Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 39C/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118213327
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118213327.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: F.. S. Č., J.. XX.X.XXXX, G. U. X, H., H. M.: A. XX,
XXX XX K., Č. V. proti žalovanej: X. A., J.. X.X.XXXX, G. U. X, H. v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.10.2018 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti - byt č. X nachádzajúci sa
na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu so súp. č. XXXX na ul. U. Č.. X H., ktorý je zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXXX postavený na parcele katastra nehnuteľnosti „C“ č. XXXX druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2 vedeného katastrálnym odborom Okresného úradu
Košice, katastrálne územie N. S., Q. H. F., Q. H. - N., ktorý nadobudli strany sporu na základe kúpnej
zmluvy, každá v spoluvlastníckom podiele 1 a k tomu aby bol vyporiadaný aj spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a k pozemku. Zároveň súdu podala
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením č.k. 39C/27/2018-37
zo dňa 13. decembra 2018 tak, že súd návrh zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

5.1.2019.

2. Podaním zo dňa 17.2.2019, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.2.2019, žalobkyňa zobrala návrh na
začatie konania späť v plnom rozsahu a navrhla konanie zastaviť. Uviedla, že po podaní návrhu sa
žalovaná rozhodla podpísať dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva, ktorú zároveň túto dohodu
súdu predložila k späťvzatiu žaloby.

3. Podľa ust. § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (C.s.p.) žalobca môže vziať
žalobu späť.

4. Podľa ust. § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žalobca vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začne predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať
ajspäť,čiužcelkom,alebolensčasti.Späťvzatímžalobyžalobcaprejavujevôľu,abysúdvovecinekonal

aovecimeritórnenerozhodol.Nárok,ktorýsižalobcavžalobeuplatnil,všakspäťvzatímžalobynezaniká
a možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, nezakladá prekážkuveci rozhodnutej. Ak už žalobca žalobu zobral späť, toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je žaloba
vzatá späť celkom, súd uznesením konanie zastaví. Pri čiastočnom späťvzatí súd zastaví konanie len
v tejto časti, napríklad v časti o zaplatenie časti žalovanej sumy alebo v časti proti jednému z viacerých

subjektov na strane žalovaného.

7. Späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne
vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s
tým, že o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté (Uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. 3 Cdo 123/2012).

8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne a citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a konanie vo veci zastavil.

9. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že
o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných
nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

11. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd náhradu trov konania neprizná, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd

rozhodne o nepriznaní trov konania môžu byť dané jednak pomermi strán sporu ako aj okolnosťami
prípadu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné,
majetkové, sociálne, zárobkové a iné pomery strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
práva na súde (podiel strán na vzniku a priebehu sporu) a ich postoj v konaní (či strana uviedla
skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone), na povahu sporu (charakter konania, zložitosť právnej

problematiky, zmena právnej úpravy a pod.). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch,
keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť však o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v
okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, pričom je potrebné zvážiť

okolnosti konkrétneho prípadu aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia
tohtoustanoveniaprichádzadoúvahyvovýnimočnýchprípadochamáslúžiťkodstráneniuneprimeranej
tvrdosti,tedanadosiahnutiespravodlivostiprestranysporu,pokiaľideovedeniesúdnehokonaniaajeho
výsledok. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov
medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá

v spore zvíťazila, je lepšia ako u protistrany.

13. Súd dospel k záveru, že v konaní existujú dôvody hodné osobitého zreteľa podľa ust. § 257 CSP
na základe, ktorých súd rozhodol, že stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd pri
rozhodovaní o tom, či ide o dôvody hodné osobitného zreteľa prihliadol na to, že strany sporu sa v

spornej veci dohodli mimosúdne - uzavreli Dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva, pričom táto
skutočnosť viedla žalobkyňu k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu. Po preskúmaní spisového materiálu a
späťvzatia žalokyne súd aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania ustanovenie § 257
CSP, nakoľko vzhľadom na výsledok sporu a teda, že strany sporu medzi sebou uzavreli mimosúdnu
dohodu, by bolo neúčelné a neprimerané zaviazať jednu zo strán na náhradu trov konania.

14. Na základe vyššie uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné ( § 357 písm. a) a m ) C.s.p. )

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. ( § 362 ods. 1 C.s.p. )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods.1
C.s.p. )

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. ( § 367 ods.1 C.s.p. )