Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816207231
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816207231.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu B. O., G.. XX.X.XXXX, K. L. XXX, XXX
XX Š.E., zastúpeného JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Radničné
námestie 279/4, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zastúpenému JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16,

o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv o revolvingovom úvere, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 11. decembra 2018 č.k. 4Csp/46/2016 - 138 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom:

I/ určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 29.4.2014 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom za bezúročný
a bez poplatkov,

II/ určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 30.9.2014 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom za bezúročný

a bez poplatkov,

III/ určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 9.10.2014 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom za bezúročný
a bez poplatkov,

IV/ určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 30.12.2014 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom za bezúročný
a bez poplatkov,

V/ určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.3.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako

veriteľom za bezúročný a bez poplatkov,

VI/ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.806,01 Eur v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku,

VII/ priznal žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 10Csp/47/2016
žiadal, aby súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.12.2014 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez

poplatkov, že v konaní vedenom pod sp. zn. 9Csp/47/2016 žiadal, aby súd určil, že spotrebiteľský úver
poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.9.2014 uzatvorenej
medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom za bezúročný a bez poplatkov, že v konaní
sp. zn. 5Csp/37/2016 žiadal, aby súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.10.2014 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a

žalovanýmakoveriteľomzabezúročnýabezpoplatkov,ževkonanísp.zn.4Csp/46/2016žiadal,abysúd
určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 29.4.2014 uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom za bezúročný
a bez poplatkov a v konaní sp. zn.8Csp/46/2016 žiadal, aby súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý
na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.3.2015 uzatvorenej medzi
žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom za bezúročný a bez poplatkov, a následne žalobca

podal na súd návrh na spojenie vecí a súd uznesením zo dňa 10.10. 2017 č.k. 4Csp/46/2016 - 59
spojil na spoločné konanie konania vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4Csp/46/2016,
sp.zn. 9Csp/47/2016, sp. zn. 5Csp/37/2016, sp. zn. 10Csp/47/2016, sp. zn. 8Csp/46/2016 s tým, že toto
spojené konanie sa bude ďalej viesť pod sp. zn. 4Csp/46/2016.

3. Súd prvej inštancie poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobách a obranu žalovaného založenú na
tvrdení, že zmluvy obsahujú všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a smernice Európskeho
Parlamentu a Rady č. 2008/48.

4. Konštatoval, že vykonal dokazovanie zmluvou č. XXXXXXXXXX J. V. XX.X.XXXX, J. Č..

XXXXXXXXXX J. V. XX.X.XXXX, J. Č.. XXXXXXXXXX J. V.Q. X.XX.XXXX, J. Č.. XXXXXXXXXX
J. V. XX.XX.XXXX, J. Č.. XXXXXXXXXX J. V. XX.X.XXXX, nárok žalobcu posúdil podľa § 39 a
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že „v prejednávaných sporoch zmluvy vo svojich
ustanoveniach obsahujú určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo
určené, aká suma sa z tejto splátky započítava na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky

poplatkov. Takéto neuvedenie rozčlenenia splátok sa považuje za nenaplnenie zákonnej požiadavky
uvedenej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. Súd preto považuje úvery poskytnuté
prostredníctvom takto formulovaných zmlúv za bezúročné a bez poplatkov, pričom ide o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľských zmluvách.“ Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že „dohoda o výške úrokov
musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je

právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov, poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (v zmysle rozhodnutia NS SR 1MCdo
1/2009 zo dňa 31.7.2009). Zo sporných úverových zmlúv vyplýva, že RPMN bola uvedená vo výške
70,02%, 26,15%, 26,17%, 26,17%, 27,03%. V tom období priemerná úroková sadzba so splatnosťou
od jedného do piatich rokov bola podľa Národnej banky Slovenska vo výške 13,47 %. Súd tu vidí rozpor

s týmito ustanoveniami a tiež aj rozpor s dobrými mravmi, ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, prípadne aj ľahkomyseľnosť. Súd je aj toho názoru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou z toho dôvodu, že týmto uzavretím došlo k jednostrannému využitiu
práv žalovaného a to aj z neplatných zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Veriteľ
je v prvom rade povinný zabezpečiť svoju pohľadávku tým, že si uplatní svoje práva cestou súdu a

na základe rozhodnutia pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky, ale nie výkonom zrážok zo mzdy bez
akéhokoľvek rozhodnutia.“

5. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v podaní zo dňa 6.7.2017 žalobca tvrdil, že
„zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo

výške 1.957,54 Eur dosiaľ zaplatil 2.513,75 Eur, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur dosiaľ zaplatil celú sumu a to vo
výške 2.127,57 Eur, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej mu bol
poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur doposiaľ zaplatil celú sumu vo výške 1.182,38 Eur, zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 570,-

Eur doposiaľ zaplatil celú sumu a to vo výške 436,10 Eur a zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur doposiaľ zaplatil celú
sumu, a to 1.046,97 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáha toho, že sporné úverové zmluvy
sú neplatné a mali by byť určené za bezúročné a bez poplatkov, uplatňuje si voči žalovanému vydaniebezdôvodného obohatenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na ktorej uhradil
oproti poskytnutej istine naviac sumu vo výške 1.028,44 Eur a zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX, na ktorej uhradil oproti poskytnutej istine naviac sumu vo výške 777,57 Eur, ktoré žiada

od žalovaného vrátiť. Ide o sumu spolu vo výške 1.806,01 Eur.“, pričom žalovaný sa k tvrdeniu žalobcu
o výške bezdôvodného obohatenia nevyjadril.

6. Odkazom na znenie § 149, § 150 ods. 1 a § 151 ods. 1 CSP súd prvej inštancie posúdil tento nárok
žalobcu podľa § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9

ods. 2 písm. f), g), i), k), l zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu
uzavretiazmluvy,auzavrel,že„zdôvodovprezentovanýchžalobcompočasceléhokonaniajejehonárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle vyššie zákonných ustanovení dôvodný.“ Dôvodil, že
„považuje úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe predmetnej úverovej zmluvy za bezúročný
a bez poplatkov, pretože neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.1, § 9 ods. 2 písm. a) až l), r), y). “ Dodal,
že „Dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia v tomto prípade je najmä plnenie bez právneho dôvodu,

keď sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov je žalobca žalovanému povinný zaplatiť len to čo od
neho skutočne dostal, bez plnenia odplaty z neplatného právneho úkonu. Súd teda zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu rovnajúcu sa rozdielu toho, čo mal skutočne zaplatiť a čo žalovanému zaplatil.“

7. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal,
a to s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
d), f) a h) CSP. Navrhol zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Namietol, že výroky I/ až V/ rozsudku prvoinštančný súd odôvodnil v bode 26
rozsudku úsudkom, že „Súd teda považuje úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe predmetnej
úverovej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov, pretože neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.1, § 9 ods.

2 písm. a) až l), r), y)“, ktorý označil za nepravdivý. Poukázal na znenie § 220 ods. 2 CSP a podčiarkol, že
z neho nie je ani zrejmé, ktorej zmluvy sa týka, takýto úsudok súdu nemá oporu v skutkovom stave a sám
o sebe je nepreskúmateľný, lebo súd odôvodnil svoje rozhodnutie prepisom zákonného ustanovenia
bez toho, aby uviedol dokázané skutočnosti, o ktoré opiera svoje právne posúdenie a právne závery.
Súdu prvej inštancie vytkol, že v odôvodnení rozsudku neuviedol ani skutkové zistenia a závery a ani ich

právne posúdenie. Odôvodnenie rozsudku neumožňuje preskúmať, ktorá náležitosť podľa súdu chýba.
Namietol tiež, že súd prvej inštancie nepravdivo uviedol, že zmluva neobsahuje napríklad náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. y), lebo každá zmluva údaj o priemernej RPMN obsahuje. Doplnil, že vzhľadom
na spôsob odôvodnenia rozsudku nie je možné jeho preskúmavanie ani v opravnom odvolacom konaní,
pretože nie je čo preskúmavať. Súdu prvej inštancie žalovaný vytkol, že výrok VI/ odôvodnil v bodoch 12.

a 13. rozsudku odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 1/2009
zo dňa 31.7.2009 napriek tomu, že každá zo zmlúv už bola uzavretá za absolútne odlišnej právnej
regulácie, než z akej toto označené rozhodnutie vychádzalo. Za neprijateľné žalovaný označil, aby
súd na zmluvné vzťahy uzavreté v rozličných časových obdobiach použil „rovnakú priemernú úrokovú
sadzbu bánk“. Podľa žalovaného je postup súdu prvej inštancie nesprávny aj preto, lebo zákonná úprava

prezmluvnévzťahyzodňa30.9.2014,9.10.2014,30.12.2014a23.3.2015výslovneurčila,žemaximálna
výška odplaty bude najviac dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN, a súd napriek námietke žalovaného
odkazujúcej na príslušné právne normy postupoval podľa vecne a právne nesúvisiaceho uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čím zásadne porušil nielen príslušnú zákonnú úpravu, ale aj
ústavné právo žalovaného podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru ochrane

ľudských práva a základných slobôd. Dodal, že odkaz na prekonanú judikatúru možno považovať za
postup, ktorý porušuje princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princíp rovnosti sporových strán
v konaní. Namietané rozhodnutie preto žalovaný označil za nespravodlivé, nesprávne a zásadným
spôsobom narúšajúce princíp právnej istoty.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny
a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, majúc za to, že napadnutý rozsudok
je v súlade s platnými právnymi predpismi, vychádza z riadneho a správneho právneho posúdenia veci
samej.10. Krajský súd ako odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné. Podmienky pre zmenu rozsudku však nie sú splnené. Rozsudok je
potrebné zrušiť, pretože žalovaný vo svojom odvolaní dôvodne namietol, že súd prvej inštancie svojim
nesprávnym postupom znemožnil žalovanému realizáciu procesných práv priznaných mu v civilnom
sporovom konaní za účelom ochrany práv v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva žalovaného

na spravodlivý proces.

11. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava“)
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa záverov
ustálenej judikatúry rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup

zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a
medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v
princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní
nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a
aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana

práv a oprávnených záujmov sporových strán (por. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára
2012, sp. zn. 1Cdo/48/2010).

12. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo a čo strany sporu
tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Pokiaľ súd túto svoju povinnosť nesplní, a to buď tým, že sa

zo zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vysporiada
nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania, premietajúcu sa ako zásah do ústavne
zaručeného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a do
práva na súdnu ochranu. Rešpektuje sa tak základná funkcia dôkazného konania v civilnom súdnom
procese, ktoré obsahuje vykonanie dôkazov, ich hodnotenie a ústi v zistenie skutkového stavu. Ak teda

súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom
diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v konaní opomenul, resp.
sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou,
zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov nemožno preskúmať. Za
takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov

bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

13. K uvedenej vade došlo i v posudzovanom prípade.

14. Argumenty prednesené v odvolaní žalovaného sú v plnej miere opodstatnené a odvolací súd sa s

nimi v celom rozsahu stotožňuje.

15. Je nutné so žalovaným súhlasiť, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, ak potom, ako
uznesením zo dňa 10.10.2017 č.k. 4Csp/46/2016 - 59 spojil na spoločné konanie konania vedené na
Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4Csp/46/2016, sp. zn. 9Csp/47/2016, sp. zn. 5Csp/37/2016, sp.

zn. 10Csp/47/2016, sp. zn. 8Csp/46/2016 s tým, že toto spojené konanie sa bude ďalej viesť pod sp. zn.
4Csp/46/2016, vyhovel žalobám, vychádzajúc jedine z úsudku, že: „Súd teda považuje úver poskytnutý
žalovaným žalobcovi na základe predmetnej úverovej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov, pretože
neobsahujenáležitostipodľa§9ods.1,§9ods.2písm.a)ažl),r),y)“.Opodstatnenežalovanývosvojom
odvolaní súdu prvej inštancie vytkol, že takýto úsudok súdu nemá oporu v skutkovom stave a sám o sebe

je nepreskúmateľný, lebo súd odôvodnil svoje rozhodnutie prepisom zákonného ustanovenia bez toho,
abyuviedoldokázanéskutočnosti,oktoréopierasvojeprávneposúdenieaprávnezávery.Vodôvodnení
napadnutého rozhodnutia akékoľvek úvahy súdu absentujú a nevyplýva z neho ani aký záver súd učinil
o skutkovom stave, t.j. aké logicky prepojené dielčie skutkové zistenia učinil z tých dôkazov, z ktorých
čerpal pre svoje rozhodnutie, a prečo.

16. Odvolací súd je v zhode so žalovaným v jeho odvolaní v tom, že súd rozhodol bez toho, aby jasne a
zrozumiteľne uviedol, aký záver učinil o skutkovom stave veci. Rozsah skutkových zistení sa v podstate
musí kryť s rozsahom tých skutočností, ktoré sú z pohľadu sledovanej (aplikovanej) právnej normyzásadne právne významné. Sú to teda tie právne skutočnosti, ktoré sú upravené v príslušnej právnej
norme, ktorá má byť vo veci súdom aplikovaná a ktorá tak predznamenáva výpočet tých skutočností,
ktoré budú formulovať záver o skutkovom stave veci. Záver o skutkovom stave veci tak slúži k lepšej

prehľadnosti rozsudku v jeho tzv. skutkovej časti potiaľ, že predstavuje (z dielčích skutkových zistení)
logicky prepojený skutkový nález, ku ktorému súd nachádza (aplikuje) príslušnú právnu normu, ktorú je
potrebné na daný skutkový stav aplikovať. Uvedený záver prichádza do úvahy za stavu, ak žalobcom
opísanýtzv.žalobný skutokbolvkonanípreukázaný,lebovopačnomprípadejejehožalobazamietnutá,
čo nie je dôsledkom aplikácie právnej normy, ale nepreukázaním právne významných skutočností.

Pretože skutková právna veta, ako sumarizácia právne relevantných skutkových zistení, je množinou
informácií zistených v civilnom súdnom procese, ku ktorej súd vyhľadáva príslušné pravidlo správania,
je nutné, aby bola úplná a aby o jej validite súd nemal pochybnosti. Ak totiž sú (hoci i nepatrné)
pochybnostioskutkovýchokolnostiach,ktorésúinakidentickésoskutkovýmiokolnosťamipredvídanými
v hypotéze príslušnej právnej normy, nemožno v tejto (neistej) skutkovej situácii vôbec uvažovať o
aplikácii predmetnej právnej normy na takto zistený skutkový stav. Súd teda môže pristúpiť k aplikácii

danej právnej normy až v procesnej situácii, kedy zistí relevantný skutkový stav, nie však v situácii, ak
má sám pochybnosti o úplnosti žalobcom tvrdeného skutku, správnosti skutkových zistení, resp. validite
získaných informácii i po zhodnotení v konaní vykonaných dôkazov, a to s prihliadnutím na všetko,
čo vyšlo v konaní najavo. Inými slovami, po vykonanom zhodnotení dôkazov musí byť naisto zistený
skutkový stav, ktorý (pri existencii príslušnej právnej normy) alebo bude podraditeľný pod príslušné

pravidlo správania (právnu normu) alebo nie (napr. preto, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať žalobné
tvrdenia a nebol tak zistený skutkový stav, na ktorý by bolo možné aplikovať príslušnú právnu normu),
teda aby súd zistený skutkový stav podradil príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach
a povinnostiach strán sporu. I v tomto smere súd musí podať zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z
akého právneho ustanovenia či právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia nakoniec

podradil zistený skutkový stav veci. Pokiaľ súd túto povinnosť nesplní, dochádza k nepreskúmateľnosti
jeho rozhodnutia.

17. V danom prípade odôvodnenie vyhovujúcich výrokov, bez uvedenia konkrétnych záverov súdu,
vyplývajúcich zo skutkového stavu zisteného v prejednávanom spore, odvolací súd považuje za

nedostatočné, neúplné, a už z tohto dôvodu nesprávne. Pretože skutková právna veta, ako sumarizácia
právne relevantných skutkových zistení, je množinou informácií zistených v civilnom súdnom procese,
ku ktorej súd vyhľadáva príslušné pravidlo správania, bolo nutné, aby bola úplná a aby o jej validite súd
nemal pochybnosti. Súd totiž mohol pristúpiť k aplikácii danej právnej normy až v procesnej situácii, kedy
zistil relevantný skutkový stav a následne v tomto smere podať zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z

akého právneho ustanovenia či právnych ustanovení vychádzal a z akého dôvodu pod tieto ustanovenia
nakoniec podradil zistený skutkový stav veci. Nakoľko súd si v danom prípade túto povinnosť nesplnil,
dochádza k nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia, ktoré takto nespĺňa požiadavku ustanovenia § 220
ods.2CSP,podľaktoréhovodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

18. Z uvedeného rezultuje, že súd označeným nesprávnym postupom zaťažil konanie vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore. Uvedená vada je dôvodom, pre ktorú odvolací
súd musí rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní postihnutom tak závažnou
procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. V prejednávanom spore, ako vyplýva z

dôvodov napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie totiž neobjasnil základné otázky, ktoré majú pre vec
podstatný význam, t.j. na základe akých dôkazov dospel k záveru o bezúročnosti a bez poplatkovosti
zmlúv a o dôvodnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe čoho potom
vyvodil predčasný (a nepreskúmateľný) záver o dôvodnosti nároku žalobcu. Na rozhodnutie, ktoré je
výsledkom tohto nesprávneho postupu súdu, je preto potrebné hľadieť ako na rozporné so zásadami

spravodlivého procesu, právnej istoty a predvídateľnosti práva, a už len z tohto dôvodu je nutné pristúpiť
k jeho kasácii.19. Z všetkých týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, než rozsudok spolu s akcesorickým
výrokom o trovách konania zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

20. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť s prihliadnutím na
všetkyžalobcomižalovanýmpredloženédôkazy,vrátaneargumentácieprednesenejvtomtoodvolacom
konaní. Rozhodnutie potom odôvodní súd prvej inštancie v súlade s § 220 ods. 2 CSP a ustálenými
zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia boli nepochybné skutkové a právne závery,

ktoré súd vyvodil zo zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné
odpovedenavšetkyprávneaskutkovorelevantnéotázky,vrátanenámietokžalovanéhovpriebehutohto
odvolacieho konania.

21. V novom rozhodnutí súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súduoprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).