Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10Er/469/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910207170
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Balogh
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7910207170.4

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814
99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: S. L., A.. XX.X.XXXX, W. W. XX, XXX XX S., vedenom
na Exekútorskom úrade JUDr. Peter Kuna (zákonný nástupca po odvolanom súdnom exekútorovi JUDr.
Václav Kuna, Nitra), so sídlom exekútorského úradu Miletičova 20, 821 08 Bratislava 2, pod sp.zn. EX
1575/2010, o vymoženie 650,78 Eur a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania

takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie p r i z n á v a vo výške 39,83 Eur, ktoré je povinný zaplatiť
súdnemu exekútorovi oprávnený, a to do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného výmeru Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Košiciach, č. k.: PV 801/06408/2009 zo dňa 07.12.2009,
predložilsúdnemuexekútorovinávrhnavykonanieexekúciedňa7.6.2010.Súdnyexekútorbolpoverený
na vykonanie exekúcie poverením Okresného súdu Trebišov sp.zn. 10Er/469/2010-10, číslo: 5811
061419 * zo dňa 22.6.2010.

2. Súdny exekútor podaním zo dňa 30.7.2015 predložil návrh oprávneného zo dňa 24.7.2015 ktorým v
zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
o zmene a doplnení ďalších zákonov oprávnený navrhol zastaviť predmetné exekučné konanie. Súdny
exekútor zároveň uviedol, že si náhradu trov exekúcie uplatňuje vo výške 39,83 Eur.

3. Podľa ust. § 48 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a

doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína
na návrh.

4. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa

stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,

k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m)rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval

nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a ustanovení Exekučného poriadku skúmal, či sú v
danom prípade splnené podmienky pre zastavenie exekúcie. Z podania oprávneného doručeného súdu
dňa 30.7.2015 bolo zistené, že oprávnený navrhol zastaviť exekučné konanie v zmysle ust. § 57 ods.

1 písm. c) Exekučného poriadku, ktorého základom je uplatnenie dispozičného práva oprávneného,
ktorým je exekučné konanie ovládané, a ktoré znamená, že aj bez udania dôvodu môže oprávnený
kedykoľvek v priebehu konania navrhnúť zastavenie exekučného konania.

7. Vzhľadom na uvedené má súd za preukázané, že sú splnené podmienky na zastavenie exekučného

konania v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c) cit. zákona, a preto predmetnú exekúciu zastavil tak, ako je
uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

8. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa ust. § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

10. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa ust. § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov,

náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu
hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

12.Podľaust.§14ods.1vyhláškyMSSRč.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorov

(ďalej len „vyhláška“), ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

13. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

14. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 4.4.2019 žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej výške
39,83 Eur, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny vo výške 33,19 Eur v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky
a 20% DPH, nakoľko je platcom DPH.

15. Súd na základe vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky priznal súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur tak, ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia,
pričom na ich úhradu zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd vtejto súvislosti chce poukázať na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Košiciach, 11
CoE 71/2011 zo dňa 28.10.2011, v zmysle ktorého ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
je výnimkou zo zásady ustanovenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku - podľa ktorej trovy

exekúcie uhrádza zásadne povinný, v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému
povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne iba vtedy, ak oprávnený zastavenie exekúcie procesne
zavinil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu, či oprávnený nejakým
spôsobom zavinil zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie,
je potrebné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v

ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Preto o tom, či oprávnený zavinil zastavenie
konania, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku.
Pod „zavinením oprávneného“ v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba preto rozumieť také
porušenieprocesnýchpredpisovzostranyoprávneného,ktorémázanásledokbuďneodôvodnenývznik
trovexekúciealebotakéjehokonanie(úkony),ktorébyspôsobilozastavenieexekúcie.Vdanomprípade
podanie oprávneného zo dňa 24.7.2015, doručené súdu dňa 30.7.2015, ktoré viedlo k zastaveniu

exekúcie, je možné považovať za taký procesný úkon, ktorý zakladá nárok súdneho exekútora na
priznanie náhrady trov exekúcie a následné zaviazanie oprávneného na ich úhradu.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od

doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť
dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení;
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo

uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.