Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718201456
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718201456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36062235, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému: P.. X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., K. XXXX/XX, o
zaplatenie sumy 560,98 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.
k. 13C/7/2018-67 zo dňa 15.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s doplnením, že o výške trov konania bude rozhodnuté uznesením súdu prvej
inštancie.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 560,98
eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 03.07.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Rozhodol
tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 560,98 eur s
príslušenstvom a žiadal náhradu trov konania z dôvodu, že dňa 05.04.2017 spôsobil žalovaný ako vodič

škodu na motorovom vozidle značky S. EČ: S. a to vozidlom, ku ktorému nebolo uzavreté povinné
zmluvné poistenie. Žalobca preto poskytol plnenie z garančného fondu v žalovanej sume. Nárok bol
odôvodnený podľa § 24 ods. 7 z. č. 381/2001 Z.z. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Nespochybňoval,
že medzi jeho vozidlom a poškodeným vozidlom došlo ku kontaktu. Podľa neho poškodené vozidlo bolo
zhruba 10 ročné, preto je logické, že pracovník poisťovne našiel na vozidle rôzne škrabance. Pri ohliadke
nebolo konfrontované vzájomné poškodenie áut.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 420 ods. 1; § 427 ods. 1; § 442 ods. 1;
§ 517 ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka; § 24 ods. 2, 7 z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistené zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zistil, že dňa 05.04.2017
došlo k poškodeniu motorového vozidla značky S. EČ S. tak, že žalovaný ako vodič motorového vozidla
značky Q. EČ S. sa pri cúvaní dostal do kontaktu s poškodeným vozidlom. Žalovaný k nehodovému deju
uviedol, že sa snažil vojsť svojim motorovým vozidlom medzi dve zaparkované vozidlá. Už pri vchádzaní
videl, že môže dôjsť ku kontaktu s vozidlom na pravej strane, takže zastavil a rozhodol sa vycúvať,

ale namiesto toho, aby volantom otočil doprava, otočil ho doľava, čím sa ešte viac priblížil k vozidlu na
pravej strane a došlo ku kontaktu s týmto vozidlom, takže zadnou pravou časťou svojho vozidla niekde
v oblasti nad kolesom zachytil poškodené motorové vozidlo v jeho zadnej ľavej časti na nárazníku. Z
výpovede žalovaného vyplynulo, že dokončil manéver cúvania, videl, že na svojom aute má iba malýškrabanec, a keďže mal prácu, tak sa ponáhľal domov. Následne ho kontaktovala polícia, takže sa vrátil
na miesto nehody. Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody dňa 10.04.2018. Podľa zápisu o
obhliadke poškodeného motorového vozidla na vozidle poškodenej došlo k poškodeniu ľavého zadného

blatníka a zadného nárazníka vrátane lišty nárazníka. Výška škody bola vypočítaná na sumu 560,98
eur a v tejto sume boli zahrnuté žalobcom uhradené náklady autoservisu, ktorý vykonal opravu. Žalobca
uhradil náklady na opravu dňa 26.05.2017.

3.Vprejednávanejvecisažalobcadomáhazaplateniasumy560,98eur,ktorúvyplatilztitulunákladovna

opravu poškodeného vozidla poškodenej z garančného fondu, pretože v čase vzniku škodovej udalosti
na motorové vozidlo škodcu nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie. Medzi stranami nebolo sporné,
že za škodu zodpovedá žalovaný, ktorý ako vodič motorového vozidla spôsobil kontakt s poškodeným
vozidlom a tiež nebolo sporné, že na predmetné motorové vozidlo nebolo uzavreté povinné zmluvné
poistenie.

4. Žalovaný namieta iba výšku uplatneného nároku, keď už v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj
v ďalších prednesoch tvrdil, že náklady na opravu neboli vypočítané správne, lebo likvidátor poistnej
udalosti neobhliadol aj jeho vozidlo a nedošlo k porovnaniu poškodení na oboch vozidlách. Tvrdil, že pri
kontakte jeho vozidla s vozidlom poškodenej nemohlo dôjsť k takému rozsiahlemu poškodeniu, ako bolo
predmetom opravy. Žalovaný neuvádzal žiadne tvrdenia v čom konkrétne namieta výšku škody, ktoré

z poškodení akceptuje a ktoré sú podľa neho v rozpore s priebehom nehodového deja a na podporu
svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Žalovaný nereagoval na uznesenie č. k . 13C/7/2018-53 zo
dňa 05.10.2018, ktorým bol vyzvaný vyjadriť sa k žalobe a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Zároveň bol poučený, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré nepredloží
včas, nemusí súd prihliadať. Ako dôkaz predložil na pojednávaní fotografiu poškodenia jeho motorového

vozidla.

5.Prvoinštančnýsúdmaljednoznačnepreukázané,žežalovanýakovodičaprevádzkovateľmotorového
vozidla zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 a § 427 ods. 1 Obč. zákonníka, čo
nebolo medzi stranami sporné. Rovnako súd vychádzal z nesporného tvrdenia o tom, že v čase škodovej

udalosti nebolo vozidlo škodcu povinne zmluvne poistené, teda žalobca musel poškodenej poskytnúť
poistné plnenie z garančného fondu v zmysle § 24 ods. 2 Zák. č. 381/2001 Z. z. Žalobca preukázal
poskytnutieplneniapoškodenej,čotaktiežnebolosporné,apretomuvznikolnároknavráteniepoistného
plnenia zo strany škodcu s poukazom na ust. § 24 ods. 7 cit. zákona. Ohľadom výšky uplatneného
nároku žalobca predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva jednak rozsah poškodenia (najmä záznam

o dopravnej nehode, zápis o obhliadke poškodeného vozidla, záznam ORPZ v S. - ODI o preverení
oznámenia - škodovej udalosti) ako aj doklady o výpočte výšky škody a dokladov o výške skutočných
nákladov na opravu (faktúra č. XXXXXXXXX).

6. Súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci. Aj keď

žalovaný nesúhlasil s výškou uplatneného nároku, nepredložil súdu také skutkové tvrdenia, ktoré by
spochybňovali dôkazy predložené žalobcom a vôbec nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Žalovaný nespochybnil, ktoré z poškodení podľa neho nezodpovedajú jeho poškodeniam, teda ktoré z
poškodení nevznikli pri škodovej udalosti ním zavinenej. Ani s ním predloženého dôkazu, t.j. fotografie
nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by nejakým spôsobom vyvracal tvrdenia žalobkyne. Na predloženej

fotografii je zobrazený len jeden škrabanec, pritom nie je zrejmé, kedy bola táto fotografia vyhotovená,
ani to, či sa na voze nachádzajú aj iné poškodenia súvisiace s nehodou. Z uvedeného dôkaze nemožno
preukázať, že poškodenia na druhom vozidle nevznikli v priamej príčinnej súvislosti s nehodovým dejom.
Žalovaný iné dôkazy na podporu svojich tvrdení neuviedol, čím neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
svojich tvrdení, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. K priznanému príslušenstvu k istine uviedol, že v prípade uplatneného nároku žalobcu, lehota na
plnenie nevyplýva z právneho predpisu, ani z dohody účastníkov, preto bol žalovaný povinný poskytnúť
plnenie žalobcovi v zmysle § 563 Obč. zákonníka potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalobca vyzval
žalovaného na úhradu žalovanej sumy listom zo dňa 02.06.2017, a to v lehote do 02.07.2017. Žalovaný

v stanovenej lehote žalovanú sumu neuhradil, preto sa nasledujúcim dňom, t. j. 03.07.2017 dostal do
omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na uvedené prvoinštančný súd v zmysle cit. zák.
ustanovení priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa 03.07.2017. Výška úroku z omeškania je o 5percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z. v znení noviel).

8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP a v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to podľa § 365
ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Opätovne namietal výšku škody 560,98 eur, ktorú považoval za vysokú

a neoprávnenú. Likvidátor poisťovne neprivolával na ohliadku žalovaného s motorovým vozidlom, aby
mohol porovnať tie časti vozidla, ktoré boli poškodené pri zrážke oboch vozidiel. Nemohol v konaní
pred súdom prvej inštancie predložiť dôkaz - znalecký posudok č. X/XXXX, vypracovaný P.. A. E. dňa
08.03.2019, lebo ho ešte nemal k dispozícii. Z neho vyplýva, že poškodenie ľavých zadných dverí a
ľavého zadného blatníka na vozidle S. nevzniklo pri tejto škodovej udalosti. Výška škody 560,98 eur
priznaná žalobcovi je preto nesprávna. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol preto napadnutý
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K odvolaniu
pripojil znalecký posudok č. X/XXXX, vyhotovený P.. A. E. dňa 08.03.2018.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje
v plnom rozsahu, je vecne správne. Navrhol ho potvrdiť. Dôkazy vykonané v priebehu prvoinštančného
konania preukázali, že motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená nebolo v čase dopravnej nehody
povinne zmluvne poistené. Zároveň preukázal aj výšku spôsobenej škody a vymedzil osoby zodpovedné
za vznik škody, ako aj pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto konaní. Podľa žalobcu žalovanému nič

v priebehu prvoinštančného konania nebránilo predložiť znalecký posudok, ktorého vykonanie mohol
minimálne v odpore navrhnúť, čo neurobil včas. Konštatovanie žalovaného, že znalecký posudok
nemohol predložiť skôr, lebo ním nedisponoval, nie je dostačujúce. Je nepochybným, že v zmysle
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla má žalobca právo proti žalovanému na plnenia, poskytnuté z garančného fondu,

vyplatené za škodu, spôsobenú motorovým vozidlom, ktoré nebolo poistené. Poukázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Cdo/134/2009 na podporu svojich tvrdení. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť
a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. V replike žalobcu k odvolaniu žalovaného žalovaný podaním zo dňa 25.04.2019 uviedol, že

znalecký posudok bol vyhotovený až v čase odvolacieho konania. Trval na jeho záveroch. Uviedol, že
upozorňoval žalobcu, že závery likvidátora poisťovne nie sú správne, lebo pri zisťovaní poškodenia
nebolo konfrontované jeho vozidlo s poškodením vozidla S., čo by bolo logické a technicky správne.

12. K vyjadreniu žalovaného k replike žalobcu sa žalobca už nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP., vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia

rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 23.10.2019 a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14.Odvolacísúdsaplnestotožňujesnázoromsúduprvejinštancievyslovenýmvnapadnutomrozsudku,
a to v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p., na ktoré poukazuje, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že aj podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené

zákonné podmienky na vyhovenie žaloby.
15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd

oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym
posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnenírozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( viď rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 CSP a v podrobnostiach naň poukazuje.

17. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd uvádza, že žalobca až v odvolacom konaní predložil ako dôkaz
Znalecky posudok č. X/XXXX , ktorý vyhotovil P.. A. E. dňa 08.03.2019, na ktorý však už odvolací
súd nemohol prihliadať. Žalovaný bol totiž uznesením č.k. 13C/7/2018-53 zo dňa 05.10.2018 vyzvaný

na vyjadrenie sa k žalobe v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, tiež bol riadne poučený o svojich
právach a povinnostiach, ako aj na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na
neskoropredloženéprostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnejobrany nemusísúdprihliadať,ajemožné
ich uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( § 154 CSP). Uvedené
uznesenie bola žalovanému doručené dňa 16.10.2018, čo vyplýva zo spisu. Nebolo preto možné, aby

odvolací súd prihliadal na až v odvolacom konaní predložený Znalecký posudok č. X/XXXX. Žalovaný
mohol tento dôkaz - vyhotovenie znaleckého posudku navrhnúť vykonať v konaní pred súdom prvej
inštancieatonajneskôrdovyhláseniauznesenia,ktorýmsúdprvejinštanciedokazovanieskončil.Keďže
tak neurobil, nie je možné na neskoro predložený dôkaz už prihliadať. Nejde totiž o dôkaz, ktorý by
nemohol byt navrhnutý už v konaní pred súdom prvej inštancie. K ďalším odvolacím dôvodom odvolací

súd uvádza, že žalovaný nevzniesol žiadne námietky, s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie
v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého
sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia.
18. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou

Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie
neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS

117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016). Odvolací súd
dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky
a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď

rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred
všeobecnýmsúdomúspešný,tedaabybolorozhodnutévsúladesjehopožiadavkouaprávnyminázormi
( viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/04).
19. Je nutné ešte dodať, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný po kontakte svojho motorového vozidla
s motorovým vozidlom S. EČ: S. dňa 05.04.2017 odišiel z miesta škodovej udalosti bez všetkého, teda

vôbec nevenoval pozornosť tomu, že poškodil iné motorové vozidlo. Až po zásahu polície sa zistilo,
kto motorové vozidlo S. poškodil. Uvedené správanie sa žalovaného síce nemohlo mať vplyv na výšku
škody, táto však bola v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázaná faktúrou č. XXXXXXXXX,
vyhotovenou spoločnosťou KALADO, s.r.o. Poprad. Z kalkulácie uvedenej opravy vyplývajú jednotlivé
položky, z ktorých náhradné diely boli účtované v sume 25,89 eur, mzda za prácu bola vo výške 104,94

eur, vedľajšie náklady boli vo výške 7,66 eur a lakovanie vo výške 328,99 eur. Z uvedeného vyplýva,
že najväčší rozsah žalovanej náhrady škody bol za lakovanie poškodeného motorového vozidla. Je iba
logickým, že ak dôjde k poškodeniu časti auta, je nutné jeho prelakovanie celého poškodeného dielu.20. Odvolací súd k odvolaniu žalovaného, v ktorom namieta nesprávne právne posúdenie veci uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade však nebolo
zistené, aby súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

21. Súdom druhej inštancie nebola zistená ani iná vada, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo aby súd prvej inštancie nedospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam tak, ako to tvrdí žalovaný, ktorý však vytýkané vady nešpecifikuje.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, a
to aj vo výroku o trovách konania, preto bol napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny potvrdený s tým, že bolo odvolacím súdom doplnené, že o výške trov konania bude
rozhodnuté uznesením súdu prvej inštancie, a to aj čo sa týka trov prvoinštančného konania.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov

odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške trov aj odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).