Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/65/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201079
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118201079.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G.
XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpený: Mgr. Ernest Vokál, advokát so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova
2, 812 72 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č.k. 9C/3/2018-148 zo dňa 11.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania
v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10 000 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, súdu doručenou 01.02.2018, sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 10 000,00 eur z titulu nemajetkovej ujmy. V dôvodoch žaloby
uviedol, že dňa 15.09.2015 bol vyhotovený videozáznam počas výkonu služby príslušníka PZ služobne
zaradeného na ODI OV ORPZ v Prešove, práporčíka M. E., a to druhým členom hliadky. Predmetný
videozáznam zdokumentoval dychovú skúšku žalobcu na alkohol, ktorú musel vykonať v rámci cestnej
kontroly. Tieto videozáznamy sa ukladajú do počítačov umiestnených na ODI OR PZ v Prešove
zabezpečené jednotným heslom, ktoré mali k dispozícii jedine príslušníci PZ služobne zaradení na ODI
OR PZ v Prešove. Videozáznam bol nezákonne skopírovaný a dňa 30.12.2016 neoprávnene zverejnený
na internetovej sieti z nezistenej IP adresy na stránkach www.youtube.com s názvom „Ta z kade paru zoberem“. Len na predmetnej stránke je ku dňu 16.01.2018 viac
ako 20 videí, ktoré majú spolu už viac ako 430 000 videní. Na stránke www.mojevideo.sk dosiahla sledovanosť neoprávnene zverejneného videa dokonca viac ako 500
000. Videozáznam bol prebratý aj médiami s celoslovenskou pôsobnosťou ako napr. bulvárne noviny
G. Y., O., televízia M. a veľa ďalších. Taktiež viacero celoslovenských médií zneužilo zmedializovanie
osoby žalobcu pri dopravnej nehode zo dňa 03.04.2017, ktorej bol účastníkom a túto dopravnú nehodu
spojili s predmetným záznamom z dychovej skúšky, čím opätovne výrazne sťažili jeho spoločenské
spolunažívanie. Z dôvodu neoprávneného zverejnenia videozáznamu došlo k vážnemu poškodeniu jeho

cti a dôstojnosti, čo pociťuje jeho rodina, ktorá je spolu s ním vystavená verejnému posmechu. Mal
za to, že tým došlo k vzniku škody, resp. nemajetkovej ujmy nesprávnym úradným postupom. Štát
zastúpený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky je povinný zabezpečiť také podmienky, aby neboli
zverejňované a zneužívané videozáznamy, ktoré boli zadovážené pri výkone služby a sú nezákonným
zásahom do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Porušením tejto
zákonnej povinnosti došlo k zosmiešneniu jeho osoby pred širokou verejnosťou a k poškodeniu jeho
dôstojnosti a cti, ako aj dôstojnosti a cti jeho rodiny.
Súd konštatoval, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z dychovej skúšky žalobcu bol neznámou
osobou vyhotovený obrázok a zvukový záznam, aj keď bol vyhotovený, nebolo preukázané, že
videozáznam bol vyhotovený povereným príslušníkom ODI OR PZ PO, videozáznam z dychovej skúšky
nebol zverejnený na žiadnej oficiálnej internetovej stránke, prípadne verejnom profile na sociálnych
sieťach, ktorými disponuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že uznesením Sekcie kontroly a inšpekčnej
služby Ministerstva vnútra SR č. ČVS:SKIS-43/OISV-V-2017 zo dňa 07.04.2017 došlo k odovzdaniu
veci podozrenia, že: „Dosiaľ nestotožnený príslušník PZ služobne zaradený na ODI OVS OR PZ v
Prešove v presne nezistený deň od mesiaca august 2015 do 30.12.2016 v Prešove na ODI ORPZ zo
služobných počítačov určených na ukladanie videozáznamov a záznamov z výkonu služby skopírovaním
zneužil videozáznam zhotovený počas výkonu služby v Prešove na ul. M. tým, že dňa 30.12.2016
ho neoprávnene zverejnil na internetovej sieti z nezistenej IP adresy na stránkach www.youtube.com
s názvom „Ta z kade paru zoberem“. Z tohto uznesenia je zrejmé, že
k predmetnej veci bol podľa zverejneného videozáznamu stotožnený príslušník PZ práporčík M. E.,
služobne zaradený na ODI OVS OR PZ v Prešove. Z obsahu jeho výpovede vyplynulo, že na uvedený
skutok si nepamätá, po vzhliadnutí uvedeného videozáznamu sa na tomto poznal. Uviedol, že ak sa
jedná o priestupky zaznamenané na videokameru, nevie čo sa s týmito videozáznamami ďalej deje.
Do spisového materiálu boli zabezpečené aj záznamy o výkone služby príslušníka PZ podpráporčíka
M. E.. Z porovnania týchto záznamov z výkonu služby a obsahu výpovedí bolo zistené, že v čase
vyhotovenia uvedeného záznamu dňa 15.09.2015 vykonával službu s nadpráporčíkom M.. A. A.,
služobne zaradeným taktiež na rovnakom útvare. Z uznesenia ďalej vyplýva, že predmetný videozáznam
bol vyhotovený počas výkonu služby príslušníka PZ služobne zaradeného na ODI OVS ORPZ v Prešove
podpráporčíka M. E., a to druhým členom hliadky dňa 15.09.2015. Sťažnosť podaná žalobcom voči
tomuto uzneseniu bola ako nedôvodná zamietnutá Okresnou prokuratúrou Prešov rozhodnutím sp. zn.
1Pn/154/17/7707-8 zo dňa 21.06.2017.
V ukážkach z elektronických médií predložených žalobcom sú články ohľadne predmetnej dychovej
kontroly a následnej nehody spôsobenej žalobcom spolu s vyobrazením jeho tváre v celom rozsahu.
Články majú názov napr.: „Tentoraz policajtom nenadával a k skutku sa priznal.“, „Dôchodca, ktorý bavil
internet nadávkami pri policajnej kontrole má problém: Zrazil ženu na priechode.“, „Video bezradného
šoféra pri fúkaní valcuje slovenský internet: „Ta skadzi paru zoberem.“ Na prehratých videách je
zobrazená dychová skúška žalobcu, ktorý dychovú skúšku komentoval, jej vykonávanie, ako aj výsledok,
a to aj rôznymi vulgárnymi výrazmi. Na internete bol aj inzerát o možnosti kúpy trička s vetou „Ta skadzi
paru zoberem“.
Žalobca vo výsluchu okrem iného uviedol, že to vidí tak, že ak „oni to zaznamenali na počítači, aby
som proti tomu nič nemohol, tak sa zasmiali, ja by som sa zasmial, ale ako náhle to dali na internet,
tak to už ma naštvalo, lebo to zasiahlo do rodinných záležitostí“. Žalobca pred súdom opísal viaceré
situácie, pri ktorých sa ľudia aj maloletí pri ňom zastavujú s komentárom „Skadzi paru zoberem“, niektorí
ho nazvali celebritou v zápornom zmysle. Hanbí sa, kde ide sa mu ľudia posmievajú. Uviedol, že aj vo
Veľkej Británii, kde má dve dcéry, tieto hovoria, že už tam o tom vedia aj jeho dcéry, aj ďalšej dcéry, ktorá
učí, sa mali žiaci pýtať, či nie je jej otcom, že použil vulgarizmy.
Súd prvej inštancie citujúc ustanovenia Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci - § 9 ods. 1, 4, § 17, § 69 ods. 2 Zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom
zbore, § 11 Občianskeho zákonníka konštatujúc, že skutkové vymedzenie žaloby sa týkalo toho, že
žalovaný nevytvoril také podmienky, aby nedošlo k neoprávnenému použitiu záznamov zhotovených
policajtmi pri výkone služby, mal za to, že žaloba bola dôvodnou. Uviedol, že zákon oprávňuje policajný
zbor vyhotovovať zvukové, obrazové alebo aj iné záznamy, ak je to potrebné na plnenie zákonných
úloh vymedzených zákonom. Je však povinný získaný záznam zabezpečiť proti neoprávnenému
prístupu, zmene, zničeniu, zneužitiu alebo neoprávnenému spracovaniu. Tiež nemá byť archivovaný
dlhšie ako je to nevyhnutné pre dosiahnutie cieľa jeho spracovania. Podľa súdu prvej inštancie z
vyhotoveného záznamu sa nejaví, že svedkami kontroly boli iné osoby. Podľa súdu pri vyhotovení
videozáznamu mal žalobca vedieť o možnosti vyhotoviť videozáznam a tomu svoje konanie a správanie

prispôsobiť. V posudzovanej veci žalobca nevedel že je snímaný. Javí sa, že snímanie bolo robené
utajeným spôsobom, čo vyhodnotil v neprospech žalovaného. Podľa súdu bolo základnou povinnosťou
policajného zboru urobiť také opatrenia, aby vyhotovený záznam nebol vynesený mimo služobný
počítač, v ktorom bol uložený. Na zodpovednosti žalovaného nič nemení to, že sa nepodarilo zistiť
osobu, ktorá záznam vyniesla a osobu, ktorá záznam zverejnila na internete. Pre existenciu príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného (nezabezpečenie pred únikom záznamu) a ujmou
vzniknutou zverejnením záznamu je podstatné to, že bez úniku záznamu by k jeho zverejneniu nedošlo
(únikom záznamu treba rozumieť aj jeho neoprávnené skopírovanie osobou s oprávneným prístupom
k nemu). Ak teda k záznamu neexistoval tzv. oprávnený prístup, ktorý by umožnil identifikovať osobu,
ktorá si ho prezerala a skopírovala a ktorá by tak mohla byť braná na zodpovednosť za jeho únik,
nevie si súd predstaviť zodpovednosť inej osoby ako štátu za ujmu, ktorú utrpel žalobca zverejnením
záznamu, keďže podstatnou podmienkou pre zverejnenie záznamu bolo práve porušenie povinnosti
žalovaného prijať opatrenia takémuto konaniu predchádzajúce. Zodpovednosť štátu ako zodpovednosť
objektívna je zodpovednosťou za výsledok, ktorý v prejednávanej veci nepochybne nastal. Konanie
alebo opomenutie je príčinou škody poškodeného. Porušenie povinnosti žalovaného bolo „conditio sine
qua non“ (nutnou podmienkou) vzniku následku. Bez odmyslenia si porušenia povinnosti žalovaného
(týkajúcej sa ochrany záznamu pred nezákonným zmocnením sa ho) totiž pri netvrdení zhotovenia
záznamu aj inou osobou ako policajtom, by k jeho zverejneniu a s tým spojenej ujmy žalobcu dôjsť
nemohlo. Súd prvej inštancie uviedol, že nepochybne došlo k zníženiu cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu,
žiadanú sumu náhrady nemajetkovej ujmy mal za primeranú, a preto žalobe vyhovel.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h)
CSP. Uviedol, že zákon č. 514/2003 Z.z. striktne vymedzuje za akých podmienok štát zodpovedá za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Predpokladom zodpovednosti za škodu sú a) nesprávny
úradný postup, b) škoda, c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Podľa
žalovaného prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil nakoľko v predmetnej veci nedošlo ku
kumulatívnemu splneniu všetkých troch podmienok zodpovednosti za škodu. Pokiaľ súd prvej inštancie
uviedol, že za nesprávny úradný postup mal to, že bolo základnou povinnosťou policajného zboru
urobiť také opatrenia, aby vyhotovený záznam nebol vynesený mimo služobný počítač, v ktorom bol
uložený, uviedol, že samotný „únik“ videozáznamu ešte neznamená, že poškodenému vznikne škoda.
Žalovaný nezverejnil predmetný videozáznam na žiadnom svojom oficiálnom profile na sociálnych
sieťach, prípadne internetovej stránke, ktorú spravuje. Žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy skutočnosťou, že neznáma osoba (pravdepodobne poverený príslušník policajného
zboru Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove) skopíroval videozáznam žalobcovej
dychovej skúšky. K vzniku ujmy žalobcu mohlo dôjsť až okamihom zverejnenia videozáznamu. Už
v priebehu konania však žalovaný namietal, že videozáznamy, dôkaz, ktorými bol vykonaný, boli
upravované. Poukazoval aj na profily osôb, ktoré videozáznam upravovali a zverejňovali. Pokiaľ sa
súd prvej inštancie priklonil k tvrdeniu žalobcu, že nevedel, že je snímaný a arbitrárne zhodnotil, že
snímanie bolo robené utajovaným spôsobom, poukázal na to, že už vo vyjadrení k žalobe žalovaný
poukázal na to, že záznam z vykonania dychovej skúšky žalobcu bol vykonaný služobnou videokamerou
zn. B. W.. Ide o videokameru tzv. „do ruky“ s výklopným mechanizmom, obrazovkou na sledovanie
snímaného obrazu. Je preto ťažké nevšimnúť si pre snímaný subjekt, že je objektom snímania.
Žalovaný tiež poukázal na obsah samotného videozáznamu. Poverení príslušníci policajného zboru pri
dychovej skúške žalobcu postupovali nielen v zmysle právnych predpisov, ale aj v zmysle morálnych
pravidiel a zásad. Zverejňovanie videozáznamu a upravených videozáznamov inými osobami, nie
žalovaným, pramení z verbálneho prejavu samotného žalobcu. Ak žalobca tvrdí existenciu nemajetkovej
ujmy, príčinou jej vzniku môže byť na jednej strane verbálny prejav žalobcu, ako aj zverejňovanie
videozáznamu a upravených videozáznamov osobami, ktoré ich zverejňujú, pričom žalobcovi nič nebráni
domáhať voči týmto subjektom ochrany osobnosti. Žalovaný poukázal na to, že vzťah príčiny a následku
musí byť priamy, bezprostredný, nestačí, ak je len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčina musí mať nepochybnú vecnú
väzbu na vznik škody; príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou nie je daná tam, kde do deja vstúpila iná - na právne kvalifikovanej
okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik
ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k vydaniu nezákonného rozhodnutia
či nesprávneho úradného postupu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. I. ÚS 430/2011 z 18.01.2012, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
25Cdo/915/2005 z 26.04.2007. Uviedol taktiež, že žalovanému nie je jasné na základe čoho považoval
prvoinštančný súd za primerané priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy 10 000,00 eur. Táto suma
žalobcom nebola ani v priebehu konania zdôvodnená. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania; žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho
odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj
konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolací súd
prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania vychádzajúc z ust. § 385 ods.1 CSP; v predmetnej
veci boli strany sporu vypočuté súdom prvej inštancie, skutkový stav bol ním zistený, bez potreby jeho
modifikácie odvolacím súdom, existencia verejného záujmu na nariadení pojednávania danou nebola.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 03.12.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie
žalovaného bolo dôvodné.

5. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou
začatého konania; ak má byť žalobca v konaní úspešný je potrebné, aby sa logická štruktúra príčin
a následkov, ktoré považuje za dôvod svojho nároku, zhodovala so štruktúrou príčin a následkov
upravených zákonom.

6. Žalobca podal dňa 01.02.2018 na súd žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
10 000,00 eur ako nemajetkovej ujmy tvrdiac, že videozáznam vyhotovený pri jeho dychovej skúške
na alkohol dňa 15.09.2015 bol nezákonne skopírovaný a dňa 30.12.2016 neoprávnene zverejnený
na internetovej sieti z nezistenej IP adresy na stránkach www.youtube.com s názvom „Ta skade
paru zoberem“. Neoprávneným zverejnením videozáznamu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho
osobnosti. Podľa žalobcu za uvedené zodpovedá žalovaný z dôvodu nesprávneho úradného postupu
nakoľko bol povinný zabezpečiť také podmienky, aby neboli zverejňované a zneužívané videozáznamy,
ktoré boli zadovážené pri výkone služby. Porušením tejto zákonnej povinnosti došlo k zosmiešneniu jeho
osoby pred širokou verejnosťou a poškodeniu jeho dôstojnosti a cti, ako aj k dôstojnosti a cti jeho rodiny.

7. Podľa § 9 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 4 tohto zákona - Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

8. Citovaným zákonným ustanovením je definovaný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. O nesprávnosti úradného postupu,
vychádzajúc z obsahu tohto pojmu, je možné uvažovať v závislosti od konkrétnych okolností; môže
ísť o akúkoľvek činnosť alebo nečinnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, pokiaľ pri
tejto činnosti alebo v dôsledku nečinnosti dôjde k porušeniu postupov určených právnou normou alebo
účelom, ku ktorého dosiahnutiu postup štátneho orgánu má smerovať. Vo všeobecnosti pre orgány
verejnej moci platí všeobecná prevenčná povinnosť a predpoklad takého ich konania, ktoré nevybočuje
neprimerane zo zásady proporcionality výkonu verejnej moci. Zodpovednosť za nesprávny úradný

postup je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá
za škodu pri súčasnom splnení existencie škody alebo nemajetkovej ujmy, existencie nesprávneho
úradného postupu orgánu štátu a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nesprávneho úradného postupu,
teda keď je nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda je
preukázané, že nebyť nesprávneho úradného postupu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku
škody iná skutočnosť, zodpovednosť štátu za škodu nenastáva; príčinou škody môže byť len tá okolnosť,
bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, stačí ak ide o
jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu
podstatnú. Keď je príčin viac, pôsobia z časového hľadiska buď súbežne alebo následne bez toho, aby
sa časovo prekrývali; v takom prípade je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec
postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu ku vzniku škody natoľko prepojený (prvotná
príčina bezprostredne vyvolala ako následok príčinu inú, a tá postupne prípadne príčinu ďalšiu), že už z
pôsobenia prvotnej príčiny je možné vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Na druhej
strane reťazec príčin nezakladá príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody vtedy, keď vstupuje do deja iná, na nesprávnom úradnom postupe nezávislá skutočnosť, ktorá je
pre vznik škody rozhodujúca (Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci, P. Vojtek, Nakladatelství
C.H.Beck, 2012).
Príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou zistená a preukázaná, pričom dôkazné bremeno preukázania
príčinnej súvislosti zaťažuje žalobcu.

9. V prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na tom skutkovom
základe, že dňa 15.09.2015 bol pri činnosti príslušníkov Okresného dopravného inšpektorátu Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Prešove vyhotovený videozáznam, pričom tento útvar policajného
zboru nemal dôsledne zabezpečiť uskladnenie tohto záznamu a záznam neznáma osoba uverejnila
na internete. V dôsledku uvedeného mala žalobcovi vzniknúť nemajetková ujma tým, že predmetným
záznamom bol verejne spoločnosťou zosmiešnený.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ak by aj prijal názor súdu prvej inštancie o existencii
nesprávneho úradného postupu štátu nedostatočným zabezpečením uskladnenia záznamu (čo však
súd prvej inštancie realizoval bez bližšieho rozvinutia svojich úvah v tomto smere), a ak by aj prijal záver
o vzniknutej nemajetkovej ujme žalobcu, nebolo možné stotožniť sa so záverom o existencii príčinnej
súvislosti medzi uvažovaným nesprávnym úradným postupom a spôsobenou nemajetkovou ujmou.
Je potrebné zdôrazniť, že pre vznik zodpovednosti štátu za náhradu škody spôsobenú nesprávnym
úradným postupom musí ísť o príčinu priamu, bezprostrednú a nesprostredkovanú. Bezprostrednou
príčinou vzniku škody na strane žalobcu však nebol únik videozáznamu z priestorov Okresného
dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove (po tomto úniku totiž nebol
sled udalostí taký, že predmetný záznam neznáma osoba zverejní na internete; predmetný záznam
si daná osoba mohla uchovať, mohla ho prehrať neverejne istým osobám bez toho, aby bol tento
záznam zverejnený). Bezprostrednou príčinou vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcu mohlo byť
jedine uverejnenie tohto záznamu na internetových stránkach a jeho následné rozšírenie (práve táto
osoba, ktorá záznam zverejnila, mohla byť žalovaná). Odvolací súd preto akceptoval argumentáciu
žalovaného, že nebol to on kto predmetný záznam zverejnil, nezverejnil ho na žiadnej svojej oficiálnej
stránke, nezverejnil ho prostredníctvom sociálnych sietí, ani na žiadnej inej internetovej stránke či
prostredníctvom iného média. Pre tento dôvod nemôže byť zaviazaný na náhradu nemajetkovej ujmy
žalobcovi. Odvolací súd si zároveň uvedomuje, že osobu, ktorá záznam zverejnila je možné len ťažko
identifikovať, avšak tento záver nemôže slúžiť na to, aby bol za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedný
subjekt, ktorý túto škodu bezprostredne nespôsobil; dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo
žalobcu, bolo na ňom, aby v žalobe správne označil pasívne legitimovaný subjekt. Nie je totiž úlohou
súdov, aby žalovaného tzv. „našli“. Treba tiež zdôrazniť, že štát nezodpovedá automaticky za každú
ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére určitej fyzickej alebo právnickej osoby. Pre ustálenie vzniku
nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené všetky zákonné
predpoklady, a to vznik nemajetkovej ujmy alebo škody, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť
medzi nimi, čo však v prejednávanej veci splnené nebolo (ak chýba čo i len jeden predpoklad, žalobe
nemožno vyhovieť). Odvolací súd sa z uvedeného dôvodu ďalšou argumentáciou žalobcu ohľadne
nesprávneho úradného postupu štátu, či vzniknutej nemajetkovej ujmy ani nezaoberal, taktiež nebolo
potrebné hodnotiť úvahu žalovaného v tom smere, či tvrdené zosmiešnenie nie je dôsledkom verbálneho
prejavu žalobcu.

10. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov ktoré uviedol, majúc za to, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 2 CSP, podľa § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške týchto náhrad
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senám odvolacieho súdu v pomere hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.