Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218662
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117218662.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v spore žalobcu: Z.. N. M., H.. XX.XX.XXXX,
C. A. XX, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Kotus, advokát so sídlom Žižkova 6, 040
01 Košice, proti žalovanému: Slovenská republika - zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej
republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, zastúpená: JUDr. Ing. Miriam Birčáková, prokurátorka
Okresnej prokuratúry Prešov, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.07.2017 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 2.262,21 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.07.2017
do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu.

2. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Prešove, Úrad justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „OR PZ, UJaKP“) zo dňa 14.06.2004, ČVS: X.-

XXX/XX-XXXX Z., bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224
ods. 1, 2 Trestného zákona. Voči tomuto uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej
prokuratúry Prešov zo dňa 04.08.2004, č.k. XPv/XXXX/XX-XX zamietnutá. Uznesením OR PZ, UJaKP
zo dňa 14.02.2005 bolo predmetné trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným
činom. Uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 04.03.2005, č.k. XPv/XXXX/XX-XX však bolo
uznesenie o zastavení trestného stíhania zrušené. Dňa 18.01.2008 prokurátor Okresnej prokuratúry

Prešov podal voči žalobcovi obžalobu, pričom Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 2T/8/2008-696,
právoplatným dňa 29.04.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.04.2014, č.k.
8To/26/2012-725 ho spod obžaloby oslobodil. Vzhľadom na uvedené poukázal žalobca na skutočnosť,
že vydaním uznesenia XPv/XXXX/XX-XX zo dňa 04.03.2005 sa prokurátorka dopustila nesprávneho
úradného postupu, keď zrušila uznesenie o zastavení trestného stíhania, dôsledkom čoho bolo následné
9-ročné pokračovanie trestného konania, ktoré sa v roku 2014 skončilo totožným záverom, teda že
skutok nie je trestným činom. Úradný postup prokurátorky bol vykonaný bez zjavnej dôvodnosti a

spôsobil zbytočné prieťahy v jeho trestnom konaní. V zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škody spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) doručil žalobca
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“) dňa 11.04.2009 žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorou si uplatnil nárok na náhradu škody voči
štátu, táto však bola listom GP SR zo dňa 15.06.2017 zamietnutá ako nedôvodná.
Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), podľa

ktorej sa nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odsúdením, posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím a je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. (viď. sp.
zn. 4NCdo/15/2009). Teda oslobodzujúci rozsudok má na uznesenie o vznesení obvinenia rovnaké
následky, akoby toto rozhodnutie bolo príslušným orgánom zrušené pre jeho nezákonnosť, v dôsledku
čoho vzniklo žalobcovi právo na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu podľa § 5 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z.K uplatnenej výške nároku na náhradu škody uviedol, že v trestnom konaní ho obhajoval ním zvolený
obhajca A.. A. X., ktorý si v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vyčíslil

trovy obhajoby vo výške 2.262,21 EUR, ktoré mu zaplatil dňa 05.05.2014 a 12.11.2012, pričom v zmysle
§18ods.1zákonač.514/2003Z.z.náhradaškodyzahŕňaajnáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania.

3. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 29.09.2017 poukázal na to, že neuznáva
nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom a žalobu považuje za nedôvodnú. Uviedol, že štát

nemôže v každom prípade automaticky zodpovedať za škodu, ktorá obvinenému vznikla v trestnom
konaní tým, že k ukončeniu jeho trestného stíhania nedošlo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom.
Nemožno neprihliadať na skutočnosť, že vznesenie obvinenia a zrušenie uznesenia o zastavení
trestného stíhania, ako žalobcom uplatnené tituly na náhradu škody, boli v čase ich vydania dôvodné,
zákonné a plne v súlade so všetkými zásadami trestného konania. Zodpovednosť štátu podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. musí byť obmedzená len na prípady, keď je vydané nezákonné rozhodnutie. Pre

úspešné uplatnenie náhrady škody je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok,
pričom v predmetnom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi uplatňovanou škodou a postupom a
rozhodnutiami prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov, keďže ňou vydané rozhodnutia neboli zrušené
alebo zmenené pre ich nezákonnosť tak, ako to predpokladá § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Žalovaný poukázal na ustanovenie § 163 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005 a § 206

ods. 1 Trestného poriadku účinného od 01.01.2006 a ustálil, že presvedčenie o dôvodnosti podozrenia
nie je totožné s presvedčením o vine, a preto k vzneseniu obvinenia stačí dostatočne zdôvodnená
pravdepodobnosť, že určitá osoba spáchala trestný čin. Až v priebehu súdneho konania bol ustálený
skutkový a právny stav veci vyhodnotený v prospech žalobcu, preto úkony a rozhodnutia prípravného
konania nemohli byť realizované nezákonne, ak súd prijal obžalobu. Až po vykonaní rozsiahleho

a náročného dokazovania v rámci hlavného pojednávania súd dospel k záveru, že skutok nie je
trestným činom. Dokázanie viny obžalovaného je vždy až vecou dokazovania pred súdom na hlavnom
pojednávaní v rámci kontradiktórneho trestného konania.
Zároveň poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/201/2007 zo dňa 30.07.2008, v zmysle ktorého súd
ustálil, že za nezákonné možno považovať len také rozhodnutie, ktoré nemalo zákonný podklad už v

čase jeho vydania a nie také, ktoré bolo v čase jeho vydania zákonným rozhodnutím a ani neskôr nebolo
pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené.

4. Žalobca v rámci repliky zo dňa 21.10.2017 k zákonnej dôvodnosti svojho nároku uviedol, že
skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, nič nemení na tom, že

podstata nároku na náhradu škody sa neviaže na nesprávnosť postupu (rozhodnutia) orgánov činných
v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na jeho samotný výsledok (rozsudok NS SR sp. zn.
3Cdo/194/2010). Ďalej poukázal na to, že:
„Pre vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa vyžadujú tieto predpoklady:
1. Nezákonné rozhodnutie (vznik škody) - Ako už žalobca uviedol v čl. I tohto vyjadrenia, skutočnosť,

že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, resp. že nedošlo k zrušeniu
rozhodnutia prokurátorky, v ktorom zrušila uznesenie vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície
podľa § 172 ods. 1 písm. b) TP o zastavení trestného stíhania žalobcu, nič nemení na tom, že podstata
žalobcom uplatneného nároku sa viaže na samotný výsledok trestného stíhania. Čo v tomto prípade
znamená, že v súlade so súdnou judikatúrou, že oslobodenie žalobcu spod obžaloby za podmienky

splnenia ďalších zákonných podmienok, zakladá vznik žalobcovho zásadného práva na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vydaním uznesenia o vznesení obvinenia.
V prejednávanom prípade to znamená, že rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 2T/8/08-696 zo
dňa 25.07.2012 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 8To/26/2012-725 zo dňa
29.04.2014, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom

má na uznesenie o vznesení obvinenia OR PZ zo dňa 14.06.2004, ČVS: X.-XXX/XX-XXXX Z., ako
aj na uznesenie okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. XPv XXXX/XX/XX zo
dňa 04.03.2005, ktorým zrušila uznesenie vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície podľa
§ 172 ods. 1 písm. b) TP o zastavení trestného stíhania žalobcu, rovnaké následky, akoby bolo
toto rozhodnutie príslušným orgánom zrušené pre jeho nezákonnosť. Prijatím záveru o nezákonnosti

citovaných rozhodnutí, bol splnený prvý zákonný predpoklad zodpovednosti žalovanej za škodu.
2. Škoda - rozsah odškodnenia je daný ustanovením § 17 v spojení s § 18 zákona č. 514/2003 Z.z.,
v súlade s ktorým si žalobca, ako poškodený uplatnil len náhradu trov trestného konania, ktoré boli
vynaložené v dôsledku vydaných nezákonných rozhodnutí, na právne zastúpenie advokátom vo výške2.262,21 EUR s príslušným úrokom z omeškania, ktoré si v súlade so zákonom v mimosúdnom konaní
najprv uplatnil u žalovanej prostredníctvom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ku ktorému dostal
v plnom rozsahu uplatnenia škody zamietavé stanovisko.

3. Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou - Náhrada škody zahŕňa, aj náhradu
účelne vynaložených trov konania (§ 18 zákona č. 514/2003 Z.z.) s tým, že súčasťou trov konania
sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za
zastupovanie. Podmienkou ich priznania je ich priama súvislosť s nezákonným rozhodnutím. S ohľadom
na vyššie uvedené, možno konštatovať, že v prejednávanom prípade sa z pohľadu nároku na náhradu

škody pozerá na celé trestné stíhanie žalobcu, počnúc uznesením o vznesení obvinenia, ako na
nezákonné. Teda všetky právne úkony obhajcu žalobcu v tomto trestnom konaní, boli v priamej súvislosti
s týmto nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia (rozhodnutiami, nakoľko ak by prokurátorka
nevydala druhé uznesenie, konanie by skončilo už v roku 2014), pretože boli realizované iba v dôsledku
tohto trestného konania, ktoré tým započali.
Vzhľadom na uvedené, má žalobca za to, že naplnil všetky predpoklady ustanovené zákonom, potrebné

pri riadnom uplatnení nároku na náhradu škody.“

5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T/8/2008 a predložených listinných dôkazov
vyplýva, že vyšetrovateľ OR PZ, UJaKP uznesením zo dňa 14.06.2004, ČVS: X.-XXX/XX/XXXX Z.
vzniesol žalobcovi obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 244 ods. 1, 2 Trestného

zákona účinného do 31.12.2005. Po podaní sťažnosti proti tomuto uzneseniu žalobcom, Okresná
prokuratúra Prešov uznesením zo dňa 04.08.2004, č.k. XPv/XXXX/XX-XX sťažnosť ako nedôvodnú
zamietla.Uznesenímzodňa14.02.2005,ČVS:X.-XXX/XX-S.-XXZ.vyšetrovateľORPZ,UJaKPzastavil
trestné stíhanie z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Predmetné
uznesenie Okresná prokuratúra Prešov uznesením zo dňa 04.03.2005, č.k. XPv/XXXX/XX-XX zrušila

a uložila vyšetrovateľovi znova vo veci konať. Dňa 15.01.2008 doručila Okresná prokuratúra Prešov
tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému (v tomto spore žalobcovi) pre trestný čin ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

6. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 25.07.2012, sp. zn. 2T/8/2008, právoplatným dňa 29.04.2014,

oslobodil obžalovaného, teda žalobcu, pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005, pretože skutok nie je trestným činom. Proti tomuto rozsudku podal
okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove
uznesením zo dňa 29.04.2014, sp. zn. 8To/26/2012 tak, že zamietol odvolanie prokurátora.

7. Žalobca ako prílohu žaloby predložil plnomocenstvo zo dňa 14.10.2008, ktorým splnomocnil advokáta
A.. A. X., aby ho zastupoval vo veci vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2T/8/2008.
Ďalej predložil vyúčtovanie trov právneho zastúpenia zo dňa 29.04.2014, ktorým si A.. A. X. vyúčtoval
odmenu a náhradu hotových výdavkov za zastupovanie žalobcu v trestnom konaní vo výške 2.262,21
EUR. Z príjmového dokladu č. PD022 zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že žalobca uhradil A.. A. X. sumu vo

výške 2.142,52 EUR a z pokladničného dokladu č. P0005 zo dňa 05.05.2014 vyplýva, že advokátovi
uhradil zvyšnú sumu vo výške 119,69 EUR.
Žalobca predložil aj žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z.
adresovanú GP SR zo dňa 07.04.2017, ktorou si uplatnil náhradu škody vo výške 2.262,21 EUR, ušlý
zisk vo výške 58.420 EUR a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 EUR z dôvodu nezákonného

trestného stíhania, nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní a neprimeranej
dĺžky trestného konania, ktoré bolo skončené oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Prešov.

8. Z listu GP SR zo dňa 15.06.2017 vyplýva, že žiadosti žalobcu o náhradu škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. nebolo vyhovené a bola ako nedôvodná odmietnutá, keďže uznesenie o vznesení

obvinenia zo dňa 14.06.2004 v spojení s uznesením prokurátorky zo dňa 04.08.2004, ktorým bola
zamietnutá sťažnosť obvineného ako nedôvodná, nie je možné považovať za nezákonné, len z dôvodu,
že obvinený nebol právoplatne odsúdený.

9. Žalobca k vyčísleniu trov právneho zastúpenia predložil súdu dňa 20.11.2018 špecifikáciu cestovných

náhrad uplatnených A.. A. X., z ktorého vyplýva, že advokát použil motorové vozidlo značky R. Q. so
spotrebou6,7l/100km,sdruhompohonnýchhmôt:dieselazároveňsuvedenímcenyzapohonnéhmoty
v prípade každého konkrétneho dátumu použitia motorového vozidla z titulu zastupovania žalobcu vo
veci vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2T/8/2008.10. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

11. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 , koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu

spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

14. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

15. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

17. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná

odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

18. Pri posúdení dôvodnosti nároku žalobcu súd vychádzal z ustálenej judikatúry NS SR, podľa
ktorej nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo

právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003
Z. z. účinného od 01.07.2004 (pozn. obdobné závery boli formulované aj vo vzťahu k zákonu č.
58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom účinného do 30.06.2004). Súdna judikatúra dospela k záveru, že zmyslu právnejúpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Ak došlo k zastaveniu
trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a

dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok NS SR zo dňa 28.06.1993, sp. zn.
1Cdo/53/93, publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.
70 ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší

výsledok trestného konania (uznesenie NS SR zo dňa 18.10.2010, sp. zn. 4MCdo/15/2009, publikované
v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/2014, viď. obdobne R
35/1991).

19. Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby. Rozhodovacia prax však dospela k záveru, že ide o špecifický prípad

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba
vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej
nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie
spodobžaloby.Skutočnosť,ženedošlokzrušeniurozhodnutia,ktorýmsazačínatrestnéstíhanie,natom

ničnemení.Podstatanárokunanáhraduškodysatotižvtomtoprípadeneviaženane/správnosťpostupu
orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného
stíhania (rozsudok NS SR zo dňa 30.03.2011, sp. zn. 3Cdo/194/2010).

20. Na základe vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že rozsudkom Okresného súdu

Prešov zo dňa 25.07.2012, sp. zn. 2T/8/2008, právoplatným dňa 29.04.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.04.2014, sp. zn. 8To/26/2012 bol žalobca právoplatne oslobodený
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.
Rozhodovacia prax NS SR jednoznačne určila kritéria pre rozhodovanie v prípade nároku na náhradu
škody uplatnenej podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a teda aj v tomto prípade má oslobodzujúci rozsudok,

na uznesenie o vznesení obvinenia, rovnaké následky, ako by bolo toto rozhodnutie príslušným orgánom
zrušené pre jeho nezákonnosť. Teda všetky predchádzajúce rozhodnutia prípravného konania, počnúc
uznesením o vznesení obvinenia sa považujú analogicky podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. za
nezákonné.

21. Rozsah odškodnenia je daný ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom žalobca si
v prejednávanom spore uplatnil náhradu škody vo výške 2.262,21 EUR pozostávajúcu z trov trestného
konania, ktoré boli vynaložené za jeho právne zastúpenie advokátom A.. A. X..
Náhrada škody zahŕňa v zmysle § 18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. aj náhradu účelne vynaložených
trovkonania,súčasťouktorýchsúajtrovyprávnehozastúpenia.Priznanietakejtonáhradyškodytvorenej

trovami právneho zastúpenia priamo súvisí s nezákonným rozhodnutím, a teda všetky úkony obhajcu
v trestnom konaní boli vykonané v priamej súvislosti s nezákonným stíhaním žalobcu a zároveň boli
vykonané iba v rámci predmetného trestného konania, čím súd vyvracia argumentáciu žalovaného
o absencii príčinnej súvislosti medzi uplatňovanou škodou a rozhodnutiami prokurátorky Okresnej
prokuratúry Prešov.

22. Žalobca súdu preukázal, že svojmu obhajcovi v trestnom konaní zaplatil celkovo sumu 2.262,21
EUR,čovšakaleneznamená,žetietotrovyvichcelkujepotrebnépovažovaťzaúčelnevynaloženétrovy
konania. Navyše z ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že účelné vynaložené trovy
právneho zastúpenia sa určia ako tarifná odmena advokáta v zmysle vyhlášky. Pri určení náhrady škody

preto súd vychádzal z uvedenej vyhlášky, pričom podľa § 12 ods. 3 písm. a) tejto vyhlášky predstavuje
náhrada pri trestnom čine ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 2 Trestného zákona účinného do
31.12.2005, za ktorý bolo možné uložiť trest odňatia slobody 6 mesiacov až päť rokov, jednu dvanástinu
výpočtového základu, ktorý v roku 2008 predstavoval výšku 52,71 EUR, v roku 2009 výšku 57,95 EUR,
v roku 2012 výšku 63,58 EUR a v roku 2014 výšku 60,11 EUR.

23. Súd pri určení náhrady škody ďalej vychádzal z ustanovení § 1 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a), c), ods. 5
písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky účinnej v čase vykonávania jednotlivých úkonov a považoval za dôvodné
priznať odmenu a režijný paušál vo výške 1.016,03 EUR za tieto úkony právnej služby:Prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom dňa 14.10.2008 52,71 EUR
Štúdium spisu na Okresnom súde Prešov dňa 28.11.2008 52,71 EUR

Obhajoba na hl. pojednávaní dňa 01.12.2008 od 8.30 do 12.10 hod.(3 hod. 40 min.) 105,42 EUR
Obhajoba na hl. pojednávaní dňa 12.01.2009 od 8.30 do 10.40 hod.(2 hod. 10 min.) 115,90 EUR
Obhajoba na hl. pojednávaní dňa 18.02.2009 od 8.30 do 10.30 hod.(2 hodiny) 57,95 EUR
Obhajoba na hl. pojednávaní dňa 08.04.2009 od 8.30 do 11.31 hod.(3 hod. 1 min.) 115,90 EUR
Obhajoba na hlavnom pojednávaní dňa 11.05.2009 od 8.30 do 9.05 hod. (35 minút) 57,95 EUR

Obhajoba na hl. pojednávaní dňa 20.01.2012 od 8.30 do 11.00 hod.(2 hod. 30 min.) 127,16 EUR
Obhajoba na hl. pojednávaní dňa 23.05.2012 od 8.30 do 10.55 hod.(2 hod. 25 min.) 127,16 EUR
Obhajoba na hl. pojednávaní dňa 27.06.2012 od 13.01 do 13.05 hod. - odročené 15,90 EUR
Obhajoba na hl. pojednávaní dňa 25.07.2012 od 9.05 do 11.45 hod.(3 hod. 40 min.) 127,16 EUR
Obhajoba na ver. zasadnutí dňa 29.04.2014 od 9.00 do 10.35 hod.(1 hod. 35 min.) 60,11 EUR

Režijný paušál (3 x 6,30 EUR za rok 2008 + 4 x 6,95 EUR za rok 2009 + 4 x 7,81 EUR za rok 2012 +
1 x 8,04 EUR za rok 2014) 85,98 EUR

Súd v rámci uplatneného nároku považoval za dôvodné priznať aj náhradu za stratu času za čas
strávený cestou do miesta vykonávania úkonov, keďže toto nie je sídlom advokáta (Košice - Prešov)

podľa § 17 vyhlášky v celkovej výške 527,00 EUR (2 x 4 polhodiny x 10,54 EUR za rok 2008 + 4 x 4
polhodiny x 11,59 EUR za rok 2009 + 4 x 4 polhodiny x 12,73 EUR za rok 2012 + 1 x 4 polhodiny x
13,39 EUR za rok 2014).

Podľa § 15 písm. a) vyhlášky súd priznal aj náhradu hotových výdavkov pozostávajúcich z cestovného

za cesty vykonané obhajcom žalobcu v súvislosti s úkonmi právnej služby vo výške 143,19 EUR podľa
žalobcom predloženej špecifikácie (pri vzdialenosti 35 km na ceste Košice - Prešov a použití osobného
motorového vozidla R. Q. pri spotrebe nafty 6,7 l/100 km a ceny pohonných hmôt v danom období),
pričom bola zohľadnená náhrada za spotrebované pohonné hmoty a amortizáciu motorového vozidla.
Súd ďalej uvádza, že po predložení vyúčtovania cestovného žalovaný nemal k vyúčtovaniu žiadne

námietky, preto ho priznal v žalobcom požadovanej výške.

Celkovo súd žalobcovi priznal náhradu škody pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške
1.772,20 EUR (1.016,03 EUR + 85,98 EUR + 527,00 EUR + 143,19 EUR), ktorú zvýšil v zmysle § 18
ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, t.j. o sumu 354,44 EUR (20 % z 1.772,20 EUR), nakoľko bol

advokát žalobcu platiteľom tejto dane.

24. Na základe vyššie uvedenej špecifikácie preto súd priznal žalobcovi náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím vo výške 2.126,64 EUR a žalovanému uložil s poukazom na ustanovenie §
232 ods. 3 CSP, na základe jeho žiadosti, dlhšiu, 30-dňovú lehotu na splnenie svojho záväzku.

25. Čo sa týka nepriznanej výšky žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody v sume 135,57 EUR
súduvádza,žehocižalovanýnenamietaljednotlivéúkonyprávnejslužbyaaniichvýšku,súdbolpovinný
výšku jednotlivých úkonov poskytnutej právnej služby upraviť podľa ustanovení vyhlášky, keďže táto
je určujúcim kritériom pri poskytnutí odmeny obhajcovi v trestnom konaní a preto v tejto časti žalobu

zamietol v zmysle nižšie uvedeného:

26. Súd krátil žalobcovi uplatnenú výšku základnej sadzby tarifnej odmeny, z uplatnených 65,08 EUR/
úkon na sumu 63,58 EUR/úkon v prípade úkonov vykonaných v roku 2012 z dôvodu, že podľa § 1 ods.
3 vyhlášky účinnej do 30.06.2013 je výpočtovým základom priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka a zároveň z
uplatnených 67,00 EUR/úkon na sumu 60,11 EUR/úkon za úkony vykonané v roku 2014 a to z dôvodu,
že podľa § 1 ods. 4 vyhlášky, je výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta
za zastupovanie klienta v trestnom konaní po 01.07.2013, priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku

určujúcemu výpočtový základ. Za úkony vykonané v roku 2014 teda platí sadzba z roku 2010.
Zároveň súd nepriznal žalobcovi v rámci uplatnenej náhrady škody režijný paušál v takej výške, v akej ho
vyplatil advokátovi, nakoľko ak sú úkony poskytnuté v jeden deň, na rovnakom mieste a bezprostrednej
časovej nadväznosti, považujú sa na účely priznania režijného paušálu za jeden úkon (uznesenie NSSR zo dňa 26.05.2004, sp. zn. 6To/10/2004 publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 38/2004 ).
Súdtaktiežupraviluplatnenúnáhraduzastratučasupodľavýpočtovéhozákladuuvedenéhovovyhláške

a priznal ju iba v sume 527,00 EUR.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom keďže

úspech žalobcu predstavoval 94 % a neúspech 6 %, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo
výške 88 %, o ktorom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).