Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912219876
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7912219876.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu C. F., narodeného XX.XX.XXXX, bývajúceho
vo H., T. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Jonášom, advokátom, so sídlom v Trebišove, M. R. Štefánika
2393/29, proti žalovanému: Obec Višňov, so sídlom Hlavná 71/22, Višňov, IČO: 332 119, zastúpenému
Advokátska kancelária Puchalla, Slávik & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 24, o
zaplatenie 1.758,93 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov
č.k. 15C/466/2015-253 zo dňa 26.9.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti neúspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.758,93 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 4.3.2011 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia
sumy 1.758,93 € s príslušenstvom titulom mzdy a odstupného. Uplatnený nárok vyčíslil tak, že suma
320,60 € predstavuje mzdu a suma 6.145 € odstupné, po odčítaní dôvodov čistá suma predstavuje

4.758,93 €, od ktorej vak odpočítal už vyplatenú zálohu 3.000 € a predmetom sporu je nedoplatok vo
výške žalovanej sumy.

2. Podľa žaloby žalobcu súd najprv vydal platobný rozkaz, proti ktorému včas podal odvolanie žalovaný
dôvodiac, že mu nie je zrejmé obdobie, za ktoré žalobca vyplatenie mzdy žiada a ani výška žalovanej
sumy. Neuznal nárok žalobcu na vyplatenie platu, pretože tento ako starosta obce v zmysle ust. § 12 ods.
1 zákona č. 369/1990 Zb. nesplnil si svoju povinnosť a nezvolal ustanovujúce zasadnutie novozvolených

orgánov do 30 dní od vykonania volieb. Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva bolo zvolené
poslancom na 11.1.2011 v zmysle § 12 ods. 3 citovaného zákona. Čo sa týka odstupného, žalobca podľa
žalovaného nepreukázal spôsob prepočtu uplatneného nároku a okrem toho z účtu obce si na svoj účet
už previedol sumu 3.000 €v januári 2011. Zároveň poukazoval na konanie vedené na tamojšom súde
pod sp. zn. 6C/173/2011 a považoval celý nárok žalobcu za nedôvodný.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom sporových strán, výsluchom

svedkov, ale aj listinnými dôkazmi a zistil nasledovné.

4.ŽalobcanastúpildofunkciestarostuobceVišňovvpolovičkedecembra2006,pričomnaustanovujúcej
schôdzi obecného zastupiteľstva zložil sľub starostu. Na tejto schôdzi sa plat ani úväzok starostuneriešil. Pred nástupom do funkcie starostu žalobca podľa jeho tvrdenia nemal vedomosť o tom, že
má vykonávať funkciu na 70%-ný úväzok a rovnako nemal vedomosti o tom, že v roku 2003 obecné
zastupiteľstvo prijalo uznesenie pod č. 1/1/2003 a nepoznal ani jeho obsah. Po oboznámení sa s ním

žalobca uviedol, že zistil, že uznesenie platilo pre jeho predchodcu G.. G., ktorý vykonával starostu obce
Višňov v roku 2003. Napokon toto uznesenie nebolo zverejnené nijakým zákonným spôsobom a nebolo
známe ani občanom obce. Súd uviedol, že v konaní nebolo sporu o tom, že žalobca bol starostom obce
od 14.12.2006 do 11.1.2011 a žalovaný nespochybnil ani matematický prepočet výpočet odstupného,
ktorý predložil žalobca. Spornou zostal rozsah percentuálneho úväzku žalobcu ako starostu a rovnako

sporným bolo i čerpanie šiestich dní dovolenky žalobcom v mesiaci január 2011.

5. Súd zo zápisnice z 3. mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva vo Višňove, konaného
dňa 20.12.2006 zistil, že v bode 10. sa uvádza, že starosta obce nastúpil do svojej funkcie na plný
úväzok, prerušil pracovný pomer práve z dôvodu vykonávania verejnej funkcie. Z tej istej zápisnice zo
zasadnutia toho istého mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva bolo zistené, že uznesením

č. 5/3/M/2006 obecné zastupiteľstvo vo Višňove určilo plat starostovi obce ako úväzkový vo výške 70%
s tým, že ak sa príjmová časť rozpočtu dodatočne navýši, plat starostu sa doplní do výšky 100%, ak
teda bude na to dostatok finančných prostriedkov a obecné zastupiteľstvo zváži aj odmeny starostovi
a poslancom.

6. Celá záležitosť ohľadne úväzku starostu bola riešená aj súdnou cestou a z rozsudku Krajského
súdu Košice sp.zn. 6S 68/2009 zo dna 28.1.2010 súd prvej inštancie mal preukázané, že v právnej
veci žalobcu Okresnej prokuratúry v Trebišove proti žalovanému Obci Višňov, predmetom ktorej bolo
preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva Višňov č. 5/3/M/2006 z 20.12.2006 bolo
rozhodnuté tak, že toto uznesenie bolo zrušené, pretože je v rozpore so zákonom. Starosta obce Višňov

- žalobca totiž nastúpil do funkcie starostu na plný úväzok, a preto sa na neho vzťahujú ustanovenia § 3
ods. 1, 2 a § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. v znení platnom v čase vydania napadnutého uznesenia.
Aplikácia ust. § 4 ods. 4 tohto zákona, ktorá sa vzťahuje na plat tzv. úväzkového starostu nie je preto
možná, pričom oprávnenia obecného zastupiteľstva, ktoré sú dané v ust. § 11 ods. 4 písm. i/ Zákona o
obecnom zriadení, medzi ktoré patrí aj rozhodovanie o plate starostu, nemožno vykladať neobmedzene,

bez právneho súvisu daných oprávnení obecného zastupiteľstva s inými zákonnými ustanoveniami,
okrem iného s ust. § 13 ods. 11 Zákona o obecnom zriadení v náväznosti na špeciálnu úpravnú normu a
tou je zákon č. 253/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý v recitovaných ustanoveniach upravuje
právne podmienky určenia platu starostu. Tento rozsudok krajského súdu bol potvrdený rozsudkom
Najvyššieho súdu sp.zn. 5Cžo/125/2010 zo dňa 22.6.2010. Najvyšší súd neakceptoval argument obce

Višňov v súvislosti s napadnutým uznesením č. 5/3M/2006, ktoré vydalo jej obecné zastupiteľstvo, že
došlo k potvrdeniu platu novozvoleného starostu - žalobcu vo výške 70 %, nakoľko výška tohto platu, ako
i výška 70 % funkčného čiastočného úväzku vyplývala z právoplatného skoršieho uznesenia obecného
zastupiteľstva obce č. 1/1/2003 zo dňa 3.1.2003. Súd totiž argumentoval, že starosta obce C. F. dňa
14.12.2006 zložil sľub starostu, čím sa ujal funkcie starostu v plnom rozsahu, ktorá mu nemôže byť

obmedzená rozhodnutím zastupiteľského orgánu obce.

7. Súd prvej inštancie následne vec právne posúdil podľa § 11 ods. 4 písm. i/, § 13 ods. 11 zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu začatia vykonávania funkcie starostu
žalobcom (1412/2006), ďalej podľa § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 2,4, § 5 ods.2 písm. a/ ods. 3 zákona č.

254/1994 Zb. o právnom postavení a mzde starostov a primátorov miest v znení účinnom ku dňu začatia
vykonávania funkcie starostu žalobcom a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.
8.Akoužbolopredtýmuvedené,predmetomžalobybolozaplateniesumy1.758,93€,ktorápozostávazo
mzdových nárokov žalobcu predstavujúcich nezaplatenú náhradu za 6 dní dovolenky za mesiac január
2011 vo výške 320,60 € a sumy 6.145 € titulom odstupného za 5 mesiacov. Po odpočítaní odvodov

celková suma, ktorá by mu prináležala predstavuje 4.758,93 €, keďže však žalobcovi už bola uhradená
záloha 3.000 €, žalobca si uplatňuje v tomto súdnom spore iba rozdiel 1.758,93 €.

9. V súvislosti s úväzkom žalobcu súd prvej inštancie v súlade s názorom Krajského súdu v Košiciach a
Najvyššieho súdu SR v správnom konaní dospel k záveru, že žalobca ako starosta obce Višňov nastúpil

do funkcie starostu na plný úväzok, preto sa na neho plne vzťahujú ustanovenia § 3 ods. 1 a § 4 ods.
2 zákona č. 254/1994 Z.z. v znení platnom v čase vydania napadnutého uznesenia. Aplikácia ust. § 4
ods. 4 uvedeného zákona vzťahujúce sa na plat tzv. úväzkového starostu preto nie je možná.10. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/51/2013-288
zo dňa 10.12.2014, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 6C/173/2011-226 zo
dňa 24.7.2012. Aj tam bol vyslovený právny názor odvolacieho súdu, že pojem určovať plat starostu

(ako vyplýva zo zákona o obecnom zriadení) je presne definovaný, zrozumiteľný a bez pochybnosti
o jeho význame sa vzťahuje len na stanovenie a určenie platu starostu, nevzťahuje sa na určovanie
pracovného úväzku starostu ako možného predstupňa k určeniu platu starostu, preto kompetencie
obecného zastupiteľstva určovať plat starostu nesubsumuje určovanie úväzku starostu. Nemožno
opomenúť tú skutočnosť, že samotní obyvatelia obce pred voľbami starostu boli uzrozumení s určitými

podmienkami výkonu funkcie starostu, z ktorých jednou bol aj plný úväzok starostu, preto pokiaľ
obecné zastupiteľstvo určilo okrem platu starostu aj jeho pracovný úväzok, konalo nad rámec zákona
o obecnom zriadení a svojich kompetencií a v rozpore s ustanovením článku 2 ods. 2 Ústavy SR.
Pokiaľ by zákonodarca v podobe zákona o obecnom zriadení chcel zveriť obecnému zastupiteľstvu aj
právomoc určovať pracovný úväzok starostu, bolo by to v ňom výslovne uvedené. Takéto svojvoľné
rozširovanie právomoci obecným zastupiteľstvom na otázky, ktoré mu zákon nezveruje, je v rozpore

s Ústavou SR. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR zákonodarca ani nezvažoval možnosť zveriť
takúto právomoc určovania pracovného úväzku starostu do rúk obecného zastupiteľstva, pretože by
bolo možné, aby obecné zastupiteľstvo určilo pracovný úväzok starostu aj na 0 hodín denne, čím by
znefunkčnilo jedného z dôležitých samosprávnych orgánov obce - starostu. Ak by starosta hrubo alebo
opakovane zanedbával svoje povinnosti a porušoval Ústavu Slovenskej republiky a ostatné zákona, ako

aj všeobecne záväzne právne predpisy, má právo obecné zastupiteľstvo postupovať podľa § 13a ods.
3 písm. a/ zákona o obecnom zriadení a má možnosť vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní
starostu. Obecné zastupiteľstvo preto nemôže určiť nižší plat, než je uvedený v zákone, teda nie nižší
akosúčinnosťpriemernejmesačnejmzdyzamestnancavnárodnomhospodárstvevyčíslenejnazáklade
údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4

ods.1vzávislostiodpočtuobyvateľovobce(uznesenieNSSRzodňa5.11.20098Sžo/215/2009).Keďže
uznesenie Obecného zastupiteľstva Obce Višňov č. 5/3M/2006 zo dňa 20.12.2006 bolo zrušené ako
nezákonné, žalovaný nemá právny titul na zníženie úväzku starostu a od toho sa odvíjajúceho zníženia
mzdy starostu. Navyše, v rozhodnom období obecné zastupiteľstvo ani nemalo právomoc rozhodovať o
výške úväzku starostu. Vzhľadom k tomu, že neexistovalo rozhodnutie Obecného zastupiteľstva Obce

Višňov o výške platu žalobcu, v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 253/2004 Zb. starostovi patrí plat, ktorý
je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve a násobku podľa § 4
ods. 1 alebo ods. 7 teda tak, ako to bolo v konaní žalobcom uplatnené. Žalobca si teda vypočítal nárok
na náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku a odstupné zákonným spôsobom a vychádzal z minimálnej
mzdy starostu bez akýchkoľvek príplatkov.

11. Pokiaľ ide o čerpanie dovolenky v mesiaci január 2011 žalobca tvrdil, že sa jednalo o dovolenku
za rok 2010, čo preukazoval predložením výplatných pások za mesiace október, november, december
2010. Takýto nárok žalobcu na dovolenku žalovaný ani nespochybnil. Čo sa týka čerpania dovolenky
žalobca tvrdil, že dovolenkový lístok riadne vypísal, založil do knihy došlej pošty tak, ako to bolo na

obecnom úrade obvyklé a takto robil aj jeho predchodca. Pri výpočte náhrady mzdy za vyčerpanú
dovolenku mzdová účtovníčka vypočítala výšku náhrady, ktorá mu patrí. Vychádzala pritom z priemernej
nominálnejmzdyvnárodnomhospodárstvezarok2009(744,50€)akeďžeideoobecdo500obyvateľov
násobila túto sumu koeficientom 1,65. Pri plate 1.229 € mesačne patrí mu za 6 dní dovolenky suma
368,70 €, pričom žalobca si uplatnil sumu 320,60 €. Aj keď žalovaný čerpanie dovolenky spochybnil na

preukázanie svojho tvrdenia nenavrhol žiaden dôkaz. Žalobcu nevyzval, aby nastúpil do práce, ani jeho
neúčasť v zamestnaní nekvalifikoval ako neplatené voľno alebo absenciu. Nespochybnil ani skutočnosť,
žepočas6dnívmesiacijanuár2011žalobcanebolvpráci,právenaopaksámvodporeprotiplatobnému
rozkazu potvrdil, že žalobca nebol v mesiaci január 2011 v úrade, a preto ustanovujúce zasadnutie
obecného zastupiteľstva na deň 11.1.2011 musel zvolať poslanec. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj

námietkou žalovaného, ktorý tvrdil, že ide o zmenu pôvodnej žaloby, keď žalobca najskôr požadoval
nevyplatenú mzdu a následne ju kvalifikoval ako náhradu mzdy za dovolenku a teda ide o zmenu žaloby,
pričom tento nárok považuje za premlčaný, tak súd dal odpoveď aj na tento problém s tým, že jedná sa
len o upresnenie žaloby, pretože skutkové okolnosti zostali rovnaké a nejde i nový nárok. Nárok v tomto
smere na náhradu mzdy za dovolenku nie je premlčaný, pretože pôvodný nárok bol uplatnený žalobou

6.12.2012. Nárok bol špecifikovaný 7.6.2017, ale rozdiel je len v právnej kvalifikácii tohto nároku.

12. Súd považoval za potrebné uviesť aj to, že medzi sporovými stranami sa vedie väčší počet sporov,
ktoré doposiaľ nie sú všetky právoplatne skončené a vzhľadom hlavne na názor vyslovený v uzneseníNajvyššieho súdu SR 8Sžo/215/2009 sa argumentácia žalovaného v tomto spore javí len ako účelová
obrana. Ďalšie argumenty zo strany žalovaného súd prvej inštancie považoval pre rozhodnutie vo veci
samej za právne irelevantné bez potreby sa nimi osobitne zaoberať.

13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi proti
neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu - 100 %.

14. Proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v §

365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Dôvodil, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v napadnutom
rozhodnutí vôbec neuviedol, z čoho mal preukázané, že žalovaný vykonával funkciu starostu vo svojom
volebnom období od 14.12.2006 do 11.1.2011 v rozsahu úväzku 100 %. Tvrdenie žalobcu o tom,
že pri nástupe do funkcie nevedel, že bude vykonávať funkciu starostu len na 70 %-ný úväzok v
konaní neboli žiadnym spôsobom preukázané a v rozhodnutí súd ani neuviedol, ako vyhodnotil výpoveď
starostu, ale aj žalovaného a z akého dôvodu sa mu jeho tvrdenie javilo ako hodnoverné. Súd tiež

neuviedol ako vyhodnotil dôkaz, a to výpoveď starostu obce v súdnom spore sp. zn. 9Cpr/1/2013,
keď na pojednávaní dňa 20.5.2013 uviedol, že ku dňu volieb v roku 2006 vedel, že jeho právny
predchodca pracoval len na úväzok. Taktiež súd nevyhodnotil dôkaz, a to výsluch svedka Ing. G. F.
o tom, ako sa zverejňovali uznesenia obecného zastupiteľstva, konkrétne uznesenie č. 1/1/2013. Súd
prvej inštancie sa nijako nevysporiadal ani s argumentáciou žalovaného o hodnotení rozhodnutí č.

1/2012 a č. 2/2012 v prospech argumentácie o 70 %-nom úväzku žalobcu. Pokiaľ súd prvej inštancie
odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach 6S/68/2009 zo dňa 28.1.2010, tak odvolateľ uviedol,
že súd bol viazaný len rozhodnutím o zrušení uznesenia obecného zastupiteľstva obce Višňov 5/3/
M/2006 zo dňa 20.12.2006, avšak nebol viazaný odôvodnením tohto rozhodnutia, ani záverom o tom,
že súd v inom konaní mal za preukázané, že žalobca nastúpil do funkcie na plný úväzok. Súd prvej

inštancie nebol v tomto spore rovnako viazaný ani odôvodnením rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Sžo/125/2010 zo dňa 22.6.2010. Navyše Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí uviedol, že
uznesenie obecného zastupiteľstva č. 1/1/2003 bolo právoplatné a nemohlo sa vzťahovať na žalobcu len
z dôvodu právneho posúdenia, že rozsah úväzku nemôže byť obmedzený rozhodnutím zastupiteľského
orgánu obce. K možnosti obmedzenia rozsahu úväzku starostu rozhodnutím zastupiteľského orgánu

obce sa však žalovaný v ďalšom vyjadril, že zákonodarca si bol vedomý nejednotnosti právneho názoru
odbornej verejnosti v tejto otázke a považoval za potrebné ustanoviť právomoc obecného zastupiteľstva
určovať rozsah výkonu (úväzku) starostu obce jednoznačne, hoci mala vyplývať z demonštratívneho
výpočtu právomocí obecného zastupiteľstva uvedeného v zákone o obecnom zriadení. Stalo sa tak
novelou uskutočnenou zák. č. 102/2010 Z.z. z 2.3.2010, ktorá nadobudla účinnosť 1.4.2010, kde

táto právomoc už jednoznačne stanovená je. Žalovaný v odvolaní teda zastáva názor, že pôsobnosť
obecného zastupiteľstva určovať rozsah úväzku starostu obce sa nachádzala v zákone o obecnom
zriadení aj v znení platnom a účinnom aj pred 1.4.2010, avšak v implicitnej forme demonštratívneho
výpočtu pôsobnosti obecného zastupiteľstva a bolo teda potrebné postupovať racionálnymi výkladovými
postupmi za účelom jej vyvodenia. Nová legislatíva priniesla impulz, z ktorého je zrejmé, že od začiatku

bolocieľomzákonodarcuzveriťpôsobnosťurčovaniarozsahuúväzkustarostuobecnémuzastupiteľstvu,
preto aj v rozhodnom období malo obecné zastupiteľstvo právomoc rozhodnúť o výške úväzku žalobcu
ako starostu obce. V súvislosti s odvolacím dôvodom porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces
v odvolaní namietal žalovaný nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Vytýkal mu
absenciu celkovej presvedčivosti a nedostatočnosti právnej argumentácie. V ďalšom namietal žalovaný

nesprávny výpočet odstupného práve v súvislosti s ním tvrdeným 70%-ným úväzkom. Vyplatenie
zálohy 3000 € na odstupné je v rozpore so zásadami hospodárenia žalovaného, keďže transakcia bola
schválená dodatočne. Neuhradená teda podľa odvolateľa zostávala suma 206,21 €, v mesiaci august
2010 bol však žalobcovi vyplatený plat v sume zvýšenej o 368,70 € oproti nároku 70%-ného platu,
čo kompenzuje aj zvyšný žalobcom uplatnený nárok, táto skutočnosť bola žalobcovi riadne písomne

oznámenáadoručovanáanároknaodstupnéjevcelomrozshauvysporiadaný.Žalovanýďalejpoukázal
na to, že nárok na mzdu a na jej náhradu sú dva rozdielne nároky a na ich preukazovanie je potrebné
preukazovať rozdielne skutkové okolnosti. Zotrval na názore, že nárok na plat za mesiac január 2011
nie je dôvodný, nárok na náhradu mzdy bol v čase jeho uplatnenia už premlčaný. Vzhľadom na uvedené
žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu žalobcu v

celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov celého konania.

15. Žalobca sa k odvolaniu písomne vyjadril s tým, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správy a
ako taký ho navrhol odvolaciemu súdu v celom rozsahu potvrdiť, žiadal priznať náhradu trov odvolaciehokonania. V žiadnom prípade neobstojí odvolacia námietka spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení
rozsudku, podľa skúseností žalobcu tento odvolací dôvod používa žalovaný v každom svojom odvolaní.
Prepočet uplatnených nárokov na 70% žalovaným neobstojí, keďže žalobca bol starostom na 100%-

ný úväzok. Nie je dôvodný ani argument o započítaní pohľadávok, keďže sú tu aj iné súvisiace spory
a počítanie premlčacej lehoty žalovaným je prinajmenšom čudné. Aj argument o zmenenom petite nie
je správny, pretože od žalovaného požaduje stále tú istú sumu. Záverom uviedol, že na Okresnom
súde v Trebišove už bolo rozhodnuté aj v ďalších sporoch sporových strán, s touto kauzou súvisiacich
(6C/173/2011 a 9C/1/2013), avšak neprávoplatne.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380
ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacieho dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.10.2019 po predchádzajúcom zverejnení miesta a

času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219
ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

17. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie
procesnépráva,ktorémuzákonpriznáva.Vovšeobecnostiideotakýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP rozumie

také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide
predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorého dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo
výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Odvolací dôvod podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie

založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP. K
odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok vymedzených v podanom
odvolaní dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je opodstatnené
a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v

rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad
vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán,
pričom rozsudok aj náležite, podrobne a presvedčivo odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia
v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý

proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie,
ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené vodvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, preto ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, odkazuje na nich a na
zdôraznenie správnosti rozsudku uvádza:

20. Aj odvolací súd zdôrazňuje, že právoplatné rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/68/2009
aNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky8Sžo/215/2009tvoriazákladprepriznanienárokovžalobcuato
v rozsahu 100%-ého úväzku žalobcu ako starostu Obce Višňov. Preto akýkoľvek prepočet na výšku 70%
a následná tvrdená kompenzácia zo strany žalovaného neobstoja. Spochybňovanie správnosti výkladu
zákonných ustanovení v právoplatnom rozhodnutí najvyššieho súdu žalovaným pokladá odvolací súd

za účelové a prinajmenšom trúfalé.

21. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní tiež nemal dôvod odchýliť sa od právneho názoru Krajského
súdu v Košiciach prezentovaného v rozhodnutí č.k. 1Co/51/2013, ktoré korešponduje s názorom
vysloveným najvyšším súdom.

Správna je aj argumentácia súdu prvej inštancie ohľadne posúdenia nároku na zaplatenie náhrady mzdy
za dovolenku a následného posúdenia námietky premlčania.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vrátane správneho výroku o trovách konania.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, úspešnému žalobcovi preto odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).