Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/152/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010527
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117010527.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému D. C., pre prečin
podvodupodľa§221ods.1Trestnéhozákona,oodvolaníobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúdu
Trnava zo dňa 13.09.2018 pod sp. zn. 5T/16/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.11.2019
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného D. C., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný D. C. uznaný za vinného z prečinu podvodu
podľa § 221 ods.1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase odo dňa 01.02.2013 do 27.02. 2013 v R., ul. R. X/b, vylákal od U. T. finančnú
hotovosť vo výške 1.000,- Eur za účelom uhradenia záväzku, ktorý vznikol U. T. a L. T. z odstúpenia od

rezervačnej zmluvy voči G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. R., R. ul. č. XXX, zast. JUDr. Jozefom
Madejom, advokátom, ktorý však neuhradil, ale U. T. predložil nepravdivé potvrdenie o zaplatení tohto
záväzku a finančnú hotovosť si ponechal pre vlastnú potrebu, čím poškodeným U. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. č. XXX a L. T., nar. XX.XX. XXXX, bytom H. č. XXX, spôsobil škodu vo výške 1.000 eur.

Za to mu bol podľa § 221 ods.1, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods.4, § 41 ods.1, § 42 ods.1 Trestného

zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm. b/ Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
so stredným stupňom stráženia.

Súd zároveň podľa § 42 ods.2 Trestného zákona zrušil výrok o treste obsiahnutý v trestnom rozkaze

Okresného súdu Trnava zo dňa 21.07.2015 pod sp. zn. 0T/138/2015, ako aj v všetky rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 61 ods.1, ods.2 Tr. zákona súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku bol obžalovaný D. C. zaviazaný, aby uhradil poškodeným U.
T., nar. XX.XX.XXXX a L. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. č. XXX, spôsobenú škodu vo výške
1892,33 - Eur.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 265-272 spisu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný D. C., ktoré odôvodnil osobitným

písomným podaním (č.l. 276).Namietal, že rozsudok okresného súdu je nesprávny. Spáchanie uvedeného prečinu od začiatku
trestného stíhania popieral, pričom dôkazmi , ktoré vykonal okresný súd nebolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že by sa predmetného skutku dopustil. Opakovane žiadal, aby boli vypočutí

svedkovia (ktorých v odvolacom konaní ani neoznačil žiadnym spôsobom či už menom, priezviskom
atď.), ktorí osobne vrátili financie a svedkovia, ktorí dokazujú, že väčšinu rekonštrukcie domu T.
financoval a realizoval on. Vyšetrovateľ a súd len zaujato vypočuli svedkov, ktorí komunikovali výhradne
s poškodeným a preto žiada, aby odvolací súd napadnutým rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na nové konanie.

Zástupca Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného
zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku s poukazom na správnosť napadnutého
rozsudku vo všetkých jeho výrokoch.

Podľa § 316 ods.1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.

Podľa § 316 ods.3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol ak zistí že súd rozhodol nezákonnom

zložení, alebo obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby alebo hlavné
pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods.1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Trestného poriadku.

Odvolací súd plniac prieskumnú povinnosť nezistil dôvod na postup podľa § 316 ods.1 Trestného
poriadku, alebo podľa § 316 ods.3 Trestného poriadku. V tomto ohľade zistil, že odvolanie podal
obžalovaný riadne a včas, je oprávnenou osobou na jeho podanie. Vo vzťahu k ustanoveniu § 316

ods.3 Trestného poriadku zase zistil, že okresný súd sa nedopustil žiadneho pochybenia majúceho za
následok postup obsiahnutý v tomto ustanovení.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti preto odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým odvolanie obžalovaného smerovalo.

Zistil pritom, že okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v
súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy v rozsahu
potrebnom pre náležité zistenie skutočného stavu veci nevyhnutného pre zákonné a objektívne
rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné ustanovenia zmyslom ktorých je zabezpečenie

práva obžalovaného na obhajobu, následne v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Trestného poriadku
vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel
tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods.1

Trestného poriadku jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a
akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

zákona v otázke viny a trestu.Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom
rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Dodáva iba, že aj podľa jeho názoru výpovede svedkov- poškodených U. T. a L. T. možno
považovať za hodnoverné a zároveň spôsobilé usvedčiť bezpečným spôsobom obžalovaného D. C. zo
spáchanéhoskutku.Zobsahuspisovéhomateriálunevyplývažiadnatakáskutočnosť,ktorábyvýpovede
poškodených či už znižovala alebo spochybňovala. Výpovede svedkov boli od začiatku nemenné,

vzájomne sa zhodovali pri opisovaní skutkového deja, boli logické a bez akýchkoľvek pochybností,
pričom nebola zistená ani žiadna motivácia zo strany poškodených obžalovanému poškodiť, resp. ho
krivo obviniť. Treba podotknúť, že poškodení jednoznačne, bez akéhokoľvek zaváhania veľmi podrobne
popísali, ako v dôvere k obžalovanému tomuto odovzdali finančnú hotovosť vo výške 1.000,- Eur
za účelom uhradenia záväzku, ktorý im vznikol v súvislosti s odstúpením od rezervačnej zmluvy
voči G. E. zast. JUDr. Jozefom Madejom, advokátom, ktorý (záväzok) však neuhradil, pričom U. T.

predložil nepravdivé potvrdenie o zaplatení tohto záväzku a finančnú hotovosť si ponechal pre vlastnú
potrebu. Obrana obžalovaného, ktorí popiera spáchanie predmetného skutku a tvrdí, že celý prípade
je vykonštruovaný poškodenými v snahe poškodiť mu, bola jednoznačne vyvrátená celým radom
vykonaných dôkazov, a to najmä výpoveďami svedkov F. G., JUDr. W., JUDr. Jozefa Madeja, Mgr.
C., W. I., ktorí jednoznačne popreli, že by potvrdenie o prevzatí peňazí bolo vystavená advokátskou

kanceláriou a tiež to, že by mala by akákoľvek suma zo strany obžalovaného odovzdaná na pokrytie
zmluvnej pokuty, a to ani sprostredkovane, prostredníctvom tretích osôb, preto aj odvolací súd považuje
obranu obžalovaného poukazujúc na iné, bližšie nešpecifikované ( a doposiaľ nevykonané) dôkazy v
tomto smere za jednoznačne účelovú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne
konanie.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu aj odvolací súd potom dospel k zisteniu, že konanie
obžalovaného tak, ako je opísané v súlade so zisteným skutočným stavom veci vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku , napĺňa znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods.1 Trestného zákona, ako to
správne ustálil okresný súd.

V súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd aj pri ukladaní trestu obžalovanému. Prihliadal
pritom ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery,
pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.

Rešpektujúc tieto hľadiská považuje odvolací súd súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov ukladaný obžalovanému v rámci zvýšenej trestnej sadzby stanovenej v ustanovení § 221
ods.1 Trestného zákona za zákonný a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj
možnostiam nápravy a prevýchovy obžalovaného. Takto uložený trest zodpovedá požiadavke nielen

individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Napokon okresný súd rozhodol v súlade so zákonom aj v tom smere, keď obžalovaného podľa § 48
ods.2 písm .b/ Trestného zákona na výkon trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia,
nakoľko bol obžalovaný v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný

trestný čin.

Správne postupoval okresný súd aj pri zrušení výroku o treste obsiahnutého v trestnom rozkaze OS
Trnava zo dňa 21.07.2015 pod sp. zn. 0T/138/2015, a opätovnom uložení trestu zákazu činnosti, ktorý
bol súčasťou zrušeného rozhodnutia, a tiež ukladaním nepodmienečného trestu, ktorý nemohol byť
miernejší, ako trest uložený týmto skorším rozhodnutím súdu ( kedy mu bol ukladaný nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace), čím boli splnené všetky podmienky pre postup súdu v zmysle

§ 42 ods.1 a ods.2 Tr. zákona.Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že i v rámci tzv. adhézneho konania boli splnené podmienky pre
priznanie nároku na náhradu škody poškodeným, a preto okresný súd správne a zákonným spôsobom
podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku rozhodol o uplatnenej škode.

Z uvedeného vyplýva, že krajský súd nepovažoval odvolanie obžalovaného D. C. proti napadnutému
rozsudku za dôvodné, preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku

Na záver odvolací súd podotýka, že verejné zasadnutie predmetom ktorého bolo rozhodnúť o jeho

odvolaní uskutočnil odvolací súd v neprítomnosti obžalovaného, pretože upovedomenie o verejnom
zasadnutí bolo obžalovanému riadne a včas doručené (v zmysle § 66 ods.3 Tr. por.) a bol poučený o
možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti a teda za splnenia podmienok uvedených
v § 293 ods. 5 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.