Poručiteľku navštevovala jeho
manželka a deti, on nemohol z pracovných dôvodov. Navštevoval ju ale v penzióne spolu so svojou
rodinou, naposledy ju videl v auguste 2009, rozprávali sa o predaji jej bytu ale vedel o tom už skôr.
V penzióne nechal svoje údaje, telefónne číslo a pod. Poručiteľka mu nepovedala, že chce peniaze
darovať. Nevedel o tom, že odporkyňa sa o poručiteľku starala.

Odporkyňaakoúčastníčkakonaniavovýpovediuviedla,že sasporučiteľkoupoznalavyše30rokov,boli
kolegyne, priateľky. Ona jej dôverovala, navštevovala ju častejšie ako jej rodina. V roku 2009 sa začali u
poručiteľky prejavovať zdravotné problémy, potrebovala pomoc, mala k dispozícii z úradu opatrovateľku,
z domu jej chodila jedna pani upratovať, ona jej zabezpečovala všetky nákupy, občas jej nakúpila aj

pôvodne žalovaná odporkyňa v 2. rade, brávala si odporkyňu na víkendy. Vzhľadom k jej zdravotnému
stavu bola od apríla 2009 hospitalizovaná v nemocnici. Aj predtým v minulosti jej pomáhala, navrhovateľ
a jeho rodina jej nepomohli. Keďže sa nemohla o seba poručiteľka starať, potrebovala stálu opateru
pýtala sa jej kam pôjde, chcela ísť k rodine z manželovej strany, toto však nebolo možné a preto jej
zháňala možnosti, kde by ju bolo možné umiestniť. Počas doby ako bola poručiteľka v nemocnici sa len

jeden krát stretla s rodinou navrhovateľa. Nakoniec sa jej podarilo vybaviť penzión Z. K., kde bola dňa
XX.X.XXXX poručiteľka premiestnená, jej byt zatiaľ zostal prázdny. Poručiteľka sa ho rozhodla predať,
keďže byt chcela M. I.. Kúpna zmluva sa uzavrela v penzióne, kde už bola poručiteľka umiestnená a
kde bola prítomná okrem kupujúcej a nej aj pracovníčka z Notárskeho úradu B.. I., pretože overovalapodpisy. Keď sa uzatvorila zmluva, tak sama poručiteľka sa rozhodla, že kúpnu cenu za predaj bytu
si má dať ona na svoj účet, pretože jej poručiteľka dôveruje a nie svojej rodine, takto jej to dokonca
povedala s tým, aby sa o ňu postarala a tak isto zabezpečila aj jej pohreb. Zriadila si vo Z. účet, kam

jej potom prišli peniaze z predaja predmetného bytu a z týchto peňazí hradila náklady, jednak na byt
poručiteľky a to až do doby keď kupujúca neobdržala list vlastníctva, čo bolo asi do konca roka 2009.
Ďalej z týchto peňazí uhrádzala náklady za pobyt v penzióne, pretože dôchodok, ktorý poručiteľka
poberala nepostačoval na pokrytie všetkých nákladov. Nevedela uviesť presnú sumu, ktorá jej na tomto
účte zostala ku dňu smrti poručiteľky, tieto peniaze tam však aj naďalej má. Poručiteľka nechcela dať

nič svojej rodine a peniaze z predaja svojho bytu jej darovala, nebola však spísaná žiadna darovacia
zmluva, poručiteľka jej dôverovala a pritom keď sa uzatvárala kúpna zmluva na jej byt a keď jej peniaze
darovalabolaprítomnáM.I.aspomínanápracovníčkaNotárskehoúradu.Poručiteľkajejtaktiežvystavila
splnomocnenie na vybavovanie záležitostí. Keď bola zavolaná na Notársky úrad ohľadne prejednania
dedičstva po poručiteľke, tak neuviedla účet, na ktorý boli poukázané peniaze z predaja jej bytu z
dôvodu, že tento účet na pokyn poručiteľky zriadila ona na svoje meno, čiže bol to jej účet a tieto peniaze

jej poručiteľka darovala. Nikdy s navrhovateľom nehovorila, hovorila len s jeho manželkou. Na pohrebe
imodovzdalatočomala,bolatojednataška,vktorej bolmobil,hodinky,ohľadnepeňazíspolunehovorili.
Manželka navrhovateľa jej ešte na pohrebe odovzdala papier, na ktorom boli uvedená mená dedičov
po poručiteľke a tento potom predložila notárovi. Zlato, ktoré vlastnila poručiteľka v rámci dedičského
konania nahlásila. Ešte ju napadol slovne syn navrhovateľa, prečo ona vybavovala pohreb, že sa oni o

toto mohli postarať. Poručiteľka sama uviedla len ju ako kontaktnú osobu. Poručiteľka mala v nej naozaj
oporu a dokonca v minulosti vybavovala zdravotné záležitosti pre rodinu navrhovateľa. V čase podpisu
kúpnej zmluvy bola pri plnom vedomí a aj mobilná, bola schopná sama si otvoriť účet v peňažnom
ústave. Ona sama zriadila dispozičné právo pre poručiteľku k účtu, na ktorý prišli peniaze z predaja jej
bytu, tento účet zriadila v septembri 2009. Poručiteľka jej žiadne peniaze na pohreb nedala. Ona žiaden

sponzorský dar vo výške 200.000,- Sk penziónu, v ktorom bola poručiteľka umiestnená, nedala. Z účtu,
ktorý je uvedený v kúpnej zmluve, si previedla peniaze na termínovaný vklad.

Svedkyňa T.. M. I. vo výpovedi uviedla, že navrhovateľ je jej vzdialený príbuzný, jej prastará mama a
navrhovateľov starý otec boli súrodenci. K O. Ž. chodievala, volala ju teta, boli rodina. V roku 2009 sa

jej zhoršil zdravotný stav, bola umiestnená do Domova sociálnych služieb v K. a byt, v ktorom bývala
chcela predať. Ona chcela kúpiť nejaký byt a tak sa s O.. Ž. dohodli sa, že kúpi jej byt za 2.000.000,- Sk.
Mala našetrených 1.000.000,- Sk a na zvyšok si musela zobrať úver. O.. Ž. nemala zriadený v banke
žiaden účet v tom čase, vie že potom si ho zriadila práve preto, že aj ona si brala úver, bol založený
vo Z. ale nevedela presne kedy a či bol konkrétne vedený na jej meno. O.. Ž. bola dlhoročná kamarátka

odporkyne, ktorá jej pomáhala. Účet Z. Z. možno vlastnila odporkyňa a O. Ž. bola len disponent. Teta jej
vždy hovorila, že ak bude mať nejaký problém, tak vždy sa má obrátiť na odporkyňu, ona jej dôverovala
aj v tejto záležitosti, teda čo sa týka predaja a vyplatenia kúpnej ceny. Dňa 23.9.2009 išla za tetou do
K. do domova, kde už bola umiestnená, pretože už bola imobilná a uzavreli kúpnu zmluvu na jej byt.
Okrem nich tam bola prítomná aj odporkyňa a pracovníčka z Notárskeho úradu. Cenu vyplatila tak, že

na účet, ktorý bol uvedený v kúpnej zmluve poukázala sumu 800.000,- Sk a neskôr bola na tento účet
poukázaná suma z banky, v ktorej si zobrala úver. Teta jej nehovorila, čo urobí s peniazmi, vedela ale že
mala výdavky za domov v ktorom bývala, hovorila jej, že časť si platí z dôchodku a časť z účtu, ktorý bol
založený vo Z.. Na byte, ktorý jej previedla, boli nejaké podlžnosti, zostali tam visieť nejaké platby, myslí
že ich zaplatila odporkyňa a dokonca aj z vlastných peňazí. Za O.. Ž., keď ešte v byte bývala chodila,

vedela od tety, že tam chodila manželka navrhovateľa s dcérou, ona ich tam nikdy nevidela. V čase
keď už teta bola v domove Z. K., tak bola určitý čas aj v nemocnici, avšak nevedela, či ju navrhovateľ
a jeho rodina navštívili. Vzťah O.. Ž. a navrhovateľa a jeho rodiny bol pozitívny. Priamo nevidela, či
odporkyňa O.. Ž. pomáhala ale z rozprávania tety vedela, že napr. ak sa potrebovala niekam dopraviť,
tak syn odporkyne ju odviezol, ak potrebovala lieky, tak tieto jej zabezpečila odporkyňa. O kúpu bytu

mala záujem aj odporkyňa ale nemala na to peniaze. O.. Ž. nikdy neuviedla, že peniaze za predaj bytu
daruje odporkyni. Teta ju nikdy neinformovala ohľadom svojich finančných záležitostí.

A. B. C. vo výpovedi uviedla, že je zamestnaná na Notárskom úrade B.. I. ako administratívny pracovník,
v príbuzenskom pomere s účastníkmi konania nie je. Nepamätala, čo sa podpisovalo a ani nevedela

kedy to bolo, či to bolo dva alebo tri roky dozadu ale išla do K. overiť podpis, viezla ju odporkyňa, čo je
štandardný postup, ak sa ide overiť podpis mimo kanceláriu, tak ich vždy niekto odvezie. Postupovala
štandardne, nevedela koľko podpisov overovala, pretože toho majú strašne veľa. Pýtala sa nejakej pani,
nevedela jej meno, či vie čo podpisuje, zistila či je orientovaná v čase a priestore. Všetko toto spĺňala,ak by mala nejaké pochybnosti, podpis by jej neoverila. Keď podpis overila, tak z miestnosti odišla.
Určite pani, ktorej overovala podpis, vedela čo podpisuje. Párkrát sa stalo, že podpis neoverili a v takom
prípade sa volá lekár ale v tomto konkrétnom prípade to nebolo nutné. Bližšie informácie o zmluve

nemala, obsah zmluvy neskúmajú. Nikto do overenia podpisu zasahovať nemôže.

Svedkyňa K. O. vo výpovedi uviedla, že navrhovateľ je jej manžel. Dňa 4.8.2009 chcel ísť ich syn
do nemocnice do Bratislavy a povedal jej, aby zavolala O.. Ž., nemohla sa jej dovolať a tak zavolala
odporkyni, ktorá sa o O.. Ž. starala a táto jej povedala, že je v nemocnici. Dňa 5.8.2009 išli za O.. Ž. do

Štátnej nemocnice aj s navrhovateľom a ona ich poprosila, aby jej zohnali telefón aby boli v kontakte.
Išli znova za ňou 6.8.2009 aj 7.8.2009, vtedy jej urobila hygienu a ona jej povedala, že ide do domova
do K., kde sa platí ale mesačne 20.000,- Sk, nemá na to a preto predáva byt O.. I.. Ona jej povedala, že
mohla ísť niekde k nim bližšie do domova, že je to lacnejšie, na čo povedala, že to vybavila odporkyňa,
že sú tam prominentnejší pacienti, že penzión je dobrý. Ešte povedala, keďže sú ďaleko, tak dáva právo
odporkyni aby jej z peňazí, ktoré dostane za predaj bytu platila časť nákladov za domov. Povedala jej, že

odporkyňa je čestná žena a keby sa s ňou niečo stalo, že im odporkyňa všetko vráti. Dňa XX.X.XXXX F.
O.. Ž. bola v domove Z. K., ešte ale predtým im dala kľúče od svojho bytu, ktoré mala aj odporkyňa, aby
k nej mohli chodiť. Kľúče mali len do doby, kým sa byt nepredal. Dňa 14.8.2009 navštívila odporkyňu v
domove, nakúpila jej všetky potrebné veci, ktoré potrebovala. Ešte ju navštívila 15.8.2009, 22.8.2009 a
naposledy 6.9.2009, potom boli v telefonickom kontakte, pretože bola chorá a nemohla za ňou chodiť.

Pohreb vybavovala odporkyňa, pretože oni sú ďaleko. Peniaze na pohreb dala odporkyni ešte O.. Ž.T. za
svojho života. Po pohrebe išli za odporkyňou, jej švagor sa pýtal odporkyni, čo je s bytom, on nevedel
že sa predal a ona mu povedala, že sa predal za 2.000.000,- Sk a peniaze sú na účte ale neuviedla,
koho tento účet je. Odporkyňa im odovzdala len pár vecí v taške a potom čakali na dedičstvo. Neskôr
sa dozvedeli, že odporkyňa vybavila pohreb a preto dostala zlato a že žiadne peniaze nie sú. P. Ž.

navštevovali každý mesiac, buď ona, navrhovateľ alebo ich deti, taktiež si ju brávali aj k nim. Odporkyňa
sa o ňu starala len po zdravotnej stránke, na upravovanie a na nákup mala susedu, do roku 2008 bola p.
Ž. úplne samostatná. Za obdobie január až august 2009 ju navštevovali skoro každý mesiac. Koho bol
účet nevedela, oni písali aj O.. I., tá im neodpovedala. Posielala jej SMS správu a O.. I. jej odpísala, že o
účte nič nevie. Nikdy jej O.. Ž. nehovorila, že by chcela niekedy niečo darovať odporkyni. S odporkyňou

sa u O.. Ž. nikdy nestretla. Nevedela, že O.. Ž. v závete byt darovala manželom P. a že uviedla, že nemá
neopomenuteľných dedičov.

Svedkyňa Ľ. O. vo výpovedi uviedla, že je dcérou navrhovateľa. K p. Ž. chodila od malička a veľmi
často a taktiež aj na prázdniny. Chodila aj k odporkyni, pretože sa kamarátila s jej dcérou. O.. Ž. sa s

odporkyňou priatelila. V roku 2009 sa začali u O.. Ž. zdravotné problémy, bola v kontakte s odporkyňou,
pretože táto jej pomáhala po zdravotnej stránke, iným spôsobom jej nepomáhala. Niekedy v lete 2009
kontaktovali O.. Ž. ale nebrala telefón, tak kontaktovali odporkyňu a tá im povedala, že je v nemocnici.
V nemocnici ju navštevovali, urobili to čo potrebovala, doniesli jej telefón a potom boli v telefonickom
kontakte, dala im aj kľúče od bytu. Keď za ňou prišli do nemocnice, tak videli , že už nemá na sebe zlato,

chceli jej ho zobrať, aby sa jej nestratilo ale ona povedala, že jej ho už zobrala odporkyňa. Vtedy im aj
povedala, že pôjde do penziónu do K., pretože jej odporkyňa povedala, že nemôže byť sama. Navrhli
jej, aby išla niekam bližšie k nim ale ona povedala, že ten penzión je dobrý. Hovorila, že byt predá za
2.000.000,- Sk, čo sa im ale zdalo málo, hovorila že byt chcela najskôr odporkyňa ale neskôr sa dohodla
A. O.. I., ktorá mala všetko vybaviť. Nevedela kedy bola kúpna zmluva uzavretá ale keď už za ňou bola

Z. K., tak jej povedala, že odporkyňu poverila k predaju bytu, že peniaze budú u nej a z toho jej bude
odporkyňa platiť penzión. Vedela, že O.. Ž. mala účet, bližšie jej ale o ňom nič nehovorila, taktiež jej nič
nehovorila o žiadnom darovaní či už peňazí alebo nejakých vecí. Povedala len, že odporkyňa je čestná
žena, že si všetko zapisuje a všetko vráti. Naposledy s O.. Ž. hovorila v októbri 2009 a nič jej nehovorila
o žiadnom darovaní a ani účte. O smrti O.. Ž. sa dozvedeli až dva dni po jej smrti od O.. I., pýtali sa

jej prečo ich hneď neinformovala odporkyňa, načo ona povedala, že odporkyňa toho mala veľa. Nevie
prečo ich nekontaktovali z penziónu Z. K., pretože ona tam nadiktovala kontakt, uviedla aj meno svojho
otca, teda navrhovateľa, keď tam bola, išla za sestričkou, aby jej dala tieto kontaktné údaje, ona však
povedala, že O.. Ž. uviedla ako kontaktnú osobu p. I.. Čudovala sa a povedala, že ona nie je rodina, aby
ju vyškrtla a nadiktovala jej uvedené údaje. Vie ešte, že po pohrebe, odporkyňa povedala, že peniaze

sú na účte ale nič bližšie o tom nevie. Keď bola u O.. Ž., párkrát tam bola prítomná aj odporkyňa, ktorá
tam chodila ako návšteva. V minulosti tam chodievala odporkyňa so svojou dcérou.Svedok B. O. vo výpovedi uviedol, že navrhovateľ je jeho brat, s odporkyňou nie je v príbuzenskom
pomere ale ju pozná, chodila, resp. bola kamarátkou O.. Ž., keď v minulosti k O.. Ž. chodil. možno je to
tak 20 rokov dozadu. tak sa u nej s odporkyňou stretol. O.. Ž. bola jeho teta, bola sestra jeho matky. V

minulosti ju navštevoval ale ona sa neskôr urazila na to, že keď jej zomrel manžel, on prišiel na pohreb
ale jeho manželka nie, pretože bola chorá a toto ju urazilo. Od tej doby neboli v žiadnom kontakte, len
keď sa napríklad stretli v K. Q. Z. C., tak sa pozdravili, bližší kontakt medzi nimi nebol. O smrti O.. Ž. sa
dozvedel deň pred jej pohrebom od dcéry navrhovateľa. Bližšie o jej majetku nevedel, aj keď asi nejaký
mala, keď celý život pracovala a bola bezdetná. Na pohrebe sa dozvedel, že manželka navrhovateľa

chcela zistiť, čo sa stalo s peniazmi za predaj bytu O.. Ž., ktorý mala v centre Bratislavy a tak po pohrebe
išiel navrhovateľ a asi jeho manželka a aj jeho deti za odporkyňou a pýtali sa jej, čo sa stalo s peniazmi
za predaj bytu ich tety. Odporkyňa im povedala, že peniaze sú uložené u notára v úschove, malo ísť asi
o 2.000.000,- Sk ale že bude dedičské konanie, vypýtala si od neho a navrhovateľa rodné čísla, ktoré
jej nadiktovali pre dedičské konanie. Na dedičské konanie ale on a ani navrhovateľ neboli prizvaní, len
mu prišiel papier, že sa nič nededí, na toto nijako nereagoval. Manželka navrhovateľa mu povedala, že

to napadne, že sa nič nededilo. Od navrhovateľa vie, že chodili tetu do Bratislavy navštevovať, vie aj
to, že jej chceli vybaviť v I. Dom dôchodcov alebo niekde blízko, kde navrhovateľ s rodinou býva ale asi
teta nechcela ísť. Od navrhovateľa vie, že bola nakoniec v nejakom Dome dôchodcov, kde ju aj dcéra
a syn navrhovateľa navštevovali. Nevie posúdiť cenu bytu tety za ktorú sa predal ale myslí si, že sa
predal pod cenu. Vie aj o tom, že deti navrhovateľa O.. Ž. navštevovali, že chodili k nej robiť poriadky,

z dedičstva po tete nedostal nič. Odporkyňa mu po pohrebe nehovorila, že jej O.. Ž. peniaze z predaja
bytu darovala ani o tom, že už použila nejaké peniaze z predaja bytu. V tomto konaní nie je navrhovateľ
z dôvodu, že nechce nič z dedičstva po O.. Ž..

Svedok M. O. vo výpovedi uviedol, že je synom navrhovateľa, pozná aj odporkyňu, pretože sa s ňou

párkrát stretol a to pri pohrebe strýka, manžela O.. Ž., ktorú dosť často navštevoval, pretože chodil
do Bratislavy k lekárom, aj u nej prespával a teta mu hovorila, že ju odporkyňa kontaktuje osobne aj
telefonicky. Taktiež mu hovorila, že ju odporkyňa navštevovala s priateľom a vtedy tetu poslali napr. do
divadla,prechádzku.Opredajibytutetyvedel,keďboljejpohrebvkrematóriu,takpoňomišlaodporkyňa
zaplatiť nejaké pohrebné veci. Išiel za ňou a pýtal sa jej, či sú všetky podlžnosti ohľadne bytu tety

vporiadku, na čo ona reagovala tak, že mu vynadala do sopliakov a povedala, že sa o to nemá starať.
Akosarozprávalsodporkyňou,pristúpilknemunavrhovateľ,jehomatkaastrýkoavtedyodporkyňadala
navrhovateľovi nejaké veci od tety a niekto sa opýtal, čo je s peniazmi za byt, na čo odporkyňa povedala,
že peniaze sú v depozite u notára a že sa všetko dozvedia od notára. Vedel od tety o predaji bytu,
povedala, že ho dá O.. I., mala oň záujem aj odporkyňa, chcela ho pre dcéru ale nemala peniaze. Ďalej

už nič nevie, všetko mal na starosti navrhovateľ. Tetu navštevoval aj keď bola v domove dôchodcov, bola
v dobrom stave. Povedala mu, že peniaze, čo mala za predaj bytu si dá na svoje konto. Keď zomrela
teta, o tomto ich až po dvoch dňoch od jej smrti informovala O.. I.. Ako sa to dozvedeli, volali odporkyni
ale ona telefón nezdvíhala, tak jej volal sám a chcel vedieť, prečo sa o smrti tety dozvedeli až po dvoch
dňoch, na čo mu odporkyňa povedala, že to nie je jej povinnosť, že povedala O.. I., aby im ona dala

informáciu. Následne volal aj do Domova dôchodcov, hovoril priamo s primárom a ten vôbec o úmrtí tety
nevedel, povedal mu, aby zavolal neskôr, čo aj urobil a následne potvrdil smrť tety. Pýtal sa ho prečo im
to nedali vedieť a on povedal, že mal pokyn od odporkyne, že majú kontaktovať ju. Naposledy sa s tetou
stretol v polovici novembra 2009 a nespomínala mu, že by niečo chcela darovať odporkyni, ani peniaze
za predaj jej bytu. Nemá vedomosť o tom, že ich rodinu O.. Ž. vydedila.

SvedokĽubomírZaťkovovýpovediuviedol,že odporkyňajejehomatka,snavrhovateľomajehorodinou
sa videl asi dva krát, bolo to pri pohrebe O.. Ž. a jej manžela. Nespomínal si, že by sa ešte niekedy
videli. Predaj bytu O.. Ž. ani peniaze z tohto predaja neriešil, až neskôr sa dozvedel od odporkyne,
keď teta zomrela, že sa niečo deje, že ju napadla rodina O.. Ž. ohľadne bytu, že tam vznikli nejaké

nezrovnalosti. Vedel, že ešte pred smrťou O.. Ž. predala svoj byt nejakej pani, on ju nepozná, nevie, čo
sa stalo s peniazmi za predaj tohto bytu. Vie ale, že O.. Ž. a odporkyňa si boli veľmi blízke, navzájom sa
navštevovali a to veľmi často. O.. Ž. skoro každý večer volala odporkyni, ak niečo potrebovala, tak jej
pomohli, pretože hovorila, že nikoho nemá, kto by jej tak mohol pomôcť, že pozná len odporkyňu a že
môže sa obrátiť len na ňu. Za posledných 10. rokov jej robili nákupy, riešili rôzne záležitosti, robili opravy,

a to on, jeho sestra a odporkyňa. Keď mala O.. Ž. nejaký sviatok alebo boli Vianoce, tak ju navštevovali
a za posledných 5. rokov ju odporkyňa navštevovala niekoľkokrát do týždňa. Nikdy sa u p. Ž. nestretol s
navrhovateľom a jeho rodinou. Ona sama spomínala, že ju síce chodia navštevovať ale len sporadicky.
Keď bola O.. Ž. v nemocnici a v Domove dôchodcov, tam ju už navštíviť nebol, chodila za ňou odporkyňaa jeho sestra. Po pohrebe O.. Ž. bol prítomný pri tom, keď sa odporkyňa stretla s navrhovateľom a
ešte s nejakými ľuďmi, ktorých nepozná a tí sa jej pýtali na peniaze a nejaké veci po O.. Ž.T. ale už
presne nevedel, čo im odporkyňa povedala. V podstate ani nešlo o rozhovor, padli tam len nejaké tri štyri

otázky a rýchle odpovede. Všetky záležitosti ohľadne pohrebu vybavovali oni. Je smutné, že záujem zo
strany navrhovateľa o tetu prišiel až po jej smrti. Od odporkyne vie, Ž. O.. Ž. jej darovala nejaké peniaze,
nevie o aké peniaze sa jednalo ani kedy ale pravdepodobne išlo o peniaze z predaja jej bytu a malo to
byť niekedy pred smrťou O.. Ž., nič bližšie o tom nevedel. O.. Ž. nepovedala pred svedkom, že daruje
odporkyni peniaze z predaja svojho bytu. Odporkyňa vybavila pre O.. Ž. Domov dôchodcov, pracuje v

zdravotníctve a všetky záležitosti, ktoré sa týkali zdravotného stavu O.. Ž. vybavovala práve ona, p. Ž.
ju o to aj požiadala. Odporkyňa O.. Ž. navštevovala v domove často.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vyššie uvedených svedkov, oboznámil sa s Uznesením
Okresného súdu Bratislava I č. k. 2D/607/2009 - 20, Dnot 2/2010 zo dňa 19.3.2010, výpisom z LV č.
XXXX Q. XXXX J. V. XX.X.XXXX, Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, návrhom na vklad vlastníckeho

práva zo dňa 23.9.2009, rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Bratislavu zo dňa 23.10.2009,
Notárskou zápisnicou N78/99, NZ77/99 zo dňa 2.2.1999, plnou mocou zo dňa XX.X.XXXX, výpisom
z účtu Z. Č.. XXXXXXXXXX, odpoveďou V. W.G. J. V. XX.XX.XXXX, spisom OR PZ BA I č. ČVS:
ORP 991/2-OVK-B1-2010, spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2D/607/2009 ako aj ostatným
obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ o i. žiadal v tomto konaní, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľke M. Ž. patrí suma
66.388,- eur.

Rozhodnutia, ktorými súd určil, že vec patrí do dedičstva, sú odôvodňované tým, že požadované

určenie sa nemôže týkať existencie alebo neexistencie samotnej právnej skutočnosti ale len práva
alebo právneho vzťahu. Právo alebo právny vzťah, existenciu alebo neexistenciu ktorého určovací výrok
vyslovuje, je týmto výrokom určované vždy len vo vzťahu k prítomnosti. Výrok rozsudku v konaní o
určovacej žalobe musí zodpovedať právu alebo právnemu vzťahu v prítomnom čase, t. j. aj v čase
vyhlásenia rozsudku, pre rozsudok nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už nie je. Podľa tohto právneho

názoru pri rozpore v konaní o dedičstve ohľadom toho, čo patrí do dedičstva, je procesnou možnosťou
odstránenia tohto rozporu žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Takáto žaloba
o určenie predmetu dedičstva je považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá
vec patrí do dedičstva (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/159/2007 zo dňa
13.3.2008, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/162/2005 a sp. zn. 3Cdo/43/1998). Na podanie

predmetného návrhu nebol navrhovateľ odkázaný súdom v zmysle § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku a nejde ani o vec spornú medzi účastníkmi konania v rámci dedičského konania v zmysle §
175k ods. 3 O.s.p. V predmetnej veci má navrhovateľ na požadovanom určení, t. j. či suma 66.388,-
eur za predaj bytu M. Ž. patrí do dedičstva, naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) O.s.p.), pretože
prichádza do úvahy ako dedič v III. dedičskej skupine po nej.

Navrhovateľ bol synovec M. Ž. (bola sestra jeho matky), ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX ako vdova
a bezdetná. Dedičské konanie po M. Ž. bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
2D/607/2009. Uznesením sp. zn. 2D/607/2009, Dnot/2/2010 zo dňa 19.3.2010 bolo dedičské konanie
po poručiteľke M.Á. Ž. zastavené a majetok nepatrnej hodnoty pozostávajúci zo 4 prsteňov zo žltého

kovu a 1 retiazky s príveskom v tvare srdca zo žltého kovu bol vydaný známej poručiteľky - odporkyni,
ktorá sa postarala o pohreb poručiteľky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2010.

Odporkyňa a M. Ž. boli kolegyne a priateľky. Odporkyňa v roku 2009 vybavila M. Ž. O. Z. V. W. Z.

K. z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, kde bola umiestnená v auguste 2009. M. Ž. bola
vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v K. na L. F.. Č.. XX, kde žila do doby, než bola umiestnená v V.
Z. K.. Tento byt za svojho života M. Ž. ako predávajúca previedla Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX
na kupujúcu T.. M. I.. Podľa čl. VI. Zmluvy sa predávajúca a kupujúca dohodli na kúpnej cene za
prevod uvedeného bytu vo výške 66.388,- eur, pričom kúpna cena mala byť vyplatená tak, že 1. časť

kúpnej ceny vo výške 26.389,- eur bude vyplatená po podpise zmluvy na účet predávajúcej, číslo
účtu: XXXXXXXXXX/XXXX najneskôr do 24.9.2009 a 2. časť kúpnej ceny vo výške 39.999,- eur bude
uhradená z úveru poskytnutého A. A., Q..A.. K. do 14 dní od podpísania Kúpnych zmlúv, pričom uvedená
suma bude pripísaná na účet predávajúcej, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.Peniaze za predaj vyššie uvedeného bytu boli vyplatené na účet uvedený v kúpnej zmluve, číslo účtu:
XXXXXXXXXX vedený vo Z. K. tak, že 1. časť kúpnej ceny bola poukázaná na tento účet dňa 23.9.2009

a 2. časť dňa 2.10.2009. Majiteľom tohto účtu bola odporkyňa, ktorý založila dňa XX.X.XXXXX Q.
M. Ž. bola ako disponent, mala k tomuto účtu právomoc dispozície. (Zmluva o bežnom účte zo dňa
XX.X.XXXX).

M. Ž. splnomocnila plnou mocou zo dňa XX.X.XXXX odporkyňu aby za ňu a v jej mene predala jej byt

na L. F.. Č.. XX Z. K., aby v jej mene podpísala kúpnu zmluvu, návrh na vklad do katastra a prevzala
celú kúpnu cenu a v tejto veci za ňu a v jej mene podpísala všetky právne dokumenty, ktoré je v jej mene
potrebné podpísať, aby za ňu uhradila všetky poplatky, ktoré je potrebné zaplatiť a aby preberala všetky
písomnosti od Správy katastra spojené s predajom bytu. Ďalej ju splnomocnila na odhlásenie energií,
plynu, vody, telefónu a aby v jej mene vybavila všetko, čo je potrebné vybaviť na príslušnej správcovskej
spoločnosti.

Navrhovateľ, potom ako sa dozvedel o skončení dedičského konania podal trestné oznámenie na
neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 4
Trestného zákona. OR PZ v Bratislave I uznesením č. ČVS:ORP-991/2-OVK-B1-2010 začalo trestné
stíhanie pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Tr. zák. V rámci tohto konania bola

vypočutá odporkyňa, ktorá dňa 27.9.2010 uviedla, že M. Ž. ju po predaji bytu splnomocnila uhrádzaním
veškerých výdavkov okolo bytu na L. F.. v Bratislave a doplácania platieb ohľadne O. W. Z. K.. Taktiež
ju splnomocnila na všetky úkony týkajúce sa aj predaja bytu. V súvislosti s predajom uvedeného bytu
vytvorila účet vo Z., s ktorým disponovala aj O.. Ž., ktorá za svojho života rozhodovala o nakladaní
s finančnými prostriedkami. Podľa jej vedomia, určité čiastky týchto finančných prostriedkov rozdala a

určité vrátila ako dlžobu za predchádzajúce výdavky, ktoré jej vznikli počas života ako aj za úhradu
nákladov v O. W.. Ona robila len tie úkony, ktoré O.. Ž. chcela a transakcie na zriadenom účte vykonala
len tie, o ktoré ju O.. Ž. žiadala. Ďalej odporkyňa už ako svedkyňa vo výpovedi dňa 14.7.2011 uviedla, že
M. Ž. bola jej blízka kolegyňa, pomáhala jej. Z dôvodu umiestnenia M. Ž. do O. W. sa rozhodla svoj byt
na L. predať, nakoľko nemala finančné prostriedky na hradenie tohto penziónu. Ju poverila predajom

bytu. Kupujúca predmetného bytu ju požiadala o vytvorenie účtu, pretože časť peňazí za byt jej bola
poskytnutá formou hypotekárneho úveru. Účet založila na svoje meno so súhlasom M. Ž., pretože ona jej
peniazezapredajbytupodarovala.TotobolodohodnutéajzaúčastikupujúcejapracovníčkyNotárskeho
úradu, ktorá overovala podpis M.P. Ž..

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vrátiť.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

Odporkyňa tvrdila, že M. Ž. jej peniaze za predaj svojho bytu darovala. Toto jej tvrdenie nebolo v konaní
ničímpreukázané,nakoľkomedziodporkyňouaM.Ž.darovaciazmluvaodarovanípeňazízapredajbytu
spísaná nebola. Ani jeden zo svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí neuviedol, že bol osobne prítomný pri
tom, keď M. Ž. darovala peniaze za predaj svojho bytu odporkyni. V plnej moci zo dňa XX.X.XXXX, na
ktorú sa odporkyňa odvolávala, taktiež nie je uvedené, že M. Ž. jej peniaze za predaj svojho bytu daruje,

je v nej len uvedené, že splnomocňuje odporkyňu na vybavovanie záležitostí ohľadne predaja jej bytu
a aby odporkyňa prevzala celú kúpnu cenu. Odporkyňa v rámci vyššie uvedeného trestného konania vo
svojej prvej výpovedi dňa 27.9.2010 neuviedla, že jej M. Ž. peniaze za predaj svojho bytu darovala, túto
skutočnosť uviedla až vo výpovedi dňa 14.7.2011.

Na základe uvedených skutočností mal súd za preukázané, že odporkyňa sa bezdôvodne obohatila na
úkor M. Ž., keď si peniaze za predaj jej bytu vo výške 66.388,- eur ponechala a tým získala majetkový
prospech bez právneho dôvodu. Odporkyňa zriadila účet vo Z., na ktorý bola poukázaná kúpna cena
za predaj bytu a ku ktorému mala M. Ž. len dispozičné právo. V plnej moci zo dňa XX.X.XXXX, ktorou
M. Ž. splnomocnila odporkyňu na vybavovanie záležitostí ohľadne predaja jej bytu ale nie je uvedené,

aby odporkyňa zriadila účet v peňažnom ústave na svoje meno a aby naň poukázala peniaze za predaj
jej bytu a ani to, že jej peniaze z predaj bytu daruje. Vzhľadom k tomu, že M. Ž. peniaze za predaj
svojho bytu odporkyni nedarovala, táto si ich ponechala na svojom účte a ďalej s nimi disponovala (sama
uviedla, že časť peňazí vložila na termínované vklady na svoje meno), súd v zmysle cit. ust. zákonaurčil, že peniaze za predaj bytu vo výške 66.388,- eur patria do dedičstva po M. Ž., ktorá za túto sumu
byt, ktorého bola vlastníčkou, predala počas svojho života.

Súd návrh v časti, v ktorej navrhovateľ žiadal, aby mu odporkyňa zaplatila 33.194,- eur s prísl. zamietol z
nasledovnéhodôvodu: Súdvyhovel návrhunavrhovateľa,ktorýmsadomáhalurčenia,žesuma66.388,-
eur patrí do dedičstva, nakoľko tento výrok tvorí základ pre následné rozhodnutie v dedičskom konaní. V
rámci dedičského konania o. i. budú môcť veritelia aj odporkyňa uplatniť svoje pohľadávky a následne
bude určená čistá hodnota dedičstva a bude rozhodované ako a ktorému dedičovi pripadne. Odporkyňa

uhrádzala za M. Ž. poplatky za jej byt ako náklady za jej pobyt v O.Ó. W., čo bolo preukázané výpisom
z jej účtu. Až po opätovnom prejednaní dedičstva bude možné ustáliť, aká suma má byť vyplatená
jednotlivým dedičom, t. j. aj navrhovateľovi, ktorý prichádza do úvahy ako dedič v III. dedičskej skupine.

Súd návrhy na doplnenie dokazovania a to oboznámením sa s výpisom zdravotnej dokumentácie M.
Ž. z Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnice Staré Mesto, Národného onkologického ústavu v

Bratislave, výsluchom svedkov: M.. B. L., M. M., O.. O., M. L., O. L., O. L. a vyžiadanie si správy z Z.
K. ohľadne účtov odporkyne č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX a s koncovým číslom XXX zamietol
z dôvodu hospodárnosti konania ako aj z dôvodu, že vzhľadom na vykonané dokazovanie už nebolo
potrebnévykonaťďalšiedokazovanie,nakoľkopredmetomtohtokonanianeboloposúdeniezdravotného
stavu M. Ž. ani starostlivosť účastníkov o ňu.

O náhrade trov konania navrhovateľa súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko mal v konaní úspech len čiastočný (úspešný bol v časti
určenia, že suma 66.388,- eur patrí do dedičstva po poručiteľke M. Ž. a neúspešný bol v časti o uloženie
povinnosti odporkyni zaplatiť mu 33.193,92 eura s prísl.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súde Bratislava IV, písomne, v
štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporkyňa dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.