Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. november 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010333
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3518010333.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhom,samosudcomMgr.JánomOdnogom,vtrestnejveciobžalovaného

F. A., Z.. XX.XX.XXXX V. K., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: F. A., Z.. X.X.XXXX V. K., trvale bytom B. X. P., t.č. v ÚVTOS Ilava

j e v i n n ý, ž e

dňa 26.02.2018 v čase asi o 16:40 h v Novom Meste nad Váhom na Malinovského ulici číslo 2493/53
v predajni LIDL, počas otváracích hodín odcudzil z regálu nachádzajúceho sa na predajnej plochy 5 ks
balíčkov pistácií, 5 ks tyčiniek mandľovo-karamelových, 5 ks šišiek, 5 ks hot dog-ov, 2 ks Pizza taštičiek,
1 ks Pizza bagety a to tak, že si tento tovar vložil do tašky, ktorú mal v tom čase prevesenú cez rameno a
s takto uschovaným tovarom sa snažil prejsť cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, kde bol pokladničkou
vyzvaný na ukázanie obsahu tašky a následne zadržaný ďalšími kupujúcimi, čím spôsobil spoločnosti
Lidl Slovenská republika, v. o. s., so sídlom Ružinovská 11 E, Bratislava, IČO: 35793783 škodu vo výške

24,92 €, napriek tomu, že obvinený bol už dňa 22.04.2017 právoplatne postihnutý za priestupok proti
majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona SNR č. 372/1990 Zb. hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trenčín
uloženímblokunapokutunezaplatenúnamiesteč.XXXXXXXXvovýške30,-Eur,anapriektomu,žebol
trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. OT/142/2016 zo dňa 14.11.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.11.2016, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného
zákona, a napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. OT/93/2017 zo dňa
26.07.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2017, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, a napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného

súdu Trenčín, sp. zn. 3T/153/2017 zo dňa 14.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.02.2018,
odsúdenýzaprečinkrádežepodľa§212ods.1,ods.3písm.b)Trestnéhozákona,anapriektomu,žebol
trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. OT/23/2018 zo dňa 07.02.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 07.02.2018, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm.
b) Trestného zákona,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 25.07.2018 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 200/18/3304 zo dňa 24.07.2018 na obžalovaného F. A., Z.. XX.XX.XXXX V. K.Z., pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.11.2018 na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu
ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods.
5 Trestného poriadku a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/

Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný
odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaného : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,

odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o

pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že
dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom
o treste a ochranného opatrenia. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného z
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie iba čítaním správy o povesti
obžalovaného, správu z Ústavu na výkon väzby Ilava, evidenciu priestupkov, odpis z registra trestov v
súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku. Ďalej boli na hlavnom pojednávaní vykonané ďalšie
dôkazy, ako sú uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 02.11.2018.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od

toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom

spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli

dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd

vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska

posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému ako druh trestu trest odňatia slobody

a to pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol od roku 2016 doposiaľ 4 krát súdne trestaný
za prečin krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 0T/142/2016 zo dňa 14.11.2016, právoplatným dňa 14.11.2016 mu bol uložený podmienečný trest

odňatiaslobodyna4mesiacesoskúšobnoudobouvtrvaní1rok.Vuvedenejvecimuboldňa20.03.2018
nariadenývýkontrestuvústavenavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia,dňa18.06.2018mubol
určený spoločný spôsob výkonu trestu so stredným stupňom stráženia. Trestným rozkazom Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 0T/93/2017 zo dňa 26.07.2017, právoplatným dňa 26.07.2017 mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody na 3 mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/153/2017 zo dňa 14.12.2017,

právoplatným dňa 13.02.2018 mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie
predchádzajúcim trestným rozkazom. Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/23/2018
zo dňa 07.02.2018, právoplatným dňa 07.02.2018 mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
na 6 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z výpisu z evidencie priestupov
vyplýva, že obžalovaný bol 7 krát postihnutý za priestupok a to okrem iného 2 krát za priestupok proti

majetku.

Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u
obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa
obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval. Zároveň u obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu

okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a to že bol už za trestný čin odsúdený - konkrétne
sa v tomto prípade jedná o štyri odsúdenia za prečin krádeže podľa § 212 Trestného zákona tak, ako
je uvedené vyššie. U obžalovaného ide tak o špeciálnu recidívu vo vzťahu k páchaniu trestného činu
krádeže, ktorého sa dopúšťa opakovane. U obžalovaného súd nezistil iné poľahčujúce okolnosti a to
ani okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Je pravdou, že obžalovaný sa priznal a skutok

oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil aj vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd uznesením prijal. Samotné
priznanie a vyhlásenie viny nie je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Aby
vyhlásenie mohlo byť touto poľahčujúcou okolnosťou, musí k samotnému vyhláseniu viny a priznaniu
pristúpiť ešte ďalšia skutočnosť, ktorou je aktívnejšia účasť obžalovaného na iných dôkazných úkonoch

najmä v rámci prípravného konania, teda na úkonoch iných než je jeho samotný výsluch v rámci
ktorého sa priznáva (napr. rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). U
obžalovaného došlo síce už v prípravnom konaní k jeho priznaniu ale iba v rámci samotného výsluchu,
pričomsúdzvažovalvtomtosmereajokolnosti,zaktorýchdošlokspáchaniutrestnéhočinuaprichyteniu
obžalovaného, kedy obžalovaný sa snažil prejsť cez pokladničnú zónu s tovarom bez zaplatenia, kde

bol pokladničkou vyzvaný na ukázanie obsahu tašky a následne zadržaný ďalšími kupujúcimi, ktoré
skutočnosti, obžalovaný bol v podstate v situácii, kedy nemal veľa šancí na svoju obranu v rámci
dokazovania, pretože ho usvedčovalo viacero svedkov.

Obžalovaného súd odsúdil pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného

zákona, kde je základná trestná sadzba v rozmedzí od 6 mesiacov do 3 rokov. Súd pri konečnom
rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody prihliadol aj na samotný postoj obžalovaného k spáchanému
trestnému činu, teda, že sa k spáchaniu priznal, trestný čin oľutoval a na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie, že je vinný. Súd však pri rozhodovaní nemohol opomenúť to, že obžalovaný už bol 4 krát
súdne trestaný a v každom prípade sa jednalo o prečin krádeže, okrem toho má aj dve postihnutia za

priestupky proti majetku. V prípade osoby obžalovaného ide tak o špeciálneho recidivistu dopúšťajúceho
sa s nie veľkým časovým odstupom opakovane trestných činov rovnakého druhu. Súd pri úvahách
pri ukladaní trestu posudzoval aj osobnosť obžalovaného, resp. prognózu jeho budúceho vývoja a
jeho schopnosť viesť riadny život po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, pričom súd dospel
k záveru, že u obžalovaného je vzhľadom na jeho opakovane páchanú trestnú činnosť táto prognóza

horšia. Nie je možné vylúčiť, že sa obžalovaný opätovne po prepustení z výkonu trestu dopustí druhovo
rovnakej trestnej činnosti. Z ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uložil obžalovaného
trest pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne,
ktorý trest súd považuje aj s prihliadnutím na individuálnu aj generálnu prevenciu za dostačujúci naochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného a to aj napriek tomu, že obžalovaného odsudzoval už za
piaty prečin krádeže. Súd záverom dodáva, že pre upustenie od potrestania u obžalovaného podľa § 40
Trestného zákona tak ako to obžalovaný žiadal, vôbec neboli splnené podmienky, minimálne doterajší

život obžalovaného nenasvedčuje takejto možnosti a rovnako samotné prejednanie veci súdom nie je
pre nápravu obžalovaného dostačujúce. Podľa názoru súdu vzhľadom na množstvo predchádzajúcich
odsúdení, u obžalovaného neboli splnené ani podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods.
1 Trestného zákona, na ochranu spoločnosti nepostačuje trest kratšieho trvania.

Obžalovaný bol pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin, preto súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona
pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka

mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.