Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/197/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818200268
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7818200268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletú H. M. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Rožňava, Šafárikova 112 dieťaťa rodičov Z. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v Q. na E.G. X a M. M.
nar. X.X.XXXX bývajúceho v Q. na S. X zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Riedlom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Prešove na Konštantínovej 3308/6 v konaní o zmene výkonu rodičovských
práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo 7. mája 2019 č.k.
7P/20/2018-198 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného pre mal. H. M. nar. XX.X.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 7. mája 2019 č.k. 7P/20/2018-198 zamietol návrh otca na zverenie
maloletej H. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného
súdu Rožňava z 27. novembra 2014 č.k. 7P/361/2014-69 od otca pre maloletú H. zo 100,- € na 150,-
€ mesačne od 1.5.2019 , ktoré zaviazal otca prispievať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca matke
dieťaťa. Návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.4.2018 do 30.4.2019 zamietol. Zmenil
rozsudok Okresného súdu Rožňava z 3. septembra 2015 č.k. 7P/70/2015-57 tak, že otec je oprávnený
stýkať sa s maloletou dcérou dva týždne v mesiaci v čase pracovného voľna s tým, že vždy vo štvrtok

o 16.00 hod. si prevezme maloletú od matky pred jej bytom a v nedeľu o 18.00 hod. maloletú matke na
tom istom mieste odovzdá. Uložil matke povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať
a prevziať ju od otca v stanovenom čase a na stanovenom mieste. Zaviazal rodičov uhradiť náklady
znaleckého dokazovania 554,88 € rovnakým dielom po polovici, teda každého z nich 277,44 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku na účet konajúceho súdu. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol
tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.

2. Odvolanie podal proti výroku o výživnom v zákonnej lehote otec dieťaťa, ktoré odôvodnil nesprávnymi
skutkovými zisteniami, ku ktorým súd dospel na základe vykonaných dôkazov a tým, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Návrh matky na zvýšenie výživného podaný
začiatkom roka 2018, o ktorom ho neinformovala, bolo pre neho prekvapujúce, pretože mu nebolo
zrejmé, že by maloletej dcére niečo zo strany matky alebo z jeho strany ohľadom starostlivosti ako
materiálnej, tak aj osobnej, niečo chýbalo. Práve naopak, vždy jej na výchovu a výživu prispieval ďaleko
nad rámec a vychádzal v ústrety jej požiadavkám a potrebám. Opakovane kupoval dcére oblečenie,

obuv, hračky, elektroniku, sladkosti, športové potreby a iné v čase, keď bola u neho a nakoľko si veci
stále odniesla domov a pri ďalšej návšteve matka jej veci opakovane nezabezpečila a nebola ochotná
vyjsť v ústrety dcére, aby sa aj u otca cítila dobre. Prístup matky označil za direktívny. Pred dcérou je zo
strany matky ponižovaný a menejcenný. Matka neustále zdôrazňuje dcére, koľko výdavkov a námahyju stojí jej starostlivosť o ňu, čo všetko jej kupuje a naopak, všetko čo dcére kúpi on, znehodnocuje,
hoci ide o najhodnotnejšie veci ako bicykel, korčule, mobilný telefón, reproduktor bluetooth, kvalitná
značková obuv a oblečenie stále nové aj dvakrát do mesiaca. Polovicu výdavkov na dcéru vrátane

stravy, bývania, hygieny, voľnočasových aktivít a výdavkov s tým spojených, je matka ušetrená tým, že
dcéra trávi v priemere 10 dní u neho a všetky výdavky hradí, pritom pravidelne posiela výživné. V čase
veľkých školských prázdnin je dcéra u neho súvisle celý mesiac. Od naposledy určeného výživného
v roku 2014 bola dcéra v poslednom ročníku MŠ a v čase podania návrhu začiatkom roka 2018 bola
žiačkou 3. ročníka ZŠ, doteraz jej nič nechýbalo a výživné postačovalo. U matky sa pomery nezmenili.

Od posledného určenia výživného stále býva v trojizbovom byte, má stále toho istého priateľa, ktorý
žije vo vedľajšom tiež trojizbovom byte. Matka je samostatne zárobkovo činná osoba a priznáva na
súde 260,- € ako mesačný príjem, čo je prakticky nemožné, ak bola doteraz schopná vykryť všetky ňou
tvrdené výdavky. Keď bola konfrontovaná na súde s nepomerom jej príjmu a výdavkov, vypovedala, že
jej pomáha matka, ktorá jej dáva 150,- € mesačne zo svojho invalidného dôchodku, čo tiež je nemožné
vzhľadom k tomu, že je invalidná dôchodkyňa a rovnako aj jej druh. Žijú v rodinnom dome neďaleko

Košíc a jej matka má ďalšie tri dcéry, z toho jedna je maloletá, má 16 rokov a ďalšie tri vnúčatá,
vrátane mal. H.. U neho sa zamestnanie a mzda nezmenili, ale zmenili sa výrazne jeho rodinné pomery,
oženil sa a s manželkou majú spoločnú dcéru nar. 18.11.2017 a spolu v domácnosti žije s nimi aj
manželkin maloletý 11 ročný syn z jej predchádzajúceho vzťahu. Jeho manželka je s maloletou dcérou
na rodičovskej dovolenke. K podaniu návrhu na zvýšenie výživného matku možno viedla obava, že by

mohol dať návrh na zníženie výživného pre mal. H., keďže pomer jeho príjmov a výdajov spojených s
ďalšími vyživovacími povinnosťami voči narodenej druhej dcére a manželke na materskej dovolenke sa
výrazne znížil. Odvolanie voči rozhodnutiu súdu podáva aj z toho dôvodu, že jeho príjem bol preverený
opakovane, súd započítal do jeho príjmu aj diéty, ktoré mu zamestnávateľ platí k cestám na stravu a
parkovné, pričom príjem matky ako samostatne zárobkovo činnej osoby, majiteľky kvetinárstva, kde

nemá žiadnych zamestnancov, nikto riadne nepreveril a je zrejmé, že príjem, ktorý vykázala na súde, nie
je jej skutočný príjem, keďže v predajni nevydáva na všetok tovar bločky a dokázal jej aj bočné príjmy,
keďžepečietortynaobjednávku,predávarôznearanžmányvyrobenéztovaruzpredajne.Samauviedla,
že jej príjem je pohyblivý, sú mesiace, keď sa jej darí viac a kedy menej, záleží od predajného obdobia,
napr. na sviatok zosnulých vyrába smútočné vence, ktoré dobre vynášajú a pochybuje, že tento príjem

zarátava do zdaniteľného príjmu. Vyjadril názor, že konanie matky presne zodpovedá zákonnému rámcu
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, pretože sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania,
keď ako uviedla, zamestnanie nezmenila, aj keď pracovné miesto mohla využiť, pretože sa musela s
dcérou učiť. To je dôvod pomerne zvláštny a z jeho pohľadu ide o alibistické vyjadrenie. Aj v tomto konaní
deklaroval, že chce mať dcérku v striedavej starostlivosti a reálne dokáže pomôcť aj matke, aby mala

viac času na svoje osobné potreby. Ostatne z toho dôvodu si s manželkou prostredníctvom hypotéky
zabezpečili rozlohou väčšie bývanie, pretože tak má maloletá svoju vlastnú izbu. Súd aj dospel k záveru,
žesvojerodičovsképovinnostisiplnísvedomitoatouždlhodobo,dcérahománaozajveľmirada,apreto
rozšíril čas styku s maloletou dcérou. Zároveň je ale súdom nepreukázané, z akého dôvodu pristúpil
zároveň s rozšírením styku aj so zvýšením výživného. Predložil kompletný prehľad svojich príjmov, na

ktorý sa súd dopytoval aj u jeho zamestnávateľa a je zrejmé, že svoj príjem používa v prevažnej miere
na financovanie hypotéky a nákladov na byt spolu 390,- € mesačne. Jeho manželka je na rodičovskej
dovolenke a rodičovský príspevok postačuje tak akurát na starostlivosť o ich spoločné dieťa. Diéty nie sú
podľa Zákonníka práce mzdou a keďže vykonáva prácu aj mimo Slovenskej republiky, výška týchto diét
je stanovená s ohľadom na životnú úroveň v tej ktorej krajine, preto sa vonkoncom nemôže táto zložka

považovať za jeho príjem. Matka napriek tomu, že svoje podnikanie sama hodnotila ako neúspešné, si
doteraz nehľadá iné zamestnanie, na čo by podľa jej výpovedí nemala žiaden dôvod, dcéra je zdravá
a už aj dostatočne samostatná. Základná škola, ktorú dcéra navštevuje, má sídlo cca 10 - 15 m od
bytu matky, ktorá je zdravá, schopná práce a aj keď na súde uviedla, že svoju pracovnú situáciu má v
pláne riešiť, osobne jej neverí, inak by to už dávno riešila. Matka celý čas trvala na svojom návrhu na

zvýšenie výživného 250,- € mesačne, kým on dokázal, že výživné 100,- € mesačne je jeho strop s tým,
že sa naďalej bude o dcéru starať aj osobne aj tiež prispievať zabezpečovaním jej potrieb ako oblečenie,
školské potreby atď. Keby mu táto suma bola navýšená, nevedel by zabezpečovať tieto veci nad rámec
a starať sa o dcéru u neho v rámci všetkých výdavkov. V jeho domácnosti sú tri deti, manželka je na
rodičovskom príspevku, on zarobí v priemere 600,- až 800,- €, majú úver na byt a už takto je životná

úroveň jeho ďalších členov rodiny podstatne nižšia ako životná úroveň jeho prvej dcéry a jej matky, preto
s verdiktom súdu nesúhlasí a zdá sa mu vo viacerých bodoch nespravodlivý. Hlavným dôvodom, prečo
sa odvoláva je, že je dokázateľné, že matka si týmto spôsobom má v úmysle prilepšiť vlastnú finančnúsituáciu a nejde o reálne potreby na dieťa. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti
a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Matka maloletej vo vyjadrení označila odvolanie otca za nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za vecne správne, nakoľko vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutkového
stavu a záujmu maloletej a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Otca telefonicky informovala o
potrebe vyššieho výživného. Jeho tvrdenie, že prispieval nad rámec a kupoval dcére veci, považuje za
skreslené a neúplné, pretože nie je možné považovať za prispievanie to, keď veci, ktoré jej kúpi, necháva

u seba a iba nepatrnú časť odovzdá, ako to aj sám uviedol na pojednávaní. Nie je pravdou, že dcéru
posiela k otcovi nepripravenú a ani, že ho ponižuje. Sama znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že sa
vyhýba konfliktom, preto tieto tvrdenia otca považuje za účelové vykresliť jej osobu v nepriaznivom svetle
pred súdom. Je pravdou, že otec kúpil dcére bicykel na 6. alebo 7. narodeniny, korčule na Vianoce 2018,
mobilný telefón a reproduktor na 9. narodeniny a značkovú obuv naposledy v lete 2018. Počas konania
nasúdeprvejinštanciebolajehoaktivitavkupovanívecízvýšená,pričomkupovalpodľasvojhouváženia

a nie podľa potreby dieťaťa. Takúto zvýšenú aktivitu nákupov zo strany otca považuje za tendenčnú.
Dcéra zvykla byť u otca dva víkendy a niekedy išla už v piatok, ale určite to nie je 10 plných dní v mesiaci
aj s prespávaním. Rovnako nie je pravdou, že v lete je u otca súvisle celý mesiac vzhľadom na charakter
jeho práce. Dcéra mala v čase poslednej úpravy výživného 5 rokov a teraz má 9, teda poznámka
otca, že sa pomery nezmenili, je absurdné. Zmenili sa pomery otca, keďže bolo dokázané pred súdom,

že jeho príjem je vyšší ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného, a teda môže sa podieľať na
zvýšených potrebách mal. dcéry napriek svojim ďalším vyživovacím povinnostiam a svojím nákladom.
Súd postupoval správne, keď do príjmu otca zahrnul aj diéty, pretože sa nevychádza len zo mzdy,
ale z celkových majetkových pomerov. Na podporu správnosti svojich tvrdení citovala z rozhodnutia
Krajského súdu Prešov sp.zn. 3CoP/1/2017. O mal. dcéru sa osobne stará, zabezpečuje jej výživu a

výchovu,pretošpekulácieotcaohľadomjejpríjmupovažujezaúčelové.Pomáhajejmatka,ktorájejdáva
každý mesiac približne 150,- € a zároveň aj potraviny, nakoľko sú s druhom poľnohospodári. Rovnako
pomáhala jej aj v čase spolužitia s otcom dieťaťa. Svoju finančnú situáciu sa snažila riešiť zmenou
zamestnania ako floristka, ale pracovný čas bol aj do 19.00 hod. Služby si musela stále zamieňať, preto
s ňou zamestnávateľ ukončil pracovný pomer. Keď pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, vie

si svoj čas zariadiť v prospech dcéry, aj keď je chorá, zavrieť kvetinárstvo a je s ňou doma. Podotkla, že
ide o predajňu veľkosti 12 m2 na prízemí bytového domu na sídlisku, kde rezané kvety už ani nepredáva,
iba na objednávku, preto jej príjmy dokladované súdu sú objektívne. S poukazom na zistenie znalkyne,
že otec je ľahko iritovateľný a má dominantnejšiu štruktúru osobnosti, vyvracia tvrdenia otca, že návrh
podala kvôli tomu, že sa mu narodila ďalšia dcéra. Celú situáciu si otec predstavuje tak, ako on povie.

Ona len háji záujmy mal. dcéry. Dôvodom pre podanie návrhu bola skutočnosť, že maloletá v čase
podania návrhu chodila do 3. ročníka ZŠ a od septembra 2019 nastúpi do 5. ročníka, teda na druhý
stupeň ZŠ. Pomery na strane dcéry sa zmenili, vyrástla, má záujmové krúžky. Samotná ZŠ podala
vyjadrenie k nákladom počas školského roka. Okrem iného dcéru treba šatiť, obúvať, stravovať, ako
aj zabezpečovať jej bývanie. Má za to, že náklady na H. sú odôvodnené, s čím sa súd prvej inštancie

dostatočne vysporiadal. Tiež uviedla, že otec naďalej platí výživné v pôvodnej výške 100,- €, z čoho je
zrejmé, že otcovi nejde o dobro a záujem dcéry, ale len hľadať spôsob, ako môže jej, ako bývalej družke
urobiť zle. Ak sa otcovi zdá jeho mzda nízka, má možnosť zamestnať sa inde alebo zlepšiť finančnú
situáciu zabezpečením ďalšej práce. S poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP zdôraznila, že
odvolacie dôvody, pre ktoré otec napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie, sú nedôvodné. Rovnako

zdôraznila, že súd prvej inštancie vykonal dôkladné dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, ktorý
poňal do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo
a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP. Podrobné a presvedčivé a
zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, preto námietky otca nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu
navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti s použitím § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

4. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vzhľadom na zistené skutočnosti v

rámci prevedeného dokazovania navrhuje, aby bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré
sleduje aj samotný záujem maloletej. Rešpektujúc kompetencie súdu v rozhodovaní vo veci samej t.j. o
zvážení a konečnom vyčíslení výšky výživného súhlasil s výškou výživného v sume 150,- € mesačne,i keď v priebehu konania navrhoval zvýšenie výživného aspoň na sumu 120,- €. Na základe týchto
okolností navrhol odvolanie otca zamietnuť.

5. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania vo veci podané neboli.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne

zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade
s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé s jeho závermi sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými
v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani

v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o
jeho vyživovacej povinnosti voči mal. H.. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania
na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o
výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto
základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd
tiež dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne

zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo
vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní

rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

8. Odvolací súd sa stotožnil aj s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov otca plniť si
vyživovaciu povinnosť voči mal. H. 150,- € mesačne od 1.5.2019. Na zdôraznenie správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v prípade rozhodovania o výživnom (určenie, zvýšenie a

zníženie výživného) od rodiča pre mal. dieťa musí byť zachovaný princíp ochrany záujmu mal. dieťaťa,
keď je súd povinný vychádzať z článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa zverejnený v Zbierke zákonom
ako Oznámenie FMZV pod číslom 104/1991, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého
dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb
oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce pre

potreby jeho všestranného vývoja, ale potreby prospešné pre jeho budúci všestranný vývoj, ako sú i
záľuby a záujmy dieťaťa, podpora nadania dieťaťa pre prípravu na budúce povolanie, ale aj potreby
nepravidelné alebo náhodné.

9. Odvolací súd porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v čase terajšieho

rozhodovania dospel k záveru, že rozsah odôvodnených potrieb maloletej H. odôvodňuje zvýšenie
výživného, o ktorom bolo naposledy rozhodnuté v roku 2014 a je v súlade aj s ustálenou súdnou praxou,
v zmysle ktorej sa odôvodnené potreby dieťaťa v podstatnej miere menia aj plynutím času, v dôsledku
jeho rastu a vývoja spravidla každé tri roky. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje tzv. valorizačnú
klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje

o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj životných nákladov). Výška životných nákladov je
zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto
povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov
je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolacísúd vychádzajúc z konštantnej judikatúry a tiež súdnej praxe, ktorá v dlhodobom horizonte považuje
za podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa nadobudnutie veku školopovinnosti a následne každý
vyšší stupeň vzdelania, dospel k záveru, že výživné 150,- € mesačne pre mal. H. korešponduje s

relevantnými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine o výživnom, ktoré súd prvej inštancie citoval
vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že
výživné 150,- € mesačne od 1.5.2019 je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam
otca aj so zreteľom na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére F. nar. XX.X.XXXX a
čiastočne voči manželke, ktorej príjem tvorí rodičovský príspevok. Konštatuje, že odôvodnené potreby

mal. H., ktorá od 1.9.2019 je žiačkou druhého stupňa základnej školy sú podstatne vyššie ako potreby
dvojročného dieťaťa a zdôrazňuje, že výživné určené súdom prvej inštancie v plnej miere zohľadňuje
ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca a rešpektuje riadne uspokojovanie odôvodnených potrieb všetkých
osôb, ku ktorým má otec vyživovaciu povinnosť tak, aby neboli dotknuté práva týchto osôb. Vo vzťahu k
odvolacej argumentácii otca poznamenáva, že zamestnávateľom vyplatená náhrada stravného (zložka
príjmu špeciálne alokovaná na zabezpečenie stravy) je síce zo zákona určená na pokrytie výdavkov

na stravu počas výkonu práce, ale na druhej strane pozitívne ovplyvňuje bežné životné podmienky
otca, minimálne jeho náklady na vlastné stravovanie a tiež je notoricky známou skutočnosťou, že
práve vyplácanie cestovných náhrad je hlavným stimulom pre vykonávanie práce vodiča kamiónovej
dopravy,pretožeztýchtofinančnýchprostriedkovjemožnéušetriťaúsporynáslednezlepšujúmajetkové
pomery povinného rodiča. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v rozhodnom období

zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb a potrieb svojej rodiny
v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard
umožnil svojmu mal. dieťaťu formou výživného, čo je v súlade so zásadou, že dieťa, rodičia ktorého
nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Na tomto mieste
poznamenáva, že zvýšenie výživného pre mal. H. zo 100,- € na 150,- € mesačne predstavuje zvýšenie

výživného o 1,6 € denne, ktoré ťažko možno chápať ako pokrytie odôvodnených potrieb maloletej, ale
na druhej strane aj odvolací súd bol limitovaný zárobkovými schopnosťami a možnosťami otca berúc
do úvahy aj jeho ďalšie vyživovacie povinnosti. Pokiaľ ide o námietky otca, že zabezpečoval potreby
dieťaťa nad rámec súdom určeného výživného, odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ je povinnému
rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa stanoveným výživným, je táto

povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov na účet osoby oprávnenej preberať
výživné pre mal. dieťa, t.j. v tomto prípade matky dieťaťa, avšak za splnenie takejto povinnosti nie je
možné považovať naturálne plnenie povinného rodiča, t.j. nákup rôznych vecí pre dieťa alebo úhrady
rôznychpoplatkov,iba,akbysanatomobajarodičiavýslovnedohodli.Povinnémurodičovitotižnevzniká
ďalšia povinnosť uhrádzať akékoľvek potreby dieťaťa, nakoľko rodič oprávnený preberať výživné je

povinný spolu so svojím podielom na výživnom uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Na druhej
strane však otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby
dieťaťa naturálnym plnením (poskytnutie bývania, stravy), ktoré plnenie je svojím účelom viazané na
pobyt dieťaťa u otca. Dobrovoľné plnenie na základe vlastného uváženia, aj keď sú vynakladané v
záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujmu poskytnúť mu širší

rozhľad,sazásadnenezapočítavajúdoplneniavyživovacejpovinnostiotcaurčenéhorozhodnutímsúdu,
nota bene takáto kompenzácia je vylúčená. Odvolací súd tiež dodáva, že výživné pre mal. H. 150,-
€ mesačne, ktoré predstavuje výživné na 1 deň 5,- € dovoľuje záver, že práve matka dopĺňa zdroj
výživy mal. dcére na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj a berúc do úvahy výkon
osobnej starostlivosti matky v rozsahu zodpovedajúcom veku maloletej H., je podiel matky na výživnom

porovnateľný s podielom otca na plnení vyživovacej povinnosti, preto sú bez právneho významu pomery
matky, na ktoré sa otec odvoláva, ktorá dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére.

10. Odvolací súd vyhodnotením každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru,
že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia o výživnom zhrnul všetky podstatné skutočnosti

vyplývajúce z výpovedí účastníkov a nezistil, že by súd prvej inštancie vynechal akúkoľvek závažnú
skutočnosť tvrdenú rodičmi, resp. že by zhrnul podstatný obsah ich výpovedí do formy, ktorá by
nezodpovedala prednesu, nota bene nie je možné uzavrieť, že by úvaha súdu v rámci vyhodnotenia
dôkazov nemala podklad vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie o
výživnom stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, čo postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu bolo plne realizované základné právo účastníka (otca) na súdnu ochranu, resp. právo
na spravodlivé súdne konanie.11. Odvolací súd na základe toho, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom reflektuje na zistené
podstatné a trvalé zmeny pomerov všetkých účastníkov konania a zároveň zodpovedá zákonným
kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, rozsudok súdu prvej inštancie o

zvýšení výživného pre mal. H. na 150,- € mesačne od 1.5.2019 do budúcna ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozsudku súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie
dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

12. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).